Prvé Slnko, za ním jadro. Slováci sú pre odklon od fosílnych palív ochotní aj priplácať

Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky, ktorý vykonala agentúra ACRC na prelome júna a júla pre Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) v spolupráci so Slovenskými elektrárňami.

Cieľom prieskumu bolo podľa SFPA zistiť vnímanie klimatickej zmeny, závislosti na dovoze plynu z Ruska, technológií z pohľadu prístupu k zmene energetiky v budúcnosti, alternatívnych zdrojov elektriny a akceptovateľnosť jadrovej energie v spoločnosti.

Slnko, jadro, vietor… a voda

Na otázku, ktorý zdroj energie by si vybrali pre zníženie emisií, oslovení ľudia vybrali najmä solárne elektrárne (38 %). Na druhom mieste boli jadrové elektrárne (17 %), veterné (16 %) a vodné elektrárne (16 %). Až na chvoste skončili geotermálna energia (7 %) a spaľovanie biomasy (6 %).

Energetický expert Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Karel Hirman upozornil, že geotermálna energia má na Slovensku doposiaľ veľký nevyužitý potenciál, a to najmä v oblasti vykurovania.

Podľa analytičky Evy Sadovskej z WOOD & Company sa totiž Slovensko nachádza z veľkej časti na horninovom podloží, ktoré získavaniu „energie zo zeme“ doslova praje, z potenciálu tohto zdroja energie však momentálne využívame v súčasnosti iba približne dve percentá.

Čítajte viac Európsky plán s plynom narazil. Štáty nechcú byť solidárne

„Na Slovensku bol stanovený energetický potenciál geotermálnych vôd na 5538 megawatt tepelnej energie,“ uviedla Sadovská. Teplo z geotermálnej energie sa v súčasnosti využíva na vykurovanie v Seredi, Galante, Veľkom Mederi a v Šali. Do fázy realizácie sa aktuálne dostali projekty v Kežmarku a Čižaticiach, v prípravnej etape je tiež obnovený projekt Ďurkov, kde je akcionárom štát. Realizovať sa majú aj investičné zámery v okolí Žiaru nad Hronom a Prešova, kde sa – na Slovensku pilotne – počíta aj s výrobou elektrickej energie z geotermálnych zdrojov.

V otázke o zemnom plyne by traja z piatich obyvateľov Slovenska boli rozhodne (24 %) alebo skôr za (37 %) zníženie závislosti od jedného dodávateľa.

Prieskum o klimatickej zmene a energetike

Prieskum verejnej mienky, ktorý vykonala agentúra ACRC na prelome júna a júla pre Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) v spolupráci so Slovenskými elektrárňami.

Fotogaléria 4 fotky

+1

Rastie aj popularita jadra

Odlišne vnímajú situáciu ľudia žijúci v 20-kilometrovom okolí jadrových elektrární. Takmer polovica, teda 43 % z nich, podľa prieskumu vidí na prvom mieste v boji s klimatickou zmenou jadrovú energiu. Slnečná energia je s odstupom na druhom mieste s 24 % a veterná na treťom s 18 %.

Z prieskumu tiež vyplýva, že až polovica respondentov by chcela znížiť výrobu elektriny z uhlia, no až 32 % respondentov by výrobu z uhlia zachovalo a 18 % dokonca zvýšilo.

V porovnaní s rokom 2015 možno pozorovať výrazný nárast v podpore jadrovej energie. Rozvoj jadrovej energetiky podporuje 7 z 10 obyvateľov Slovenska, čo je za poslednú dekádu nárast o takmer 12 %.

Zároveň, za dostavbu Mochoviec sa vyjadrilo 62 % respondentov. Podpora pre jadro narástla najmä v okolí jadrových elektrární, kde od roku 2015 o 40 % stúpol počet respondentov, ktorí si myslia, že je potrebné pokračovať v prevádzke a dostavať nové jadrové elektrárne. „Výsledky prieskumu, ktoré sme porovnali s predchádzajúcim prieskumom ukazujú, že podpora jadrovej energetiky, súhlas s jej prevádzkovaním aj vnímaním jej bezpečnosti, výrazne narástla v rámci spoločnosti a ešte významnejšie u obyvateľstva, ktoré žije v okolí elektrární“, dodáva Michal Imre, riaditeľ pre výskum spoločnosti ACRC, ktorá prieskum realizovala.

Priplácať áno. Otázka je koľko

Takmer tri štvrtiny respondentov vnímajú klimatickú zmenu ako jeden z hlavných problémov, ktorým ako civilizácia čelíme. Zároveň je ešte väčší podiel populácie presvedčený, že je správne snažiť sa znížiť emisie na nulu. Snahu o dosiahnutie klimatickej neutrality tak podporujú až štyria z piatich obyvateľov (79 %).

Respondenti dostali aj otázku, či sú ochotní akceptovať zvýšenie cien elektriny, ak by sa tým zvýšil podiel obnoviteľných zdrojov (OZE), teda veterných, solárnych, malých vodných alebo geotermálnych elektrární.

So zdražovaním rozhodne súhlasilo len 7,3 % populácie a tejto možnosti bolo skôr naklonených 35,5 % ľudí. Ochotní by boli akceptovať zvýšenie fakturovanej sumy o maximálne 5 eur (60,5 %) resp. 10 eur mesačne (32,3 %). Karel Hirman však dodáva, že vďaka rastu cien fosílnych palív sa obnoviteľné zdroje stávajú na trhu konkurencieschopné aj bez dotácií.

„S rastúcim podielom nepredvídateľných obnoviteľných zdrojov v európskom energetickom mixe, ako sú solárne alebo veterné elektrárne, však rastie aj dopyt po elektrine zo záložných zdrojov, čo sú dnes najmä elektrárne spaľujúce stále drahší zemný plyn – dodávajú vtedy, keď je menej slnečného svitu alebo málo vetra. Slovensko má obrovskú výhodu v tom, že fluktuáciu OZE dokáže vyvažovať flexibilnou produkciou vodnej energie,“ vysvetľuje Pierre Poncik, riaditeľ obchodu, trhovej regulácie a dispečingu Slovenských elektrární.