Samosprávy čakajú veľmi náročné časy, varuje Droba i Chren

Mestá, obce i kraje budú podľa ich slov musieť výrazne šetriť, počítať treba tiež zo zvyšovaním niektorých poplatkov.

„Ak sa pýtate, či nás čakajú ťažké časy popri tých nárastoch cien energií, náraste cien stavebných materiálov, náraste nákladov na kofinancovanie projektov, ktoré sa snažíme realizovať, tak áno. Čaká nás plavba vo veľmi zlom počasí, čakajú nás veľmi ťažké časy,“ skonštatoval Chren.

Schválený balíček „zoberie“ podľa neho mestskej časti v budúcom roku z rozpočtu tri milióny eur. Podotkol, že ak by aj samospráva prestala s kosením, odpratávaním snehu či zbieraním odpadkov z ulíc, neušetrila by ani polovicu z tejto sumy. V oblasti školstva napríklad netreba zabúdať na to, že jedno dieťa v škôlke „stojí“ mestskú časť 3000 eur ročne. Peniaze, ktoré štát „berie“, budú samosprávam chýbať, budú musieť preto šetriť i zvyšovať poplatky. „Tých 200 eur, ktoré nedostane ani každá rodina, zaplatí v konečnom dôsledku na zvýšených výdavkoch,“ odkázal Chren.

O radikálnom zásahu do rozpočtu hovorí aj BSK. Podľa prvotných odhadov dôjde v rámci Bratislavského kraja len z dôvodu prijatej legislatívy v oblasti daňového bonusu na deti v tomto roku i v roku 2023 k úbytku o približne 20 miliónov eur. S obdobnými problémami sa podľa Drobu borí každá samospráva. „Musím povedať, že zarezávame niektoré projekty alebo ich odkladáme na zadný horák sporáku. Budeme musieť čakať, kým na ne nájdeme peniaze,“ povedal Droba.

Čítajte aj Samosprávy v Banskej Bystrici žiadali, aby im vláda podala záchranné koleso

Finančnej situácii nepomáhajú ani stúpajúce ceny vrátane energií. Na Úrade BSK už prebiehajú podľa neho rokovania na viacerých odboroch, v ktorých má kraj najväčšie náklady na energie, napríklad v školstve či sociálnej oblasti. Kraj hľadá v tomto smere riešenia, kde by sa dalo racionálne ušetriť, rokovať bude aj s dodávateľmi o fixácii cien.

Upozorňuje však aj na prijatie nepopulárnych opatrení. „Hovorím to na rovinu, budeme musieť šetriť a škrtiť,“ zdôraznil Droba. Je tiež podľa neho možné, že sa budú zvyšovať poplatky za školské jedálne či niektoré typy poplatkov na školách. Zvyšovanie sa nevyhne ani zariadeniam sociálnych služieb.

Ministerstvo financií SR sa už v minulosti voči tvrdeniam samospráv opakovane ohradilo a argumentovalo, že samosprávy nebudú mať menej peňazí, ako majú v súčasnosti. Deklaruje, že štát pomôže každej samospráve, ktorá by sa mohla dostať do problémov. Rezort minulý týždeň pre TASR potvrdil, že opakovane oslovil Združenie miest a obcí Slovenska, Združenie samosprávnych krajov SK8 a Úniu miest Slovenska s tým, že je pripravený rokovať o koncepčnom či plošnom prístupe k prípadnej podpore financovania samospráv.

Vízia na najbližšie štyri roky

Droba na tlačovej konferencii predstavil víziu BSK na najbližšie štyri roky. Vo februári ohlásil svoju opätovnú kandidatúru na post predsedu BSK v tohtoročných komunálnych voľbách za podpory strán Sloboda a Solidarita (SaS), Progresívne Slovensko (PS) a Team Bratislava. „Za päť rokov nemal ani jednu korupčnú kauzu. Poradil si s covidom, s testovaním aj očkovaním. Juraj Droba je manažér a vie riešiť veci v tichosti a bez škandálov,“ uviedol predseda SaS Richard Sulík.

Drobu podporuje v kandidatúre za predsedu BSK v nadchádzajúcich komunálnych voľbách tiež predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová, podpredsedníčka BSK pre oblasť dopravy Alžbeta Ožvaldová, starosta Ružinova Martin Chren a starosta Vrakune Martin Kuruc.

„Pred niekoľkými týždňami som urobil odpočet toho, čo som sľuboval pred piatimi rokmi. Bolo tam približne 110 bodov, z nich 80 je odfajknutých nazeleno, približne 25 je rozpracovaných a asi päť z nich sa nám zrealizovať nepodarilo,“ vyhlásil Droba. Ako dodal, BSK má obrovské investičné dlhy a množstvo štrukturálnych problémov súvisiacich s dopravou, ale aj školstvom, životným prostredím a sociálnym vylúčením. Problémom dopravy je podľa Drobu to, že až 73 percent obyvateľov kraja sa prepravuje individuálnou dopravou, čo spôsobuje extrémnu zaťaženosť komunikácií aj životného prostredia.

Riešením je podľa neho koľajová doprava, v tomto smere však musí urobiť opatrenia aj štát, čo sa týka vlakovej dopravy. „Ideme stavať prestupné terminály a vylepšovať železničné stanice, rozširovať a modernizovať električkové radiály, aby boli prepojené na železnice," uviedol Droba s tým, že vybudovali aj prestupné terminály a záchytné parkoviská, pričom ďalšie budú pribúdať. „Začali sme robiť na obchvate Pezinka a Podkarpatia, pustili sme sa do obchvatu Grobov. Čo sa týka integrovanej dopravy, otvárame linku do Hainburgu a niečo podobne chystáme aj do Rajky,“ priblížil Droba.

BSK podľa Drobu plánuje pokračovať tiež vo výstavbe cyklotrás a cyklomostov. V oblasti životného prostredia je prioritou ochrana pitnej vody a pomoc obciam, ktoré nemajú kanalizáciu, pri jej výstavbe. „Ideme zmierňovať negatívne dopady zmeny klímy vodozádržnými opatreniami, masívnou výsadbou listnatých stromov a krov, či revitalizáciou parkov, zatepľovaním budov,“ poznamenal Droba. BSK tiež dokončuje projekt ekocentra v Čunove a chce vyvíjať tlak na štát v oblasti nelegálnych skládok.

Najväčším problémom kraja je podľa Drobu nedostatok základných škôl. „Chýba nám približne 9-tisíc miest v triedach,“ poznamenal. Ako dodal, po štyroch rokoch sa v Bruseli podarilo vybojovať 63 mil. eur na investície do školstva, čo v praxi znamená 20 projektov. „Máme zatiaľ dve úplne nové školské budovy, predovšetkým sú to však nadstavby a prístavby škôl a revitalizácie školských budov,“ doplnil. BSK chce tiež zvýšiť úroveň ohodnotenia pracovníkov škôl pokračovaním vo výstavbe nájomných bytov pre učiteľov, naďalej zvyšovať úroveň stredných škôl.

Samosprávny kraj chce podľa Drobu tiež pokračovať v revitalizácii kultúrnych pamiatok a rozvoji cestovného ruchu. „BSK je podfinancovaný, v ďalšom volebnom období sa chcem pustiť do toho, aby som pritlačil a apeloval na štát, aby sa zmenil spôsob financovania samospráv a samosprávnych krajov,“ uzavrel Droba.