Brusel ako zlatá baňa. Slovenskí europoslanci majú penzie v tisícoch eur

Podľa pravidiel EP vzniká jeho bývalým členom nárok na mesačný dôchodok, keď dovŕšia 63. rok života. „Penzia tvorí 3,5 percenta platu za každý rok vo funkcii, nie však viac ako 70 percent," píše sa na webovej stránke europarlamentu s tým, že úhradu dôchodkov pokrýva rozpočet EÚ.

Od 1. januára tohto roku je aktuálna hrubá mesačná mzda europoslanca je 9 386 eur (po zdanení a po odvodoch v Bruseli je to v čistom 7 316 eur). V roku 2019, keď sa začalo terajšie funkčné obdobie EP, bol hrubý príjem 8 757 eur. Jedno funkčné obdobie trvá päť rokov, za tento čas patrí mesačná penzia okolo 1 890 eur (podľa približnej kalkulácie na základe vývoja platových pomerov od roku 2019).

Výpočet penzií slovenských (ex)europoslancov

Výpočty penzií slovenských europoslancov

Fotogaléria 4 fotky

+1

Znamená to, že kto od roku 2019 pôsobí v EP, keď sa konali posledné eurovoľby, a vydržal by potom v Bruseli ešte ďalšie tri päťročné funkčné obdobia, ten by po roku 2039 po dovŕšení 63 roku života poberal mesačnú penziu zrejme až na úrovni 7-tisíc eur. Dá sa totiž predpokladať, že mzdy europoslancov sa budú priebežne valorizovať. Na úrovni niekoľkých tisícok eur mesačne sú však už v súčasnosti.

Zo Slovenska najdlhšie pôsobí v EP Monika Beňová. V prípade, že tam zostane až do polovice roku 2024, keď jej vyprší štvrtý mandát (členkou europarlamentu je nepretržite od roku 2004), tak jej budú z rozpočtu EÚ mesačne vyplácať maximálny dôchodok. V jej prípade výpočet vychádza približne na 4 750 eurmesačne.

Konečnú výšku svojho dôchodku z Bruselu už napríklad poznajú Vladimír Maňka, Miroslav Mikolášik a Anna Záborská, čo je trojica, ktorá má nárok poberať druhú najvyššiu penziu po Beňovej. Všetci traja bývalí europoslanci boli v tejto funkcii tri funkčné obdobia, čiže dokopy 15 rokov. Dvom z nich už vznikol nárok na bruselský dôchodok: Mikolášik má 69 rokov a Záborská má 74 rokov, pričom tá má ešte ďalší príjem, lebo je členkou NR SR, za čo jej patrí poslanecký plat s paušálnymi náhradami.

Maňka si musí počkať už len niekoľko dní: 19. septembra tohto roku bude mať 63 rokov. Čoskoro teda splní podmienku penzijného veku, aby tiež mohol dostávať zo zdrojov EÚ každý mesiac tisíce eur.

Aktuálny výpočet penzií slovenských (ex)europoslancov

• Ide o dôchodky vyplácané Európskym parlamentom (EP) z rozpočtu EÚ. Sumy pri aktívnych europoslancoch sú vypočítané podľa toho, že dokončia výkon svojho mandátu, ktorý im vyprší v roku 2024. Dovedna ich je štrnásť: Bilčík, Číž, Ďuriš Nicholsonová, Beňová, Hajšel, Hojsík, Jurzyca, Lexmann, Pollák, Radačovský, Šimečka, Štefanec, Uhrík, Wiezik.
• Výška jednotlivých penzií je orientačne vypočítaná na základe týchto štyroch finančných faktorov: plat slovenského europoslanca 2 170 eur od roku 2004, 7 957 eur od roku 2009, 8 757 eur od roku 2019 a 9 386 eur od 1. januára 2022 (s kalkuláciou poberania posledného uvedeného príjmu do roku 2024).
• Mesačné dôchodky podľa päťročných funkčných období (štvrté v poradí je finančne rozdelené do dvoch časových celkov): 380 eur (2004 – 2009), 1 392 eur (2009 – 2014), 1¤392 eur (2014 – 2019), 766 eur (2019 – 2021) a 821 eur (2022 – 2024), čiže dokopy 1 587 eur za funkčné obdobie 2019 – 2024.
• Nárok na dôchodok od EP vzniká dovŕšením 63 rokov života. Do tabuľky sú zaradení iba žijúci (ex)europoslanci.

Postupné zvyšovanie platov europoslancov

Slovensko vyslalo svojich prvých členov do europarlamentu v roku 2004 po svojom vstupe do EÚ. Ich platové pomery upravoval zákon NR SR z júna 2004. „Poslancovi Európskeho parlamentu patrí plat v eurách v sume dvojnásobku platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky," uvádzalo sa v § 2 tohto zákona. Od jari 2004 sa členom NR SR zvýšili platy na 43 390 slovenských korún (paušálne náhrady mali viac ako 30-tisíc korún). Základná zložka príjmu, poslanecký plat, vychádzala v prepočte 1 085 eur (jedno euro malo hodnotu 40 korún).

S prihliadnutím na dvojnásobok platu poslanca NR SR tak slovenskí europoslanci mali plat okolo 2 170 v eurách (paušálne náhrady sa na nich nevzťahovali). Mzdy im vyplácala NR SR zo svojich zdrojov. Z rozpočtu EÚ začali dostávať peniaze až od polovice roku 2009.

Od leta 2009 sa v Európskom parlamente zjednotili platy zástupcov zo všetkých členských štátov EÚ. Odstránili sa tým priepastné rozdiely. „Napríklad talianski europoslanci predtým zarábali mesačne štvornásobne viac ako španielski a dokonca až 14-násobne viac ako europoslanci z niektorých nových členských krajín EÚ," upozornila vtedy stanica BBC. Po novom všetci dostávali mzdu 7 957 eur.

Platy europoslancov sa priebežne valorizujú. Od polovice roku 2019 už mesačne poberali 8¤757 eur v hrubom (6 824 eur v čistom). Pri aktuálnej hrubej mzde 9 386 eur to znamená, že s odstupom pár rokov si polepšili o 629 eur.

Existuje pritom paradox: europoslanci zo Slovenska majú vyšší plat v porovnaní s mnohými kolegami v EP z ostatných štátov EÚ. „Pre väčšinu europoslancov platí ešte ďalšie zdanenie, pretože veľa členských krajín únie požaduje od svojich európskych zákonodarcov, aby platili dodatočnú národnú daň," upozornil server Euronews. O slovenských zástupcoch v EP to však neplatí.

Oveľa viac ako majú bývalí prezidenti

Penzie dlhoročných europoslancov sú výrazne vyššie ako mesačná doživotná renta bývalých prezidentov SR. Tá je vo výške platu členov NR SR, ktorý predstavuje trojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za prechádzajúci rok. Odhaduje sa, že za tento rok to bude takmer 1 300 eur, čiže traja žijúci exprezidenti (Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič a Andrej Kiska) by mali v budúcom roku poberať okolo 3 900 eur mesačne.

Server dôchodok.info odhaduje, že priemerná výška starobného dôchodku dosiahne na Slovensku v roku 2023 približne 525 eur. Sociálna poisťovňa nezverejňuje výšky najvyšších penzií, ale z jej údajov vyplýva, že len niekoľko ľudí na Slovensku má dôchodok vyšší ako dvetisíc eur.

Webová stránka EP informuje, že niektoré členské štáty EÚ zdaňujú aj europoslanecké dôchodky. O Slovensku to však neplatí. „Dôchodkové dávky, ktoré vypláca svojim poistencom Sociálna poisťovňa v súlade so zákonom o sociálnom poistení, sa nezdaňujú," odpísal hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr na otázku, či existuje v platnej legislatíve Slovenskej republiky ustanovenie o zdanení dôchodkov, na ktoré majú nárok zo zdrojov rozpočtu EÚ slovenskí (ex)poslanci EP.

Veľké príjmy z Bruselu umožnila NR SR

Europoslankyňa Monika Beňová poukázala na to, že slovenskí europoslanci nerozhodli o výške svojich platov, a teda aj dôchodkov: „V roku 2009, keď sa riešilo, či budú platení z rozpočtu EÚ, alebo z peňazí Slovenskej republiky, NR SR prijala návrh zákona, ktorý umožnil, aby poberali mzdu z Bruselu.“ To znamená, že začali dostávať rovnakú mzdu ako ostatní členovia EP. „Keby sa vtedy poslanci slovenského parlamentu rozhodli inak, zjavne by sme toto ako tému teraz nemali,“ upozornila Beňová.

Pokračovala, že prípadné zdanenie príjmu europoslancov by nepovažovala za výrazný príjem do štátneho rozpočtu, pretože ich je len štrnásť. „No nečudovala by som sa, keby sa takýto návrh v budúcnosti objavil,“ podotkla.

Beňová poukázala na to, že slovenskí europoslanci majú aj problém z titulu svojej funkcie: „Keď potrebujem zdravotné ošetrenie, musím si ho uhradiť v celej výške a až následne mi slovenský systém zaplatí dve tretiny nákladov; zvyšok ide z mojich peňazí.“

Politológ Juraj Marušiak poznamenal, že penzie europoslancov sú vysoké aj na pomery v bohatých európskych štátoch. „Jedinou cestou k zmene je to, keby sa našiel dostatočný počet hlasov v EP, respektíve aby vyvinuli tlak národné vlády, aby došlo k reforme penzijného systému,“ povedal. Možné riešenie by videl v tom, keby sa dôchodky europoslancov odvíjali od nejakého násobku priemernej penzie v ich domovskom štáte.

Marušiak zároveň zdôraznil, že prácu členov EP nie je možné podceňovať, naopak: „Význam Európskeho parlamentu v posledných rokoch sa zvyšuje. Vidíme to napríklad pri jeho kontrolnej úlohe vo vzťahu k Európskej komisii. Poslanie EP vôbec nie je zanedbateľné, ako by sa možno niekomu mohlo zdať.“ Zároveň upozornil, že ak sa bude prehlbovať európska integrácia, potom bude narastať význam europoslancov.

Vývoj platov slovenských europoslancov

Po prvých eurovoľbách na Slovensku v roku 2004 dostávali dvojnásobok mesačnej mzdy člena NR SR. Vychádzalo to zhruba na 87-tisíc korún, čo bolo v prepočte okolo 2 170 eur. (Od roku 2009 sa platové pomery europoslancov zo všetkých krajín zjednotili.)

Od 1. januára 2022 zarábajú mesačne v hrubom 9 386 eur. Po zdanení a po odvodoch v Belgicku je to v čistom 7 316 eur.

Názory politických strán a hnutí

Denník Pravda zisťoval, čo si o možnosti zdanenia europoslaneckých penzií myslia politickí predstavitelia na Slovensku. Politické strany a hnutia pôsobiace v koalícii a tie, čo sú najvýznamnejšie v opozícii, dostali dve otázky, či by zdanenie podporili a ak áno, potom v akej výške. Dve koaličné hnutia OĽaNO a Sme rodina sa nevyjadrili. Strana SaS, ktorá po demisii svojich ministrov fakticky prešla do opozície, neposkytla stanovisko.

Strana Za ľudí v reakcii so znepokojením poukázala na to, že mesačné náklady na jedného europoslanca a jeho asistentov sú 40-tisíc eur počas pôsobenia europoslanca. „Vzhľadom na súčasnú krízu by sa mal celý systém financovania európskeho parlamentu prehodnotiť a zefektívniť. Pokiaľ ide o zdanenie dôchodkov, slovenský daňový systém nezdaňuje dôchodky, v prípade takýchto vysokých dôchodkov by sa o tom dalo uvažovať. V takom prípade by sa tieto dôchodky mali zdaňovať ako akýkoľvek iný príjem fyzickej osoby. Ešte lepšie by však bolo vyplácanie týchto dôchodkov prehodnotiť a systém zefektívniť," odpísali z tlačového oddelenia Za ľudí.

Situácia sa vôbec nepozdáva ani Hlasu. „Poslanci Európskeho parlamentu nesmú byť v žiadnom prípade zvýhodňovaní oproti ostatným občanom EÚ a mali by zo svojich príjmov platiť adekvátne dane a odvody (to by sa malo týkať všetkých zamestnancov pracujúcich v inštitúciách EÚ). V prípade, ak neplatia zo svojich príjmov príspevky na dôchodkové zabezpečenie, ich dôchodky by mali byť zdaňované na úrovni odvodového zaťaženia bežného občana SR," reagoval Peter Kmec z Hlasu, ktorý je podpredseda Výboru pre európske záležitosti NR SR.

Smer najprv v odpovedi poznamenal, že europoslanci platia dane, ako aj zdravotné a sociálne odvody v Belgicku podľa platných predpisov.

„Ak bude predložený návrh na zavedenie dane pre poslancov EP, ako aj zamestnancov ďalších inštitúcií, ktorí si rovnako plnia daňové a odvodové povinnosti podľa príslušných zákonov v štátoch, kde pôsobia, radi sa v Smere k takémuto návrhu vyjadríme," informoval Ján Mažgút, vedúci tlačového oddelenia strany.