Tristotisíc mobilizovaných nemusí Putinovi stačiť, predpovedá expert

Keď sme spolu hovorili v prvý deň vojny, označili ste 24. február 2022 za kľúčový medzník v dejinách Európy. Zapíše sa do histórie ako ďalší bod zvratu aj 21. september?

Je to nesporne veľmi významný dátum, ktorým sa zásadne mení kvalita situácie. Je to priznanie toho, že v stave z mierových čias ruská armáda a ruský štát nie sú schopní splniť úlohy, ktoré si vytýčili. Mobilizácia znamená, že Kremeľ sa ďalej nemôže tváriť, že všetko ide podľa jeho plánov. Navyše, ak rezervisti povolaní zo zálohy nebudú stačiť na splnenie úloh, ktoré im Kremeľ zadal, čo je veľmi pravdepodobné, potom bude potrebné prijať rozhodnutie o ďalšej vlne mobilizácie.

Doteraz mal Putin so svojou vojnou podporu jasnej väčšiny ruskej verejnosti. Môže ju mobilizácia naštrbiť?

Bol by som veľmi opatrný pri predpovediach, či to úplne zmení situáciu vnútri Ruska. Vidíme, že tie komentáre, ktoré teraz zaznievajú z Ruska, sú zacielené na upokojenie verejnosti. Kremeľskí propagandisti zdôrazňujú, že do zbrane zatiaľ povolávajú len niečo vyše jedného percenta mobilizačného potenciálu Ruska.

Tristotisíc mobilizovaných však rozhodne nie je málo. Ak zoberieme do úvahy, že každý má svoj okruh blízkych, tak ide o státisíce manželiek, matiek, detí, ktorých sa bolestivo dotkne, že ich muž, syn či otec musí narukovať do vojny.

Áno, je to dosť veľa. Ak si spomenieme, že na začiatku operácie bolo nasadených asi 180– až 200-tisíc profesionálnych vojakov, tak posilnenie o 300-tisíc záložníkov je relatívne výrazné. Popritom si treba uvedomiť, že odvádzať budú najmladších a najlepšie disponovaných záložníkov, ktorí boli nie tak dávno na základnej prezenčnej službe. Je to potenciálny zdroj rozkolu v spoločnosti, lebo sa začnú ozývať hlasy, prečo môjho syna posielajú do vojny, a cudzieho nie. Pre krajinu je to veľmi bolestivá záležitosť. Ale zopakujem, že aj keď sú tieto počty v rámci tejto vojny vysoké, v pomere k rozmerom krajiny ešte nie sú kritické. V istom zmysle sa rozhodnutie o nasadení ešte väčších rezerv naďalej odkladá. A preto, hoci ide o veľmi významný prelomový moment, konečný bod zvratu stále nenastal. Čiže štiepenie v spoločnosti sa začne, ale istý čas ešte potrvá, kým sa rozkol dostane do nezvratného bodu. Už vo februári som vám povedal, že nevylučujem, že ak bude vojna trvať veľmi dlho, v istej chvíli môže priviesť Rusko k tomu, k čomu priviedla afganská vojna Sovietsky zväz. Treba si však uvedomiť, že vtedy už sovietsky systém moci kolaboval, a Putinov režim sa ešte zatiaľ nerozpadá.

Kremeľskí propagandisti už po utorňajšom ohlásení pseudoreferend v okupovaných ukrajinských oblastiach a po prijatí mobilizačných zákonov ohlasovali novú fázu totálnej vojny. Šéfka televízie RT Margarita Simonianová dokonca vyhlásila: „Súdiac podľa toho, čo sa deje a ešte len bude diať, tento týždeň je buď predvečerom nášho skorého víťazstva, alebo predvečerom jadrovej vojny. Nič tretie nevidím.“ Čo si myslíte o takýchto apokalyptických víziách?

Výrokom pani Simonianovej by som až taký veľký význam neprikladal. Predstavuje názory časti ruskej elity, ale nie ona prijíma rozhodnutia. Rozhodnutie o nasadení jadrových zbraní je politicky i psychologicky rádovo zložitejšie ako vyhlásenie čiastočnej mobilizácie. A vidíme, že aj rozhodnutie o čiastočnej mobilizácii Kremeľ dlhé mesiace odkladal.

Putin však vo svojom mobilizačnom prejave sám pohrozil, že ak bude ohrozená územná celistvosť krajiny, pod ktorú Moskva zahŕňa aj anektované územia, potom Rusko „bezpodmienečne využije všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii“ a ešte ubezpečil, že v žiadnom prípade neblufuje.

Nikdy som na sto percent nevylučoval, že Rusko môže nasadiť taktické jadrové zbrane, ak mu bude hroziť porážka. Nazdávam sa však, že zatiaľ sa nachádzame v tej fáze, keď sa Putin pokúša zvíťaziť konvenčnými prostriedkami.

Takže netreba brať príliš vážne Putinov stredajší výrok, že „tí, ktorí sa nás snažia vydierať jadrovými zbraňami, by mali vedieť, že veterná ružica sa môže otočiť aj ich smerom“?

Treba pozorne počúvať všetko, čo Putin hovorí, ale netreba dávať znamienko rovnosti medzi tým, čo urobiť môže a tým, čo určite urobí.

Putin zjavne má aj bez taktických jadrových zbraní dosť prostriedkov, ako ešte môže vojnu pritvrdiť.

Áno, po porážke v Charkovskej oblasti Rusko pristúpilo k bombardovaniu kritickej infraštruktúry Ukrajiny a opakovane pohrozilo aj útokmi na jej centrá prijímania rozhodnutí. Na druhej strane si myslím, že aj v Rusku budú zvažovať, aká môže byť odpoveď Ukrajiny v prípade nových dodávok ešte účinnejších zbraní zo Západu. Je jasné, že Ukrajina nemôže bombardovať Kremeľ, ale môže zaútočiť na dôležité objekty kritickej infraštruktúry na ruskom území. Moskva preto musí brať do úvahy, že toto nie je futbalový zápas na jednu bránu.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu tvrdil, že Ukrajina v bojoch prišla už o vyše šesťdesiattisíc padlých vojakov, kým straty na životoch na strane ruských ozbrojených síl podľa neho nedosahujú ani šesťtisíc, hoci Kyjev uvádza takmer desaťnásobne vyšší počet. Považujete tieto čísla za reálne?

Predpokladám, že ruské straty sú vyššie, ako tvrdí Moskva. Rusko totiž do svojej bilancie nezahŕňa ozbrojencov samozvaných donbaských republík, ani žoldnierov súkromnej armády vagnerovcov. Všeobecne je však známe, že vo vojnách sa vždy každá strana snaží znižovať bilanciu vlastných strát a zvyšovať údaje o stratách protivníka. O presných číslach sa ťažko hovorí, nanajvýš môžeme predpokladať, že skutočné hodnoty sú niekde uprostred medzi tým, čo uvádza jedna a druhá strana.

Signalizuje Moskva tým, že sa rozhodla od piatku usporiadať pseudoreferendá o pričlenení k Rusku v štyroch ukrajinských oblastiach, že ambícií na dobytie ďalších regiónov vrátane Charkova či Odesy sa v tejto fáze vojny vzdáva?

Rusko malo zo začiatku vojny oveľa väčšie plány, ale naplniť ich nedokázalo. Plány sa však menia, a niekedy veľmi rýchlo, ako sme to videli aj pri chaotickom vytyčovaní termínov pseudoreferend.

Ako sa môže prejaviť Putinovo rozhodnutie eskalovať konflikt v náladách obyvateľov Ruskom okupovaných ukrajinských oblastí?

Keď sa uskutočnia vypísané pseudoreferendá a Rusko anektuje dotyčné oblasti, tak miestni obyvatelia sa stanú ruskými občanmi a predovšetkým ich budú povolávať do armády a posielať na front. Predpokladám, že mnohí z nich sa tomu budú chcieť vyhnúť a radšej sa pokúsia hľadať možné aj nemožné cesty, ako sa dostať na Ukrajinou kontrolovanú stranu, než by mali bojovať na ruskej strane. Lebo aj v Donbase v roku 2014, keď sa to všetko začalo, mnohí dúfali, že to bude ako na Kryme – bez bojov a so zvýšením životnej úrovne. A ukázalo sa, že to bolo krvavé a ničivé. Ľudia dnes dobre chápu, že začlenenie do Ruska nemusí priniesť výhody, ale, naopak, vážne riziká.

Ako odpovie Západ na Putinovu mobilizáciu? Posilní to jednotné odhodlanie podporovať Ukrajinu, alebo, naopak, oslabí súdržnosť?

Predpokladám, že to odhodlanie Západu ešte posilní. Niektorí politici budú argumentovať, že situáciu treba upokojiť a hľadať dohodu. Ale tieto hlasy sa ozývali aj doteraz a som presvedčený, že naďalej zostanú v menšine. V situácii, keď už Západ toľko obetoval do podpory obete agresie, kapitulantstvo si naozaj nemôže dovoliť.