Slovenské elektrárne: Všetko je predané. Vládny plán B nás poženie do konkurzu

Lucia Lauková, Pravda | 25.09.2022 21:41
Parlament bude od utorka pokračovať v schvaľovaní novely energetického zákona, známej aj ako „vládny plán B". Novinka má štátu umožniť zastropovať ceny energií vyrobených podnikmi na našom území, či zakázať cezhraničné obchodovanie. Slovenské elektrárne však namietajú, že takýto krok poženie firmu do krachu a zastaví dostavbu 4. bloku Mochoviec. Generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček preto zvolal na nedeľu večer mimoriadne stretnutie v bratislavskej centrále.

VIDEO: Branislav Strýček hovorí o návrhu energozákona, ktorý môže byť pre Slovenské elektrárne likvidačný.

Branislav Strýček hovorí o návrhu energozákona, ktorý môže byť pre Slovenské elektrárne likvidačný.

Viac než 64,3 % všetkej elektriny vyrobenej na Slovensku je zo Slovenských elektrární. Elektrina, ktorú dodávajú do siete, pokrýva približne 60 % spotreby krajiny. V súčasnosti čakajú na dokončenie 3. a 4. blok atómovej elektrárne Mochovce, vďaka ktorým sa krajina stane exportérom elektriny.

V prípade prijatia zákona k všeobecnému hospodárskemu záujmu (VHZ) pri vysokých cenách energií a uplatnení ho na vyhlásenie tzv. stavu núdze však podľa Strýčeka hrozia pre elektrárne katastrofálne dôsledky. Dôvodom je zadlženosť spoločnosti, ktorá má u bankových veriteľov napožičiavané 4,2 miliardy eur práve na dostavbu Mochoviec 3 a 4.

Keďže tretí blok Mochoviec ešte stále nevyrába, elektrárňam sa dlhy kopia a do januára majú dosiahnuť 4,6 miliardy eur. V pondelok ráno preto posielajú list prezidentke Zuzane Čaputovej, všetkým členom vlády aj 150 poslancom, v ktorom budú žiadať úpravu návrhu zákona pred utorkovým prerokovaním v parlamente, kde ide do druhého čítania.

Na snímke generálny riaditeľ Slovenských... Foto: TASR, Pavel Neubauer
Branislav Strýček Mochovce Slovenské elektrárne Na snímke generálny riaditeľ Slovenských elektrární a.s., Branislav Strýček počas tlačovej konferencie k 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce (EMO).

V budúcom roku, keď nabehne do výroby 3. blok Mochoviec, podľa Strýčeka elektrárne vyrobia 20,8 terawatthodiny (TWH) elektriny. Z toho 6,15 TWH prisľúbili slovenským domácnostiam, 3,8 TWH predali na slovenský trh a zvyšných viac ako 10 TWH predali zahraničným klientom v Nemecku, Česku a Maďarsku. Vláda chce teda novým zákonom získať dosah aj na elektrinu, ktorá je už dávno predaná.

„Keď sa vláda rozhodne, bude môcť zobrať produkt, ktorý niekto vyrobí, aj pokiaľ ho už predal a za ceny, o ktorých sama rozhodne," vysvetlil v nedeľu večer na stretnutí Strýček. „S takýmto zákonom už nezískame žiadne úvery, žiadna banka nás nezafinancuje," do­dal.

Peter Bielik, Karel Hirman, Ide o pravdu Čítajte rozhovor Minister Hirman v Ide o pravdu o sebe aj cenách energií: Samovrah? Som bojovník, vidím aj pozitívne signály na trhu

V prípade „znárodnenia" domácich zdrojov, čo umožňuje návrh zákona v prípade vysokých cien, by ale štát mohol siahnuť na všetky tieto kapacity nielen v prípade Slovenských elektrární, ale ktoréhokoľvek iného slovenského výrobcu. Pre najväčšiu energofirmu v krajine by to znamenalo, že už predanú elektrinu musí pre klientov podľa platných zmlúv dodať, teda ju dodatočne nakúpi na burze za aktuálne trhové ceny.

Na jednej strane by tak síce vláda pokryla celoročnú spotrebu Slovenska suverénne najlacnejšou elektrinou v Európe, na druhej by Slovenským elektrárňam vznikol k takmer 5-miliardovému existujúcemu aj dodatočný dlh vo výške 10 miliárd eur za pohotovostný nákup. A keďže súčasťou návrhu zákona je aj odškodnenie vládou, v konečnom dôsledku by tento astronomický účet takmer vo výške celoročného rozpoštu štát musel prevziať na svoje plecia. Slovenské elektrárne by medzitým so zadlženosťou takmer 15 miliárd museli zastaviť projekt dostavby Mochoviec a prepadli by do konkurzu.

Branislav Strýček, generálny riaditeľ Slovenských elektrární Čítajte viac Nová daň potopí dostavbu Mochoviec. Nie je na výplaty, v marci zbrankrotujeme, hovorí šéf elektrární

Na problém upozornili už na jar

Šéf Slovenských elektrární na tento problém upozorňoval už vo februári tohto roka, keď vláda ešte vo štvorkoalícii začínala riešiť dopady vysokých cien elektriny na Slovensko. „Každý mesiac čakania na uvedenie tretieho bloku do prevádzky nás stojí milióny eur, je tam potrebná údržba, platy zamestnancov, kým sa nevyrába, dlh rastie,” vymenoval Strýček.

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) a minister financií Igor Matovič (OĽaNO) vtedy vymysleli, že zdania jadrové elektrárne a peniaze pôjdu na kompenzáciu vysokých účtov za energie pre mestá, obce či bytovky s vlastnými kotolňami.

Slovenské elektrárne sa bránia novej dani.

Vláda napokon návrh na novú daň stiahla a nahradila ho dohodou s elektrárňami. Majoritný akcionár Slovenských elektrární, spoločnosť Slovak Power Holding, podpísala s Ministerstvom hospodárstva a Ministerstvom financií Memorandum o mimoriadnych opatreniach na elimináciu dopadu nárastu cien elektriny na odberateľov.

Slovak Power Holding sa v memorande zaviazalo podniknúť také kroky, aby si Slovenské elektrárne mohli vyhradiť pre roky 2023 a 2024 elektrinu, ktorú by predali pre vybrané skupiny odberateľov za fixné ceny. Podľa Memoranda by sa pre vybrané skupiny odberateľov malo vyčleniť 6,15 terawatthodín za cenu 61,20 eur. Celková hodnota podpory bude predstavovať približne 850 miliónov eur.

Ministerstvo financií a ministerstvo hospodárstva sa tým tiež zaviazali, že v rokoch 2022 až 2025 nebudú vyvíjať iniciatívu smerujúcu k zavedeniu, zvýšeniu alebo sprísneniu akejkoľvek novej dane, odvodu, poplatku, špecifickej platby alebo regulácie, ktorá by mohla finančne ohroziť Slovenské elektrárne.

Výstavba 4. bloku

Výkon jedného nového bloku AE Mochovce bude 471 MWe (v budúcnosti až do 535 MW) a jeden reaktor tak pokryje 13 % spotreby elektriny na Slovensku.

Štvrtý blok Mochoviec je momentálne dokončený na 88 percent. V tomto roku prebehlo končenie postupu oživovania, ktorý sa začal v decembri 2021 a trvalo do polovice marca 2022. Umožnilo sa tým spustenie ďalších fáz, ako proces preplachovania a programu neaktívneho spúšťania, po ktorom bude nasledovať studená hydroskúška plánovaná v decembri 2022.

Studená hydroskúška predstavuje významný míľnik. Pre jeho dosiahnutie boli vykonané testy nasledujúcich systémov:

  • elektropožiarna signalizácia (EPS) v miestnostiach rozvádzačov,
  • protipožiarny systém pre rezervný 110 kV transformátor a taktiež pre samotný transformátor,
  • kapacitné skúšky akumulátora pre záložné napájanie,
  • oživovanie systému kontroly a riadenia,
  • testovanie 6 kV strednonapäťových rozvádzačov a 4kV nízkonapäťových rozvádzačov.

Krízový plán umožní vláde určovať ceny

Tentoraz návrh ministrov nesmeruje priamo na Slovenské elektrárne novou daňou či odvodom, napriek tomu však firmu, ktorú z tretiny vlastní štát, môže pripraviť o značné peniaze.

Návrh zákona, ktorý v piatok prešiel prvým čítaním v Národnej rade a má byť parlamentom schválený budúci týždeň, totiž má posilniť kompetencie štátu, ak vyhlási stav energetickej núdze. V skratke umožní vláde, aby cenám elektriny či plynu mohli zakázať rásť.

V prípade Slovenských elektrární by to znamenalo, že im vláda stanoví, že vyrobenú elektrinu musia predať slovenským odberateľom a určí aj, za akú cenu. Elektrárne tak komoditu nebudú môcť predať drahšie na trhu v zahraničí. Takto ale podľa Strýčeka prídu o zisky, ktorými potrebujú splatiť vyše štvormiliardové úvery bankám.

Účelom novely zákona je podľa rezortu hospodárstva zabrániť negatívnemu vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu na najzraniteľnejších odberateľov prostredníctvom návrhu všeobecného hospodárskeho záujmu a rozšírenie stavu núdze v energetike.

Igor Matovič Čítajte viac Matovič sa so Sulíkom dohodol, vymysleli novú daň. Milé Slovenské elektrárne, podelíte sa s nami o zisk

Novela zákona navrhuje rozšíriť súčasný koncept stavu núdze v energetike, čo bolo doteraz možné len vo veľmi špecifickom prípade havárií alebo krízových odstávok, ako sa stalo v zime 2009, keď Rusko zastavilo dodávky plynu cez Ukrajinu do Európy.

Po novom sa za núdzovú bude považovať aj situácia, kedy bude elektrina pridrahá. Konkrétne, „keď cena veľkoobchodných energetických komodít na trhoch dosahuje veľmi vysoké hodnoty, ktoré by mohli mať za následok cenovú nedostupnosť elektrickej energie pre odberateľov, a zároveň by mohlo vyvolať ohrozenie bezpečnosti štátu, zdravia, alebo života veľkej skupiny odberateľov elektriny, či hrozbu značných hospodárskych škôd u koncových odberateľov na vymedzenom území.”

Novela tiež umožňuje obmedziť kapacity na cezhraničné obchodovanie s elektrinou, či využiť výrobné kapacity domácich elektrární na dodávky vybraným odberateľom za vládou stanovené ceny. Rovnaký mechanizmus sa navrhuje i v prípade plynu.

Stav núdze bude môcť v tomto prípade vyhlásiť vláda iba na návrh rezortu hospodárstva a zároveň bude oprávnená rozhodovať o uložení opatrení, ktoré nariadi rezort hospodárstva vyhláškou. V tomto prípade bude vláda ceny určovať nariadením a novela bude upravovať výnimku z bežnej cenovej regulácie. Cena teda nebude stanovená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

Z akých zdrojov vyrábajú Slovenské elektrárne energiu

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ