Pár hodín atómovej vojny by bolo strašných ako celá druhá svetová

Na štúdiu upozornili noviny Daily Mail v súvislosti s rastúcimi obavami, že šéf Kremľa Vladimir Putin by mohol proti Ukrajine použiť atómové zbrane s následným rizikom skazy rozšírenej široko-ďaleko do sveta. Simulácia je síce päť rokov stará (zverejnili o dva roky neskôr po jej realizácii), ale možno o to viac aktuálna zo súčasného pohľadu.

Keby Putin nariadil odpáliť rakety s jadrovými hlavicami proti NATO, k 34 miliónom zabitých by pribudlo za pár hodín ešte 56 miliónov zranených. „Ide o najvážnejšiu krízu s potenciálnym jadrovým rozmerom zahŕňajúcu Rusko a USA/NATO od konca studenej vojny, aj keď sa riziko atómovej vojny stále považuje za malé,“ povedal pre časopis Newsweek Alex Glaser, jeden z autorov simulácie nazvanej Plán A.

Počas druhej svetovej vojny zomrelo možno až 55 miliónov ľudí (presný údaj sa už nikdy nepodarí zistiť). Medzi týmito obeťami mohlo byť až 30 miliónov civilistov. Šialená atómová prestrelka medzi Ruskom a NATO by stála životy najmä civilistov. S určitosťou sa dá preto konštatovať, že ich počet zabitých by bol v priebehu piatich hodín dokonca vyšší ako počet tých, zahynuli počas druhej svetovej vojny v období 1939 – 1945.

Simulácia vychádza z toho, že Moskva by sa odhodlala zastaviť rozpínavosť NATO v Európe, respektíve vystaviť stopku jeho vojenským jednotkám „Zadunel ruský varovný výstrel zo základne neďaleko Kaliningradu, aby zastavil postup USA/NATO, skôr než tí odpovedia taktickým leteckým útokom,“ napísali autori štúdie o vypuknutí konfliktu, ktorý by bol v úvodnej fáze konvenčný, čiže ešte bez použitia zbraní hromadného ničenia.

Vyhrotenie konfliktu by malo nasledujúcu podobu: „Rusko odpáli rakety krátkeho doletu smerom k základniam NATO a k postupujúcim jednotkám v Európe. Aliancia by odpovedala približne 180 jadrovými zbraňami. V tejto fáze sa očakáva, že počet obetí bude približne 2,6 milióna.“

V ďalšej fáze by pribudlo ešte viac mŕtvych: „NATO z pozemných základní a z ponoriek spúšťa strategický jadrový útok zhruba s 600 jadrovými hlavicami. Rusko použije atómové zbrane z lietadiel, ponoriek a mobilných odpaľovacích rámp. Model predpokladá 3,4 milióna obetí z tejto fázy vojny, ktorá by trvala len 45 minút.“

Čítajte viac Jadrový kufrík či balistická ochrana? Kufrík Putinovho bodyguarda vzbudil pozornosť

V záverečnej fáze hrôzostrašného scenára sa obe strany zamerajú na 30 najľudnatejších miest a ekonomických centier nepriateľa – udrú na každé z nich piatimi až desiatimi atómovými zbraňami s cieľom, aby po skončení konfliktu, aký svet ešte nezažil, zabránili opačnej strane pozviechať sa. Na túto skazu vo finálnej časti s veľkým počtom miliónov zabitých (najmä civilistov) by stačilo len 45 minút.

Čítajte viac Putin lezie po jadrovom rebríku. Kde sa zastaví?

Čo sa týka rizika použitia ruskej taktickej atómovej zbrane proti Ukrajine, hrozba spočíva v dvoch bodoch: Putin by ju mohol nasadiť proti postupujúcim ukrajinským vojakom alebo zaútočiť ňou na kľúčové miesta infraštruktúry. Zrejme by však čiastočne potrestal aj vlastný štát, ako to jasne naznačil nemecký expert ruského pôvodu Ivan Stepanov. „Šírenie rádioaktívneho spadu by záviselo od poveternostných podmienok, ale je veľmi pravdepodobné, že by smeroval do Ruska, aj keď v malom množstve,“ napísal na Twitteri. Nevylúčil, že rádioaktívne zamorenie by sa mohlo posúvať aj na západ, ale spad presúvajúci sa z východnej Ukrajiny by nemal spôsobiť paniku vo východoeurópskom regióne, čiže vrátane Slovenska. „Vietor je zvyčajne pomalý a je nepravdepodobné, že významný spad zasiahne krajiny NATO,“ poznamenal Stepanov. Dodal, že poveternostné podmienky súvisia nielen so smerom vetra, ale aj s dažďom, ktorý môže „zmyť“ spad na miesta v oblastiach, kde by začalo pršať.