Hybridné hrozby dostanú stopku. Káčer: Dezinformácie sú prípravou vojny

Z výročnej správy strany 2021 Sme rodina vyplýva že Kollárovo hnutie finančne podporovalo dezinformačné weby Hlavné správy a Hlavný denník. Oba weby boli po vypuknutí Putinovej vojny zablokované.

Čítajte viac Sme rodina finančne podporovala pochybné weby Hlavné správy a Hlavný denník

Obsah, ktorý má alebo môže mať za následok poškodenie alebo ohrozenie bezpečnostných, zahraničnopoli­tických alebo hospodárskych záujmov Slovenka a je formou hybridnej hrozby, by mohol byť zablokovaný súdom. Novela umožňuje aj blokovanie účtov na sociálnych sieťach, no najskôr ju musí schváliť parlament.

„Dezinformácie a infovojnu považujem za súčasť prípravy na normálnu vojnu. Pre mňa je dezinformácia zásadná vec a treba sa k nej zásadne správať,“ priblížil minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Jedným dychom dodal, že nestačí čo Slovensko voči ich šíreniu robí.

O blokovaní stránok či profilov na sociálnej sieti má úrad rozhodovať na základe odôvodneného návrhu polície a predchádzajúceho súhlasu súdu. Navrhovaná účinnosť zákona je 1. apríl 2023.

Minister Káčer doplnil, že problematika sa však netýka len Slovenska, no je to podľa neho celoeurópsky problém. „Nedokážeme prelomiť sociálne siete k vyššej zodpovednosti, či transparentnosti,“ priznal.

Na otázku, či by sa niektorí politici mali začať obávať, že ich štát zablokuje reagoval Káčer smiechom. „Nebudem hodnotiť správanie individuálnych politikov,“ dodal. Najviac dezinformácii podľa neho pochádza z Ruska, no svoj podiel má aj Čína. „Je to starý pracovný nástroj konfrontácie. Je tu s nami odkedy je ľudstvo ľudstvom, no dnešné technologické prostriedky umožňujú väčšiu kreativitu,“ dodal.

Čítajte viac NBÚ od októbra nemôže blokovať škodlivý obsah, nový zákon sa prijať nestihol

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) verí, že sa vďaka novele zákona zlepší komunikácia so sociálnymi sieťami. Priblížil, že nateraz prebiehajú rokovania v rámci Európskej únie. „Škodlivého obsahu na sociálnych sieťach je veľmi veľa. Extrémizmus, šírenie nenávisti malo dopad aj na tragédiu, ktorá sa stala pred dvoma týždňami,“ priblížil minister Mikulec. Narážal na vraždu dvoch ľudí na Zámockej ulici.

Šírenie klamstiev to spomalí

Lukáš Hlavička, technologický riaditeľ spoločnosti IstroSec podotkol, že toto riešenie šíreniu toxického obsahu nezabráni.

„Ak chcú škodlivú aktivitu spomaliť, ktorú daný profil šíri spomaliť, tak čiastočný zmysel to má,“ spresnil s tým, že „hocikto si však do piatich minút spraviť profil na inej sociálnej sieti“. Priznal, že ak nejaký profil na sociálnej sieti má tisíce sledovateľov, tak je zrejmé, že bude istý čas trvať, kým sa mu ich podarí s novým záložným profilom získať naspäť.

Príkladom je poslanec Smeru Ľuboš Blaha, ktorý bol so sociálnej siete vykopnutý na dva krát. Jeho pôvodná stránka mala približne 174-tisíc sledovateľov. Odkedy sa presunul na sociálnu sieť Telegram sa mu podarilo získať naspäť 30-tisíc z nich.

No sú aj iné sociálne siete, ako Facebook a Twitter. Napríklad taký Telegram sa pýši tým, že nie je cenzurovaný a štát by naň tým pádom nemal dosah.

„Telegram nemá tak veľkú užívateľskú základňu ako spomínané sociálne siete,“ spresnil Hlavička. Zdôraznil však, že konečné rozhodnutie o zablokovaní účtu majú samotné sociálne siete. „Štát so svojou autoritou, svojou jurisdikciou to môže vyžadovať,“ ozrejmil. No dodáva, že nie všetky sociálne siete majú svojich zástupcov v Európskej únii. „Pokiaľ sa sociálna sieť rozhodne a bude sa so štátom naťahovať o každý prípad, tak riešenie stráca efektivitu,“ dodal s tým, že je to lepšie riešenie ako nič.

„NBÚ, vojenské spravodajstvo, SIS aj orgány činné v trestnom konaní majú len obmedzenú možnosť zasiahnuť. Nie je to ideálne riešenie ak sa nato pozeráme tak, že cieľom je zablokovať všetku škodlivú aktivitu,“ spresnil.

Priznal, že pre bežnú populáciu, ktorá je hlavným prijímateľom dezinformácii môže byť toto riešenie efektívne. „Pre mnohých konzumentov konšpiračného obsahu môže byť už nainštalovanie inej aplikácie problém,“ uzavrel.

Ohrozená bezpečnosť štátu

„Hybridná hrozba je čokoľvek, čo nevojenským spôsobom ohrozuje bezpečnosť štátu. Najviac sa to spája s dezinformáciami, no nemusí to byť čisto len o nich,“ spresnil štátny tajomník ministerstva obrany Marian Majer.

„Nie je to komplexné riešenie. Je potrebné sa zaoberať hybridnými hrozbami v celej ich šírke, no tento ďalší krok je už o komunikácii so sociálnymi sieťami,“ dodal štátny tajomník Majer. Majer nechcel špekulovať o tom, či zákon mieri na niektorých politikov, či aktivistov.

Čítajte viac Únia sa snažila stopnúť ruskú propagandu. Našla si iné cesty

„Nedovolím si predpovedať. Všetko bude musieť byť posúdené. Hoci sa nám nemusí páčiť všetko, čo sa na internete nachádza, no je dôležité konať v súvislosti so zákonom a aby sme nekonali nejak skratovo,“ spresnil.

Zdôraznil, že blokovanie účtov sa netýka len politikov. Každý by si podľa neho mal dávať pozor na to čo na internet dáva.

„Nejaký adepti sa nájdu,“ priznal Mayer. Zdôraznil však, že ak štát takýto krok podnikne, musia byť známe dôvody a musí o tom rozhodnúť súd. Ten podľa neho zvyšuje legitimitu rozhodnutia.

Na deväť mesiacov

Úrad by mohol zablokovať napríklad obsah, ktorý môže spôsobiť oslabenie demokratických inštitútov ústavného zriadenia, cielenú politickú destabilizáciu, radikalizáciu politickej diskusie vo verejnom priestore či zásadné sťaženie fungovania orgánov verejnej moci a prijímania ich rozhodnutí.

O blokovaní má úrad rozhodnúť len na základe doručeného odôvodneného návrhu subjektu s pôsobnosťou v oblasti bezpečnosti a obrany štátu. Potrebovať bude súhlas Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý má rozhodnúť o žiadosti NBÚ do 15 dní odo dňa jej podania. Proti rozhodnutiu súdu o vydaní súhlasu s blokovaním nemá byť prípustný opravný prostriedok.

Rozhodnutie o blokovaní sa má vydávať s maximálnou platnosťou deviatich mesiacov. „Úrad vykonáva blokovanie v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie cieľa a spôsobom primeraným vo vzťahu k následkom na majetku, právach a právom chránených záujmoch iných osôb,“ navrhuje tiež návrh zákona.

Rozhodnutie o blokovaní a informáciu o zrušení blokovania má úrad zverejňovať na svojom webovom sídle. O vydaných rozhodnutiach o blokovaní má tiež každoročne NBÚ predkladať správu Národnej rade SR.

„Podobný mechanizmus je už v súčasnosti v príslušnom zákone vo vzťahu k zásahom do ochrany osobných údajov a telekomunikačného tajomstva,“ poznamenal predkladateľ.