296. deň: Rusko opäť masívne udrelo na Ukrajinu. Výbuchy otriasli Kyjevom i Charkovom

23:33 Najnovšie ruské raketové útoky na Ukrajine môžu byť predzvesťou veľkej ruskej ofenzívy. Pre stanicu Sky News to v piatok uviedol britský generál vo výslužbe Richard Shirreff, ktorý v minulosti pôsobil ako zástupca vrchného veliteľa síl NATO v Európe, informuje TASR. Podľa generálových slov Rusko od októbra vypálilo na Ukrajinu už viac ako 1000 rakiet, a to so zámerom spôsobovať škody v ukrajinských mestách a podlomiť tak morálku civilného obyvateľstva.

Nové správy tajných služieb však podľa neho naznačujú, že najnovšie útoky by mohli byť okrem toho aj „predzvesťou veľkej ruskej ofenzívy“.

Ruská armáda podľa neho v posledných týždňoch konsoliduje svoje jednotky na frontových líniách, ktoré posilňuje aj veľkými počtami novomobilizovaných.

Novembrový odsun ruských síl z juhoukrajinského mesta Cherson umožnil Rusom posilniť svoje vojská na iných úsekoch ukrajinského frontu, uviedol generál Richard Shirreff, ktorý pôsobil ako zástupca vrchného veliteľa síl NATO v Európe (SACEUR) v rokoch 2011 – 2014.

21:48 Rusko má dostatok munície pre niekoľko ďalších rozsiahlych vzdušných útokov na Ukrajinu, uviedol dnes v prejave ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Moskva od októbra útočí na energetickú infraštruktúru a mestá na Ukrajine, masívny útok podnikla naposledy dnes ráno.

"Bez ohľadu na to, v čo dúfajú tí uctievači rakiet z Moskvy, (útoky) nezmení rozloženie síl v tejto vojne. Majú stále dosť striel na niekoľko podobných útokov. My máme dostatok sebadôvery a odhodlania, aby sme im to po týchto úderoch vrátili, "povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore.

Voda podľa prezidenta pre výpadky elektriny dnes netiekla v Kyjeve a ďalších 14 oblastí. Na opravách energetickej siete sa pracuje, Zelenskyj však vyzval Ukrajincov na trpezlivosť.

21:17 Ruská ekonomika sa tento rok zmenší o zhruba tri percentá. V piatok to povedala šéfka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinovová. Inflačný tlak zostáva zvýšený, vyjadrila sa Nabiullinovová po stretnutí rady banky, pričom ako jeden faktor uviedla „zhoršenie obchodných podmienok“. Medziročná miera inflácie k decembru je podľa jej slov 12,7 percenta.

Vlani sa hrubý domáci produkt Ruska zvýšil o zhruba 4,8 percenta. Po začiatku vojny na Ukrajine sa však z krajiny stiahli alebo obmedzili svoje aktivity mnohé zahraničné firmy a Rusko tiež zasiahli sankcie. Európska únia tento mesiac zaviedla cenový strop na ruskú ropu, ktorá je jednou z kľúčových častí ruského exportu. Vplyv cenového stropu budú podľa Nabiullinovovej podrobnejšie analyzovať na februárovom stretnutí banky.

20:43 Šéf európskej diplomacie Josep Borrell odsúdil piatkové masívne raketové útoky ruskej armády na Ukrajinu. Borrell ich označil za ďalší príklad teroru zo strany Kremľa a za vojnový zločin, informuje agentúra AFP.

„Tieto kruté a neľudské útoky majú za cieľ znásobiť utrpenie ukrajinského ľudu a pripraviť Ukrajincov, ich nemocnice, záchranárov a iné životne dôležité služby o dodávky elektriny, tepla a vody. Sú to vojnové zločiny a sú barbarské,“ uviedol Borrell na margo najnovšej vlny útokov. Upozornil, že osoby, ktoré sú do útokov zapojené, sa budú za svoje konanie zodpovedať.

Nová vlna raketových útokov ruskej armády pripravila na Ukrajine o život niekoľko civilistov. Okrem toho boli z prevádzky vyradené viaceré elektrárne a vodárne.

Moskva tvrdí, že najnovšie ostreľovanie bolo zamerané na objekty využívané ukrajinskou armádou. „Dnešné masívne raketové útoky Ruska po celej Ukrajine sú popri pokračujúcom každodennom ostreľovaní civilistov a civilnej infraštruktúry ďalším príkladom nevyberavého teroru zo strany Kremľa,“ zdôraznil vo svojom vyhlásení Borrell.

19:10 Poslanci chorvátskeho parlamentu v piatok odmietli, aby sa ich krajina zúčastňovala na výcviku ukrajinských vojakov v rámci misie EÚ. K hlasovaniu v parlamente došlo po tom, ako takéto opatrenie odmietol schváliť chorvátsky prezident Zoran Milanovič, ktorý ho označil za protiústavné. Informuje o tom TASR, ktorá čerpala z agentúr AP a HINA.

Milanovič otvorene kritizuje prístup Západu voči Ukrajine. Loboval pritom za to, aby Záhreb poskytoval Kyjevu počas ruskej invázie len humanitárnu pomoc, píše AP.

Asistenčná misia EÚ Ukrajina (EUMAM) bola vytvorená v októbri, pričom 27 krajín eurobloku má v súlade s ňou poskytnúť Ukrajine rôzne formy pomoci či výcviku. Konkrétne Chorvátsko malo v rámci nej prijať na svojom území za účelom výcviku do 100 ukrajinských vojakov, zatiaľ čo 80 chorvátski vojenskí inštruktori mali vycestovať do iných krajín EÚ, aby tam pomohli s výcvikom ukrajinských vojakov.

18:02 Ruský občan úzko spojený s Vagnerovou skupinou vedenou ruským oligarchom Jevgenijom Prigožinom bol v Stredoafrickej republike ťažko zranený pri pokuse o atentát. Prigožin bez uvedenia dôkazov pripísal zodpovednosť za výbuch Francúzsku.

Čítajte viac Predstaviteľ vagnerovcov bol ťažko zranený pri údajnom pokuse o atentát

17:32 Po ďalšej vlne raketových útokov na územie Ukrajiny, ktoré v piatok podnikla ruská armáda, zostane metro v Kyjeve po zvyšok dňa zatvorené, keďže jeho stanice slúžia ako kryty pre obyvateľstvo. Informovala o tom na svojom webe televízia CNN.

Technická správa kyjevského metra vysvetlila, že metro nepremáva pre výpadky v dodávkach elektrickej energie, ktoré nastali po ďalších útokoch ruskej armády na energetickú infraštruktúru na Ukrajine. Súpravy sú odstavené na staniciach metra, aby sa v prípade potreby ľudia zostupujúci do krytu mohli nájsť útočisko nielen na stanici, ale aj vo vagónoch.

Foto: TASR/AP, Efrem Lukatsky

Ukrajina Rusko Kyjev metro vojna Ľudia odpočívajú na stanici metra, ktorá slúži ako bombový kryt počas raketového útoku 16. decembra 2022 v Kyjeve.

K odstávkam dodávok elektrickej energie došlo podľa CNN v celej Kyjevskej oblasti. „Nemocnice a kritická infraštruktúra fungujú na generátory,“ povedal šéf vojensko-civilnej správy Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba. Ubezpečil, že prioritou je obnoviť dodávky vody a tepla.

Vo svojom statuse na platforme Telegrame Kuleba spresnil, že „v dôsledku masívneho útoku bol poškodený objekt kritickej infraštruktúry a deväť súkromných domov v rôznych okresoch“ Kyjevskej oblasti. Dodal, že jedna osoba bola vážne zranená.

17:00 Obyvateľov anektovaného polostrova Krym stíhaných za trestné činy transportujú do kolónií v Rusku. Informuje o tom spravodajský portál Sky News s odvolaním sa na ukrajinský mediálny projekt Grati.

Grati na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že jedného seniora z Krymu odsúdili na dva roky v trestaneckej kolónii v Dagestane, republike na juhu Ruska, za znesvätenie pohrebiska ruského vojaka. Ďalšieho obyvateľa odsúdili na dva a pol roka za protivojnové letáky a tiež ho poslali do kolónie mimo polostrov. Do väzení v Rusku poslali najmenej sedem obyvateľov Krymu. Sky News pripomína, že sa tieto informácie nepodarilo potvrdiť.

16:50 Jedna či viac ruských striel pri ostreľovaní Ukrajiny dopadli v okolí Volgogradu na juhu európskej časti Ruska, uviedol na svojom webe denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na očité svedectvá na sociálnych sieťach. Miestne médiá píšu o dopade „neidentifikovaných lietajúcich objektov“, ktoré zasiahli polia, lesopark a jednu kôlňu. Úrady mlčia.

„Je to hrôza, všetky stromy to zmietlo. Valia sa tu nejaké drôty a dosky (s plošnými spojmi) a ešte ďalšie súčiastky. Spadlo to zhora,“ opísal svoje dojmy jeden z očitých svedkov.

Ukrajinská pravda odhadla, že úlomky sa podobajú strelám s plochou dráhou letu s veľkým doletom Ch-101/Ch-102, ktoré sú súčasťou výzbroje ruských strategických bombardérov Tu-95 a Tu-160. Podľa dostupných informácií strela označená Ch-101 je vyzbrojená konvenčnou hlavicou, zatiaľ čo Ch-102 nesie hlavicu jadrovú. Denník dodal, že Rusi pri dnešnom vzdušnom útoku proti Ukrajine použili 76 striel, z ktorých 72 bolo Ch-101, Kalibr a Ch-22, a štyri riadené letecké rakety.

Podľa ukrajinských novín sa objavili aj dohady, že pri Volgograde dopadli strely bez bojových hlavíc, odpaľované na zmätenie protivzdušnej obrany, pretože inak – s bojovými hlavicami – by napáchali oveľa väčšie škody.

16:40 Európska komisia a ukrajinská vláda podpísali dohodu o podpornom balíku vo výške 100 miliónov eur na rekonštrukciu a obnovu školských zariadení poškodených v rozsiahlej ruskej vojne proti Ukrajine. Ako referuje oficiálny web výkonného orgánu Európskej únie (EÚ), podpora na Ukrajinu poputuje prostredníctvom humanitárnych partnerov EÚ a čiastočne ako rozpočtová podpora pre vládu Ukrajiny.

Komisia vyčlenila približne 14 miliónov eur z aktuálneho kontraktu s poľskou rozvojovou bankou „Bank Gospodarstwa Krajowego“ na nákup školských autobusov a bezpečnú prepravu ukrajinských detí do školy. Komisia tiež spustila celoeurópsku kampaň solidarity za darovanie školských autobusov pre Ukrajinu prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany EÚ. Celkovo je momentálne na ceste z EÚ a jej členských štátov približne 240 autobusov.

16:30 Piatkové ruské útoky poškodili deväť „zariadení na výrobu energie“, uviedol ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko. Nešpecifikoval však, na ktorých miestach. Minister povedal, že poškodenie rozvodní viedlo k obmedzeniu výroby elektriny v zariadeniach na výrobu jadrovej energie. Informuje o tom spravodajský portál televízie CNN.

Haluščenko tiež skonštatoval, že situácia s elektrinou v Charkive bude náročná. Starosta mesta Ihor Terechov na komunikačnej platforme Telegram už skôr informoval, že úplne prišli o elektrinu.

Dodávky elektriny sú podľa Haluščenka nemožné pre 50 percent odberateľov. Už skôr štátna energetická spoločnosť Ukrenerho oznámila, že po ruských útokoch aktivovala svoj „núdzový režim“. Medzi ciele podľa Ukrenerho patria „tepelné elektrárne, vodné elektrárne a rozvodne hlavných sietí s napätím 330–750 kilovoltov“.

16:20 Prestížnu Cenu Karola Veľkého v budúcom roku dostane ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a ukrajinský ľud. Uviedla to agentúra DPA s odvolaním sa na usporiadateľov. Ocenenie sa udeľuje od roku 1950 za zásluhy o Európu a európske zjednotenie.

V zdôvodnení usporiadatelia uviedli, že ukrajinský ľud pod Zelenského vedením bráni nielen suverenitu svojej krajiny a životy jej občanov, „ale tiež Európu a európske hodnoty“. Udelenie ceny má zdôrazniť, že Ukrajina napadnutá vo februári Ruskom je súčasťou Európy.

15:25 Protivzdušná obrana zostrelila 60 zo 76 ruských striel, uviedol náčelník ukrajinského generálneho štábu Valerij Zalužnyj.

„Podľa predbežných údajov dnes ráno nepriateľ vypálil z oblasti Kaspického a Čierneho mora na objekty ukrajinskej kritickej infraštruktúry 76 riadených striel,“ napísal popoludní na Telegrame veliteľ ukrajinskej armády Zalužnyj, podľa ktorého protivzdušná obrana 60 z nich zostrelila. Hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnať predtým informoval o viac ako 60 raketách, ktoré podľa neho Rusko odpálilo zo zeme, vzduchu aj z mora. Pri Kyjeve protivzdušná obrana zostrelila 37 z viac ako 40 striel, oznámil hovorca kyjevskej správy Mychajlo Šamanov, podľa ktorého bol dnešný ruský vzdušný úder jedným z najväčších od začiatku invázie.

15:22 Pri ostreľovaní východoukrajinskej obce Lantrativka ukrajinskými silami zomrelo 11 ľudí, približne 20 ľudí bolo zranených a osud ďalších dvoch desiatok osôb je neznámy, tvrdí ruská agentúra TASS, ktorá sa odvoláva na miestne záchranné zložky. Lantrativka leží v Luhanskej oblasti na území ovládanom proruskými separatistami a ruskou okupačnou armádou. Kyjev sa k informáciám nevyjadril.

15:15 Ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenergo vyhlásila v piatok stav núdze z dôvodu systémovej havárie v energetickej infraštruktúre.

Ako s odvolaním sa na technikov spoločnosti vysvetlila stanica BBC, takýto režim sa na Ukrajine zavádza vtedy, keď firma nemá technickú kapacitu na to, aby zabezpečila dodávky elektriny pre aspoň 50 percent spotrebiteľov.

Spoločnosť Ukrenergo vysvetlila, že masívny raketový útok na Ukrajinu v piatok viedol k systémovej poruche, ktorá znemožňuje generovať dostatok energie a distribuovať ju.

14:35 Štáty Európskej únie formálne schválili deviaty balík sankcií proti Rusku, ktorý má ďalej obmedziť možnosť pokračovania ruskej vojnovej agresie proti Ukrajine. Oznámila to Rada EÚ. Európsky blok opätovne obmedzí export materiálov a technológií využiteľných na vojenské účely a zakáže investície do ruského banského priemyslu. Sankčný zoznam sa rozšíri o 190 ľudí a subjektov vrátane členov vlády, sudcov Ústavného súdu či príbuzných oligarchov.

14:15 Kyjevské úrady v piatok oznámili, že ukrajinské hlavné mesto sa ubránilo „jednému z najväčších raketových útokov“ od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu spred takmer desiatich mesiacov. Kyjevské úrady hlásili, že protivzdušná obrana zostrelila dopoludnia takmer všetky rakety, ktoré prenikli do vzdušného priestoru mesta.

Kyjevská radnica spresnila, že zachytených a zneškodnených bolo 37 z „približne 40“ ruských rakiet. Jeden človek utrpel zranenia.

Podľa ukrajinských predstaviteľov podnikli ruské ozbrojené sily v piatok najmenej 60 raketových útokov po celej Ukrajine.

13:30 Ruský prezident Vladimir Putin poskytol v piatok indickému premiérovi Naréndrovi Módímu „základne hodnotenie“ konfliktu na Ukrajine. Obe strany počas telefonátu vyjadrili tiež spokojnosť s narastajúcou bilaterálnou spoluprácou.

Kremeľ vo vyhlásení uviedol, že Putin predostrel Módímu svoje hodnotenie konfliktu na Ukrajine na žiadosť Módího. Lídri okrem toho vyjadrili v telefonáte spokojnosť so spoluprácou na vysokej úrovni a so svojím „privilegovaným strategickým partnerstvom“. Hovorili o prospektoch spolupráce svojich krajín v oblastiach, ako sú investície, energetika, poľnohospodárstvo, doprava a logistika.

12:55 Ruskí vojaci kopú na okupovanom Krymskom polostrove zákopy a budujú opevnenia, informovala ukrajinská vojenská tajná služba.

Rusko buduje obranu, pretože sa pripravuje na príchod ukrajinských vojakov, uviedla ukrajinská vojenská tajná služba.

„Okupanti na dočasne obsadenom Kryme sa pripravujú na vylodenie ukrajinských vojakov,“ oznámila tajná služba Kyjeva a spresnila: „Popri pobreží neďaleko dediny Moločne (Sakský rajón) vytvárajú mínové polia a zákopy.“

Ukrajinská tajná služba tiež hlásila, že ruskí vojaci kladú na Kryme aj takzvané „dračie zuby“, ktoré majú spomaliť pohyb ťažkých vozidiel.

12:20 Maďarsko ku koncu novembra zmrazilo ruské aktíva v hodnote takmer 350 miliárd forintov, čo je približne 870 miliónov eur.

Uvedená suma je nezanedbateľná v porovnaní s inými krajinami Európskej únie predovšetkým pre skutočnosť, že predtým Budapešť oznámila Bruselu len skonfiškovanie čiastky tritisíc eur. Značné ruské aktíva boli v Maďarsku paradoxne zmrazené po novembrovom boji maďarskej vlády s Bruselom o prostriedky z EÚ.

Podľa najnovších údajov sú v Taliansku zmrazené ruské aktíva v hodnote 2,3 miliardy eur, v Nemecku ruský majetok za 2,2 miliardy, v Rakúsku takmer 1,8 miliardy eur, zatiaľ čo v Bulharsku je to 11,3 milióna, v Česku 10,8 milióna a na Slovensku len 4,9 milióna eur.

12:00 Krajiny Európskej únie by mali spoločne nakupovať zbrane, aby po ich dodaní na Ukrajinu doplnili svoje zásoby. Uviedla to Európska obranná agentúra (EDA), ktorá zároveň upozornila, že Spojené štáty možno nebudú môcť Európu vždy chrániť pred hrozbami.

„Agresívna vojna Ruska proti Ukrajine ukazuje na nedostatky v našich schopnostiach,“ uviedol Jiří Šedivý, výkonný riaditeľ Európskej obrannej agentúry, ktorá pomáha Európskej únii rozvíjať jej vojenské schopnosti.

EDA podľa Šedivého už rokovala s európskymi producentmi zbraní o navýšení výroby a s členskými krajinami zase o tom, aby sa spojili a vybavenie a muníciu nakúpili spolu.

„Dôležité je, aby sme sa my ako Európska únia stali spoľahlivým poskytovateľom bezpečnosti pre našich občanov,“ uviedol Šedivý pre Reuters. Zároveň vyzval členské krajiny, aby počúvali výzvy USA na investovanie do obrany.

10:30 Ukrajina čelí ďalším ruským vzdušným útokom. Dvaja ľudia zomreli a najmenej päť ďalších utrpelo zranenia, keď ruská strela zasiahla obytnú budovu v meste Kryvyj Rih. „Ruská strela tam zasiahla obytnú budovu. Dvaja ľudia boli zabití. Najmenej päť bolo zranených, vrátane dvoch detí. Všetci sú v nemocnici,“ uviedol na telegrame šéf Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko.

9:09 Nemecká vláda Ukrajine dodá ďalšiu muníciu pre systémy protivzdušnej obrany IRIS-T, ktoré Berlín poskytol Kyjevu na obranu pred ruskou agresiou, informuje denník The Guardian.

Nemecko dodalo Ukrajine za uplynulý týždeň 34 sanitiek, 12 obrnených vyslobodzovacích vozidiel a tiež 78 500 nábojov pre granátomety a delostrelectvo.

Nemecké veľvyslanectvo v Kyjeve v sobotu uviedlo, že nemecká Spolková agentúra pre technickú pomoc (THW) poskytne Ukrajine 470 elektrických generátorov v hodnote 19,5 milióna eur.

Ruská invázia na Ukrajinu spôsobila obrat v obrannej politike Nemecka. Spolkový kancelár Olaf Scholz v septembri ohlásil 100-miliardový fond na modernizáciu ozbrojených síl Nemecka a prisľúbil, že Bundeswehr sa stane „najlepšie vyzbrojenou“ armádou v Európe.

9:02 Kyjevom otriasli výbuchy, informoval dnes ráno starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko. Úrady hlásia ďalší rozsiahly ruský raketový útok na Ukrajinu, explózie sú okrem Kyjeva hlásené aj z iných miest. Charkov a Poltava sú bez dodávok elektrickej energie, informuje server RBK-Ukrajina s odkazom na ukrajinské úrady.

Protiletecký poplach platí v celej krajine a úrady vyzvali ľudí, aby zostali v krytoch.

8:39 Na Ukrajine, vrátane Kyjeva, sa rozozneli sirény, ktoré oznámili blížiaci sa ruský raketový útok. Protiletecký poplach platí v celej krajine a úrady vyzvali ľudí, aby zostali v krytoch. V Kyjeve boli aktívne systémy protivzdušnej obrany, sú tam podľa telegramového kanála RBK-Ukrajina počuť výbuchy. Explózie sú hlásené aj z mesta Dnipro alebo z Charkova, v Sumskej oblasti boli prerušené dodávky elektrickej energie.

Šéf Mykolajivskej oblasti na juhu krajiny Vitalij Kim na telegrame uviedol, že v ukrajinskom vzdušnom priestore bolo zistených okolo 60 ruských rakiet.

„Okupanti podarili tri útoky proti kritickej infraštruktúre v Charkovskej oblasti. Podľa predbežných informácií nie sú obete,“ napísal na telegrame šéf správy tohto regiónu Oleh Synehubov. Zasiahnutá bola tiež kritická infraštruktúra v Odeskej oblasti.

Rusko od októbra podniklo niekoľko sérií raketových útokov namierených proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre. Milióny ľudí sú kvôli tomu opakovane bez dodávok elektriny, vody aj tepla.

8:29 Ruský prezident Vladimir Putin navštívi v pondelok Bielorusko, aby tam rokoval so svojím bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom, informuje agentúra AFP.

Lukašenkova kancelária v piatok potvrdila, že prezidenti budú rokovať počas Putinovej pracovnej návštevy v Paláci nezávislosti v bieloruskom hlavnom meste Minsk. Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že prezidenti budú rokovať sami dvaja a neskôr v rámci širších rozhovorov aj so svojimi ministrami v súvislosti s „bielorusko-ruskou integráciou“.

zväčšiť Foto: SITA/AP, Gavriil Grigorov

Vladimir Putin / Alexander Lukašenko / Ruský prezident Vladimir Putin a bieloruský prezident Alexander Lukašenko sa objímajú počas stretnutia v Soči.

Moskva a Minsk sa zaviazali k viacerým spoločným programom prehlbujúcim ich ekonomickú a obrannú spoluprácu. Podľa Minska sa budú prezidenti na nadchádzajúcom stretnutí „prioritne venovať bezpečnostným záležitostiam a vymenia si názory o situácii v regióne a vo svete“.

Putin navštívi Bielorusko po takmer desiatich mesiacoch od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú ruská armádu spustila z viacerých smerov a aj z bieloruského územia, analyzuje AFP. Lukašenkova kancelária však vo vyhlásení neuvádza, že by sa prezidenti chystali v pondelok o Ukrajine rokovať.

8:06 Na Ukrajine, vrátane Kyjeva, sa dnes ráno rozozneli sirény, ktoré oznamujú blížiaci sa ruský raketový útok. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ukrajinských činiteľov.

Šéf Mykolajivskej oblasti na juhu krajiny Vitalij Kim na telegrame uviedol, že v ukrajinskom vzdušnom priestore bolo zaregistrovaných cez 60 ruských rakiet. „Časť z nich je nad severnou Ukrajinou,“ napísal.

Úrady vyzývajú ľudí, aby zostali v krytoch.

Rusko od októbra podniklo niekoľko sérií raketových útokov namierených proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre. Milióny ľudí sú kvôli tomu bez dodávok elektriny, vody aj tepla.

7:37 Ruská armáda bombardovala vo štvrtok nedávno oslobodené mesto Cherson na juhu Ukrajiny viac ako 16-krát, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Od začiatku tohto dňa Rusko bombardovalo Cherson viac ako 16-krát, iba za jeden deň!“ povedal ukrajinský prezident vo svojom pravidelnom videoodkaze. Dodal, že „brutálne ruské útoky“ zasiahli aj východoukrajinský región Donbas a Charkovskú oblasť.

Cherson bol prvým veľkým mestom, ktoré po februárovej invázii obsadili ruské jednotky. Ukrajinská armáda ho opätovne obsadila 11. novembra, keď sa odtiaľ na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli okupačné vojská na druhý breh rieky Dneper.

Rusko však naďalej ovláda väčšinu Chersonskej oblasti a z tamojších okupovaných území pokračuje v ostreľovaní mesta Cherson.

7:11 Na ruských sociálnych sieťach a internetových stránkach s ponukami práce sa objavili inzeráty zháňajúce pracovníkov na budovanie zákopov a opevnení v okupovanej ukrajinskej Záporožskej a Luhanskej oblasti.

Čítajte viac Putin zháňa cez pochybnú firmu kopáčov zákopov. Požiadavky? Byť zdravý

6:45 Spojené štáty rozšíria svoju pomoc s výcvikom ukrajinských vojakov so zameraním na rozsiahlejšie manévre, ako aj na inštruktáž ku konkrétnym zbraňovým systémom. Vo štvrtok to oznámilo americké ministerstvo obrany, informuje agentúra AFP.

„Tento program… poskytne výcvik približne 500 ukrajinským vojakom mesačne,“ uviedol hovorca Pentagónu, brigádny generál Pat Ryder. Dodal, že výcvik v rámci tohto programu sa začne v januári v Nemecku.

Ozbrojené sily USA poskytovali ukrajinskej armáde pomoc s výcvikom vojakov pred začiatkom ruskej invázie aj priamo na Ukrajine. Americké jednotky sa však stiahli z ukrajinského územia po tom, ako Moskva 24. februára zaútočila na Ukrajinu, pripomína AFP.

Americkým výcvikom prešlo už približne 3 100 ukrajinských vojakov, pričom ostatné krajiny ich vycvičili zhruba 12 000, povedal Ryder. Podľa jeho slov je takýto výcvik nevyhnutný na zabezpečenie toho, aby mala Ukrajina kvalifikované sily potrebné na lepšiu obranu ukrajinského územia.

5:55 Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie vo štvrtok poverili ministrov energetiky, aby na svojom pondelkovom zasadnutí dojednali parametre cenového stropu pre plyn, s ktorého schválením niektoré krajiny spojili schválenie spoločných nákupov plynu či jeho solidárneho poskytovania v núdzi. Podľa českého premiéra Petra Fialu sú všetky krajiny po summite pripravené na kompromis. Lídri členských štátov zároveň od Európskej komisie chcú, aby začiatkom budúceho roka predložila analýzu vplyvov reformy energetického trhu, ktorú väčšina štátov chce kvôli nedávnemu rekordnému rastu cien.

Európsky blok sa už od leta snaží nájsť zhodu na parametroch mechanizmu, ktorý by predišiel výraznému zdražovaniu plynu, ktoré negatívne ovplyvňuje aj ceny elektriny. V auguste sa ceny plynu krátko vyšplhali aj na vyše 300 eur za megawatthodinu (MWh), čo viedlo množstvo členských krajín k zavedeniu vlastných nákladných opatrení na podporu domácností a firiem.

Šéfovia štátov a vlád už na predchádzajúcom októbrovom summite vyzvali na zavedenie núdzovej cenovej brzdy, kvôli rozdielnym postojom krajín sa to však doteraz nepodarilo. Niektoré štáty požadovali výrazne nižšiu úroveň ceny, ktorá aktivuje mechanizmus zastavujúci predaj plynu nad cenovým stropom na kľúčovom virtuálnom trhu Title Transfer Facility (TTF). Malá skupina krajín na čele s Nemeckom, naopak, doteraz zavedenie stropu oponovala a chcela do návrhu presadiť čo najjednoduchšiu automatickú deaktiváciu.

České predsedníctvo prišlo v utorok na mimoriadnej ministerskej schôdzke s kompromisným návrhom, ktorý bol podľa ministra priemyslu Jozefa Síkelu blízko k schváleniu. Cena spúšťacieho mechanizmu na TTF sa v ňom pohybovala okolo 200 eur za MWh, jej rozdiel od priemernej globálnej ceny skvapalneného zemného plynu LNG by zároveň musel byť najmenej 35 eur. Lídri jednomyseľne vyzvali ministrov, aby konečný kompromis uzavreli v pondelok na ďalšom rokovaní.

„Myslím, že všetky krajiny sú si vedomé tohto krajného termínu a sú pripravené na kompromis,“ povedal na tlačovej konferencii po skončení summitu Fiala. O podrobnostiach cenového stropu dnes politickí lídri nerokovali, ich dojednanie bude v nasledujúcich dňoch na českom predsedníctve.

Okrem dlhodobej reformy energetického trhu sa lídri bavili aj o tom, ako pomôcť európskym firmám vyrovnať sa s ťažkým prechodom na obnoviteľné energie, ktorý ešte komplikuje vysoká inflácia spojená s drahým plynom a elektrinou. Komisia by podľa lídrov mala začiatkom budúceho roka navrhnúť možnosti, ako túto podporu financovať.

„Návrh predložíme v januári a potom uvidíme, aká bude reakcia,“ vyhlásila šéfka komisie Ursula von der Leyenová v narážke na to, že nie všetky členské krajiny majú v tejto veci zhodné názory. Kým časť z nich je pre využitie nevyčerpaných peňazí z unijných fondov, iné hovoria o novej spoločnej pôžičke.

Veľvyslanci krajín Európskej únie sa vo štvrtok večer zhodli na novom balíku sankcií proti Rusku, potvrdilo na twitteri české predsedníctvo v Rade EÚ. V poradí deviata sada postihov zavádzaných kvôli ruskej invázii na Ukrajinu má okrem iného obmedziť investície do ruského banského priemyslu či vývoz chemikálií a technológií využiteľných na vojenské účely. Sankčný zoznam by sa mal rozšíriť o takmer dve stovky ľudí a subjektov vrátane troch ruských bánk. Štáty musia zhodu ešte formálne potvrdiť písomne, aby sankcie vstúpili do platnosti, čo by sa podľa českého vyjadrenia malo stať v piatok. Podrobnosti k obsahu nového balíka predsedníctvo ihneď neoznámilo.

Európska komisia navrhla novú sankčnú sadu minulý týždeň a pôvodne sa hovorilo o tom, že by ju mohli schváliť už ministri zahraničných vecí na zasadnutí začiatkom tohto týždňa. Okrem iného pre spory o skoršie sankcie na vývoz ruských hnojív, ktorých prísun do menej vyspelých krajín sveta chceli niektoré štáty únie zabezpečiť, sa však rokovania o balíku natiahli. Veľvyslanci k dohode dospeli až na štvrtkovom zasadnutí prebiehajúcom súčasne so summitom únijných lídrov.

Únia počíta s obmedzením vývozu chemikálií, nervovoparalytických látok, elektroniky a IT komponentov, ktoré by Rusko mohlo využiť na vojenské účely. Zákaz exportu sa má týkať napríklad motorov využívaných v dronoch, ktorými Moskva útočí na ukrajinské civilné ciele a energetickú infraštruktúru.

Zdroj oboznámený s priebehom rokovania novinárom oznámil, že schválenie novej sady postihov zdržiavali najmä polemiky o výnimkách spojených so zabezpečením potravinovej bezpečnosti a tiež spor okolo maďarského návrhu odstrániť zo sankčného zoznamu štyri mená. Reportér rozhlasovej spoločnosti RFE/RL Rikard Jozwiak na twitteri uviedol, že výnimky v konečnom návrhu zostali, pričom text špecifikuje, že každý členský štát môže zohľadňovať svoje národné záujmy. Maďarsku sa podľa rovnakého zdroja podarilo zo sankčného zoznamu odstrániť ruských ministrov energetiky, športu a zdravotníctva.

„Deviaty sankčný balík bol nevyužitou príležitosťou,“ reagoval na oznámenie dohody litovský minister zahraničia Gabrielius Landsbergis. „Mrzí ma, že sme museli toľko času tráviť diskusiami o výnimkách namiesto o silnejších sankciách,“ napísal na twitteri.

Lídri dvadsaťsedmičky však v záveroch summitu nové rozšírenie sankcií privítali. Prezidenti a predsedovia vlád sa témou podrobnejšie nezaoberali, podľa zákulisných informácií však došlo k diskusii o spôsobe predlžovania platnosti protiruského sankčného režimu. Nakoniec sa lídri dohodli, že na začiatku budúceho roka sa platnosť opäť predĺži o šesť mesiacov.