316. deň: Front na dva dni stíchne. Putin nariadil pokoj zbraniam

22:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa poďakoval nemeckému spolkovému kancelárovi Olafovi Scholzovi za avizované dodanie jednej batérie systému protileteckej a protiraketovej obrany Patriot. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„Spolu s už skorej dodaným raketami pre systém IRIS-T a samohybným systémom protivzdušnej obrany Gepard je to výrazný príspevok k tomu, aby boli všetky ruské rakety zneškodnené,“ napísal na Twitteri Zelenskyj.

Ukrajinský prezident sa však nevyjadril k Nemeckom avizovanej dodávke bojových vozidiel pechoty (BVP) Marder.

21:48 Organizácia Spojených národov vo štvrtok privítala rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina nariadiť dočasné prímerie vo vojne na Ukrajine počas pravoslávnych Vianoc. Uviedol to hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric, informuje TASR podľa správy americkej televízie CNN.

Dujarric na tlačovej konferencii povedal, že OSN víta akékoľvek snahy na ukončenie konfliktu. Zároveň však vyzval na úplne ukončenie bojov a spravodlivý mier v súlade s Chartou OSN a medzinárodným právom.

21:12 Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote takmer tri miliardy dolárov, ktorej súčasťou budú po prvý raz aj bojové vozidlá pechoty Bradley. TASR správu prevzala z agentúry AP, ktorá sa odvoláva na oznámenie predstaviteľov americkej vlády.

Spojené štáty by túto pomoc mali oficiálne oznámiť v piatok, uviedol pre AP predstaviteľ vlády, ktorý chcel zostať v anonymite. Podrobnosti balíčka ešte neboli zverejnené.

Súbor pomoci v celkovej hodnote 2,85 miliardy dolárov je najrozsiahlejší zo série viacerých dodávok vojenského vybavenia, ktoré Pentagón poslal Ukrajine zo svojich zásob, píše AP. Cieľom je pomôcť ukrajinským silám počas zimných mesiacov pred začiatkom jari, keď sa očakáva zintenzívneni­e bojov.

Bradley sú stredne obrnené bojové vozidlá, ktoré môžu slúžiť ako obrnené transportéry vojakov na bojisku. Namiesto kolies majú pásy, sú však ľahšie a pohyblivejšie než tanky, približuje AP. Každé z nich môže odviezť približne desať osôb.

21:10 Turecko je pripravené podieľať sa na implementácii ukrajinského „mierového plánu“, ktorý bol prvýkrát predstavený v novembri. Uviedol to vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po telefonáte s prezidentom Turecka Recepom Tayyipom Erdoganom. TASR správu prevzala z webovej stránky britského denníka The Guardian.

Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti napísal, že s Erdoganom diskutovali aj o bezpečnostnej spolupráci, najmä o situácii v Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES), výmene zajatcov v rusko-ukrajinskom konflikte a tiež o čiernomorskej obilnej iniciatíve.

Turecký prezident vo štvrtok telefonoval aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Erdogan Putina vyzval, aby na Ukrajine vyhlásil „jednostranné“ prímerie.

20:49 Nemecko sa pripojí k Spojeným štátom a dodá Ukrajine systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany Patriot. Oznámil to Biely dom vo štvrtok po telefonáte nemeckého kancelára Olafa Scholza a amerického prezidenta Joea Bidena. TASR prevzala správu z britského denníka The Guardian.

Obaja lídri v telefonáte „vyjadrili spoločné odhodlanie pokračovať v poskytovaní potrebnej finančnej, humanitárnej, vojenskej a diplomatickej podpory Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné“, napísal Biely dom.

Vo vyhlásení sa tiež píše, že USA chcú Ukrajine dodať bojové vozidlá pechoty (BVP) Bradley a Nemecko plánuje Kyjevu dodať BVP Marder. Obe krajiny chcú zároveň zabezpečiť výcvik ukrajinských vojakov v používaní daných zbraňových systémov.

20:43 Prezident USA Joe Biden vo štvrtok povedal, že ruský líder Vladimir Putin sa vyhlásením 36-hodinového prímeria na Ukrajine počas pravoslávnych Vianoc „snaží získať trochu kyslíka“. Správu priniesol portál britského denníka The Guardian.

Biden na otázku o nariadení prímeria Putinom na Ukrajine od piatkového poludnia novinárom odpovedal: „Nemám chuť reagovať na nič, čo Putin hovorí. Pokladám to za zaujímavé. Bol ochotný 25. decembra a na Nový rok bombardovať nemocnice a materské škôlky a kostoly.“

Americký prezident dodal: „Myslím si, že sa pokúša získať trochu kyslíka.“

19:53 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vo štvrtok kritizovala prímerie nariadené Ruskom na Ukrajine a uviedla, že keď ruský prezident Vladimir Putin naozaj chce mier, „odviedol by svojich vojakov domov“. Podľa ministerky však šéf Kremľa evidentne chce po krátkom prerušení počas pravoslávnych Vianoc vo vojne pokračovať. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

„Ľuďom žijúcim v každodennom strachu pod ruskou okupáciou neprinesie takzvané zastavenie paľby ani slobodu, ani bezpečie. Preto budeme Ukrajincom ďalej pomáhať, aby mohli opäť žiť v mieri a podľa práva na sebaurčenie,“ napísala Baerbocková v príspevku na Twitteri.

19:36 Ruské ostreľovanie juhoukrajinskej Chersonskej oblasti zabilo vo štvrtok troch členov rodiny, informoval Kyrylo Tymošenko z kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Citoval ho portál britského denníka The Guardian.

O život prišli manželia a ich 12-ročný syn, keď ruská strela zasiahla bytový dom v meste Beryslav v Chersonskej oblasti, spresnil Tymošenko. Rodina sa podľa neho pripravovala na oslavu pravoslávnych Vianoc, keď nastal útok.

18:11 Nemecko a Spojené štáty plánujú „kvalitatívny nový krok“ v dodávkach zbraní pre Ukrajinu. Vo štvrtok to pre agentúru AFP povedali nemenované zdroje z prostredia nemeckej vlády, píše TASR.

Zdroje agentúry AFP, ktoré si želali ostať v anonymite, nešpecifikovali, o dodávkach akých zbraní pre ukrajinskú armádu Washington a Berlín diskutujú. Podľa nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung sa Nemecko chystá Ukrajine dodať bojové vozidlá pechoty (BVP) Marder.

Tieto správy prichádzajú v čase, keď niektorí nemeckí poslanci vyzvali spolkového kancelára Olafa Scholza, aby Kyjevu poskytol moderné zbraňové systémy vrátane BVP Marder a tankov Leopard, píše britská spravodajská stanica Sky News.

Scholz čelí novej vlne kritiky za nedostatočnú vojenskú pomoc pre Ukrajinu po tom, ako Francúzsko oznámilo, že Kyjevu poskytne obrnené vozidlá typu AMX-10 RC.

17:51 Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak vo štvrtok označil za „pokrytectvo“ vyhlásenie prímeria Ruskom počas pravoslávnych Vianoc na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Ruská federácia musí opustiť okupované územia. Len vtedy budeme mať dočasné prímerie,“ napísal Podoľak na Twitteri. „Nechajte si pokrytectvo pre seba,“ dodal.

Takisto uviedol, že Ukrajina na cudzie územie neútočí a nezabíja civilistov tak ako Rusko. „Ukrajina ničí len príslušníkov okupačnej armády na svojom území,“ napísal.

16:35 Ruský prezident Vladimír Putin nariadil ruskej armáde zastaviť paľbu na frontovej línii na Ukrajine od piatkového poludnia do sobotňajšej polnoci, teda počas pravoslávnych Vianoc. Informovala o tom dnes agentúra TASS. Na dočasné prímerie vyzval v predvečer sviatku moskovský patriarcha Kirill, ktorý stojí na čele ruskej pravoslávnej cirkvi, aby sa veriaci mohli zúčastniť sviatočných bohoslužieb. Pravoslávna cirkev oslavuje Vianoce 7. januára podľa juliánskeho kalendára, bohoslužby sa obvykle konajú v noci zo 6. na 7. januára.

Čítajte viac Putin nariadil prímerie počas pravoslávnych sviatkov. Pomohol tomu Erdogan?

15:55 Minsk a Moskva pokračujú v budovaní spoločnej bojovej skupiny v Bielorusku a pripravujú sa na spoločné cvičenia vzdušných síl, oznámilo vo štvrtok bieloruské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Bieloruský rezort obrany uviedol, že cieľom vytváranej bojovej skupiny je „posilniť ochranu a obranu zväzového štátu Ruska a Bieloruska“.

„Do Bieloruskej republiky bude naďalej prichádzať personál, zbrane, vojenské a špeciálne vybavenie ozbrojených síl Ruskej federácie,“ dodalo ministerstvo.

Pripravované cvičenia taktického letectva majú „zvýšiť úroveň bojovej prípravy leteckých jednotiek“, uviedol bieloruský rezort obrany. Termín týchto vojenských manévrov ani ďalšie podrobnosti však neposkytol.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska. V priebehu ruskej invázie na Ukrajinu už Moskve poskytlo svoje územie na vyslanie ruských vojakov či odpaľovanie rakiet na Ukrajinu.

12:36 Mesto Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, ktoré sa pokúšajú dobyť ruskí vojaci, je v dôsledku prebiehajúcich bojov zničené už na viac ako 60 percent. Povedal to v stredu ukrajinský gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko, informuje vo štvrtok spravodajská televízia CNN.

Kyrylenko aj ukrajinská polícia taktiež informovali, že v stredu skoro ráno zahynuli pri ruskom ostreľovaní dvaja civilisti, konkrétne dve staršie ženy.

„Nepriateľ zlyháva pri všetkých pokusoch vstúpiť do mesta. Akokoľvek sa im podarilo postúpiť, boli zatlačení naspäť na predošlé pozície, za hranice mesta,“ povedal Kyrylenko v ukrajinskej televízii. Dodal, že ruské sily sú teraz v rovinatej spustošenej oblasti, čo tiež prispieva k ich obrovským početným stratám.

Boje o Bachmut ležiaci na frontovej línii prebiehajú už niekoľko mesiacov. Toto priemyselné mesto sa tak stalo symbolom ukrajinského odporu, keďže sa mu stále darí odolávať ničivým ruským útokom, približuje CNN.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj venoval vo svojom nedávnom prejave v americkom Kongrese situácii v Bachmute šesť z celkových 25 minút.

„Minulý rok, žilo v Bachmute 70.000 ľudí … Teraz tam ostáva len hŕstka civilistov. Každý centimeter zeme je nasiaknutý krvou, každú hodinu zaznieva hrmot zbraní,“ povedal. CNN pripomína, že členovia Kongresu počas toho, ako Zelenskyj hovoril o situácii v meste, jeho slovám štyrikrát tlieskali v stoji.

Zelenskyj bol 21. decembra 2022 vo Washingtone na svojej prvej zahraničnej ceste od začiatku ruskej invázie. Do USA prišiel bezprostredne po tom, ako navštívil ukrajinských vojakov v Bachmute. Americkým zákonodarcom pri tejto prelomovej návšteve daroval ukrajinskú vlajku pochádzajúcu práve z tohto mesta. Prezidentovi USA Joeovi Bidenovi venoval vojenskú medailu, ktorú dostal od vojaka z Bachmutu.

11:10 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v telefonickom rozhovore so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom povedal, že úsilie o mier na Ukrajine by podporilo jednostranne vyhlásené prímerie a tiež vízie spravodlivého riešenia. Uviedli to tlačové agentúry s odvolaním sa na kanceláriu tureckého prezidenta. Erdogan by mal hovoriť aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Tak Kyjev, ako aj Moskva pred pár dňami myšlienku prímeria počas novoročných sviatkov odmietli. V stredu, v predvečer pravoslávnych Vianoc, vyzval na prímerie moskovský patriarcha Kirill, ktorý stojí na čele ruskej pravoslávnej cirkvi. Zastavenie paľby by podľa jeho návrhu malo platiť od piatkového poludnia do sobotňajšieho poludnia, aby sa veriaci mohli zúčastniť sviatočných bohoslužieb. Pravoslávna cirkev oslavuje Vianoce 7. januára podľa juliánskeho kalendára, bohoslužby sa zvyčajne konajú v noci zo 6. na 7. januára.

Obaja prezidenti podľa tureckého komuniké hovorili aj o energetike a o obilnej dohode, umožňujúcej vývoz ukrajinského obilia z čiernomorských prístavov. Erdogan ale tiež Putinovi povedal, že je potrebné podniknúť konkrétne kroky na vyčistenie sýrskeho pohraničia pri hraniciach s Tureckom od kurdských bojovníkov, napísala agentúra Reuters.

Turecko podobne ako Západ a ďalšie krajiny odsúdilo ruskú inváziu na Ukrajinu, zároveň sa ale snaží udržať dobré vzťahy s Moskvou a ako jediná členská krajina NATO sa nepripojilo k protiruským sankciám. V niektorých záležitostiach pôsobí Ankara ako neutrálny sprostredkovateľ, zaštítila napríklad OSN sprostredkované dohody o vývoze obilia z Ruskom blokovaných ukrajinských prístavov a snažila sa tiež o zabezpečenie mierových rozhovorov.

10:26 Používanie mobilných telefónov nebolo podľa ukrajinskej armády hlavným dôvodom, pre ktorý sa jej podarilo na Nový rok lokalizovať a zaútočiť na základňu čerstvo odvedených ruských vojakov v meste Makijivka v Doneckej oblasti. Povedal to v stredu hovorca východného velenia ukrajinskej armády Serhij Červatko. Odmietol tak tvrdenia Moskvy, ktorá vinu za tento útok s vysokým počtom obetí pripísala práve vojakom používajúcim mobily, informuje vo štvrtok televízia CNN.

„Samozrejme, že používanie telefónov s geolokáciou je chybou,“ povedal Červatko. Zároveň však dodal, že verzia Moskvy o takejto príčine útoku pôsobí jednoznačne „trochu smiešne“. Ruské ministerstvo obrany označilo v noci na stredu za „hlavnú príčinu“ útoku to, že ruskí vojaci „napriek zákazu“ používali mobily. Podľa neho práve táto skutočnosť umožnila Ukrajine zistiť súradnice polohy vojakov.

Ukrajina sa v pondelok prihlásila k zodpovednosti za útok, ktorý v Makijivke zasiahol školu slúžiacu ako kasárne pre zmobilizovaných ruských vojakov. Kyjev najprv tvrdil, že pri útoku zahynulo okolo 400 ruských vojakov. Neskôr však informoval, že počet mŕtvych ešte overuje.

Moskva priznala, že pri útoku zahynul pomerne vysoký počet ruských vojakov, uvádza však omnoho nižšie údaje ako Kyjev. Najskôr v pondelok informovala, že útok si vyžiadal 63 obetí; v stredu následne bilanciu zvýšila na 89 mŕtvych.

Červatko v stredu uviedol, že samotná Moskva spravila chybu tým, že do takto rozsiahleho komplexu „nevhodného na úkryt v prípade nebezpečenstva“ umiestnila veľký počet nedávno zmobilizovaných, a teda slabo vycvičených a nedostatočne skoordinovaných vojakov. Rusi teraz podľa neho hľadajú, na koho by mohli zvaliť vinu.

„Je jasné, že toto (používanie mobilných telefónov) nebolo hlavným dôvodom (útoku). Hlavným dôvodom bolo, že týchto vojakov nedokázali nepozorovane rozmiestniť. Práve to sme využili, keď sme odhalili a zničili cieľ,“ povedal.

9:50 Austrálska vláda oznámila, že so Spojenými štátmi uzavrela dohodu o nákupe mobilných raketových systémov HIMARS, ktoré využíva aj Ukrajina na obranu pred ruskými inváznymi silami. TASR správu prevzala z agentúry AFP. Podľa vlády salvové raketomety HIMARS dokážu odraziť prípadné útoky na Austráliu, avšak je možné ich letecky prepraviť aj na iné miesta po celom svete, kde by mohli byť nasadené.

„Efektívnosť systémov HIMARS v konflikte na Ukrajine mala dozaista vplyv na rozhodnutie vlády,“ povedal pre stanicu ABC minister obranného priemyslu Pat Conroy. Dodal, že vláda konala rýchlo, aby zaistila objednávku týchto systémov v čase „masívneho nárastu“ dopytu.

Nasadenie systémov HIMARS, ktoré zahŕňajú odpaľovacie zariadenia, rakety a cvičné rakety, plánuje Austrália v rokoch 2026 – 2027. Minister Conroy odmietol uviesť sumu, za akú Austrália systémy HIMARS od USA nakúpi. Uviedol len, že dovedna vynaloží jednu až dve miliardy austrálskych dolárov na nákup týchto systémov a separátny nákup riadených striel od nórskej spoločnosti Kongsberg, ktorými budú od roku 2024 vybavené torpédoborce a fregaty.

Systémy HIMARS umožnia austrálskej armáde zasahovať ciele až do vzdialenosti 300 kilometrov — v súčasnosti je to 30 kilometrov. S dokonalejšou raketou by to v budúcnosti mohlo byť až 500 kilometrov, povedal Conroy. Na otázku, či budú systémy HIMARS nasadené v oblasti Tichomoria, kde stúpa vojenský a diplomatický vplyv Číny, Conroy uviedol, že vzhľadom na to, že ich je možné jednoducho transportovať, sú „skutočne kľúčovým prínosom“.

9:02 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pravidelnom večernom prejave zdôraznil, že každý deň ruských neúspechov pri Bachmute a v celom Donbase predstavuje významné oslabenie Ruska. Súčasne zdôraznil, že Ukrajina potrebuje od Západu obrnené vozidlá a tanky, aby tento rok ukončila ruskú agresiu.

8:51 Pri Novopavlivke, Záporoží a Chersone Rusi pokračujú v aktívnej obrane a ostreľujú pozície ukrajinských vojsk aj civilné objekty pozdĺž frontovej línie. Ukrajinské jednotky odrazili ruské útoky pri obciach Stelmachivka a Ploščanka v Luhanskej oblasti a Bielohorivka, Soledar, Krasna Hora, Výnimka, Pidhorodne, Bachmut, Kurdjumivka, Majorsk, Pivnične, Vodjane, Krasnohorivka, Vesele, Marjinka.

Ruské ministerstvo obrany mení podobu každodenných správ o situácii na bojisku, aby naplnilo informačný priestor správami o nepatrných úspechoch a odpútalo pozornosť od závažných vojenských neúspechov, upozornili analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

8:20 Ukrajinské letectvo a pozemné sily za posledný deň zasiahli 24 miest sústredenia ruských jednotiek a odrazili nepriateľské útoky, vedené hlavne v smere na Bachmut v Donbase na východe krajiny, tvrdí ukrajinský generálny štáb v rannom hlásení. Súčasne varoval, že nebezpečenstvo ruských vzdušných útokov trvá po celej Ukrajine.

Ruské sily sa podľa ukrajinskej armády ďalej snažia útočiť práve v okolí už mesiaca dobývaného Bachmutu. Útoky pri Avdijivke a Kupjansku ale ani teraz neuspeli.

Bachmut, o ktorý sa vedú boje už niekoľko mesiacov, bol zničený z viac ako 60 percent, vyhlásil v ukrajinskej televízii gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. „Nech už nepriateľ urobí čokoľvek, aby sa dostal do mesta, postúpiť sa mu nedarí,“ dodal s tým, že Rusi boli znovu vytlačení do predchádzajúcich pozícií mimo mesta, uviazli v spustošenom území a utrpeli obrovské straty.

6:52 Nemecko hľadá ďalšie spôsoby podpory Ukrajiny pri ochrane jej obyvateľov a infraštruktúry. Uviedla to nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Na tlačovej konferencii v Lisabone v stredu zdôraznila, že akékoľvek oslabenie odhodlania Európy by bolo darom pre Moskvu. „A v tomto roku musíme chrániť a ďalej rozvíjať európsku jednotu, vďaka ktorej sme boli silní vlani," vyhlásila šéfka nemeckej diplomacie. Informuje o tom portál news.sky.com.

Baerbocková sa vyjadrila, že Európska únia sa snažila urobiť všetko v záujme zastavenia vojny na Ukrajine, ale ruský prezident Vladimir Putin nemyslí na nič iné, len na zničenie susednej krajiny. Postoj šéfa Kremľa je dôvodom, pre ktorý je „dôležité pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine, aby sa mohla brániť a chrániť svojich obyvateľov," dodala.

5:30 USA uvažujú, že Ukrajine dodajú americké bojové vozidlá pechoty Bradley, potvrdil podľa agentúry Reuters americký prezident Joe Biden. Vozidlá Bradley s výkonným kanónom používa americká armáda na prepravu vojakov na bojisku od polovice 80. rokov.

Biden v stredu odpovedal kladne na otázku novinárov, či je možnosť poskytnutia obrnených vozidiel na stole. V decembri o nej písala agentúra Bloomberg.

Vozidiel Bradley má americká armáda k dispozícii tisíce, koľko z nich by USA Ukrajine poskytli, však nie je jasné. Washington by ale v najbližších dňoch mohol oznámiť podrobnosti nového pripravovaného balíka vojenskej pomoci.

O tancoch Abrams, o ktorých získanie Ukrajina usiluje, sa Biden nezmienil, poznamenal Reuters. Ako napísal po návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v USA denník The Washington Post, o niektoré pokročilé zbrane Kyjev Bidenovu administratívu žiada zatiaľ márne. Nemenovaní zástupcovia amerického ministerstva obrany sa podľa denníka domnievajú, že Ukrajina má tankov dostatok a že americké stroje Abrams sú veľmi náročné na údržbu a zložité na ovládanie.

USA od začiatku ruskej invázie Ukrajine podľa Reuters poskytli bezpečnostnú pomoc už za viac ako 21 miliárd dolárov a postupne jej dodávajú čoraz komplexnejšie zbrane. Na začiatku vojny napadnutej krajine poslali protilietadlové strely Stinger, ktoré sa odpaľujú z ramena, alebo protitankové strely Javelin. Neskôr jej dodali raketomety HIMARS a mobilné raketové systémy zem-vzduch NASAMS. Nedávno jej prisľúbili tiež systémy protivzdušnej obrany Patriot.