Našli Budajov podpis pre ŠtB, zaviazal sa oznamovať 'protispoločenskú činnosť'
O dokumente s Budajovým podpisom ako prvý informoval denník Sme. Historik Prokop Tomek pracoval na dokumentárnom seriáli pre RTVS, ktorý sa venuje štátnej bezpečnosti a pri tejto práci naďabil aj na spomínaný dokument.
„Podpísaný Ján Budaj prehlasujem, že o veciach, ktoré sa mi stanú známe v súvislosti s protištátnou činnosťou Tomáša Petřivého a Gabriela Levického, zachovám prísnu mlčanlivosť,“ píše sa v ručne písanej správe s Budajovým podpisom z 23. júna 1979. „Skutočnosti, o ktorých sa dozviem v súvislosti s protispoločenskou činnosťou uvedených osôb, oznámim orgánom štátnej bezpečnosti, a to písomne alebo ústne.“
K dokumentu sa vyjadrí aj Ján Budaj v poslednej časti dokumentárnej série RTVS – ŠtB: Prísne tajné – ktorá sa má vysielať v stredu večer o 22:10.
Pre ŠtB bol neseriózny
Štátna bezpečnosť vnímala Jána Budaja ako neseriózneho spolupracovníka. Spoluprácu s ním ukončila. Skonštatoval to Ústav pamäti národa (ÚPN). Z dokumentov, ktoré má ÚPN k dispozícii, podľa neho vyplýva, že v plnom rozsahu neinformoval o získaných poznatkoch a bez vedomia sa angažoval pri organizovaní nelegálnych kultúrnych podujatí. S cieľom odstránenia nedostatkov mali preto u neho organizovať príslušné opatrenia. „ŠtB teda už v priebehu roku 1980 spolupracovníka vnímala ako neseriózneho a nasledujúci rok spoluprácu ukončila,“ uviedol ÚPN.
XII. správa Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) mala Budaja podľa ústavu evidovať ako tajného spolupracovníka od júna 1979 do októbra 1981. „Z registratúrnych záznamov (korešpondencie útvaru) vyplýva, že XII. správa ZNB odstúpila na nadriadený útvar do Prahy len dva agentúrne záznamy, oba v marci 1981,“ doplnil.
ÚPN priblížil, že Budaja od júla 1982 rozpracovávala XII. správa ZNB v signálnom zväzku s krycím menom John. Od novembra 1986 ho mala evidovať aj ako nepriateľskú osobu.
„Domovník“ neľutuje
Minulosť s ŠtB sa Budajovi pravidelne vracia. Už v roku 1990 na neho jeho vtedajší spolustranník vo Verejnosti proti násiliu (VPN) Vladimír Mečiar vytiahol, že bol tajným agentom. V tom čase bol pritom Budaj predsedom VPN a lídrom kandidátky, ktorú v lete 1990 opustil.
„Skutočne som spoluprácu iba sľúbil a vzápätí som sa voči ŠtB vzoprel a nikdy som nespolupracoval,“ tvrdil vtedy. Vysvetlil, že spoluprácu v roku 1979 ako 27-ročný kurič a disident podpísal, aby získal pas a mohol emigrovať. O to sa pokúsil prvý krát už začiatkom 70. rokov. Bol však zadržaný a po roka strávil vo väzení. Po získaní pasu napokon aj vycestoval, ale napokon sa z Viedne vrátil, vraj kvôli manželke. Po návrate vraj už s ŠTB nespolupracoval.
Naverbovať ho mali 22. júna 1979 sa po tom, ako sa osvedčil, keď vraj pomohol pri objasňovaní protispoločenskej činnosti Levického a Petřivého. „Domovník“, ako znelo Budajovo krycie meno, mal podľa spisu s tajnou políciou spolupracovať až do roku 1981.
V roku 1981 príslušníci ŠtB vyhodnotili, že Budaj sa nespráva ako si predstavujú, a rozhodli sa s ním spoluprácu ukončiť. Urobili tak s odôvodnením, že „podvádza a pod krytím spolupráce sa sám prepožičiava na vykonávanie protispoločenskej činnosti“. Po vyradení bezpečnosť skonštatovala, že podal deväť agentúrnych správ čiastočne objasňujúcich činnosť spomínaných osôb.
Potvrdil to aj Ústav pamäti národa (ÚPN), ktorý zodpovedá za správu dokumentov v a informácií z obdobia neslobody medzi rokmi 1939 a 1989. Z dokumentov, ktoré má ÚPN k dispozícii, podľa neho vyplýva, že v plnom rozsahu neinformoval o získaných poznatkoch a bez vedomia sa angažoval pri organizovaní nelegálnych kultúrnych podujatí.
S cieľom odstránenia nedostatkov mali preto u neho organizovať príslušné opatrenia. „ŠtB teda už v priebehu roku 1980 spolupracovníka vnímala ako neseriózneho a nasledujúci rok spoluprácu ukončila,“ uviedol ÚPN.
Právo klamať
Kamarátom, na ktorých mal donášať, Budaj ale spoluprácu s ŠtB nikdy nepriznal. O túto dvojicu sa tajná polícia zaujímala kvôli ich podpisu Charty 77. Kým Petřivý v roku 1986 zomrel, Levický stále žije v USA, kam emigroval ešte pre revolúciou. Podpis Budajovi stále vyčíta.
„V roku 1990 hovoril, že to bola nevinná spolupráca, nie udávanie. Ale to je taký patetický postoj. Je úplne jedno, či eštebákom o nás niečo povedal alebo nie. Zmluva s diablom sa nepodpisuje. Lebo platí, že ak niečo také podpíšeš, dáš svoju dušu diablovi,“ povedal Levický pre Denník N, ktorý za bývalého režimu emigroval do Spojených štátov.
Ani dnes ale svoju údajne predstieranú spoluprácu neľutuje a urobil by tak znovu. „Ako prenasledovaný som sa mohol na Západ prestrieľať alebo ŠtB oklamať,“ povedal pre Denník N. „Nevyhodnocujem to ako chybu, absolútne. Zotročený človek, ktorý je obratý o slobodu pohybu, má právo svojich zotročiteľov klamať akýmkoľvek spôsobom. Oklamať ŠtB v tomto kontexte, samozrejme, že by som to urobil znovu,“ hovorí.
Matovič očakáva vysvetlenie
Líder hnutia OĽANO Igor Matovič čaká, že sa Budaj vyjadrí k informáciám o jeho spolupráci s ŠtB. Podčiarkol, že k situácii by sa mal postaviť čelom.
„Nech sa postaví pred novinárov,“ uviedol Matovič. „Ak to bude vyzerať pravdivo, podľa toho sa k tomu postavím aj ja,“ dodal. Na otázku, či Budaja medializovaný dokument o spolupráci nediskvalifikuje z postu ministra reagoval, že bude závisieť od jeho vysvetlenia. Matovič dodal, že si informácie nemá ako preveriť, preto treba veriť aj Ústavu pamäti národa.
Fico žiada Budajov odchod
Líder opozičného Smeru Robert Fico v reakcii vyzval prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby našla riešenie a dostala Budaja (OĽANO) z vedenia Ministerstva životného prostredia SR. Podotkol, že „eštébák“ nemôže byť v žiadnej vláde, ani v tej dočasne poverenej.
„Toto je obrovská hanba,“ vyhlásil Fico. Budaj sa podľa neho zaradil do najhlbšej špiny, aká existovala v bývalom režime. Nájdenie dokumentov nepovažuje za prekvapenie. „Podpísal, že bude donášať na tzv. nepriateľov štátu,“ skonštatoval s tým, že otázna je aj Budajova úloha pri novembrových udalostiach. „Jeden z najväčších demokratických ‚tlčhubov‘ je usvedčený z najväčšieho zločinu, aký mohol spáchať,“ vyhlásil Fico.
Ozrejmil, že opozícia aktuálne nemá možnosť podať návrh na Budajovo odvolanie v Národnej rade (NR) SR, keďže vláda stratila ešte v decembri dôveru. Preto sa obracia na prezidentku, aby si sadla s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom a lídrom OĽANO Igorom Matovičom, nech nájdu riešenie.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ