412. deň: Morawiecki označil Rusko za znovuzrodenú ríšu zla: Ruskí barbari ohrozujú celý svet

23:09 Ruské bombardovanie obytnej časti ukrajinského mesta Nikopoľ v Dnipropetrovskej oblasti zranilo štyroch civilistov. Uviedol to gubernátor oblasti Serhij Lysak. Záchranári z trosiek vyslobodili muža a ženu vo veku 72 rokov a neskôr ich hospitalizovali, konštatoval gubernátor. Ďalších dvoch zranených, 87-ročného muža a 74-ročnú ženu, ošetrili doma. Ruské bombardovanie poškodilo trinásť domov, dve poľnohospodárske budovy a automobil, dodal gubernátor. Informuje o tom web Kyiv Independent.

22:05 Stíhačka nemecké lietadlo podľa ministerstva odprevadila od hraníc.

Čítajte viac Rusi v pohotovosti nad Baltom. K nemeckému stroju poslali stíhačku

**21:36 Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ sa stretol v Pentagóne s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom, aby hovorili o vojenskej pomoci pre Ukrajinu, informuje denník The Guardian.

Hovorili o „prioritách bezpečnostnej pomoci ako napríklad vzdušnej obrane a delostrelectve a výcviku ukrajinských ozbrojených síl“, uvádza Pentagón vo vyhlásení.

„Minister Austin ocenil statočnosť Ukrajincov a potvrdil, že podpora Spojených štátov bude pokračovať tak dlho, ako bude treba,“ dodal americký rezort obrany.

Televízia CNN citovala Šmyhaľa, ktorý počas stretnutia zopakoval požiadavku o dodanie amerických stíhačiek F-15 a F-16 a striel s dlhou dráhou doletu. „Túto vojnu vyhráme, no aby sme to dosiahli rýchlejšie a s menším počtom obetí, Ukrajina potrebuje intenzívnu vojenskú podporu,“ uviedol Šmyhaľ po anglicky.

Austin podľa CNN nekomentoval konkrétne požiadavky Ukrajiny, no prisľúbil, že Spojené štáty rozšíria na svojom území produkciu vojenských prostriedkov pre Ukrajinu.

20:48 Svetová banka schválila financie v hodnote 160 miliónov libier na obnovu energetickej infraštruktúry na Ukrajine. Počas rozšírenia projektu partneri banky poskytnú ďalších 240 miliónov libier, uviedol britský portál Sky News. Rusko od začiatku vojny na Ukrajine podniklo niekoľko vĺn úderov proti ukrajinskej energetickej sieti v snahe oslabiť odhodlanie ľudu krajiny.

Čítajte viac Obnova Ukrajiny by už stála 380 miliárd. Zaplatí ich Rusko?

20:13 Ak by video brutálnej popravy ukrajinského vojnového zajatca ruskými vojakmi šíriace sa na sociálnych sieťach bolo pravé, ruskí vojaci sa tým stavajú na úroveň Islamského štátu (ISIS), po rokovaní Bezpečnostnej rady štátu (BRS) to uviedol český prezident Petr Pavel, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Pavel zdôraznil, že hoci ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiadal stanoviská od niektorých lídrov spojeneckých a partnerských krajín vo vzťahu k tomuto videu, on sa vyjadriť nemôže.

Čítajte viac Zaživa mu odrezali hlavu. Zabili Rusi ďalšieho ukrajinského zajatca?

„Vzhľadom na to, že zatiaľ z našich zdrojov nie je možné pravosť toho videa overiť, nemôžem sa vyjadriť k tomuto konkrétnemu prípadu. Ale keďže ruské ozbrojené sily napáchali na území Ukrajiny už celý rad zdokumentovaných barbarských činov, tak mi nezostáva, než také správanie odsúdiť, pretože do 21. storočia nepatrí,“ komentoval český prezident.

„Ak by sa preukázala pravosť toho videa, tak sa tým ruskí vojaci stavajú po boku Islamského štátu, čo by sme mali univerzálne odsúdiť všetci,“ dodal Pavel.

19:27 Bielorusko odovzdalo ruským úradom Rusa, ktorému súd v jeho vlasti uložil dva roky väzenia po tom, čo jeho dcéra namaľovala obrázok kritický k vojne na Ukrajine. Informoval o tom web OVD-Info, ktorý sa zameriava na ochranu ľudských práv. Prípad odsúdeného Alexeja Moskaljova, ktorého dcéru mu úrady odobrali, sa podľa agentúry AFP stal symbolom represií ruského režimu.

Päťdesiatpäťročný Moskaljov v marci utiekol z domáceho väzenia, len niekoľko hodín predtým, než nad ním súd vyniesol rozsudok dvojročného odňatia slobody. Na úteku bol ale zadržaný v Bielorusku.

Web OVD-Info sa o vydaní Moskaljova do Ruska dozvedel od nemenovaného bieloruského ochrancu práv. Advokát odsúdeného Vladimír Bilijenko povedal, že nevie, kde sa jeho klient nachádza, a že úrady ho o jeho vydaní do Ruska neuvedomili.

zväčšiť Foto: OVD-info

Masa Mašina kresba, pre ktorú ruské úrady odsúdili jej otca na dvojročný trest.

Minulý týždeň sa mal Rus objaviť pred súdom, ktorý mal rozhodnúť o jeho rodičovských právach. Súd ale povedal, že nevie, kde sa muž nachádza. Nové pojednávanie na súde je naplánované na 20. apríla.

O dcéru, ktorá na nejaký čas skončila v detskom domove, sa teraz stará jej matka, uviedla predtým agentúra Reuters. Matka pritom nežila s rodinou posledných najmenej sedem rokov.

18:57 Reakcia víťazky dvoch grandslamov a bývalej svetovej dvojky Svetlany Kuznecovovej na slová Češky Petry Kvitovej o podpore neúčasti ruských aj bieloruských športovcov na olympijských hrách kvôli vojne na Ukrajine vyvolali veľký ohlas.

Čítajte viac Už nie iba Hašek. Aj iná česká hokejová legenda nazvala známu tenistku súdružkou a píše o Rusákoch

18:19 Spojené štáty oznámili novú vlnu sankcií proti Rusku kvôli jeho invázii na Ukrajinu.

Čítajte viac Spojenci opäť udreli na donorov Putina. Sankcie dopadli aj na Maďarsko či Šojguov Patriot

17:58 Ukrajinský súd v neprítomnosti odsúdil na 11 rokov odňatia slobody veliteľa ruského tankového práporu, ktorý nariadil strieľať na bytový dom v Černihive na severe Ukrajiny. Podľa webu Rádia Slobodná Európa o tom informovalo tlačové oddelenie súdu. Už skôr ukrajinská justícia poslala na desať rokov do väzenia tankistu, ktorý veliteľov rozkaz vyplnil.

Veliteľa tankového práporu Leonida Ščotkina súd uznal vinným z porušenia zvyklostí vojny. Ukrajina ale v auguste 2022 Ščotkina počas výmeny väzňov odovzdala ruským úradom, a súd sa tak odohral v jeho neprítomnosti.

Tankový prápor, ktorému odsúdený velil, sa podľa vyšetrovateľov do Černihivu dostal na konci februára minulého roka. Mal sa podieľať na pokuse ovládnuť černihivské letisko aj celý región.

Odsúdený podľa vyšetrovateľov dal vojakovi obsluhujúcemu tank rozkaz vystreliť na niekoľkoposchodový bytový dom strelou kalibru 125 milimetrov. Vojak príkaz vyplnil. Paľba v dome zničila niekoľko bytov.

Už v auguste súd uložil trest odňatia slobody na desať rokov vojakovi Michailovi Kulikovovi, ktorý na dom priamo strieľal. Kulikov svoju vinu priznal. „Všetko sa robilo rýchlo, automaticky. Akoby v strachu. Mali sme strach o seba, o posádku. A tak som vystrelil,“ povedal skôr na súde. Podľa ruskej redakcie BBC tvrdil, že vystrelil po tom, čo ho veliteľ uisťoval, že v jednom z bytov je ručný protitankový granátomet.

17:20 Poľský premiér Mateusz Morawiecki označil Rusko za znovuzrodenú ríšu zla a upozornil na hrozbu zo strany Moskvy pre celý svet, napísal premiér na sociálnej sieti.

„Ríša zla sa znovu zrodila na východe. Ruskí barbari neohrozujú len Ukrajinu. Ohrozujú celú Európu a celý slobodný svet,“ uviedol poľský premiér. Putin podľa jeho slov túto ríšu zla buduje 23 rokov s cieľom pripraviť sa na konflikt. „Nová Európa tomu rozumie. Je čas, aby tomu porozumela aj stará Európa,“ napísal Morawiecki na Twitteri.

Poľský premiér je v súčasnosti na trojdňovej návšteve Spojených štátov, pripomína PAP. Výraz ríša zla (Evil Empire) po prvý raz použil v roku 1983 vtedajší americký prezident Ronald Reagan v spojitosti so Sovietskym zväzom, píše poľská agentúra.

16:05 Na štyri a pol roka v trestaneckej kolónii s prísnym režimom odsúdili Rusa, ktorý sa pokúsil vstúpiť do ukrajinskej armády. Informuje o tom v stredu stanica Sky News odvolávajúca sa na správu ruského nezávislého portálu Mediazona.

Rusa vo veku 28 rokov zadržali vlani, keď sa pokúšal z ruskej pohraničnej Belgorodskej oblasti dostať na Ukrajinu.

Ruskí vyšetrovatelia tvrdia, že sa chcel pridať k ukrajinskej légii Sloboda Rusku a pomôcť tak Ukrajine v boji s ruskými silami. Zaobstaral si tiež vojenské aj zdravotnícke vybavenie. Pozrieť si mal tiež inštruktážne video ako tajne prenocovať v prírode a ako založiť oheň, uvádza Mediazona.

Muža usvedčili z prípravy vlastizrady. Okrem uväznenia v trestaneckej kolónii mu bola uložená pokuta 300 000 rubľov (3318 eur).

15:25 Horná komora ruského parlamentu – Rada federácie – v stredu schválila zákon o jednotnom vojenskom registri a elektronických povolávacích rozkazoch. V utorok návrh tohto zákona – v druhom i treťom čítaní – odobrila aj dolná komora parlamentu – Štátna duma. Zákony musí ešte podpísať ruský prezident Vladimir Putin, informovala agentúra AP.

Doteraz museli povolávacie rozkazy v Rusku doručovať osobne predstavitelia príslušného odvodového úradu či zamestnávateľ. Podľa schváleného zákona sa budú posielať e-mailom a online.

Ak sa takto predvolaní do dvoch týždňov nedostavia na vojenskú správu, budú mať automaticky zakázané vycestovať do zahraničia, informuje TASR.

Medzi ďalšie postihy, ktoré hrozia osobám odmietajúcim službu v armáde, je zákaz šoférovať auto, predávať alebo kupovať nehnuteľnosti či žiadať o úvery. Ruské úrady im tiež budú môcť prerušiť vyplácanie sociálnych dávok či inej formy štátnej podpory.

14:20 Aktuálna bilbordová kampaň v Maďarsku podporovaná priamo veľvyslanectvom USA v Budapešti je dôkazom, že Spojené štáty sa nevzdali snahy vnútiť Maďarsko do pozície podporujúcej vojnu na Ukrajine. Pre komerčnú televíziu ATV to v stredu vyhlásil šéf úradu vlády Gergely Gulyás, podľa ktorého maďarská vláda nezmení svoj postoj ani na americký nátlak, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Maďarsko má spojenecký a priateľský vzťah so Spojenými štátmi, preto považujeme plagátovú kampaň za nezvyčajný krok,“ dodal Gulyás.

V Maďarsku sa v uplynulých dňoch objavili bilbordy a plagáty vyzývajúce na stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny s nápisom „Rusi domov!“. Uviedol to v utorok server telex.hu, podľa ktorého reklamné pútače inštalovali v mestách Gyula, Eger a Miškovec.

Pútače, na ktorých je tiež uvedené, že na Ukrajine môže byť iba vtedy mier, ak sa ruská okupačná armáda stiahne, objednala facebooková skupina Nyugati Pályán, pričom projekt podporilo Veľvyslanectvo USA v Budapešti.

14:00 Ruský občan Alexej Moskaľov, odsúdený za poškodzovanie mena ruskej armády, bol bieloruskými úradmi vydaný späť do Ruska. S odvolaním sa na web OVD-Info a jeho bieloruského obhajcu, ktorý sa ho snažil navštíviť vo väznici v bieloruskom meste Žodzina v Minskej oblasti, to v stredu uviedla rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Koncom marca súd v Tulskej oblasti ležiacej v európskej časti Ruska uznal 53-ročného Moskaľova za vinného z „poškodzovania dobrého mena“ ruskej armády na sociálnych sieťach a odsúdil ho na dva roky väzenia. Moskaľov však na vyhlásení rozsudku nebol, pretože utiekol z domáceho väzenia.

Bieloruské bezpečnostné zložky ho neskôr zadržali v Minsku. Vystopovať sa ho zrejme podarilo preto, že si nechal zapnutý mobilný telefón.

13:40 Americký prezident Joe Biden sa stretol s britským premiérom Rishim Sunakom na úvod svojej návštevy Severného Írska a Írska pri príležitosti 25. výročia podpisu dohody, ktorá do regiónu po desaťročiach sektárskeho násilia priniesla mier. Biden podľa Bieleho domu prišiel s cieľom podporiť severoírsky mierový proces, ktorý sa dostal do problémov v dôsledku brexitu, a tiež posilniť americké investície v tejto časti Spojeného kráľovstva. Témou krátkej schôdzky so Sunakom mal byť tiež vývoj vojny na Ukrajine.

13:30 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba prirovnal v stredu ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine k militantom z tzv. Islamského štátu. Vyjadril sa tak v súvislosti s videom zachytávajúcim, ako ruskí vojaci odrezávajú hlavu ešte živému ukrajinskému zajatcovi, ktoré od utorka koluje po internete.

„Na internete sa šíri hrozné video, na ktorom ruskí vojaci stínajú hlavu ukrajinskému zajatcovi,“ napísal Kuleba na Twitteri.

„Je absurdné, že Rusko, ktoré je horšie ako Islamský štát predsedá BR OSN,“ pokračoval v príspevku odkazujúc tak na aktuálne mesačné predsedníctvo Ruska v Bezpečnostnej rade OSN.

„Ruských teroristov treba ‚vykopnúť‘ z Ukrajiny aj z OSN a treba ich vziať na zodpovednosť za ich zločiny,“ dodal.

Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) v stredu oznámila, že začala vyšetrovanie v kauze predmetného videozáznamu, a to pre podozrenie zo spáchania vojnového zločinu. „Včera sa na internete objavilo video zachytávajúce, ako ruskí okupanti odhaľujú svoju zverskú povahu – surovo mučia ukrajinského vojnového zajatca a odrezávajú mu hlavu,“ uviedla SBU na platforme Telegram.

Čítajte viac Zaživa mu odrezali hlavu. Zabili Rusi ďalšieho ukrajinského zajatca?

12:40 Rusko výrazne posilnilo svoje obranné línie na juhu Ukrajiny. Úspech tejto stratégie však závisí od toho, či ju môže podporiť dostatkom delostrelectva a personálu, uviedlo v stredu britské ministerstvo obrany v pravidelnom spravodajskom súhrne vychádzajúcom z poznatkov tajných služieb.

Tento krok Rusko podniklo, aby mohlo čeliť prípadnej protiofenzíve Ukrajincov v smere na mesto Melitopol, uviedol britský rezort obrany na sociálnej sieti Twitter.

Moskva v uplynulých týždňoch skompletizovala tri obranné línie v Záporožskej oblasti s odhadovanou dĺžkou 120 kilometrov, pričom sú od seba vzdialené asi desať až 20 kilometrov. Frontová línia zahŕňa pozície na útoky, kým dve zadné majú rozvinutejšiu, súvislú obranu.

Obranné línie by mohli byť pre Ukrajinu veľkou prekážkou. Účinné však môžu byť len v prípade, ak tam bude dostatok vojakov i munície.

Za tento región „s najväčšou pravdepodobnosťou“ zodpovedá ruské Južné zoskupenie síl. Podľa Londýna zatiaľ nie je jasné, či je v súčasnosti schopné zhromaždiť tieto zdroje.

12:15 Únik amerických tajných dokumentov o vojne na Ukrajine mohol byť riadený vládou USA s cieľom oklamať Moskvu, uviedol v stredu námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov pre tamojšie tlačové agentúry.

Riabkov spochybnil pravosť týchto dokumentov. „Keďže USA sú stranou konfliktu (na Ukrajine) a v podstate voči nám vedú hybridnú vojnu, je možné, že takéto spôsoby sú využívané na oklamanie oponenta, teda Ruskej federácie,“ povedal.

12:10 Vyjadrenie predstaviteľov Spojených štátov, ktorí označili zadržanie amerického novinára Evana Gershkovicha z denníka Wall Street Journal (WSJ) za nezákonné, pre Rusko nič neznamenajú a nezmenia ani jeho prístup k tomuto prípadu. V stredu to uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

Moskva podľa Riabkova zvažuje, že Gershkovichovi umožní prístup k americkým konzulárnym službám. Novinár má totiž od svojho zadržania len minimálny kontakt so svojimi právnikmi. Riabkov však zdôraznil, že Moskva „nebude tolerovať pokusy o vyvíjanie tlaku na Rusko a nezáleží na tom, aký štatút dajú tejto osobe (Gershkovichovi) vo Washingtone. Budeme konať v súlade s našimi vnútornými potrebami, normami a zákonmi, ktoré sa na takúto situáciu vzťahujú, nič viac“.

12:05 Južná Kórea sa v marci dohodla so Spojenými štátmi na tom, že im zapožičia 500 000 kusov delostreleckej munície kalibru 155 mm, ktoré Washingtonu poskytnú väčšiu flexibilitu, čo sa týka dodávok munície pre Ukrajinu. V stredu to uviedli juhokórejské noviny Dong-a Ilbo, na ktoré sa odvoláva agentúra Reuters.

Uvedený juhokórejský denník citoval nemenované vládne zdroje, podľa ktorých sa Soul rozhodol muníciu Spojeným štátom namiesto predaja len „požičať“. Týmto krokom chce Južná Kórea minimalizovať možnosť, že by sa náboje vyrobené v krajine použili vo vojenskom konflikte na Ukrajine. USA by mali túto muníciu totiž v prvom rade použiť na doplnenie vlastných zásob.

Reuters pripomína, že USA už vlani zakúpili 100 000 kusov tejto munície a vo februári žiadali Južnú Kóreu o minimálne rovnaké množstvo. Vláda v Soule však ponúkla iné riešenie korešpondujúce s princípom nedodávania zbraní Ukrajine, ktorá sa nachádza vo vojne s Ruskom.

12:00 Ukrajina požiadala Indiu o ďalšie lieky a zdravotnícke vybavenie. Indické spoločnosti zároveň pozvala, aby sa podieľali na obnove Ukrajiny zničenej ruskou inváziou. Žiadosti Kyjeva predniesla námestníčka ukrajinského ministra zahraničných vecí Emine Džaparovová počas štvordňovej návštevy Indie, ktorú ukončila v stredu, uvádza indické ministerstvo zahraničných vecí.

Džaparovová sa v Indii stretla so svojou rezortnou kolegyňou, námestníčkou Meenakši Lékhíovou a indickému premiérovi Naréndrovi Módímu odovzdala list od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Podrobnosti o obsahu tejto písomnosti indický ani ukrajinský rezort diplomacie nezverejnil.

„Obnova infraštruktúry na Ukrajine by mohla byť príležitosťou pre indické spoločnosti,“ citoval rezort Džaparovovú.

11:10 Úrady na anektovanom ukrajinskom polostrove Krym zrušili v stredu plánované pochody a vojenské prehliadky pri príležitosti osláv 1. mája a Dňa víťazstva 9. mája s odvolaním sa na bližšie nešpecifikované bezpečnostné dôvody.

Oba dátumy sú v Rusku štátnym sviatkom: 1. mája sa oslavuje tzv. Deň jari a práce a 9. mája sovietske víťazstvo nad nacistickým Nemeckom. Ukrajinský Krymský polostrov v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Rusko.

„Úrady Krymskej republiky a mesta-hrdinu Sevastopola dospeli k spoločnému rozhodnutiu neuskutočniť slávnostné manifestácie na 1. mája a pochody ‚Nesmrteľného pluku‘ a vojenskú prehliadku 9. mája. Toto rozhodnutie bolo prijaté z bezpečnostných dôvodov,“ napísal na platforme Telegram šéf ruskej okupačnej správy Krymu Sergej Aksionov.

Ako dodal, „napriek zrušeniu slávnostných podujatí nezostanú naši (vojenskí) veteráni bez pozornosti“, keďže ich predstavitelia miestnych úradov budú na Deň víťazstva osobne navštevovať.

Rusko vynakladá veľké úsilie na opevnenie Krymského polostrova, hoci perspektíva prípadne ukrajinskej ofenzívy na Krym sa v súčasnosti javí prinajlepšom ako vzdialená, píše CNN.

Ukrajinská armáda medzitým podniká útoky na ciele na Kryme, ktoré sa zameriavajú na ruskú Čiernomorskú flotilu a na dôležité ruské zásobovacie trasy.

O ukrajinských útokoch na Kryme sa objavuje len málo detailov, konštatuje CNN. Len príležitostne sa z nich objavia videá na sociálnych sieťach, zatiaľ čo oficiálni ukrajinskí činitelia sa k akciám na Kryme vyjadrujú len výnimočne.

10:35 Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) zaradila manželku proruského ukrajinského politika Viktora Medvedčuka na zoznam hľadaných osôb.

Čítajte viac Ukrajina pátra po manželke "Putinovho kmotra" Medvedčuka

10:10 Ukrajinský generálny štáb hlási odrazenie 72 ruských útokov na východe krajiny za uplynulý deň, pričom invázne sily sa podľa neho naďalej sústreďujú na útočné operácie v smeroch na mestá Lyman, Bachmut, Avdijivka a Marjinka. Najprudšie boje sa podľa neho odohrávajú o mesto Marjinka. Bitka o Bachmut, ktorá trvá už niekoľko mesiacov, pokračuje, uvádza v operačnom prehľade ukrajinské vojenské velenie.

Rusi sa naďalej snažia plne ovládnuť Bachmut v Doneckej oblasti, píše ukrajinský generálny štáb, podľa ktorého v utorok neúspešne útočili pri neďalekej obci Bohdanivka.

10:05 Do Budapešti pricestoval v utorok minister zahraničných vecí Bieloruska Sergej Alejnik, ktorý rokoval so šéfom maďarského agrárneho rezortu Istvánom Nagyom. V stredu sa stretne s maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom, ktorý sa vracia z návštevy Moskvy. Uviedol to v stredu server 444.hu s odvolaním sa na bieloruskú agentúru BelTA, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

BelTA pripomenula, že Szijjártó vo februári navštívil Minsk, kde bolo dohodnuté pokračovanie vzájomných rokovaní. Európsky parlament (EP) následne schválil rezolúciu, v ktorej kritizoval maďarského ministra zahraničných vecí, pretože jeho návšteva v Minsku „protirečí politike EÚ týkajúcej sa Bieloruska a agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine“, poznamenal server 444.hu.

9:50 Česká armáda sa chystá precvičiť, ako by v prípade ohrozenia štátu alebo vojnovej krízy prebiehali odvody civilného obyvateľstva. Cvičenie by malo prebehnúť 18. mája.

Čítajte viac Česká armáda precvičí, ako by počas krízy prebehli odvody civilov

9:45 Kanadský premiér Justin Trudeau oznámil v utorok ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine napadnutej Ruskom. Informoval o tom, keď hostil v Toronte ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa.

Nová vojenská pomoc zahŕňa 21.000 útočných pušiek, 38 guľometov a vyše 2,4 milióna kusov streliva.

„Pripravujeme sa na protiofenzívu. Potrebujeme viac munície, viac zbraní, viac vojenského vybavenia,“ povedal Šmyhaľ.

Poďakoval sa Kanade za podporu od samotného začiatku invázie Ruska na Ukrajine vo februári 2022 – Kanada poskytla ekonomickú a vojenskú pomoc za miliardy dolárov.

Trudeau tiež oznámil, že Kanada zavádza nové sankcie na ruské a bieloruské úrady a organizácie ako trest za pokračovanie invázie.

„Ukrajina bojuje za hodnoty a zásady, ktoré sú piliermi všetkých našich demokracií,“ povedal Trudeau. „Budeme ďalej robiť všetko potrebné, aby sme zaistili víťazstvo Ukrajiny,“ dodal.

Kanada takisto poskytne ukrajinskej vláde pôžičku 2,4 miliardy kanadských dolárov (1,78 miliardy USD) na podporu základných služieb, ako napríklad vyplácanie dôchodkov a obnova poškodenej energetickej infraštruktúry. Celková sľúbená kanadská pomoc Ukrajine už presiahla osem miliárd kanadských dolárov (5,94 miliardy USD).

9:20 Uväznený ruský disident Alexej Navaľnyj je chorý a neliečia ho, pritom za dva týždne schudol osem kilogramov, informoval v utorok jeho právnik Vadim Kobzev.

Samotný ruský opozičný politik v utorok uviedol, že ho znova premiestnili na samotku, kde je nútený znášať „extrémne pekelné“ podmienky.

Kritika ruského režimu Navaľného (46) zatkli v januári 2021 pri návrate z Nemecka, kde sa zotavoval po otrave z predchádzajúceho roka. Navaľnyj obvinil z tohto činu Kremeľ.

Popredný predstaviteľ ruskej opozície si teraz odpykáva deväť rokov väzenia za spreneveru a ďalšie trestné činy, čo jeho podporovatelia vnímajú ako trest za odpor voči prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Dokumentárny film o Navaľnom získal minulý mesiac Oscara.

9:00 Rusko vykonalo úspešné skúšobné odpálenie medzikontinentálnej balistickej strely v lokalite na juhu, oznámilo v stredu nadránom ministerstvo obrany v Moskve. Je to nové varovanie nepriateľom Ruska, píše nemecká tlačová agentúra DPA.

Čítajte viac Moskva testovala balistickú raketu, DPA to považuje za varovanie nepriateľom Ruska

8:51 Srbsko súhlasilo, že dodá Kyjevu zbrane, alebo ich už na Ukrajinu poslalo. Informovala o tom v stredu agentúra Reuters, podľa ktorej to vyplýva z jedného z uniknutých dokumentov Pentagónu. Tabuľka Pentagónu rozdelila odpovede na žiadosti Ukrajiny o pomoc do štyroch kategórií: krajiny, ktoré sa zaviazali poskytnúť výcvik a smrtiacu pomoc; krajiny, ktoré už poskytli výcvik, smrtiacu pomoc alebo oboje; krajiny s vojenskými schopnosťami a krajiny s politickou vôľou „poskytnúť v budúcnosti smrtiacu pomoc“. Rakúsko a Malta boli jediné dve krajiny s označením „Nie“ vo všetkých štyroch kategóriách.

Čítajte viac Tajná správa Pentagónu: Aj Srbi sľúbili zbrane Kyjevu. Len dve krajiny nedajú žiadnu vojenskú pomoc

8:25 Ruskí hackeri prenikli do súkromných bezpečnostných kamier v ukrajinských kaviarňach s cieľom tajne získavať informácie o konvojoch s humanitárnou pomocou, ktoré prechádzajú okolo. Uviedol to v utorok Rob Joyce, ktorý má v americkom Úrade pre národnú bezpečnosť (NSA) na starosti oblasť kybernetickej bezpečnosti, informovala agentúra AFP.

Ruská vláda a ňou podporovaní hackeri podľa Joycea pokračujú v prenikaní do ukrajinských informačných systémov, čo je tiež súčasť ruskej invázie na Ukrajinu. Jedným z ich cieľov sú uzavreté kamerové systémy používané miestnymi úradmi a súkromnými spoločnosťami na monitorovanie okolia.

„Nabúravajú sa aj do týchto webkamier… Namiesto využívania kamier na námestiach, ktoré sú dostupné na internete, vyhľadávajú bezpečnostné kamery kaviarní a sledujú cestu, ktorú potrebujú vidieť,“ vysvetlil Joyce. Podľa neho môžu takto Rusi pozorovať konvoje a vlaky dovážajúce pomoc.

Rusi sa pri hackerských útokoch zameriavajú aj na amerických výrobcov zbraní a logistické a dopravné spoločnosti, aby zistili viac o dodávateľských reťazcoch zbraní Ukrajine.

7:48 Medzinárodní inšpektori v utorok neskontrolovali žiadnu z lodí, ktoré vyvážajú ukrajinské poľnohospodárske produkty cez Čierne more. Informuje o tom agentúra Reuters, podľa ktorej za to môže zmena v kontrolách, na ktorej trvá Rusko, ktoré už vyše 13 mesiacov proti Ukrajine vedie vojnu.

„Naliehavo vyzývame všetky zúčastnené strany, aby si splnili svoje povinnosti, a zabezpečili tak hladký a bezpečný pohyb plavidiel v záujme celosvetovej potravinovej bezpečnosti,“ uviedol vo vyhlásení hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric, podľa ktorého teraz približne 50 lodí čaká na to, aby sa mohli vydať k ukrajinským prístavom.

Dohodu umožňujúcu vývoz miliónov ton obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov, ktorú sprostredkovali OSN a Turecko, vlani v júli podpísali obe znepriatelené strany. Tento rok v marci sa podarilo dojednať jej predĺženie – Ukrajina tvrdila, že o 120 dní, Rusko tvrdilo, že len o 60.

Kontroly lodí smerujúcich na Ukrajinu a od jej brehov sa uskutočňujú v tureckých vodách a má ich na starosti tím zložený zo zástupcov Ruska, Ukrajiny, Turecka a OSN. Kontroly, kvôli ktorým sa opakovane musia riešiť spory, pohyb obilia znateľne spomaľujú.

Za aktuálnou komplikáciou podľa zdroja Reuters stojí požiadavka Ruska, aby sa každý deň kontrolovali náhodne vybrané lode smerujúce k brehom Ukrajiny. Doteraz sa postupovalo tak, že Kyjev deň dopredu predložil zoznam plavidiel, ktoré je potrebné prioritne skontrolovať, a ostatné strany s tým vo veľkej väčšine prípadov súhlasili.

Dohoda od júla umožnila vývoz viac ako 27,5 milióna ton potravín z ukrajinských prístavov, ktoré predtým vojna uzavrela. Podľa Dujarrica to prispelo k zníženiu svetových cien potravín a pomohlo predovšetkým viacerým rozvojovým krajinám. Práve do nich značná časť ukrajinského obilia smeruje.

5:55 Podľa odhadov západných rozviedok sa ruskí žoldnieri spolu s jednotkami pravidelnej ruskej armády pomaly posúvajú k štvrtiam v západnej časti Bachmutu. Tieto rezidenčné oblasti na západe mesta sú stále pod ukrajinskou kontrolou, uviedol vo svojom ruskojazyčnom vydaní server BBC News. Ruským silám sa zatiaľ nepodarilo mesto plne obkľúčiť, podotýka tiež server.

Šéf ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v utorok vyhlásil, že jeho muži ovládajú už 80 percent Bachmutu na východe Ukrajiny. Prigožinovo vyhlásenie následne poprel hovorca východného zoskupenia ukrajinských síl Serhij Čerevatyj. Ruské sily sa o dobytie Bachmutu snažia už niekoľko mesiacov.

„V Bachmute je väčšia časť, teda 80 percent, pod našou kontrolou, a to vrátane celého správneho centra, závodov a tovární,“ vyhlásil Prigožin na videu, ktoré zverejnil na komunikačnej platforme Telegram jeden z proruských vojnových komentátorov. Oblasť, ktorú v Bachmute zostáva Rusom ovládnuť, je prevažne rezidenčná, uviedol tiež šéf žoldnierov. Na mape pritom červeným zvýrazňovačom vyznačoval časti mesta, ktoré sa podľa neho podarilo Rusom ovládnuť.

Prigožinovo tvrdenie vzápätí vo vyjadrení pre stanicu CNN poprel ukrajinský armádny hovorca Čerevatyj. „Prigožinovo vyhlásenie nezodpovedá realite. Práve som komunikoval s veliteľom jednej z brigád, ktorej prekáža mesto. Môžem s určitosťou povedať, že ukrajinské sily majú pod kontrolou oveľa väčšiu časť územia Bachmutu (ako 20 percent)“, uviedol Čerevatyj. Koľko percent rozlohy mesta ale podľa neho majú ukrajinské sily konkrétne pod kontrolou, nespresnil.

„Prigožin musí ukázať, že sa v meste, ktoré sa (Rusi) snažia dobyť nepretržite už deväť mesiacov, podarilo dosiahnuť aspoň nejaké víťazstvo,“ okomentoval oznámenie šéfa ruských žoldnierov Čerevatyj.

V pondelok veliteľ ukrajinských pozemných vojsk Oleksandr Syrskyj oznámil, že ruské sily prešli v boji o Bachmut k taktike spálenej krajiny, ktorú predtým uplatňovali v Sýrii. Ukrajinské pozície podľa neho ničia intenzívnym bombardovaním. Situácia v meste je ťažká, ale stále pod kontrolou, zhodnotil tiež Syrskyj.