418. deň: Moskva varuje USA pred "podvratnou činnosťou" vyvíjanou v Rusku

ČTK, SITA, TASR, Pravda | 18.04.2023 05:45, aktualizované: 23:06

Foto: TASR, SITA/AP

Moskva v utorok varovala americkú veľvyslankyňu v Moskve Lynne Tracyovú, že zasiahne proti pokusom o "podnecovanie nezhôd" v Rusku. Podľa agentúry AFP to vo svojom vyhlásení uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí, kam boli predvolaní veľvyslanci USA, Británie a Kanady.

Najdôležitejšie udalosti

Vojna na Ukrajine trvá už 418. deň
Ruské jednotky zvýšili intenzitu útokov v oblasti Bachmutu
Počas ruského útoku pri meste Svatove zahynuli traja civilisti
Danilov: Protiofenzívu spustíme vtedy, keď budeme pripravení
Putin navštívil ruských vojakov v Chersonskej a Luhanskej oblati
Zelenskyj sa v ostreľovanej Avdijivke stretols vojakmi
Bývalý vagnerovec tvrdí, že na Ukrajine zavraždil malé dieťa
G7 vyzýva Čínu na dodržiavanie medzinárodných pravidiel a varuje Rusko

VIDEO: Rusko usporiadalo veľké cvičenie svojej Tichomorskej flotily. Takto trénujú „žabí muži“.

Video

Rusi zbombardovali ukrajinský kostol

Fotogaléria 8 fotiek

23:06 V Rusku sa tento rok počas mája neuskutočnia žiadne pouličné pochody organizované hnutím Nesmrteľný pluk v záujme zachovania pamiatky na účastníkov druhej svetovej vojny. S odvolaním sa na spolupredsedníčku ústredného štábu hnutia a poslankyňu Štátnej dumy Jelenu Cunajevovú o tom v utorok informovala britská stanica BBC.

Každoročne v Deň víťazstva v druhej svetovej vojne, ktoré sa v Rusku oslavuje 9. mája, pochodujú ulicami ruských miest ľudia nesúci fotografie svojich príbuzných – účastníkov Veľkej vlasteneckej vojny, odbojárov, väzňov koncentračných táborov, či preživších blokádu Leningradu.

Vlani, keď Rusko rozpútalo vojnu proti Ukrajine, sa akcia Nesmrteľný pluk v Moskve konala aj za účasti ruského prezidenta Vladimira Putina.

Tento rok budú oslavy víťazstva v druhej svetovej vojne v Rusku obmedzené: napr. úrady dvoch oblastí hraničiacich s Ukrajinou nedávno oznámili zrušenie vojenských prehliadok obvyklých 9. mája. Podľa predbežných správ sa nebude konať ani vojenská prehliadka na Ruskom anektovanom Krymskom polostrove.

23:03 Moskva v utorok varovala americkú veľvyslankyňu v Moskve Lynne Tracyovú, že zasiahne proti pokusom o „podnecovanie nezhôd“ v Rusku. Podľa agentúry AFP to vo svojom vyhlásení uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí, kam boli predvolaní veľvyslanci USA, Británie a Kanady.

V rozhovore s Tracyovou bolo „zdôraznené, že akékoľvek kroky americkej strany zamerané na podnecovanie nezhôd a nepriateľstva v ruskej spoločnosti, ako aj využitie diplomatickej misie na zakrytie podvratnej práce, budú tvrdo potlačené,“ uviedlo ruské ministerstvo vo vyhlásení.

V dokumente sa píše, že Tracyová bola predvolaná kvôli „provokatívnym vyhláseniam na podporu“ ruského opozičného politika Vladimira Kara-Murzu odsúdeného v pondelok na 25 rokov väzenia za vlastizradu.

Predstaviteľka ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová už v pondelok uviedla, že vyhlásenia veľvyslankýň Británie, USA a Kanady, ktoré zazneli po vyhlásení rozsudku nad Kara-Murzom, sú „priamym zasahovaním do vnútorných záležitostí Ruska“. Podľa jej názoru takéto akcie „nemožno nazvať inak ako pokus o nátlak na ruský justičný systém“.

21:45 Na ukrajinskom fronte utrpel ťažké zranenia ďalší český dobrovoľník bojujúci na strane Ukrajiny. V utorok o tom na Facebooku informovala organizácia zdravotnizajisteni.cz, ktorá poskytuje zdravotnícku a humanitárnu pomoc na Ukrajine, uvádza TASR.

21:01 Ukrajinské vedenie v utorok pozvalo brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu, aby navštívil ich vojnou zmietanú krajinu a na vlastné oči sa presvedčil o dôsledkoch ruskej agresie. Ukrajina súčasne kritizovala Lulove snahy o sprostredkovanie mierových rozhovorov. Informovali o tom britské stanice BBC a Sky News.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok počas návštevy Brazílie a po rokovaní s Lulom uviedol, že Brazília a Rusko sa zhodujú v názoroch na vojnu prebiehajúcu na Ukrajine.

Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko, ktorý pozvanie pre Lulu potvrdil, na Facebooku napísal, že ministerstvo zahraničných vecí by chcelo, aby brazílsky prezident „pochopil skutočné príčiny ruskej agresie a jej dôsledky pre globálnu bezpečnosť“.

20:43 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na budúci týždeň pricestuje do USA na rokovania s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom o možnostiach vývozu ukrajinského obilia cez Čierne more. Informuje o tom TASR na základe správy americkej televízie CNN, ktorá sa odvolala na ruskú agentúru TASS. Tej to povedal ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia.

Cestu do USA Lavrovovi, ktorý sa nachádza na americkom sankčnom zozname, vybavil ruský veľvyslanec vo Washingtone Anatolij Antonov. Ten požiadal o osobitné víza pre Lavrova a jeho delegáciu. Šéf ruskej diplomacie má v New Yorku predsedať zasadnutiu Bezpečnostnej rady OSN.

19:35 Poľsko a Ukrajina sa v utorok dohodli na obnove prepravy ukrajinského obilia cez poľské územie. Tranzit sa znova spustí od piatka a bude monitorovaný, informuje TASR na základe správ agentúry AFP a stanice Sky News.

„Podarilo sa nám nastaviť mechanizmy, aby v Poľsku neostala ani tona obilia,“ povedal novinárom poľský minister poľnohospodárstva Robert Telus po dvojdňových rokovaniach s ukrajinskými predstaviteľmi vo Varšave.

Poľsko a Maďarsko počas uplynulého víkendu dočasne zakázali dovoz obilia a ďalších potravín z Ukrajiny, aj v dôsledku protestov svojich poľnohospodárov. V pondelok sa k zákazu pripojilo aj Slovensko.

Poľnohospodári z krajín susediacich s Ukrajinou sa sťažujú, že ukrajinské obilie zaplavilo európsky trh, čo negatívne ovplyvnilo ceny aj odbyt ich produkcie.

18:55 Pri vyhľadávaní mladých mužov, ktorí sú schopní vojenskej služby, ale vyhýbajú sa odvodu, využívajú v Moskve aj systém kamier na rozpoznávanie tvárí. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na ruské štátne médiá.

17:41 Dolná komora ruského parlamentu – Štátna duma – schválila v utorok balík návrhov, ktoré sprísňujú zákony využívané na zastrašovanie alebo umlčanie kritikov politiky Kremľa. Medzi zmenami je i zavedenie doživotného trestu väzenia za vlastizradu. Sprísnia sa aj tresty za sabotáž a teroristické aktivity. Informovala o tom agentúra AFP, z ktorej správy cituje i agentúra TASR.

Duma tiež schválila návrh zákona, ktorý trestá „pomoc pri výkone rozhodnutí medzinárodných organizácií, na ktorých práci sa Rusko nezúčastňuje“.

Podľa AFP ide zrejme o reakciu na to, že Medzinárodný trestný súd (ICC) v marci vydal na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú zatýkacie rozkazy. Podľa súdu ICC totiž existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že nesú individuálnu zodpovednosť v prípade vojnového zločinu nelegálnej deportácie stoviek detí a ďalších osôb z Ukrajiny od 24. februára 2022.

17:02 Poľsko začalo výstavbu bariéry na hranici s ruskou Kaliningradskou oblasťou, informoval minister vnútra Mariusz Kamiński. Povedal, že pôjde o konštrukciu vybavenú modernými technológiami, aká je už na hranici s Bieloruskom.

„Bude to neslýchane moderná bariéra: mnoho kamier pre denné aj nočné videnie, senzory pohybu. Budeme schopní plne monitorovať, čo sa deje na hranici s Ruskom,“ cituje Kamińského portál gazeta.pl. Dnes sa začali zemné práce, bariéra má byť hotová tento rok na jeseň. „Som presvedčený, že naša východná hranica bude pripravená na všetky nelegálne aktivity, ktoré súvisia s krízovými situáciami ohľadom našich východných susedov,“ uviedol tiež. „Som presvedčený, že je to najlepšie zabezpečená hranica Európskej únie,“ dodal.

Doposiaľ bol na poľsko-ruskej hranici provizórny plot z ostnatého drôtu. Meria 100 kilometrov, celá hranica medzi oboma štátmi má 198 kilometrov. Tento rok vo februári Poľsko začalo na hranici s Kaliningradskou oblasťou rozmiestňovať aj protitankové zátarasy ako preventívne opatrenie na odstrašenie nepriateľa.

Vzťahy Poľska a Ruska sú na bode mrazu minimálne od vlaňajšieho februára, kedy Rusko začalo inváziu na Ukrajinu.

16:30 Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov na sociálnych sieťach ukázal prvé obrnené prieskumné vozidlá AMX-10 RC, vyzbrojené kanónom kalibru 105 mm a zaradené do výzbroje ukrajinskej námornej pechoty. Minister ich prirovnal k „ostreľovacej puške na kolesách“.

Tieto šesťkolesové vozidlá, ktoré Kyjevu dodalo Francúzsko, bývajú označované aj ako stíhač tankov či ľahký tank. Ich poskytnutie sa stalo spúšťačom na rozhodnutie ďalších západných štátov poskytnúť Ukrajine moderné tanky, ako je britský Challenger 2, nemecký Leopard 2 a americký Abrams.

„Tieto moderné stroje s výkonnými kanónmi nám pomôžu oslobodzovať naše územie. Tak vyzerá sloboda, rovnosť a bratstvo,“ napísal Reznikov v narážke na heslo francúzskej revolúcie, ktoré sa stalo aj mottom republiky, a poďakoval svojmu francúzskemu náprotivku Sébastienovi Lecornovi, prezidentovi Emmanuelovi Macronovi a aj francúzskemu ľudu.

Lecorn v polovici marca informoval o tom, že prvá zásielka AMX-10 RC dorazila na Ukrajinu, pripomenul denník Ukrajinska pravda. Dodal, že podľa informácií v médiách Francúzsko malo spočiatku odovzdať 14 strojov, celkom sa ale čaká dodanie okolo 40 kolesových tankov, určených predovšetkým na prieskum, ale schopných bojovať aj s obrnenou technikou nepriateľa.

16:12 Nemecký kancelár Olaf Scholz vyjadril nádej, že Švajčiarsko upustí od svojho nesúhlasu s dodaním zbraní švajčiarskej výroby pre Ukrajinu. Uviedol to v Berlíne na spoločnej tlačovej konferencii so švajčiarskym prezidentom Alainom Bersetom.

„Vieme, že Ukrajina potrebuje podporu vo forme zbraní a munície, preto Nemecko adresovalo (Švajčiarsku) niekoľko žiadostí,“ vyhlásil Scholz. Dodal, že si je vedomý „rozhodnutí, ktoré boli doteraz prijaté“ a uviedol, že pozorne sleduje diskusiu o tejto téme vo Švajčiarsku v nádeji, že dospeje k nejakému záveru.

Napriek požiadavkám zo strany Kyjeva i jeho západných spojencov Bern stále odmieta povoliť krajinám, ktoré majú k dispozícii vojenské vybavenie švajčiarskej výroby, aby ho poslali na Ukrajinu. Švajčiarska vláda už zamietla žiadosti Nemecka, Španielska a Dánska. Odvolala sa pritom na zákon o vojenskom vybavení, ktorý zakazuje reexport zbraní či munície do krajiny, ktorá je zapojená do ozbrojeného konfliktu.

Agentúra AFP pripomína, že vo švajčiarskom parlamente v súčasnosti prerokúva niekoľko iniciatív s cieľom zmierniť príslušný zákon.

15:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil mesto Avdijivka na východe Ukrajiny, ktoré čelí ťažkému ostreľovanie ruských síl, informuje agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na Zelenského oficiálnu webovú stránku.

Zelenskyj si od vojenských veliteľov vypočul informácie o situácii na bojisku a udelil vyznamenania vojakom. „Mám tú česť byť dnes tu, aby som sa vám poďakoval za vašu službu pri obrane našej krajiny – Ukrajiny – (a) našich rodín,“ cituje Zelenského stanica Sky News.

Zelenskyj navštívil pozície v Avdijivke ležiacej len 13 kilometrov od mesta Doneck, Ruskom ovládaného administratívneho centra Doneckej oblasti. Na fotografiách je vidieť, ako s vojakmi sedí za stolom, na ktorom sú položené tradičné veľkonočné koláče.

Po vypuknutí ofenzívy Moskvy sa mesto Avdijivka stalo jedným z hlavných cieľov bojov. Ruské sily tam 13. marca zasiahli továreň na výrobu koksu, pripomína Sky News.

Informácie o Zelenského ceste boli zverejnené niekoľko hodín po tom, čo Kremeľ ohlásil, že ruský prezident Vladimir Putin navštívil počas pondelka vojenské ústredia ruskej armády v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny a následne sa presunul vrtuľníkom do ústredia ruskej armády v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.

14:54 Moskva oznámila, že si predvolala veľvyslancov Británie, Kanady a USA za závažné zasahovanie do vnútorných záležitostí Ruska. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Veľvyslanci boli predvolaní aj za konanie, ktoré nie je v súlade s ich diplomatickým štatútom, uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Rezort diplomacie v Moskve neposkytol ďalšie podrobnosti, prečo si veľvyslancov týchto krajín predvoláva. Moskva ich však už kritizovala za vyjadrenia, ktorými odsúdili rozhodnutie súdu v prípade kritika Kremľa Vladimira Kara-Murzu. Tomu ruský súd v pondelok udelil 25-ročný väzenský trest.

Kanadská veľvyslankyňa v Rusku Alison LeClairová tento rozsudok označila za smutné svedectvo temného obratu v oblasti demokracie. Verdikt odsúdili aj USA a Británia, ktoré zároveň vyzvali na okamžité prepustenie Kara-Murzu.

14:35 „Ruská agresia voči Ukrajine je pre naše krajiny najväčšou bezpečnostnou výzvou za posledné desaťročia,“ skonštatoval na stretnutí so spojencami minister Jaroslav Naď.

13:41 Ukrajina poprela informácie ruských médií o obnovení inšpekcií lodí vyvážajúcich obilie a ďalšie poľnohospodárske produkty z ukrajinských prístavov cez Čierne more. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vysoko postaveného ukrajinského predstaviteľa.

„Nič nebolo vyriešené. Žiadne inšpekcie nie sú,“ povedal Reuters ukrajinský predstaviteľ, ktorý si neželal byť menovaný. RIA Novosti pritom skôr s odvolaním sa na vysokého predstaviteľa ruského ministerstva zahraničia uviedla, že inšpekcie lodí prepravujúcich obilie z Ukrajiny boli obnovené.

Ukrajina s Ruskom sa vzájomne obviňujú z toho, kto za prerušenie kontrol môže.

„Po druhýkrát za deväť mesiacov fungovania obilnej dohody nebol vypracovaný plán inšpekcií a nebola skontrolovaná jediná loď. To ohrozuje samotné fungovanie dohody,“ napísali v pondelok činitelia ukrajinského ministerstva pre obnovu na sociálne siete. Moskva dnes odkázala, že za prerušenie kontrol mohla ukrajinská neochota dodržiavať dohodnuté postupy.

Dohoda od júla umožnila vývoz viac ako 27,5 milióna ton potravín z ukrajinských prístavov.

13:23 Približne dvetisíc zahraničných spoločností podalo žiadosť o stiahnutie z ruského trhu na schválenie tamojším regulačným orgánom. Ich posúdenie však môže trvať najmenej osem rokov. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na správu Kyjivskej ekonomickej školy.

Každá západná spoločnosť, ktorá sa chce stiahnuť z ruského trhu a predať svoje aktíva, musí priamo prispievať do ruského štátneho rozpočtu. Do marca tohto roka si firmy opúšťajúce Rusko mohli vybrať medzi „dobrovoľným príspevkom“ do ruského rozpočtu, ktorý predstavoval 10 % z predajnej ceny, alebo súhlasiť s odložením platby z predaja o niekoľko rokov.

Analytici odhadujú, že v súčasnosti čaká na schválenie asi dvetisíc žiadostí o stiahnutie z ruského trhu, no preverenie všetkých potrvá najmenej osem rokov.

Podľa spomenutej správy už ruský trh opustilo 213 medzinárodných spoločností. Tie poskytovali najmenej 331 500 pracovných miest a ich ročný príjem bol 47,6 miliardy dolárov. V roku 2021 zaplatili do ruského rozpočtu dane vo výške 3,3 miliardy dolárov.

13:04 Západní predstavitelia sa pripravujú na to, že ruský prezident Vladimír Putin v reakcii na očakávanú protiofenzívu ukrajinskej armády proti ruským okupačným vojskám na Ukrajine použije „všetky nástroje, ktoré mu zostávajú“, vrátane jadrových hrozieb či kybernetických útokov.

12:20 Náklady na kompenzácie farmárov poškodených dovozmi lacnej pšenice z Ukrajiny budú podľa odhadov bližšie k sume päť miliárd poľských zlotých (1,08 miliardy eur) ako k desiatim miliardám. Vyhlásil to námestník poľského ministra financií Artur Sobon. Vláda podľa neho už na pomoc vyčlenila približne dve miliardy PLN a uvoľní ďalšie zdroje, ak to bude potrebné.

Poľská vláda sa zaviazala intervenovať v prospech farmárov, ktorí nedokázali cenovo konkurovať dovozom lacnejšieho obilia a ďalších potravín z Ukrajiny. V sobotu vláda oznámila, že zavedie dočasné embargo na ukrajinské potraviny. Opatrenie, ktoré má platiť do 30. júna, sa týka potravín importovaných do Poľska ako aj produktov určených na tranzit. Otázka tranzitu a prepravných koridorov by sa mala riešiť na úrovni EÚ, uviedol Sobon.

Líder vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczynski informoval, že štát pristúpi k rozsiahlym výkupom obilia z domácej produkcie, aby jeho cena stúpla minimálne na 1400 PLN za tonu zo súčasných približne 900 PLN za tonu.

Farmári z krajín susediacich s Ukrajinou sa sťažujú, že ukrajinské obilie zaplavilo európsky trh.

10:46 Britské ministerstvo obrany vo svojom pravidelnom komentári k vývoju situácie na bojisku uviedlo, že na Donbase pokračujú ťažké boje, avšak existuje podľa neho reálna možnosť, že Rusko obmedzuje ofenzívne akcie v okolí mesta Doneck, pravdepodobne preto, aby presmerovalo zdroje k Bachmutu. „V Bachmute pokračujú sily ruského ministerstva obrany a žoldnierskej Vagnerovej skupiny v plíživom postupe. Frontová línia v centre mesta z veľkej časti kopíruje hlavnú železničnú trať,“ píše britský rezort obrany.

Podľa poslednej správy amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) si šéf Vagnerovcov Jevgenij Prigožin zrejme znova získava určitú priazeň ruského prezidenta Vladimira Putina. Deje sa tak pravdepodobne v dôsledku neschopnosti ruskej konvenčnej armády splniť úlohy, ktoré jej Putin uložil pre zimnú ofenzívu na Donbase, domnievajú sa analytici inštitútu. Ruskí žoldnieri zrejme podľa neho opäť dostávajú posily, muníciu a politické uznanie.

10:14 Poľsko a Ukrajina obnovili v utorok rokovania o obnove prepravy potravín a obilia cez poľské územie. Oznámil to poľský minister poľnohospodárstva Robert Telus. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian, ktorý sa odvoláva na agentúru Reuters.

„Rokujeme s Európskou úniou aj s Ukrajinou, aby sme našli riešenie. Chceme, aby sa tieto produkty dostali do Európy, no aby išli hlboko do Európy,“ uviedol Telus pre poľskú rozhlasovú stanicu PR1.

„Rokovali sme aj včera. Boli to dlhé rokovania. Dnes sa tiež stretávame na rokovaniach. Ide tradične o technické rozhovory zamerané na nájdenie riešenia a zachovania tranzitu do Európy,“ dodal Telus.

9:20 Traja civilisti zahynuli pri východoukrajinskom meste Svatove pri zásahu súkromného domu ruskou raketou. Informoval o tom na sociálnej sieti šéf vojenskej správy Luhanskej oblasti Artem Lysohor. Chersonskú oblasť ostreľovali ruské jednotky za posledný deň v 57 prípadoch, informoval dnes ráno šéf chersonskej regionálnej vojenskej správy Oleksandr Prokudin.

Pri meste Svatove v Luhanskej oblasti projektil zasiahol súkromný dom, v ktorom boli ľudia, a vypukol požiar. Pre silné delostrelecké ostreľovanie nebolo možné zachrániť ľudí z horiacich trosiek, uviedol Lysohor. Jedna žena utrpela v dôsledku bombardovania obce Novojehorivka rany do krku, rúk a nôh od šrapnelov a bola hospitalizovaná v Charkove.

Taktiež Chersonskú oblasť na juhu Ukrajiny ruské jednotky v pondelok intenzívne ostreľovali, a to v 57 prípadoch. Na jej území vypálili 342 granátov a zranený bol jeden civilista, uviedol na telegrame oblastný vojenský správca Prokudín. Rusi k útokom použili ťažké delostrelectvo, drony a lietadlá.

V okrese Baštan v Mykolajivskej oblasti zaútočili ruskí vojaci v noci s dronmi na objekt priemyselnej infraštruktúry, oznámil šéf regionálnej vojenskej správy Vitalij Kim. Zatiaľ nie sú hlásené obete.

Ruské jednotky tiež zintenzívnili ostreľovanie Bachmutu a okolia v Doneckej oblasti. „Nepriateľ jednoducho porovnáva budovy a objekty v Bachmute so zemou,“ uviedla námestníčka ministra obrany Maljarová. „Neúspešné“ ruské ofenzívy podľa nej pokračujú v Lymane, Bachmut, Avdijivke a Marjinke v Doneckej oblasti. Rovnako neúspešná bola údajne ruská útočná operácia pri Kupjansku. Mestá Bachmut a Marjinka sú naďalej epicentrami nepriateľských útokov, dodala Maljarová.

Ukrajinská armáda podľa generálneho štábu od začiatku ruskej agresie vyradila z boja 183 130 ruských vojakov, z toho 470 za posledný deň. Informácie tohto druhu nemožno nezávisle overiť.

8:51 Ministri zahraničných vecí krajín G7 v utorok upozornili Rusko, že sú pripravení sprísniť sankcie pre jeho inváziu na Ukrajinu. Takisto vyzvali Čínu, aby dodržiavala medzinárodné pravidlá. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.

Ministri po rokovaniach v japonskom meste Karuizawa sú odhodlaní posilniť spoluprácu s cieľom zabrániť dodávkam zbraní pre Moskvu od tretích krajín. Zakročiť chcú voči každému, kto bude Rusko vo vojne proti Ukrajine materiálne podporovať. Moskvu tiež vyzvali, aby okamžite a bezpodmienečne stiahla svoje sily z Ukrajiny. G7 je preto pripravená naďalej stupňovať sankcie proti Rusku.

Ministri odsúdili aj nezodpovednú jadrovú rétoriku Ruska a hrozbu umiestniť v Bielorusku jadrové zbrane. „Akékoľvek použitie chemických, biologických či jadrových zbraní Ruskom bude mať vážne následky,“ uviedli.

Predstavitelia siedmich najvyspelejších ekonomík sa kriticky vyjadrili ku krokom Pekingu v Juhočínskom mori. „Pripomíname Číne potrebu dodržiavať ciele a zásady Charty OSN a upustiť od hrozieb, nátlaku, zastrašovania či využívania násilia,“ uviedli ministri v spoločnom vyhlásení.

Podľa ministrov neexistuje žiadny právny základ na expanzívne nároky Číny v Juhočínskom mori a odmietli jej vojenské kroky v tejto oblasti. Mier a stabilita v oblasti Taiwanského prielivu sú podľa nich neodmysliteľné na udržanie bezpečnosti a prosperity medzinárodného spoločenstva. Vyjadrili aj znepokojenie v oblasti dodržiavania ľudských práv v Tibere a v regióne Sin-ťiang.

8:15 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa stretol v pondelok v Brazílii s prezidentom Luizom Ináciom Lulom da Silvom, ktorého Washington kritizoval za nedávne výroky, že USA svojou vojenskou pomocou podnecujú vojnu na Ukrajine. Lula bol nedávno na návšteve Číny a Spojených arabských emirátov (SAE), kde obvinil USA z „podnecovania vojny“, a na Západe tým „zdvihol obočia“, píše AFP.

7:05 Ruský prezident Vladimir Putin navštívil ruské vojenské veliteľstvo v okupovanej časti ukrajinskej Chersonskej oblasti. Podľa agentúry TASS je to jeho prvá návšteva tohto regiónu, ktorý sa vlani rozhodol v rozpore s medzinárodným právom pripojiť k Rusku. Agentúra Interfax neskôr napísala, že ruský prezident navštívil tiež ruské sily v Luhanskej oblasti.

Putin v Chersonskej oblasti podľa ruských médií vypočul správy veliteľov o situácii na bojisku, kde sa Rusko už takmer 14 mesiacov neúspešne snaží poraziť Ukrajinu. „Je pre mňa dôležité vypočuť si váš názor o situácii a vymeniť si informácie,“ cituje Putina agentúra AFP. Vojakom zaželal príjemné Veľkonočné sviatky, ktoré pravoslávni kresťania slávili v uplynulý víkend.

Kremeľ zverejnil aj video, ktoré zachytáva ako Putin navštevuje veliteľské posty a počúva hlásenia od členov vojenského veliteľstva. Pravosť nahrávok nebolo možné nezávisle overiť, upozorňuje AP.

Ako poznamenáva TASS, Putin bol naposledy na návšteve niektorého z „nových ruských regiónov“ 19. marca, keď navštívil Mariupol na Donbase, teda mesto, ktoré sa stalo symbolom ukrajinského odporu, kým ho Rusko po tuhých bojoch vlani v máji ovládlo.

Na rozdiel od Mariupolu, ktorý je stále v ruských rukách, sa ukrajinským silám už podarilo dobyť pravobrežnú (západnú) časť Chersonskej oblasti.

6:30 Zábery šíriace sa na sociálnych sieťach údajne zachytávajú bývalého veliteľa ruskej žoldnierskej spoločnosti Vagnerova skupina, ako priznáva, že zabil päť- či šesťročné dievča na Ukrajine.

5:45 Vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ Olexij Danilov v pondelok povedal, že Ukrajina spustí protiofenzívu proti ruským vojakom, keď bude pripravená. Dodal, že je len otázka času, kedy Ukrajina dosiahne potrebnú úroveň vojenskej pripravenosti.

Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Danilov v rozhovore v Kyjeve pre tlačovú agentúru AP uviedol, že spojenci Ukrajiny pomáhajú vláde dosiahnuť úroveň technického vybavenia potrebného na začatie útoku a dodávajú Kyjevu ťažké zbrane, napríklad obrnené vozidlá, a aj muníciu.

Zároveň však Danilov vyjadril frustráciu z toho, že predstavitelia spojeneckých krajín niekedy „jednu vec sľúbia a úplne inú urobia“. Svoje slová nespresnil. „Ak nebudeme pripravení, tak predsa nikto s tým nezačne nepripravený,“ upozornil.

O veľkom úniku amerických tajných informácií sa Danilov vyjadril podobne ako ostatní ukrajinskí predstavitelia, ktorí tvrdia, že budúce ofenzívy to nijako vážne nepoškodzuje. Zdôrazňujú totiž, že Ukrajina nezdieľa vysoko citlivé informácie vôbec s nikým.

„Ak si niekto myslí, že niekomu podávame hlásenia, tak sa hlboko mýli,“ povedal Danilov. O takýchto citlivých bezpečnostných záležitostiach sa rozhoduje za zatvorenými dverami na stretnutiach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „A len tam sa rozhodne, kedy, ktorým smerom, akým tempom budeme oslobodzovať naše územie,“ dodal.

Medzi uniknutými americkými informáciami, predtým nezverejnenými, sú aj citlivé odhalenia o Ukrajine. Jedným je napríklad to, ako skoro sa Ukrajine minú rakety pre životne dôležité systémy protivzdušnej obrany – zásoby sa podľa očakávania vyčerpajú už koncom toho mesiaca alebo v máji, ako sa píše v uniknutom dokumente. Obloha nad Ukrajinou bude v takom prípade otvorenejšia pre ruské nálety a delostrelecké útoky, ktoré už zničili mnohé mestá a infraštruktúru.

Danilov sa odmietol vyjadriť k súčasným zásobám zbraní na Ukrajine. Povedal len, že „budú stačiť na zabrzdenie Ruska“.