561. deň: V Rusku tajne opravovali vojenskú techniku pre Kyjev. Ukrajina vyváža obilie cez nové prístavy
Foto: ZSU
Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 561. deň
- Ukrajinské drony údajne opäť útočili v Rusku; z Rostova hlásia výbuchy
- Macron: Na parížskej olympiáde nesmie byť v čase vojny ruská vlajka
- Kanóny Abramsov na Ukrajine, budú páliť kontroverznú muníciu z ochudobneného uránu
- Ruské Šáhidy útočili na prístav na Dunaji. Pri bombardovaní zomreli dvaja ľudia
- Stoltenberg: Ukrajina pokročila v protiofenzíve. Lámu ruskú obranu a idú vpred
Čítajte viac 560. deň: Najhorší útok za posledné mesiace. Rusi pri barbarskom útoku na trhovisko zabili najmenej 16 ľudí
23:16 Obyvateľky Ukrajiny so zdravotníckym a farmaceutickým vzdelaním sa budú musieť od prvého októbra registrovať na vojenských odvodových úradoch. Povedal to vo štvrtok člen ukrajinského parlamentného Výboru pre národnú bezpečnosť, obranu a spravodajstvo Fedir Venislavskyj. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Bude to znamenať, že tieto ženy, rovnako ako muži vo veku od 18 do 60 rokov, nebudú môcť z krajiny vycestovať bez špeciálneho povolenia. Na základe stanného práva musia zostať na Ukrajine, keďže ich kedykoľvek môžu povolať do vojenskej služby. Existuje však viacero výnimiek, napríklad štúdium alebo zdravotný stav.
22:48 Auto, v ktorom cestovali dvaja zamestnanci ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), explodovalo v okupovanom meste Olešky v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Jeden z príslušníkov FSB zomrel na mieste, druhý je vo vážnom stave. Zranení boli aj traja ruskí vojaci, ktorí auto sprevádzali. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na svoje zdroje v Ukrajinskej bezpečnostnej službe (SBU).
Dôstojníci ruskej Federálnej bezpečnostnej služby, ktorí boli terčom útoku, pôsobili v okupovanom meste Skadovsk, ale zvyčajne navštevovali Olešky, kde uskutočňovali infiltračné aktivity a mučili ukrajinských občanov.
21:24 Ukrajinský protikorupčný úrad v utorok obvinil oligarchu Ihora Kolomojského zo sprenevery financií z banky, ktorú pomáhal založiť. Obvinenie prišlo iba niekoľko dní po tom, ako bol oligarcha vzatý do väzby pre obvinenia z podvodu a legalizácie majetku získaného trestnou činnosťou, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno navrhol, aby sa korupcia v čase vojny považovala za vlastizradu. V ostatnom období zbavil funkcie viacerých úradníkov obvinených z úplatkárstva.
Ukrajinský Národný protikorupčný úrad (NABU) vyhlásil, že Kolomojského a ďalších piatich ľudí podozrieva zo sprenevery financií banky v celkovej výške viac ako 9,2 miliardy ukrajinských hrivien (takmer 250 miliónov dolárov).
20:17 Britský premiér Rishi Sunak vo štvrtkovom telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským „vyzdvihol ukrajinské ozbrojené sily za ich pokračujúci pokrok na bojisku“ v rámci protiofenzívy, ktorú spustili pred troma mesiacmi. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry DPA, odvolávajúcej sa na vyhlásenie úradu britského premiéra.
Viacerí západní predstavitelia sa v ostatnom čase vyjadrili, že ukrajinská protiofenzíva nepostupuje tak, ako sa očakávalo. Po telefonáte so Zelenským sa na to novinári spýtali aj Sunakovho hovorcu.
„Nie je namieste, aby som hodnotil operačný progres ukrajinských ozbrojených síl, ale podľa mňa jasne vidíme neuveriteľný kus práce zo strany ukrajinskej armády proti oveľa väčšej armáde a mali by sme ju za toto úsilie pochváliť,“ vyhlásil Sunakov hovorca.
17:52 Poľská vláda vyčlenila 185 miliónov eur na výrobu samohybných húfnic Krab v závode Bumar-Labedy v Gliviciach na juhu Poľska, oznámil vo štvrtok poľský premiér Mateusz Morawiecki. Tento typ artilérie často zasahuje do bojov na Ukrajine a je jednou z kľúčových zbraní poľského delostrelectva, informuje TASR na základe správy agentúry PAP.
„Podpísali sme veľmi dôležitú dohodu s prezidentom poľskej zbrojárskej skupiny PGZ Sebastianom Chwalekom,“ vyhlásil premiér Morawiecki počas návštevy 31. Medzinárodného veľtrhu obranného priemyslu v meste Kielce na juhovýchode Poľska.
„Vláda Poľskej republiky prevádza na účet závodu Bumar-Labedy v Gliviciach 185 miliónov eur,“ dodal. Prostriedky sa majú použiť na postavenie nových výrobných hál, ktoré poslúžia na výrobu približne 50 nových samohybných húfnic.
16:33 Ruský generál Konstantin Ogijenko, ktorý velil 1. armáde protivzdušnej obrany zvláštneho určenia brániacej Moskvu pred vzdušnými útokmi, je vo vyšetrovacej väzbe kvôli podozreniu z prijatia úplatku. V prípade odsúdenia hrozí generálovi až 15 rokov za mrežami, napísala štátna agentúra TASS.
Agentúra s odvolaním sa na rozhodnutie posádkového súdu uviedla, že Ogijenko je stíhaný od júla, vyšetrovaciu väzbu mu súd predĺžil skoro do konca novembra.
Ogijenko podľa vyšetrovateľov spolu s veliteľom 4. divízie protivzdušnej obrany, generálmajorom Dmitrijom Beljackým dostal od organizácie Nadežda pol milióna rubľov ako prvú splátku úplatku vo výške 30 miliónov rubľov. Za ten mali generáli poskytnúť stavebné pozemky v okolí Moskvy z majetku ministerstva obrany.
Beljackij podľa denníka Kommersant vinu čiastočne priznal a pristúpil na dohodu s vyšetrovateľmi, a tak je v domácom väzení, zatiaľ čo Ogijenko, ktorý vinu popiera, je vo väzbe. Generál podľa vyšetrovateľov disponuje takými konexiami, že by mohol ovplyvniť svedkov a prípadne utiecť.
Generál velil armáde protivzdušnej a protiraketovej obrany od roku 2021. Odvolaný bol po začatí trestného stíhania, poznamenal server Meduza. Aféra generálov je podľa Kommersantu jedným z troch veľkých škandálov okolo machinácií s pozemkami ministerstva obrany pri ruskej metropole, ktoré sa momentálne vyšetrujú.
16:25 Spojené štáty a Británia uvalili vo štvrtok sankcie na ďalších 11 členov ruskej hackerskej skupiny Trickbot, pričom USA zároveň obvinili deväť ďalších osôb z napojenia na machinácie tejto skupiny so škodlivými softvérmi typu malware či ransomware. Oznámilo to americké ministerstvo financií, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Obe zmienené krajiny uvalili sankcie na siedmich vedúcich členov hackerskej skupiny Trickbot už vo februári. Tvrdili pritom, že skupina sa počas pandémie koronavírusu nabúrala do informačných systémov nemocníc, ako aj úradov americkej vlády či viacerých amerických firiem, a to s cieľom peňažného zisku.
Americké ministerstvo financií teraz uviedlo, že najnovšie sankcie sa zameriavajú na „kľúčových aktérov“ v manažmente a obstarávaní pre skupinu Trickbot, pričom zmienilo väzby tohto hackerského gangu na ruské tajné služby.
Čítajte aj Sankcie zaberajú, ruská ropa má problémy. Divízia Gazpromu sa prepadla o vyše 40 percent
16:15 Multimiliardár Elon Musk tajne nariadil svojim inžinierom, aby minulý rok vypli jeho satelitnú komunikačnú sieť Starlink neďaleko pobrežia okupovaného ukrajinského polostrova Krym, aby prerušili ukrajinský tajný útok na ruskú námornú flotilu. Ako referuje spravodajský web CNN, v biografii o excentrickom podnikateľovi s názvom Elon Musk to napísal spisovateľ Walter Isaacson.
Keď sa ukrajinské ponorkové drony s výbušninami priblížili k ruskej flotile, „stratili spojenie a neškodne sa vyplavili na breh“, píše Isaacson v knihe, ktorá by mala vyjsť vo vydavateľstve Simon & Schuster 12. septembra.
Muskovo rozhodnutie, po ktorom ho ukrajinskí úradníci prosili, aby satelity znova zapol, bolo vraj vyvolané akútnym strachom, že Rusko odpovie na ukrajinský útok na Krym jadrovými zbraňami. Musk sa toho podľa Isaacsona začal báť po rozhovoroch s poprednými ruskými predstaviteľmi.
Nová kniha od Isaacsona, autora uznávaných biografií Stevea Jobsa a Alberta Einsteina, poskytuje nový pohľad na Muska a na to, ako ho jeho existenciálny strach z rozpútania rozsiahlejšej vojny dohnal k tomu, že odmietol ukrajinské požiadavky na systémy Starlink, ktoré by mohli použiť na útok na Rusov.
Po tom, čo Rusko vo februári minulého roka narušilo ukrajinské komunikačné systémy, Musk súhlasil, že Ukrajine poskytne satelitné terminály Starlink vyrobené spoločnosťou SpaceX, ktoré sa stali kľúčovými pre ukrajinské vojenské operácie. Aj keď boli ukrajinské mobilné telefóny a internetové siete zničené, terminály Starlink umožnili Ukrajine bojovať a udržať si spojenie. Keď však Ukrajina začala používať terminály Starlink na ofenzívne operácie voči Rusku, Musk začal toto rozhodnutie prehodnocovať.
16:00 Na miestach dopadu ukrajinských dronov v Rostove vyhlásili núdzový stav. Úrady podľa starostu Rostova zvažujú, či nevyhlásia núdzový stav tiež vo štvrti na západe mesta, kde po páde druhého dronu výpadok elektriny postihol tri tisícky ľudí, napísal portál Kommersant na svojom webe.
V prípade útoku v Moskovskej oblasti bolo podľa Unian zasiahnuté medzinárodné letisko Žukovskij, ale podľa miestnych úradov, na ktoré sa odvoláva BBC a Kommersant, dron rozbil okná vo viacerých bytoch v obytnom dome v meste Ramenskoje blízko spomínaného letiska.
Cieľom náletu dronu sa nad ránom stalo tiež mesto Brjansk, ktorý rovnako ako Rostov na Done leží neďaleko hraníc s Ukrajinou. „Padajúce trosky čiastočne poškodili zasklenie budovy železničnej stanice Brjansk I, nádražné námestie a niekoľko automobilov,“ uviedol gubernátor Brjanskej oblasti Alexander Bogomaz. Útok si podľa neho nevyžiadal žiadnych zranených.
Zostrelenie dronu ohlásil dnes popoludní tiež gubernátor Volgogradskej oblasti Andrej Bočarov. Dron totiž podľa neho žiadne škody nespôsobil. „Sily ministerstva obrany Ruska dnes zachytili a zneškodnili bezpilotné lietadlo. Nikto nebol zranený, ani neboli spôsobené škody,“ uviedol gubernátor podľa agentúry TASS.
O dronových útokoch informujú Moskva a ďalšie ruské regióny v poslednom čase prakticky každý deň. Kyjev sa k tejto vzdušnej kampani oficiálne nehlási. Podľa analytikov však útoky dokazujú, že Ukrajina je schopná zasahovať či aspoň ohrozovať ciele aj hlboko v ruskom týle.
15:45 Západní predstavitelia sa domnievajú, že Rusko už vojnu prehralo, pretože zlyhalo vo svojom hlavnom cieli podmaniť si Ukrajinu. Zároveň argumentujú, že pokrok Ukrajiny na bojisku nie je ukazovateľom jej celkového úspechu. Referuje o tom spravodajský web CNN.
Čítajte viac Rusko už vojnu prehralo, je to zmenšenina veľmoci. Putin posilnil NATO, tvrdia západní predstavitelia
15:29 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo štvrtok navštívil zariadenie ukrajinskej pohraničnej stráže na predmestí Kyjeva. TASR o tom informuje na základe jeho vyjadrení na sociálnej sieti a správy stanice Sky News.
Blinken podľa svojich slov chcel vidieť, ako pohraničníci ochraňujú ukrajinské územie a obyvateľov. Tiež vyjadril odhodlanie USA aj naďalej podporovať Ukrajinu. „Ukrajinským orgánom činným v trestnom konaní poskytujeme ďalšie zdroje podpory 300 miliónov dolárov s cieľom pokračovať v tejto dôležitej práci,“ napísal americký minister na sociálnej sieti X (predtým Twitter).
Zariadenie ukrajinskej pohraničnej stráže zahŕňa podzemný kryt, obrnené vozidlá a drony. Blinken je prvý predstaviteľ americkej vlády, ktorý Kyjev navštívil od začiatku ukrajinskej protiofenzívy v júni, píše Sky News.
14:50 Ukrajina už začala využívať na vývoz svojho obilia a ďalších poľnohospodárskych produktov prístavy v Chorvátsku. Informovala o tom podľa agentúry Reuters vicepremiérka Julija Sviridenková. Ďalšia alternatívna trasa má Kyjevu pomôcť s exportom po tom, ako Rusko v lete odstúpilo od obilnej dohody, ktorá umožňovala bezpečný transport obilia cez Čierne more.
"Ukrajinské obilie už sa cez chorvátske prístavy vyváža. Sme za túto možnosť vďační. Hoci je to špecifická obchodná trasa, je už teraz obľúbená, "povedala Sviridenková. Neoznámila ale, koľko obilia už chorvátskymi prístavmi prešlo.
Možnosť využívať chorvátske prístavy na Dunaji a pri Jadranskom mori sa otvorila po júlovej návšteve ukrajinského premiéra Dmytra Kulebu v Záhrebe. Chorvátsky premiér Andrej Plenković v auguste povedal, že prístavy v balkánskej krajine už prešlo niekoľko ton ukrajinského obilia.
Čítajte aj Baranidlo proti blokáde. Otvorí riskantná plavba cestu pre ukrajinské obilie?
Ďalšou alternatívnou exportnou trasou by pre Ukrajinu mohli byť prístavy pri Baltskom mori. Litovský prezident Gitanas Nauséda podľa listu Kyiv Independent povedal, že by sa cez ne dalo vyviezť až desať miliónov ton obilia ročne.
14:30 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) zadržala skupinu pašerákov obchodujúcich s časťami vojenských lietadiel, z ktorých niektoré skončili na Ukrajine. Ako referuje web news.sky.com s odvolaním sa na agentúru TASS a FSB, pašeráci pochádzali z Ukrajiny a stredoázijských štátov.
FSB nemenovala žiadne ďalšie pašerácke destinácie, uviedla len, že diely smerovali do západnej Európy. Skupina údajne nakupovala a opravovala časti vojenských lietadiel a vrtuľníkov v Rusku, aby ich neskôr vyviezla zahraničným spotrebiteľom vrátane tých, ktorí konajú v mene ukrajinskej armády.
FSB uviedla, že skonfiškovala viac ako tisíc kusov vojenského leteckého vybavenia a našla dokumenty potvrdzujúce, že skupina opravila časti lietadiel a vrtuľníkov pre Ukrajinu.
14:20 Nový ukrajinský minister obrany Rustem Umerov musí vybudovať dôveru v prijímané rozhodnutia a jeho prioritou musia byť aj vojaci, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje podľa štvrtkovej správy televízie CNN.
„Potrebujeme viac dôvery. Dôvery v rozhodnutia, ktoré sú prijímané, dôveru v prebiehajúce obstarávania, dôveru v plánovanie a obstarávanie zásob a dôveru v komunikáciu medzi jednotkami a časťami ukrajinského obranného systému,“ uviedol Zelenskyj, keď predstavoval Umerova na podujatí v Kyjeve.
Čítajte aj Zelenskyj odvolal ministra obrany Reznikova, strieda ho Rustem Umerov
Dodal, že prioritou ukrajinskej armády by mali byť vojaci. Okrem toho by chcel, aby nový minister zjednodušil byrokratické úkony. „Ak sú potrebné zmeny v obranných silách pre prospech a silu vojakov, tak takéto zmeny musia byť okamžité. Vzťahuje sa to na všetko, od byrokratických úkonov, ktoré vojakom uberajú čas a energiu, po zaopatrenie našich vojakov,“ povedal ukrajinský prezident.
Podľa Zelenského je potrebné pre ukrajinskú armádu zaobstarať všetko, čo jej pomôže chrániť životy vojakov. „K ukrajinským vojakom musíme zaujať nový postoj: ľudia nie sú nahraditeľný,“ vyhlásil.
13:40 Ak sa ukrajinské sily dokážu posunúť o ďalších desať až 15 kilometrov južnejšie od oslobodenej dediny Robotyne v Záporožskej oblasti, mohlo by to stačiť na to, aby to negatívne pocítili ľudia žijúci na okupovanom polostrove Krym. Ako referuje web news.sky.com, povedal to popredný predstaviteľ Centra pre analýzu európskej politiky Jan Kallberg.
Čítajte viac Ak sa Ukrajinci prebijú ešte pár kilometrov južne, tak dostanú Rusov do veľkých problémov
13:15 Ruský útok dronmi Šáhid v noci na dnes poničil prístavnú infraštruktúru, obilné sily a administratívne budovy v okrese Izmajil na juhozápade Ukrajiny. Jeden človek bol pri útoku zranený, oznámil dnes gubernátor Odeskej oblasti, pod ktorú Izmajil spadá, Oleh Kiper na komunikačnej službe Telegram. Pri ruskom ostreľovaní obcí v Záporožskej oblasti bol zabitý jeden človek a šesť ďalších utrpelo zranenia, ďalšia civilná obeť si vyžiadala ostreľovanie v Chersonskej oblasti, uviedli tamojšie úrady.
Útok na kľúčový riečny prístav na Dunaji bol štvrtý za posledných päť dní, uviedol Kiper. Zraneným civilistom je podľa neho vodič kamióna, ktorý utrpel ľahké poranenie nohy.
Sedem útokov dronmi zaznamenali úrady v Záporožskej oblasti, uviedol šéf tamojšej oblastnej správy Jurij Malaško. Ruské rakety podľa neho mierili na Záporoží, Tavrijsk a Mychajlo-lukaševe. Pri ostreľovaní obce Odradokamjanka v južnej časti Chersonskej oblasti dnes zomrel 50-ročný muž, dvaja ďalší ľudia utrpeli zranenia, uviedol šéf oblastnej správy Oleksandr Prokudin.
13:00 Plán Spojených štátov použiť skonfiškované prostriedky ruských podnikateľov, na ktorých sú uvalené sankcie, na pomoc Ukrajine, považuje Moskva za nezákonný. Ako referuje web news.sky.com, povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý dodal, že „Rusko napadne takéto kroky“.
Peskov povedal, že niektorí ruskí podnikatelia už napadli podobné kroky v niektorých krajinách, kde ich súdy označili za nezákonné.
Od začiatku vojny západné štáty uvalili sankcie na ruských jednotlivcov a subjekty v snahe eliminovať priemysel, ktorý podporuje ruskú vojnovú mašinériu.
Čítajte aj Oligarchovia s väzbami na Rusko nechcú byť súčasťou západného sveta, tvrdí väznený gruzínsky novinár
Medzi sankcionované osoby patria napríklad Polina Kovaľovová, nevlastná dcéra ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, miliardársky ropný magnát Jevgenij Švidler či German Gref, generálny riaditeľ najväčšej ruskej banky Sberbank a blízky poradca ruského vodcu Vladimira Putina ešte od 90. rokov minulého storočia.
12:18 Ukrajinskí vojaci dokončili výcvik na americké tanky M1A1 Abrams. Prvých 10 dostanú už v polovici septembra. Pentagon v stredu oznámil, že spolu s tankmi dodá aj kontroverznú muníciu z ochudobneného uránu.
Čítajte viac Ukrajinci chystajú na Rusov ich vlastnú medicínu: strely z uránu. Zločin, kritizuje Moskva
11:30 Nič nenaznačuje, že by Rusko úmyselne zaútočilo na Rumunsko, členskú krajinu Severoatlantickej aliancie. Uviedol to vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po tom, ako sa v Rumunsku našli úlomky zariadenia a tamojšie úrady zisťujú, či nejde o zvyšky ruského dronu. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
Stoltenberg ozrejmil, že Rumunsko v stredu informovalo spojencov z NATO o nájdení úlomkov neznámeho zariadenia pri hraniciach s Ukrajinou. Tento nález podľa jeho slov „demonštruje riziko incidentov a nehôd“.
Čítajte aj Moskva útočí nebezpečne blízko. Aktivuje NATO článok 4? Do Rumunska dopadli časti ruského dronu
„Nemáme žiadne informácie, ktoré by poukazovali na úmyselný útok zo strany Ruska. Čakáme na výsledok prebiehajúceho vyšetrovania,“ povedal šéf NATO. „Bez ohľadu na tento výsledok sme samozrejme videli veľa bojov a tiež vzdušných útokov v blízkosti hraníc NATO,“ dodal.
11:00 Ruské útoky na ukrajinské prístavy na Dunaji spomalia vývoz obilia, je preto potrebné posilniť iné trasy. Uviedol to v stredu večer rumunský prezident Klaus Iohannis, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
„Útoky na ukrajinské prístavy na Dunaji sú samozrejme obrovským problémom. Samozrejme, že to určitým spôsobom spomalí vývoz,“ povedal rumunský prezident na summite Iniciatívy troch morí v Bukurešti.
„Posilníme ostatné trasy, odsúhlasili sme ukrajinskú námornú dopravu cez naše (rumunské) teritoriálne vody v Čiernom mori, budeme pokračovať v posilňovaní vývozu po železniciach a po ceste,“ dodal.
Čítajte aj Putin nahneval krajiny Afriky a Ázie. S blokáciou obilia sa prerátal, tvrdí diplomat Kačo po mierových rokovaniach
Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič na summite v Bukurešti uviedol, že Chorvátsko ponúklo prístup do Stredozemného mora prostredníctvom svojich prístavov. Dodal, že chorvátske ministerstvo dopravy v tejto veci spolupracuje s Európskou komisiu a Ukrajinou.
10:45 V okupovanom ukrajinskom meste Mariupoľ na brehoch Azovského mora a jeho okolí bolo druhý deň po sebe počuť výbuchy. Ako na Telegrame uviedol poradca legitímneho mariupoľského starostu Petro Andriuščenko, po stredajšej večernej explózii nasledovali ďalšie vo štvrtok ráno.
„Mariupoľ. Bolo to veľmi hlasné. Dve explózie v Manhuši (obec pri Mariupoli, pozn.),“ napísal Andriuščenko. Neskôr dodal, že po ranných výbuchoch v Mariupoli a Manhuši evidujú požiar pri obchodnom centre a neďaleko továrne na výrobu cementu.
10:35 Predseda maďarského Národného zhromaždenia László Kövér spochybnil vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie z hľadiska posilnenia bezpečnosti Európy. Vyplýva to z rozhovoru pre server mandiner.hu zverejnený vo štvrtok, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„Dve tradične neutrálne krajiny, Fínsko a Švédsko, sa vzdávajú svojej pozície, druhá z nich je uchádzačom o členstvo v NATO, čím vlastne žiada o vstup do ruskej frontovej línie. Toto je samo osebe vývoj, ktorý si zaslúži komplexnejšiu a hlbšiu diskusiu v Maďarsku aj v Európe,“ vyhlásil predseda parlamentu.
Zapojenie týchto dvoch krajín do Severoatlantickej aliancie podľa názoru Kövéra v skutočnosti neposilňuje, ale oslabuje bezpečnosť Európy.
K meškajúcej ratifikácii vstupu Švédska do NATO v maďarskom zákonodarnom zbore povedal, že Maďarsko nečaká na krok Turkov. „Zvrchovaný parlament suverénnej krajiny (Maďarsko) rozhodne, kedy príde čas,“ podčiarkol Kövér.
10:10 Ukrajina pokročila v protiofenzíve, ktorú začala tento rok v júni s cieľom získať znovu kontrolu nad Ruskom obsadeným územím. Europoslancom to dnes v Bruseli povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
„Ukrajinci postupne získavajú ďalšie územia. Dokázali prelomiť obranné línie ruských síl a postupujú vpred,“ vyhlásil Stoltenberg na stretnutí s europoslancami zo zahraničného výboru a z podvýboru pre bezpečnosť a obranu. Na otázku okolo pochybností o rýchlosti ukrajinského postupu, šéf NATO povedal, že „nikto nehovoril, že to bude jednoduché“.
Čítajte aj Stoltenberg: Iba Ukrajina rozhodne, kedy budú vhodné podmienky na rokovania
"Bolo jasné, že to bude krvavá a veľmi ťažká ofenzíva. Možno nepostupujú tak rýchlo, ako si predstavovali, ale postupujú, napríklad o niekoľko stoviek metrov za deň. A Rusi strácajú, "dodal.
Povinnosťou spojencov z NATO je podľa neho Ukrajincov podporiť. „Môžeme im radiť, môžeme im pomôcť, ale sú to potom ukrajinskí velitelia a vojaci priamo na mieste, ktorí musia robiť ťažké rozhodnutia,“ povedal Stoltenberg.
Ako dodal, Rusi sa pri začatí invázie vlani vo februári domnievali, že Kyjev padne do niekoľkých dní, celá Ukrajina potom v priebehu niekoľkých týždňov. „Ukrajinci im ukázali, že nič také sa nestane,“ doplnil. Pokiaľ ide o podporu Ukrajiny, hovoril tiež o potrebe zvýšenia produkcie munície, ktorá by Kyjevu pomohla. A ocenil úsilie a pomoc Ukrajine zo strany Európskej únie a ich členských štátov.
Europoslanci sa Jensa Stoltenberga tiež vypytovali na situáciu v okolí Ukrajiny a v celej oblasti Čierneho mora. Bukurešť v stredu informovala, že na rumunské územie zrejme dopadli časti ruského dronu útočiaceho na ukrajinský prístav na Dunaji. Ako k tomu dnes Stoltenberg uviedol, NATO nemá žiadne informácie o tom, že by išlo o úmyselný útok proti Rumunsku. „Čakáme na výsledok prebiehajúceho vyšetrovania,“ dodal.
Šéf NATO europoslanca tiež informoval o tom, čo sa dosiahlo na nedávnom júlovom summite Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj z Litvy odišiel s vyhliadkou na ďalšiu vojenskú aj finančnú podporu a s dohodou o urýchlení budúceho procesu prijatia do NATO. Konkrétnu ponuku pripojenia sa k aliancii však nedostal.
9:40 Pri ruskom ostreľovaní obcí v Záporožskej oblasti bol zabitý jeden človek, šesť ďalších utrpelo zranenia, oznámil šéf tamojšej oblastnej správy Jurij Malaško.
Sedem útokov dronmi zaznamenali úrady v Záporožskej oblasti, uviedol Malaško. Ruské rakety podľa neho mierili na Záporožie, Tavrijsk a Mychajlo-Lukaševe.
8:09 Ruský dronový útok poškodil prístavnú infraštruktúru, silo s obilím a administratívnu budovu v okrese Izmajil v juhoukrajinskej Odeskej oblasti. Vo štvrtok to uviedol tamojší gubernátor Oleh Kiper, informuje TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.
Útok trval tri hodiny a zranenia utrpela jedna osoba, napísal Kiper na platforme Telegram. Dodal, že za uplynulých päť dní ide o štvrtý ruský úder na okres Izmajil, ktorý od Rumunska oddeľuje rieka Dunaj.
Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že v noci na štvrtok ruská armáda zaútočila 33 dronmi vo viacerých skupinách, najmä „smerom na južné okresy Odeskej oblasti“ a 25 dronov sa im podarilo zneškodniť.
7:26 Na začiatku školského roka sa deti zoznamujú s rozvrhom, s novými učiteľmi, prípadne s novými spolužiakmi. Na Ukrajine sa žiaci zoznamujú s úplne novým predmetom – ochranou pred mínami. Tento kurz pripravený v spolupráci s organizáciou UNICEF sa stane povinným predmetom.
Čítajte viac Smrť číha aj na deti. V ukrajinských školách sa učia, ako sa chrániť pred mínami
6:53 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyjadril v stredu presvedčenie, že na budúcoročných olympijských hrách v Paríži sa nesmie objaviť vlajka Ruska ako štátu, ktorý pácha vojnové zločiny na Ukrajine.
Čítajte viac Macron: Na parížskej olympiáde nesmie byť v čase vojny ruská vlajka
6:30 Zasiahli trosky ruského dronu Rumunsko, teda krajinu Severoatlantickej aliancie? Kyjev vyhlásil, že sa to stalo. Bukurešť toto tvrdenie začiatkom týždňa najprv odmietla. No dnes rumunský prezident Klaus Iohannis uviedol, že jeho krajina skúma trosky, ktoré sa našli na území jeho krajiny a mohli by to byť časti ruského bezpilotného lietadla.
Čítajte viac Čo sa stane, ak Rusko trafí Rumunsko? Čaputová: O zapojení sa NATO sme nediskutovali
6:00 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken oznámil v stredu počas návštevy Kyjeva nový rozsiahly balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote prevyšujúcej jednu miliardu dolárov. Súčasťou balíka budú po prvý raz aj dodávky kontroverzne vnímanej munície obsahujúcej ochudobnený urán.
Pôjde o muníciu kalibru 120 milimetrov určenú pre americké tanky typu M1 Abrams, ktoré Washington prisľúbil Kyjevu dodať do konca tohto roka.
Rusko, ktoré už vyše 560 dní vedie masívnu vojenskú agresiu voči Ukrajine, odsúdilo avizovaný zámer Spojených štátov dodať Kyjevu muníciu obsahujúcu ochudobnený urán. Podľa ruského veľvyslanectva vo Washingtone ide o prejav „nehumánnosti,“ informuje agentúra AFP.
Urán je približne 1,7-násobne hustejší než olovo, vďaka čomu munícia s jeho obsahom dokáže preraziť aj pancier. Používanie munície s ochudobneným uránom však sprevádzajú kontroverzie, keďže sa mu pripisujú zdravotné problémy, ako napríklad zvýšený výskyt rakoviny či rôzne deformácie u novorodencov. AFP však dodáva, že príčinná súvislosť medzi týmito ochoreniami a používaním ochudobneného uránu nie je dostatočne preukázaná.
„USA zámerne presúvajú (na Ukrajinu) zbrane s nerozlišujúcim účinkom. Sú si plne vedomé následkov: výbuchy takejto munície vedú k vytvoreniu pohyblivého rádioaktívneho mraku,“ napísalo ruské veľvyslanectvo v aplikácii Telegram.
Washington je podľa neho posadnutý myšlienkou zasadiť Rusku „strategickú porážku“ a pre tento cieľ je údajne odhodlaný nielen bojovať do posledného Ukrajinca, ale poškodiť aj budúce generácie. Je mu pritom ľahostajná súčasnosť aj budúcnosť Ukrajiny aj jej európskych susedov, tvrdí ruská ambasáda vo Washingtone.
Ruská armáda bude podľa veľvyslanectva naďalej pokračovať v systematickom ničení zbraní, ktoré Kyjevu dodávajú západní spojenci na odrazenie ruskej agresie.
5:55 Ruská protivzdušná obrana v noci na štvrtok zneškodnila tri ukrajinské drony smerujúce na ciele v Ruskej federácii, oznámilo podľa agentúry TASS ministerstvo obrany v Moskve. Jeden stroj bol podľa neho zostrelený v Moskovskej a ďalšie dva v Rostovskej oblasti na juhu krajiny.
Moskovský starosta Sergej Sobjanin predtým uviedol, že protivzdušná obrana zmarila pokus bezpilotného lietadla o útok na Moskvu. Trosky dopadli blízko mesta Ramenskoje asi 50 kilometrov východne od ruskej metropoly, žiadne škody podľa Sobjanina nespôsobili.
Gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Golubev uviedol, že jeden zostrelený bezpilotný lietadlo spadol v centre Rostova na Done a poškodil niekoľko automobilov a fasády troch budov. Jeden človek utrpel zranenia, ktoré si nevyžiadalo hospitalizáciu.
Ministerstvo obrany neposkytlo informácie o možných cieľoch útoku. Dronové útoky hlási Moskva a ďalšie ruské regióny v poslednom čase prakticky každý deň. Kyjev sa k tejto vzdušnej kampani oficiálne nehlási. Podľa analytikov však útoky dokazujú, že Ukrajina je schopná zasahovať či aspoň ohrozovať ciele hlboko v ruskom tyle.