Aké sú trendy dva dni pred voľbami? Boj medzi Smerom a PS bude napínavý. Kľúčový bude výsledok troch strán

Adriána Belej Majerčínová | 27.09.2023 20:00
pellegrini, fico, šimečka Foto: , ,
Čitatelia Pravdy by chceli za premiéra Roberta Fica, nasleduje Michal Šimečka (v strede) a na treťom mieste skončil Peter Pellegrini (vpravo).
Posledné dva dni pred volebným moratóriom sa roztrhlo vrece s finálnymi prieskumami. Prvá trojica je pred moratóriom jasná, no čoraz hustejšie to vyzerá okolo hranice zvoliteľnosti. V štyroch zo šiestich prieskumov vyhral Smer, v dvoch z nich ho dokázalo Progresívne Slovensko (PS) tesne predbehnúť, a to aj vďaka rýchlejšiemu rastu. Na treťom mieste ostáva Hlas.

Do hry však vstúpia ešte dva faktory, ktoré môžu rozhodnúť o osude strán, oscilujúcich okolo piatich percent, ale aj o Demokratoch či Aliancii – Szövetség. Smeru by uškodilo, ak by sa do parlamentu nedostalo SNS, PS by pomohli Demokrati. Kľúčový bude postoj Hlasu.

Volebné moratórium sa začína dnes o polnoci a končí sa zatvorením volebných miestnosti v sobotu o desiatej večer. Prieskumy predpovedajú isté trendy, ale aj to, že zložiť vládu bude náročné. Nech už vyhrá PS alebo Smer, čo sa týka potenciálnych partnerov do vlády, strana Robert Fica má určite lepšiu pozíciu.

predčasné voľby 2023, logo, pravda, Čítajte viac Stále sa neviete rozhodnúť, komu dať hlas? Pravda prináša prehľad strán, ktoré majú šancu dostať sa do parlamentu

Porovnali sme posledných šesť prieskumov agentúry a zhodnotili trendy, ale aj možné prekvapenia.

Bitka o víťazstvo

Od februára sa na prvom mieste v rebríčkoch aj vďaka agresívnej kampani Roberta Fica drží s náskokom strana Smer. V augustovom prieskume Ipsosu pre Pravdu presiahol hranicu 20 percent, v niektorých prieskumoch mal dokonca okolo 22 až 23 percent. To sa však začalo meniť najmä v septembri, keď sa zintenzívnila predvolebná kampaň.

Predvolebný rozhovor s Robertom Ficom
Video
Zdroj: TV Pravda

Na Smer sa pomaly začalo doťahovať PS, ktoré preskočilo aj Hlas a stalo sa hlavným vyzývateľom a novým kandidátom na víťazstvo. Kým pozícia Smeru začínala byť podľa dát stabilná, PS rástlo rýchlejšie. Prvýkrát sa PS na Smer dotiahlo v prieskume Medianu pre RTVS začiatkom septembra.

Predvolebný rozhovor s Michalom Šimečom
Video
Zdroj: TV Pravda

V dvoch zo šiestich posledných prieskumov – AKO pre Joj a NMS pre Sme – dokázalo PS predbehnúť Smer, aj keď len o štatisticky nevýznamné tri desatiny. V posledných dvoch prieskumoch Ipsosu pre Pravdu a Denník N, medzi ktorými bol necelý týždeň, dokonca PS stúplo o takmer tri percentá, pričom Smer vo väčšine klesol v priemere o 1,5 percenta.

Vo väčšine prieskumov však do poslednej chvíle vyhrával Smer.

„PS dobieha Smer a dá sa konštatovať, že dnes je už na jeho úrovni, a to vďaka zrýchleniu rastu v posledných týždňoch,“ uviedol pre Pravdu riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský. Súboj o víťazstvo bude podľa neho napínavý. „Ak bude víťazom Progresívne Slovensko, tak z pohľadu posledných šiestich až siedmich mesiacov môžeme hovoriť o jasnom skokanovi,“ zhodnotil Hankovský. „Smer skôr stagnuje, rovnako ako Hlas,“ uviedol.

predčasné voľby 2023, logo, pravda, Čítajte viac Veľký predvolebný prehľad: Aké sú hlavné priority strán? Čo by vo vláde spravili ako prvé a aké rezorty chcú?

Hlas si drží tretie miesto

Hlas kraľoval rebríčkom do februára tohto roka. Postupne ho predbehol Smer a v polovici augusta aj PS. Pôvodný favorit volieb Peter Pellegrini a jeho strana sú odvtedy na treťom mieste. Z pôvodných 20 percent klesol v priemere na niečo okolo 13 percent voličskej podpory. Agentúry Sanep a AKO merajú Hlasu dlhodobo vyššie preferencie.

Predvolebný rozhovor s Petrom Pellegrinim
Video
Zdroj: TV Pravda

Najnižšiu hodnotu dosiahol v augustovom prieskume agentúry Median, ktorá mu namerala 9,4 percenta. Vo všetkých agentúrach, okrem českého Sanepu, Hlas kontinuálne klesá, aj keď v posledných týždňoch sa už zastavil veľký prepad, ktorý nastal na jar a trval niekoľko mesiacov.

Zabojovať ešte stále môže aj o druhé miesto, analytici ani politológovia však nepredpokladajú, že Hlasu by sa podarilo predčasné voľby vyhrať. Pellegrini ostáva aj naďalej jedným z kľúčových hráčov a bude dôležité, aký silný mandát vo voľbách získa, keďže aj na jeho rozhodnutí sa bude lámať potenciálna koalícia.

Štvrté miesto si v rebríčkoch stabilne drží aj Republika, ktorá podľa Hankovského zaznamenala v prieskume agentúry Ipsos mierny pokles. Klesá aj v dátach ostatných agentúr okrem NMS a AKO. Hodnoty v rámci jednotlivých agentúr sa však pohybujú v rámci štatistickej odchýlky. Na hranici zvoliteľnosti sa nachádza len podľa agentúry AKO.

OĽaNO aj SaS stúpajú

Líder OĽaNO Igor Matovič sa tieto voľby rozhodol kandidovať v koalícii, ktorá potrebuje na vstup do parlamentu získať najmenej sedem percent. V minulých voľbách na tom pohorela koalícia PS/Spolu. Prvotné letné prieskumy predikovali koalícii OĽaNO a priatelia pád, no postupne sa z hranice okolo 6,5 percenta začal vyťahovať hore.

koláž hodnotové Čítajte viac Veľký predvolebný kompas. Diaľnica do Košíc, uťahovanie opaskov, odchod do dôchodku či kontrola hraníc: Aké sú hodnoty strán?

Agentúra NMS namerala koalícii 9,5 percenta, Focus 8,2, AKO 9,4 a posledný septembrový Ipsos pre Denník N 8,2. Do parlamentu by sa OĽaNO a priatelia nedostali len podľa prieskumu Medianu (6,2 percenta) a agentúry Sanep (6,5 percenta). Pozícia OĽaNO by bola v parlamente zložitá, keďže nie je želaný partner ani pre jednu stranu.

Čo sa týka SaS, Matovič v jednej z diskusných relácií povedal, že so Sulíkom si už nevie predstaviť spoluprácu. „Neviem vedľa neho ani sedieť,“ povedal v relácii Rádia Expres a denníka Sme. Dodal však, že ak sa s ním bude vedieť dohodnúť volebná líderka Erika Jurinová, možno nájdu kompromis. „Myslím si, že ak nás voliči posunú do parlamentu, tak to budeme povinní urobiť,“ povedal na margo potenciálnych povolebných rokovaní s PS a SaS v rozhovore pre Pravdu.

Sme rodina je mimo, SNS zatiaľ stabilné

Relatívne dobrú pozíciu má aj SNS, ktorá síce je takisto na hranici zvoliteľnosti, no jej preferencie pomaly rástli a od začiatku roka nezaznamenali väčší pokles. Ešte v januári mala v agentúrach okolo troch percent, dnes sa pohybujú na hranici 6 – 6,5 percenta voličskej podpory. Prekvapivo mimo parlamentu skončili v prieskume Medianu, ktorý im nameral 4,8 percenta.

Televízia Markíza priniesla v pondelok 25. 9.... Foto: TV Markíza
predvolebná debata, Markíza Televízia Markíza priniesla v pondelok 25. 9. veľkú debatu ôsmich predstaviteľov najsilnejších politických strán. Na fotografii (zľava): Boris Kollár (Sme rodina a Richard Sulík (SaS).

Relatívne dobre je na tom aj SaS, ktorá svoju pozíciu zastabilizovala, aj keď to stále nemá isté a jej preferencie sa pohybujú od niečo vyše piatich až po niečo vyše siedmich percent. Aktuálne majú liberáli oveľa väčšiu šancu dostať sa do parlamentu, než hnutie Sme rodina Borisa Kollára, ktoré po kauzách s jeho ženami a Zoroslavom Kollárom kleslo pod hranicu zvoliteľnosti. „Sme rodina je už na štyroch percentách, a to po postupnom poklese,“ zhodnotil šéf Ipsosu. Tesne nad päť percent mal v prieskumoch AKO, Sanep a NMS.

Otázne sú strany na hranici zvoliteľnosti aj rozhodnutie nerozhodnutých

Na hranici zvoliteľnosti sú už okrem spomínaných strán SNS, SaS, Sme rodiny a koalície OĽaNO a priatelia aj ďalšie strany, pričom v týchto voľbách je ich od roku 2010 najviac. Pomerne kolísajúce preferencie má KDH a ešte stále nie je jasný osud strán Demokrati a Aliancia – Szövetség, ktoré sa v posledných týždňoch cez päť percent nedokázali dostať. Obe sa točia okolo hranice štyroch percent.

Eduard Heger a Juraj Šeliga (obaja strana... Foto: Robert Hüttner, Pravda
Eduard Heger, Juraj Šeliga Eduard Heger a Juraj Šeliga (obaja strana Demokrati)

„V prípade strán pod päť percent sa dá hovoriť o šanci vstupu do parlamentu pri Aliancii a Demokratoch,“ hovorí Hankovský s tým, že situácia strán okolo päť percent je otázna. „Či strany nad päť percent potvrdia aktuálnu podporu v prieskumoch a, samozrejme, či sa napr. Demokratom a Aliancii podarí získať lepší výsledok než majú dnes v prieskumoch,“ hovorí šéf Ipsosu.

Stále je dosť ľudí, ktorí sa rozhodujú medzi dvomi stranami, alebo medzi tým, či voliť prídu, alebo nie. „Preferencie voličov vieme vcelku presne odhadnúť, ale kľúčové je, ako sa rozhodnú na poslednú chvíľu nerozhodnutí a aká bude účasť. Samozrejme, pri účasti je tiež dôležité, kto ju bude zvyšovať,“ dodal Hankovský.

Bez SNS by to mal Smer ťažké, PS by pomohli Demokrati

Čo sa týka skladania koalícií, podľa väčšiny prieskumov by došlo k patu. Na formovanie budúcej vlády však bude mať vplyv najmä rozhodnutie lídra Hlasu Pellegriniho, či vstúpi do koalície s PS, alebo so Smerom. Líder Smeru Robert Fico sa uričite bude snažiť dať mu čo najlepšiu ponuku.

Otázne je, či by sa Pellegrini vedel dohodnúť s PS, s ktorým spoluprácu odmieta drvivá väčšina členov predsedníctva Hlasu. Pellegrini však PS nevylúčil a platí to aj opačne. Najhlasnejšie sa proti PS vyhranil podpredseda strany Erik Tomáš a spájanie s progresívcami a liberálmi označil ako dôvod poklesu ich preferencií. Dodal, že aj hodnotovo sú odlišní.

Televízia Markíza priniesla v pondelok 25. 9.... Foto: TV Markíza
prevolebná debata, Markíza Televízia Markíza priniesla v pondelok 25. 9. veľkú debatu ôsmich predstaviteľov najsilnejších politických strán. Na fotografii (zľava): Milan Uhrík (Republika), Andrej Danko (SNS), Richard Sulík (SaS).

Líder Hlasu sa však nedávno dostal do sporu so šéfom Smeru. Ficovi prekáža, že sa voči PS nevyhranil a nepriamo nabádal voličov Hlasu, aby volili Smer. Pellegrini sa ho v odkaze pýtal, s kým chce vlastne vládnuť, lebo takto mu ostane len hnutie Republika, s ktorým vylúčili spoluprácu všetci okrem SNS a Smeru.

Kľúčovým bude pre Smer aj výsledok SNS. Pokiaľ by strana Andreja Danka dosiahla menej ako päť percent, Fico by to mal pri skladaní koalície sťažené. Potenciálnym partnerom by mohla byť len Republika, Hlas prípadne KDH alebo Sme rodina. Obe posledné menované subjekty však so Smerom spoluprácu opakovane vylúčili.

Pre PS bude teda okrem postoja Hlasu kľúčové aj to, aký silný mandát získa jeho najbližší spojenec SaS a či sa do parlamentu dostanú Demokrati, čo by im pri vytváraní koalícií značne pomohlo. Rovnako bude rozhodujúci aj výsledok KDH a to, či budú vedieť v prípade, ak by vládu zostavoval líder PS Michal Šimečka, nájsť kompromis.

Aké koalície sú možné podľa posledných šiestich prieskumov?

NMS Market Research

Podľa NMS pre Sme by sa do parlamentu dostalo deväť strán a mandáty by si rozdelili nasledovne – PS a Smer (zhodne po 33), Hlas (18), OĽaNO a priatelia (16), Republika (14), SaS, SNS, KDH a Sme rodina (zhodne po 9). Len jedna koalícia by mala viac ako 76 mandátov. Ide o širokú koalíciu strán PS, SaS, OĽaNO a priatelia, Sme rodina a KDH. Smer, Hlas a SNS, ale aj PS, Hlas a SaS by mali len 60 mandátov.

Focus

Podľa Focus pre Markízu by sa do parlamentu dostalo osem strán a mandáty by si rozdelili nasledovne – Smer (33), PS (30) Hlas (25), OĽaNO a priatelia (15), Republika (14), KDH (12), SNS (11) a SaS (10). Možné by boli dve koalície. Prvou by bola štvorkoalícia Smer, Hlas, SNS a KDH so ziskom 81 mandátov. Druhá koalícia by mala v zložení PS, Hlas, SaS a KDH 77 mandátov.

Median SK

Čo sa týka výsledkov prieskumu Medianu pre RTVS, do parlamentu by sa dostalo šesť strán, čo by povolebnú kombinatoriku uľahčilo. Z parlamentu by však vypadlo SNS, čo by bola strata pre Smer. Strany by si mandáty rozdelili nasledovne Smer (40), PS (39), Hlas (24), Republika (16), KDH (16) a SaS (15). Vzniknúť by teoreticky mohli štyri koalície, no reálne by boli zrejme len tri a všetky by skladalo PS.

PS, Hlas, SaS by mali 78 mandátov, ak by sa k nim pridalo aj KDH získali by 94 poslancov, čo je ústavná väčšina. PS, Hlas a KDH by mali takisto 79 mandátov. Smer by vedel zložiť vládu len s Hlasom a Republikou (80 mandátov) alebo s Hlasom a KDH, čo by dalo dokopy rovnako 80 mandátov. KDH však vylučuje Smer a Hlas odmieta Republiku.

Sanep

Čo sa týka Sanepu pre ta3, do parlamentu by sa prebojovalo osem strán. Strany by si mandáty rozdelili nasledovne Smer (41), PS (29), Hlas (27), Republika (13), SNS (11), Sme rodina (10), SaS (10) a KDH (9). Viac ako 76 mandátov by malo päť potenciálnych koalícií. Smer, Hlas a SNS by mali 79 mandátov. Ak by sa k nim pridala Republika, prípadne by mali ich tichú podporu, bolo by to 92 poslancov.

Smer, Hlas, SNS a KDH by získali 88 mandátov, ak by KDH nahradila Sme rodina, mali by o jeden viac. Boris Kollár však takisto odmieta koalíciu so Smerom. Poslednou koalíciou by bolo spojenie PS, Hlasu, SaS a Sme rodiny – získalo by podporu 76 mandátov.

AKO

Podľa prieskumu AKO pre Joj by sa do parlamentu dostalo deväť strán a mandáty by si rozdelili nasledovne – PS a Smer (zhodne po 30), Hlas (25), OĽaNO a priatelia (16), SaS (12), KDH a SNS zhodne po 10, Republika (9) a Sme rodina (8). Možné by boli dve koalície – PS, Hlas, SaS a KDH by získali 77 mandátov. Široká koalícia PS, SaS, OĽaNO, Sme rodina a KDH by mali 76 mandátov. Smeru by sa nepodarilo zložiť ani jednu.

Ipsos

Podľa prieskumu Ipsosu pre Denník N by sa do parlamentu nedostalo hnutie Sme rodina. Mandáty by si osem strán rozdelilo nasledovne – Smer (36), PS (34), Hlas (21), OĽaNO a priatelia (14), Republika (13), SaS (12) a KDH a SNS zhodne po 10. Možné by boli tri koalície. Prvá by vznikla, ak by sa spojili Smer, Hlas, SNS a Republika, mali by 80 mandátov. Smer zostavil koalíciu aj s Hlasom, SNS a prípadne KDH (77 mandátov). Poslednou by bolo spojenie strán PS, Hlas, SaS a KDH, ktoré by mali podporu 77 poslancov. V grafe pripájame koalície, ktoré boli možné pred týždňom v prieskume pre Pravdu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ