Izrael je podľa Netanjahua po útoku Palestínčanov vo vojne, mŕtvych sú stovky. Hamas unáša civilistov

Izrael podľa svetových médií čelí najrozsiahlejšiemu útoku od roku 2007, keď sa Hamas chopil moci v pásme Gazy. Podľa odhadu izraelských médií do židovského štátu prenikli najmenej tri stovky bojovníkov Hamasu a desiatky ich tam naďalej operujú.

Ako prvé prišli ráno informácie o masívnom raketovom útoku Palestínčanov, ktorý v popoludňajších hodinách pokračoval. Hamas podľa izraelskej armády vypálil vyše 2 500 rakiet, z ktorých niektoré zasiahli oblasti od regiónu mesta Beerševa na juhu Izraela cez Aškelon až po Tel Aviv a okolie. Podľa izraelského ministerstva zdravotníctva zahynulo najmenej 250 Izraelčanov, vyše 1 450 ďalších utrpelo zranenia.

Situácia na juhu Izraela je napriek rozsiahlej operácii izraelskej armády ďalej pomerne neprehľadná. Armádny hovorca uviedol, že boje pokračujú na 22 miestach, okrem iného v kibucoch Ofakim a Beeri, kde zvláštne jednotky zasahujú proti ozbrojencom, ktorí držia izraelských rukojemníkov.

Palestínski bojovníci počas útoku zajali veľké množstvo izraelských rukojemníkov, vrátane armádnych dôstojníkov, povedal stanici Al-Džazíra Sálih Arúrí, druhý muž v hierarchii vedenia hnutia Hamas. Podľa Arúrího Hamas drží toľko rukojemníkov, že môže prinútiť Izrael k prepusteniu všetkých Palestínčanov, ktorí sú teraz v izraelských väzniciach. Počet však nespresnil.

Izraelská armáda potláča Hamas

Fotogaléria 50 fotiek

+47

„Občania Izraela, sme vo vojne,“ povedal Netanjahu vo videu publikovanom niekoľko hodín po prvých správach o ofenzíve. „A vyhráme,“ pokračoval. „Nepriateľ zaplatí cenu, akú doteraz nikdy nepoznal,“ reagoval Netanjahu. Dodal, že nariadil bezpečnostným zložkám, aby vyhnali útočníkov z infiltrovaných miest a mobilizovali zálohy.

Čítajte viac Netanjahu: Izrael je vo vojne, Hamas bude za svoj útok tvrdo potrestaný

Netanjahu večer vyzval opozičných lídrov Jaira Lapida a Bennyho Ganca, aby spoločne vytvorili mimoriadnu národnú vládu.

Palestínsky ľud má právo brániť sa „teroru osadníkov a okupačných vojakov“, vyhlásil prezident palestínskej autonómie Mahmúd Abbás.

Čítajte viac Abbás: Palestínčania majú právo brániť sa teroru osadníkov a okupačných vojakov

Abbás, ktorý na čele palestínskej samosprávy stojí ako líder hnutia Fatah už od roku 2005, na rokovaní hovoril o potrebe zabezpečiť ochranu „našich ľudí“. Na stretnutí sa podľa webu televízie Al-Džazíra zúčastnili civilní aj bezpečnostní predstavitelia palestínskej samosprávy.

Armáda po rannom palestínskom útoku začala operáciu Železné meče a mobilizuje desaťtisíce príslušníkov záloh. Izraelská armáda vyhlásila vojnový stav. Letectvo podniklo rozsiahle odvetné nálety na pásmo Gazy, kde zničilo aj objekty Hamasu alebo výškový dom. V reakcii z pásma Gazy letelo na Izrael ďalších 150 striel. Do centra Tel Avivu dopadla prvá palestínska raketa. Večer Izrael prikázal štátnej elektrárenskej spoločnosti, aby zastavila dodávky do pásma Gazy.

Palestínske ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že nálety v Gaze zabili najmenej 232 ľudí a vyše 1 600 ich zranili.

Líder ozbrojeného krídla Hamasu Muhammad Díf vyzval všetkých Palestínčanov, ako aj ozbrojencov v susednom Libanone, aby sa do bojov zapojili. „Toto je deň najväčšej bitky, ktorá ukončí poslednú okupáciu na zemi,“ uviedol Díf, ktorý verejne vystupuje len zriedkavo. Na Izrael podľa neho ráno smerovalo 5 000 rakiet. Na izraelské územie okrem toho prenikol neznámy počet palestínskych ozbrojencov.

Díf podľa AP o udalostiach hovoril ako o „operácii búrka al-Aksá“, čo je odkaz na názov mešity na chrámovej hore v Jeruzaleme. Útok je podľa neho odvetou za izraelské „znesväcovanie“ mešity. „Rozhodli sme sa, že čo je veľa, to je veľa,“ uviedol muž, ktorý prežil niekoľko izraelských pokusov o atentát.

Bezprecedentný útok prišiel v deň významného židovského sviatku a zároveň takmer presne 50 rokov po tom, ako Izrael napadli sýrske a egyptské jednotky pri tzv. Jomkipurskej vojne. Bezprostredne mu predchádzali týždne zvýšeného napätia na hranici pásma Gazy a stretov v Izraelčanmi okupovanom Západnom brehu Jordánu. Zdá sa však, že izraelské tajné služby takto veľkú operáciu nečakali. Denník Haarec na svojom webe uvádza, že podľa prvotných informácií palestínski radikáli pri útoku použili padáky a prebojovali sa cez brány z pásma Gazy strážené izraelskou armádou.

Palestínski ozbrojenci začali ráno rozsiahly a podľa médií prekvapujúci útok. V južnom a strednom Izraeli, vrátane regiónu Tel Avivu, v sobotu od rána zneli sirény varujúce pred raketovými útokmi. Dopady rakiet hlásili z Tel Avivu, ale aj ďalších miest, explózie bolo počuť aj pri Jeruzaleme. Na sociálnych sieťach sa šírili videá ukazujúce odpaľované rakety a tiež zábery napríklad z izraelského Aškelonu, kde sú vidieť autá v plameňoch, zrejme po zásahu jednou z rakiet.

Z miest pri hraniciach pásma Gazy, do ktorých vtrhli palestínski ozbrojenci, medzitým postupne prichádzali neoficiálne informácie o drastickom počínaní útočníkov, či už v podobe videí alebo výpovedí miestnych. Objavovali sa zábery prezentované ako snímky tiel izraelských vojakov alebo tiež unesených vojakov a civilistov. Izraelská armáda únosy potvrdila, počet rukojemníkov neuviedla. Hamas tvrdí, že drží vyše 50 Izraelčanov a bude za ich oslobodenie žiadať prepustenie Palestínčanov z izraelských väzníc.

Čítajte viac Palestínski bojovníci držia množstvo izraelských rukojemníkov vrátane vojakov

Na sociálnych sieťach kolovalo mnoho videí, často krvavých, ktoré podľa komentátorov ukazovali dianie pri hraniciach pásma Gazy. Objavili sa napríklad zábery, kde ľudia šliapu po bezvládnom tele vo vojenskej uniforme, alebo video so skupinou Palestínčanov oslavujúcich pri horiacom izraelskom tanku. Ďalšie videá boli podľa NYT prezentované ako obrázky palestínskych bojovníkov vracajúcich sa do Gazy s telami izraelských vojakov, médiá však varujú, že autenticitu záberov väčšinou nie je možné potvrdiť.

Veľké letecké spoločnosti tento víkend zrušili lety do Tel Avivu. Na palube príletov na letisku Ben Gurion boli ako zrušené označené lety spoločností Air France, Lufthansa, Emirates, Ryanair, Aegan Airlines a niektorých amerických aerolínií.

Útok odsudzujú krajiny Európy, Rusko vyzvalo na zdržanlivosť, Irán útok podporil

Brazília ako predsedajúca krajina v Bezpečnostnej rade OSN v sobotu oznámila, že zvolá mimoriadne zasadnutie tohto orgánu, aby sa zaoberal eskaláciou násilia v Izraeli a pásme Gazy. Zároveň vyzvala na zdržanlivosť.

Americký prezident Joe Biden vyjadril izraelskej vláde plnú podporu. Spojené štáty jednoznačne odsudzujú útok ozbrojencov z palestínskeho hnutia Hamas na izraelských civilistov a stoja za Izraelčanmi a ich vládou, uviedol bezpečnostný poradca Bieleho domu Jake Sullivan. Americký minister obrany Lloyd Austin vo vyhlásení napísal, že USA poskytnú Izraelu všetko, čo bude potrebovať pre svoju obranu.

Čítajte viac Útok prišiel vo veľmi citlivej chvíli americko-izraelských vzťahov. Biden: Izrael má plnú podporu USA

Tiež zástupcovia Európskej únie a jej krajín, vrátane Nemecka, Francúzska či Talianska, odsúdili útoky proti Izraelu. Hovorkyňa ruskej diplomacie vyzvala, aby obe strany okamžite pristúpili k prímeriu, a po ukončení násilia volá tiež Omán, Saudská Arábia alebo Egypt. „Apelujeme na izraelskú aj palestínsku stranu, aby okamžite uzavreli prímerie a ukončili násilnosti,“ uviedla Maria Zacharovová.

Podľa Kataru, Kuvajtu, Iraku alebo libanonského militantného hnutia Hizballáh nesie vinu na eskalácii násilia Izrael. Irán palestínsky útok podporuje, povedal podľa tamojších médií poradca najvyššieho duchovného vodcu krajiny Chameneího, uvádza Reuters.

Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell na sociálnej sieti X (predtým Twitter) uviedol, že EÚ správy z Izraela sleduje. „Jednoznačne odsudzujeme útoky hnutia Hamas,“ napísal. „Toto hrozné násilie sa musí bezprostredne skončiť. Terorizmus a násilie nič nevyriešia,“ dodal. EÚ podľa jeho slov v týchto náročných chvíľach vyjadruje solidaritu s Izraelom.

„Rázne odsudzujeme bezhlavé útoky voči Izraelu a jeho obyvateľom z tohto rána, ktoré spôsobujú teror a násilie voči nevinným obyvateľom,“ uviedol predseda Európskej rady Charles Michel. EÚ podľa jeho slov vyjadruje solidaritu Izraelčanom a stojí pri nich.

Prezidentka Zuzana Čaputová dôrazne odsudzuje teroristické útoky proti Izraelu. Napísala to na platforme X, zároveň vyjadrila solidaritu so všetkými obeťami agresie.

Izrael je vo vojne a má plné právo tvrdo zakročiť proti teroristom z Hamasu, reagoval predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). „Je mi ľúto všetkých ľudských životov, bezbranných žien, detí, otcov, ktorých títo teroristi zavraždili,“ podotkol. Zároveň vyjadril hlboké pohoršenie nad konaním Hamasu a všetkým príbuzným obetí vyjadril úprimnú sústrasť. „Izrael, si v našich myšlienkach a modlitbách,“ dodal Kollár.

Predseda vlády SR Ľudovít Ódor je šokovaný a zdesený masívnymi útokmi Hamasu na Izrael, uviedol na sociálnej sieti X. „Agresia a násilie na nevinných ľuďoch nikdy nezabezpečia mier a stabilitu na Blízkom východe,“ zdôraznil.

Útok i preniknutie teroristov na územie Izraela z pásma Gazy ostro odsúdil aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Wlachovský. „Izrael má právo brániť sa voči takejto agresii,“ napísal na sociálnej sieti X.

Vyjadril zároveň ľútosť nad obeťami útokov i nad všetkými, ktorých násilný akt zasiahol.

Nemecko „dôrazne odsudzuje teroristické útoky z Gazy proti Izraelu,“ uviedla ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Na sociálnych sieťach napísala, že palestínska militantná skupina Hamas „prispieva k stupňovaniu násilia“ a apelovala, že „násilie a rakety zacielené na nevinných ľudí treba okamžite zastaviť“. Izrael „má našu plnú solidaritu a má právo, garantované medzinárodným právom, brániť sa proti terorizmu“, uviedla Baerbocková.

Britský minister zahraničných vecí James Cleverly tiež ostro kritizoval útok palestínskej militantnej organizácie Hamas. „Spojené kráľovstvo jednoznačne odsudzuje strašné útoky Hamasu na izraelských civilistov,“ napísal Cleverly na sociálnej sieti X, predtým známej ako Twitter. „Spojené kráľovstvo bude vždy podporovať právo Izraela na sebaobranu,“ doplnil.

Taliansko vyhlásilo, že podporuje „právo Izraela na sebaobranu“ proti prebiehajúcemu „brutálnemu útoku“, keď na územie Izraela dopadli z pásma Gazy už stovky rakiet. Vláda v Ríme „čo najdôraznejšie odsudzuje teror a práve prebiehajúce násilie proti nevinným civilistom“.

Ukrajina tiež vyjadrila solidaritu s Izraelom. „Ukrajina ostro odsudzuje prebiehajúce teroristické útoky proti Izraelu, vrátane raketových útokov proti civilnému obyvateľstvu v Jeruzaleme a Tel Avive. Vyjadrujeme našu podporu Izraelu a jeho právu brániť seba a svojich občanov,“ napísalo na sociálnych sieťach ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

K odsudzujúcim reakciám na útoky z Gazy sa pridalo tiež Francúzsko. Paríž vyjadruje „plnú solidaritu s Izraelom a obeťami“ a zdôrazňuje, že „absolútne odmieta terorizmus a je oddaný myšlienke bezpečnosti Izraela“. Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že útoky „dôrazne odsudzuje“.

Holandský premiér Mark Rutte reagoval: „Prichádzajú desivé zábery z Izraela. Teroristická organizácia Hamas podniká bezprecedentný útok na Izrael… Toto násilie musí prestať. Izrael má plné právo brániť sa.“

Španielsko vyhlásilo, že je „šokované rozsiahlym násilím“ – útokmi na Izrael.

Tiež Severoatlantická aliancia odsúdila „teroristické atentáty spáchané hnutím Hamas proti Izraelu“, ktorý je partnerom NATO. „Terorizmus je základnou hrozbou pre slobodné spoločnosti a Izrael má právo brániť sa,“ napísal hovorca Dylan White na sieti X.

Výberová chronológia izraelsko-arabského konfliktu od roku 1948

14. mája 1948 – Koniec britského mandátu nad Palestínou. David Ben Gurion, predseda Židovskej národnej rady, vyhlásil nezávislý Izraelský štát.

15. mája 1948 – Prvá izraelsko-arabská vojna. V priebehu vojny sa podarilo Izraelu získať o polovicu väčšie územie, ako mal mať podľa rozhodnutia OSN.

29. október 1956 – Suezská kríza a druhá izraelsko-arabská vojna (Sinajská vojna). Izrael bojoval po boku Francúzska a Británie.

28. mája 1964 – Vznikla Organizácia pre oslobodenie Palestíny (OOP).

5. júna 1967 – Tretia izraelsko-arabská vojna – tzv. Šesťdňová vojna, ktorú vyvolal Egypt. Izrael po nej okupoval aj ďalšie územia: Gaza, Sinaj, východná časť Jeruzalemu, Golanské výšiny, západný breh Jordánu.

22. novembra 1967 – Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu č. 242, podľa ktorej mal Izrael opustiť jedno alebo viacero okupovaných území, za čo by ho všetky štáty regiónu uznali.

4. februára 1969 – Jásira Arafata vymenovali do čela OOP. Hnutie Fatah sa stalo súčasťou OOP.

17. septembra 1970 – Palestínsky vodca Arafat preniesol svoje sídlo do libanonského Bejrútu.

5. septembra 1972 – Palestínske komando zavraždilo 11 Izraelčanov na olympijských hrách v Mníchove.

6. októbra 1973 – Ďalšia izraelsko-arabská vojna – tzv. jomkippurská – sa začala útokom Egypta za podpory Sýrie a skončila víťazne pre Izrael.

28. novembra 1973 – Liga arabských štátov uznala OOP za jediného predstaviteľa palestínskeho ľudu.

22. novembra 1974 – Valné zhromaždenie OSN uznalo právo Palestínčanov „na suverenitu a národnú nezávislosť“.

26. marca 1979 – Vo Washingtone podpísali izraelsko-egyptskú mierovú dohodu. Po podpise bol Sinajský polostrov vrátený naspäť Egyptu, o rok neskôr bol Jeruzalem vyhlásený za hlavné mesto Izraela.

6. októbra 1981 – V Káhire pri vojenskej prehliadke zavraždili egyptského prezidenta Anwara Sadata.

6. júna 1982 – Piata izraelsko-arabská vojna. Izraelská armáda podnikla libanonskú inváziu, čím donútila Arafata opustiť Bejrút.

7. decembra 1987 – Začiatok intifády, palestínskeho odporu bez zbraní, nazývanej aj „vzbura kameňov“, na Izraelom okupovaných územiach v pásme Gazy, ktoré sa rozšírilo do oblastí západného brehu Jordánu a východného Jeruzalemu.

30. júla 1988 – Jordánsko sa vzdalo suverenity nad Predjordánskom v prospech OOP.

15. novembra 1988 – Palestínska národná rada uznala rezolúcie OSN č. 242 a 338 a vyhlásila v exile na územiach okupovaných Izraelom nezávislý Palestínsky štát s hlavným mestom Jeruzalemom.

13. decembra 1988 – Arafat a OOP sa verejne zriekli terorizmu ako spôsobu boja za palestínsky štát.

30. októbra 1991 – V Madride sa začala mierová izraelsko-arabská konferencia, na ktorej sa stretli zástupcovia Palestínčanov, Izraela, Jordánska a Sýrie, pod patronátom amerických a sovietskych predstaviteľov.

13. septembra 1993 – Jicchak Rabin a Jásir Arafat podpísali vo Washingtone v prítomnosti prezidenta USA Billa Clintona Deklaráciu princípov o autonómii na okupovaných územiach.

4. mája 1994 – Izrael a OOP v Káhire uzavreli dohodu o autonómii v pásme Gazy a okolí mesta Jericho.

25. júla 1994 – Oficiálne ukončili vojnový stav medzi Izraelom a Jordánskom.

29. augusta 1994 – Izrael a Palestínska samosprávna rada (PNA) podpísali dohodu o obmedzenej palestínskej autonómii na západnom brehu Jordánu.

26. októbra 1994 – Bola podpísaná mierová dohoda medzi Jordánskom a Izraelom v En Avrone (platnosť nadobudla od 10. novembra 1994).

27. augusta 1995 – Podpis dohody medzi Izraelom a PNA o rozšírení palestínskej autonómie na západnom brehu Jordánu na osem oblastí.

24. septembra 1995 – V egyptskom meste Taba uzavrel Izrael a OOP dohodu o rozšírení palestínskej autonómie v Predjordánsku, o samospráve na takmer všetkých čisto arabských územiach, na Západnom brehu a o palestínskych voľbách.

28. septembra 1995 – Rabin a Arafat podpísali vo Washingtone dohodu o rozšírení palestínskej autonómie v Predjordánsku.

4. novembra 1995 – Na mierovom zhromaždení v Tel Avive židovský extrémista Jigal Amir zavraždil Jicchaka Rabina. Napriek tomu sa za vlády nového izraelského premiéra Šimona Peresa začal odchod izraelských vojakov z miest na západnom brehu Jordánu.

20. januára 1996 – Prvé voľby do Palestínskej samosprávy v pásme Gazy a na Západnom brehu. Za prezidenta Palestínskej autonómie zvolili Jásira Arafata.

23. októbra 1998 – Izraelskí a palestínski predstavitelia podpísali spolu s americkým prezidentom Billom Clintonom v Bielom dome dočasnú mierovú dohodu. Na základe dohody mali byť z izraelských väzníc prepustené stovky palestínskych väzňov a z palestínskej charty sa mali vylúčiť výzvy na zničenie Izraela.

21. marca 2000 – Izrael odstúpil Palestíne 6,1 percenta územia Jordánska.

11. júla 2000 – Konal sa summit v Camp Davide za účasti prezidenta USA Billa Clintona, ktorý sa pokúsil sprostredkovať dohodu medzi Arafatom a izraelským premiérom Ehudom Barakom.

28. septembra 2000 – Vypukla druhá palestínska intifáda (povstanie). Zámienkou jej rozpútania bola návšteva vodcu izraelskej opozície Šarona v komplexe mešity al-Aksá na Chrámovej hore v Jeruzaleme.

20. marca 2002 – Izrael odmietol arabský mierový plán na urovnanie situácie na Blízkom východe.

29. marca 2002 – Izraelské tanky zaútočili na Arafatovo sídlo v Ramalláhu počas najrozsiahlejšej ofenzívy proti Palestínskej samospráve. Od decembra 2001 žil Arafat, zablokovaný izraelskými vojakmi v dôsledku palestínskeho povstania, vo svojom sídle v Ramalláhu na západnom brehu Jordánu.

29. júna 2003 – Palestínske militantné skupiny Hamas a Islamský džihád vyhlásili trojmesačné prímerie. Prímerie vyhlásilo aj hnutie Fatah a s okamžitou platnosťou zastavilo útoky proti Izraelu. Prímerie bolo spolu so sťahovaním izraelských vojakov z pásma Gazy prvým krokom pri napĺňaní blízkovýchodného mierového plánu, tzv. cestovnej mapy.

30. júna 2003 – Izrael odovzdal Palestínčanom kontrolu nad prakticky celou diaľnicou, ktorá zo severu na juh prechádza pásmom Gazy. Izraelská armáda tiež odovzdala kontrolu nad východnou časťou cestného hraničného priechodu Rafah medzi Egyptom a pásmom Gazy.

2. augusta 2003 – Ozbrojené krídlo organizácie Fatah, Brigády mučeníkov al-Aksá, oznámilo, že prerušuje prímerie.

19. novembra 2003 – BR OSN schválila rezolúciu č. 1515. Podľa dokumentu sa na základe mierového plánu mal vyriešiť izraelsko-palestínsky konflikt a v oblasti by mali vzniknúť dva štáty. Palestínska autonómia vyzvala OSN na uvalenie sankcií na Izrael za to, že odmietala realizovať mierový plán známy ako „cestovná mapa“.

22. marca 2004 – Duchovný vodca radikálnej palestínskej organizácie Hamas, šejk Ahmad Jásin, bol zabitý počas izraelského náletu na mesto Gaza.

17. apríla 2004 – Bol zabitý šéf radikálnej organizácie Hamas Abdal Azíz Rantísí.

26. októbra 2004 – Izraelský parlament schválil plán premiéra Ariela Šarona na stiahnutie židovských vojakov a osadníkov z pásma Gazy a častí Predjordánska najneskoršie do jesene roku 2005.

11. novembra 2004 – V Paríži zomrel Jásir Arafat.

8. februára 2005 – Ukončenie protiizraelských násilností po viac ako štyroch rokoch palestínskeho povstania (intifády) oznámil na blízkovýchodnom summite v egyptskom Šarm aš-Šajchu palestínsky prezident Mahmúd Abbás. V komuniké najvyššieho politického predstaviteľa Palestínčanov sa uvádzalo, že sa na tom dohodli s premiérom židovského štátu Šaronom. Ten odmietol vyhlásiť „vzájomné prímerie“ s Palestínčanmi.

16. marca 2005 – Izrael oficiálne odovzdal predjordánske mesto Jericho, z ktorého sa predtým stiahli všetci vojaci židovskej armády, do správy Palestínskej autonómie.

14. augusta 2005 – Zatvorením hraníc Izrael začal o polnoci miestneho času s evakuáciou 21 židovských osád z pásma Gazy.

12. septembra 2005 – Príslušníci palestínskych bezpečnostných síl vstúpili po odchode izraelských vojakov do ôsmich z celkového počtu 21 opustených židovských osád v pásme Gazy.

17. júna 2007 – Palestínsky prezident Abbás vydal prezidentský dekrét, ktorým postavil mimo zákon islamistické hnutie Hamas a jeho ozbrojené krídlo.

27. decembra 2008 – Vojenskú ofenzívu v Gaze začal Izrael s tým, že chcel ukončiť ostreľovanie krajiny islamistickými militantmi vrátane palestínskeho radikálneho hnutia Hamas, ktoré kontroluje pásmo Gazy.

5. mája 2009 – Izraelský premiér Benjamin Netanjahu predstavil svoj program na dosiahnutie mieru s Palestínčanmi v „troch rovinách“, ktoré kladú dôraz na politickú, hospodársku a bezpečnostnú zložku.

9. augusta 2009 – Palestínske hnutie Fatah sa v novom programe vyslovilo za odpor voči izraelskej okupácii „všetkými prostriedkami“.

21. novembra 2012 – Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun naliehal na Izrael a militantné palestínske hnutie Hamas, aby dodržali sľuby prímeria z dohody, ktorá o 20.00 h SEČ nadobudla platnosť a ukončila osemdňový konflikt v pásme Gazy.

3. apríla 2014 – Americký minister zahraničných vecí John Kerry vyhlásil, že izraelsko-palestínske rozhovory sa ocitli v kritickom bode. Vyzval lídrov oboch strán, aby našli kompromis nevyhnutný na pokročenie v mierovom procese.

30. októbra 2014 – Švédska vláda oficiálne uznala Palestínu ako štát. Švédsko sa tak stalo prvou západoeurópskou krajinou, ktorá pristúpila k takémuto kroku.

8. marca 2015 – Izrael sa vzhľadom na aktuálnu situáciu na Blízkom východe nestiahne zo Západného brehu ani z východného Jeruzalema. Vyhlásil to izraelský premiér Benjamin Netanjahu, čím prakticky vylúčil zriadenie palestínskeho štátu.

23. decembra 2016 – Bezpečnostná rada OSN schválila rezolúciu, ktorá požaduje od Izraela zastavenie osídľovania okupovaného Predjordánska.

15. januára 2017 – Izraelský premiér Benjamin Netanjahu opísal blízkovýchodnú mierovú konferenciu v Paríži za „posledné záchvevy včerajšieho sveta“. Cieľom medzinárodnej konferencie je pokúsiť sa naštartovať mierové rozhovory medzi Izraelom a Palestínčanmi.

6. decembra 2017 – Americký prezident Donald Trump v Bielom dome vyhlásil, že USA uznávajú Jeruzalem ako hlavné mesto Izraela.

20. februára 2018 – Palestínsky prezident Mahmúd Abbás požiadal o plné členstvo v Organizácii Spojených národov (OSN) pre Palestínu. Urobil tak v prejave pred Bezpečnostnou radou OSN.

14. júla 2018 – Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vyhlásil, že budovanie židovských osád je v súčasnosti hlavným problémom Palestíny.

28. januára 2020 – Americký prezident Donald Trump oznámil kľúčové body tzv. dohody storočia – plán mierového urovnania palestínsko-izraelského konfliktu.

30. januára 2020 – Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ocenil mierový plán amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Blízky východ ako novú príležitosť.

11. februára 2020 – Palestínsky prezident Mahmúd Abbás na pôde Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) povedal, že svet by mal odmietnuť mierový plán amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Blízky východ.

15. septembra 2020 – Palestínsky vodca Mahmúd Abbás je presvedčený, že mier na Blízkom východe nastane len vtedy, ak sa Izrael stiahne z okupovaných území.

7. apríla 2021 – Spojené štáty budú Palestínčanom opäť poskytovať pomoc, ktorú zrušila administratíva exprezidenta Donalda Trumpa.

17. mája 2021 – USA už tretíkrát v priebehu týždňa zablokovali prijatie spoločného vyhlásenia Bezpečnostnej rady OSN požadujúceho zastavenie izraelsko-palestínskych násilností a ochranu civilistov.

21. mája 2021 – Po 11 dňoch ostreľovania začalo platiť dlho očakávané zastavenie paľby medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas.

29. januára 2023 – Pápež František odsúdil najnovšiu vlnu násilností na Blízkom východe. Obe strany izraelsko-palestínskeho konfliktu vyzval, aby hľadali mierové riešenie.

20. marca 2023 – Izraelský minister financií Bezalel Smotrič vyhlásil, že „neexistujú žiadni Palestínčania, pretože neexistuje palestínsky národ“.

3. júla 2023 – Najmenej sedem Palestínčanov zahynulo a desiatky utrpeli zranenia počas rozsiahlej operácie izraelskej armády v predjordánskom meste Džanín.

Pred 50 rokmi vypukla ďalšia arabsko-izraelská vojna, známa ako Jomkipurská

Počas osláv najväčšieho židovského sviatku Deň zmierenia – Jom Kipur – na Izrael od Sinajského polostrova a z Golanských výšin nečakane s tisíckami tankov zaútočili Egypt a Sýria. Od vypuknutia ďalšej arabsko-izraelskej vojny, známej ako Jomkipurská, uplynulo v piatok 50 rokov.

Vojna sa začala 6. októbra 1973 a trvala necelý mesiac. Vyžiadala si životy viac ako 2 600 Izraelčanov, približne 15 000 Egypťanov a Sýrčanov a ďalších 38 000 osôb na oboch stranách utrpelo zranenia.

Čítajte viac Železná kupola Izrael chráni. Má aj slabiny?

Večer pred vypuknutím vojny sa v Izraeli začal oslavovať Jom Kipur. Sviatok trvá 24 hodín a vyznačuje sa celodenným pôstom a intenzívnymi modlitbami. Zakázaná je akákoľvek práca, nesmie sa jazdiť autom a nevysiela ani televízia a rozhlas. Väčšina ľudí trávi sviatok v synagógach.

Približne po 14 hodine sa v izraelských mestách a obciach rozozvučali sirény. Ľudia sa nič nedozvedeli, pretože rozhlas podľa tradície nevysielal. Až o pol tretej v rádiu odznelo stručné oznámenie, že nešlo o skúšobný poplach a pri opätovnom spustení sirén majú ľudia odísť do krytov.

Po oznámení odznela Beethovenova Sonáta mesačného svitu. O pol štvrtej rozhlas odvysielal ďalšie oznámenie: „Egypt a Sýria zaútočili. Bola vyhlásená čiastočná mobilizácia“.

Jomkipurskej vojne predchádzali viaceré historické udalosti v regióne. V roku 1947 OSN schválila rozdelenie britského Mandátu Palestína na dva štáty – židovský a arabský. Liga arabských štátov plán odmietla, ale Izrael 14. mája 1948 vyhlásil nezávislosť. V ten istý deň do novovyhláseného štátu Izrael vpadli vojská Egypta, Sýrie, Iraku, Libanonu a Jordánska. Vypukla prvá arabsko-izraelská vojna – tzv. Palestínska.

Vojna sa skončila v roku 1949 a Izrael získal aj časť územia, na ktorom mal podľa OSN vzniknúť palestínsky štát. Arabské štáty odmietli uznať právo Izraela na existenciu a Izrael odmietol prijať späť približne 500 000 palestínskych utečencov.

K druhej vojne došlo v roku 1956. „Suezská kríza“ sa začala izraelským útokom na Egypt po rozhodnutí vtedajšieho egyptského prezidenta Džamála Abd an-Násira znárodniť Suezský prieplav. Spoločná akcia Izraela, Veľkej Británie a Francúzska sa skončila v marci 1957 rezolúciou OSN. Egypt a Sýria sa však zblížili so Sovietskym zväzom, ktorý arabským krajinám začal poskytovať zbrane.

V 60. rokoch minulého storočia napätie medzi arabskými krajinami a Izraelom opäť narastalo. Vyústilo do tzv. Šesťdňovej vojny od 5. do 10. júna 1967. Izrael obsadil Sinaj, Golanské výšiny, Západný breh Jordánu a celý Jeruzalem.

Až do úmrtia Násira medzi Egyptom a Izraelom pokračovali neustále ozbrojené konflikty. Považujú sa za 4. arabsko-izraelskú vojnu – tzv. Opotrebovávaciu. Keď prosovietskeho Násira nahradil prozápadný prezident Anwar Sadat, Egypt bol pripravený uznať Izrael. Sýria však bola zásadne proti.

Izrael po ovládnutí Sinajského polostrova na východnej strane Suezského prieplavu vybudoval masívny systém opevnení známy ako Bar Levova línia. Velenie izraelskej armády bolo presvedčené, že prerazenie priechodu v nej je možné iba za použitia jadrových zbraní.

Egypťania sa však rozhodli pre vysokotlakové požiarne hadice a v Británii a Nemecku nakúpili veľké množstvo vysokotlakových čerpadiel poháňaných generátormi. Pomocou prúdov vody chceli narušiť líniu a presunúť obrovské množstvo piesku a zeminy.

Metódu prierazu Egypt použil 6. októbra 1973 a za necelé štyri hodiny prerazil piesočný vale. Povrch prierazu zarovnali buldozéry a pokryli oceľovými rohožami pre postup tankov a vozidiel. Egypt Izraelčanov prekvapil a začala sa Jomkipurská vojna.

Proti obávanému izraelskému letectvu Egyptu pomohli sovietske protilietadlové strely. V rovnakom čase Sýrčania zaútočili na Izrael cez Golanské výšiny. Do útoku nasadili takmer 1500 tankov.

Do obrany Izrael nasadil 290 tankov, 12 batérií delostrelectva s 52 delami, šesť batérií protileteckého delostrelectva a dve batérie protileteckých rakiet. Arabský útok priamo ohrozoval existenciu Izraela. Vtedajší minister obrany Moše Dajan preto navrhoval premiérke Golde Meirovej použitie jadrových zbraní. Vojna sa oficiálne skončila 25. októbra 1973.

Konflikt hrozil aj celosvetovou eskaláciu. Sovietsky zväz totiž pohrozil intervenciou a začal čiastočnú mobilizáciu výsadkových, leteckých a námorných síl. USA reagovali rovnako a upozornili Sovietsky zväz, že sú pripravené Izraelu pomôcť.

Hoci Izrael vo vojne zvíťazil, z psychologického a politického hľadiska výsledok vojny nebol jednoznačný. Izrael utrpel šok a Egypt počiatočný úspech povzbudil. Po sérií mierových rozhovorov sprostredkovaných USA v apríli 1982 Sinajský polostrov opäť pripadol Egyptu, ktorý na oplátku uznal existenciu štátu Izrael.