Rukojemníčka opísala peklo v Gaze. Tunely pod mestom pripomínajú sieť pavučín
Foto: SITA/AP, Ohad Zwigenberg
Najdôležitejšie udalosti
- Na libanonsko-izraelských hraniciach hlásia zintenzívnenie bojov
- Izrael bombardoval utečenecký tábor v Pásme Gazy, tvrdí, že tam boli pozície Hamásu
- Čína chce urobiť maximum pre mier medzi Izraelom a Palestínčanmi
- Južná Kórea a Saudská Arábia odsúdili útoky na civilistov vo vojne Izraela a Hamasu
- Izrael a Hamas vedú cez Egypt a Katar rokovania o prepustení ďalších 50 rukojemníkov, ktorí boli zavlečení do Gazy po útokoch
- Premiér Fiala by mal v stredu letieť do Izraela s rakúskym kancelárom Nehammerom
- Nálety v Gaze podľa úradov ovládaných Hamasom si vyžiadali 5 791 obetí
- Izrael vyzýval obyvateľov územia na poskytnutie informácií o rukojemníkoch
23:37 Palestínsky prezident Mahmúd Abbás v utorok požiadal svojho francúzskeho kolegu Emmanuela Macrona, aby zastavil útoky Izraela, ktorý bojuje s militantným hnutím Hamas v pásme Gazy, píše AFP. „Žiadame Vás, prezident Macron, aby ste zastavili túto agresiu,“ povedal Abbás po rokovaní s francúzskym prezidentom v meste Ramalláh. Palestínsky prezident dôrazne odsúdil izraelské nálety na Gazu, ktoré podľa jeho slov „barbarsky zabíjajú nevinných civilistov“.
Izrael a krajiny, ktoré podporujú jeho konanie, „sú zodpovedné za konflikt“, uviedol Abbás. Dodal, že by mala byť usporiadaná medzinárodná mierová konferencia o pásme Gazy.
Macron povedal, že „nič nemôže ospravedlniť“ utrpenie civilistov na palestínskom území, ktorým čelia od útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra. Francúzsky líder krátko predtým v Jeruzalem obhajoval právo Izraela brániť sa proti terorizmu Hamasu, pripomína AFP. „Udržateľný mier nebude, ak nebude uznané legitímne právo palestínskeho ľudu mať územie a štát… Nebude udržateľný mier, ak palestínsky ľud a jeho orgány jasne neuznajú izraelský štát a dôležitosť jeho existencie a jeho bezpečnosti“ vyhlásil Macron.
Macron je podľa AFP prvým západným lídrom, ktorý od vypuknutia konfliktu medzi Izraelom a Hamasom navštívil sídlo palestínskeho prezidenta v Predjordánsku.
22:49 Nemecká polícia oznámila, že v meste Duisburg na západe krajiny zadržala muža podozrivého z plánovania útoku na proizraelskej demonštrácii. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr DPA a AFP. Polícia v meste Essen, ktoré leží pri Duisburgu, uviedla, že existujú „dôkazy o možnom scenári útoku“. Policajti muža zadržali v jeho dome, ktorý aj prehľadali.
Nemecký denník Bild a týždenník Der Spiegel napísali, že muž plánoval útok na proizraelskej demonštrácii, keďže o nich vyhľadával informácie na internete. Der Spiegel uviedol, že polícia mala zadržať 29-ročného Tarika S., ktorý má záznam v registri trestov, pričom tip na jeho zadržanie prišiel od zahraničnej spravodajskej služby.
Nemecké úrady sa obávali, že muž by pri útoku mohol použiť nákladné auto, informovali nemecké médiá. Hovorkyňa polície v Essene tieto tvrdenie nepotvrdila ani nevyvrátila.
Po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra a následných odvetných útokoch izraelskej armády na pásmo Gazy zaznamenalo Nemecko nárast antisemitských incidentov.
Tarik S. podľa Der Spiegel na konci roku 2013 odcestoval cez Turecko do Sýrie, kde sa pridal k teroristickej skupine Islamský štát. Po návrate do Nemecka v roku 2016 ho zadržali na letisku vo Frankfurte nad Mohanom a súd pre maloletých mu v roku 2015 udelil päťročný trest odňatia slobody za členstvo v teroristickej skupine.
21:57 V dôsledku zintenzívnenia násilných incidentov na libanonsko-izraelských hraniciach museli v utorok mnohí libanonskí dedinčania z oblasti utiecť. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na svoje zdroje.
Libanonské proiránske militantné hnutie Hizballáh vykonalo najmenej tri útoky na izraelské pozície neďaleko libanonských hraníc. Izrael následne ostreľoval zhluk dedín blízko hraníc, uviedol libanonský bezpečnostný zdroj.
Izraelská armáda uviedla, že v Libanone zaútočila na „teroristickú bunku“, ktorá vypálila raketu na Izrael. Zranených na izraelskej strane bezprostredne nehlásili.
Hizballáh uviedol, že v utorok zahynulo šesť bojovníkov napojených na hnutie. Bezprostredne nebolo jasné, či všetci zahynuli pri utorkových bojoch.
20:00 Spomienky na barbarstvo teroristov Hamasu v južnom Izraeli po vyše dvoch týždňoch vo svete už blednú. Prekrývajú ich každodenné zábery z Gazy na mŕtvych civilistov vrátane detí. Izraelská vláda sa rozhodla pripomenúť zverstvá, ktoré predchádzali bombardovaniu palestínskej exklávy.
Čítajte viac Izraelčania ukázali zverstvá teroristov. Neporovnávajte nás s Hamasom, odkazujú
18:37 Prezidentka SR Zuzana Čaputová hovorila so svojím izraelským kolegom Jicchakom Herzogom a vyjadrila solidaritu s Izraelom po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas. Uviedla to v utorok v príspevku na sociálnej sieti.
„Hovorila som s izraelským prezidentom Jicchakom Herzogom, aby som vyjadrila solidaritu a odsúdila brutálny teroristický útok Hamasu. Všetci rukojemníci musia byť bezpodmienečne prepustení,“ napísala Čaputová.
Izrael má podľa nej právo na sebaobranu pri minimalizácii utrpenia civilistov. „Naliehavá humanitárna pomoc sa musí dostať k Palestínčanom v núdzi,“ dodala.
18:05 Generálny tajomník OSN António Guterres vyjadril znepokojenie nad „zjavným porušovaním medzinárodného humanitárneho práva“ v pásme Gazy a vyzval na okamžité humanitárne prímerie. Informovala agentúra AFP.
„Som hlboko znepokojený jasným porušovaním medzinárodného humanitárneho práva, ktorého sme svedkami v Gaze. Rád by som jasne povedal: Žiadna strana ozbrojeného konfliktu nestojí nad medzinárodným humanitárnym právom,“ povedal Guterres na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, ale Izrael výslovne nemenoval.
Guterres, ktorý osobne navštívil hraničný priechod Rafah medzi Egyptom a pásmom Gazy, tiež privítal, že cez víkend začala cez Rafah prúdiť do Gazy humanitárna pomoc. „Je to však kvapka pomoci v oceáne potrebnej humanitárnej pomoci. Navyše, naše zásoby pohonných hmôt v Gaze vydržia už len niekoľko dní. To by bola ďalšia katastrofa,“ podotkol.
Šéf OSN zároveň zopakoval výzvu na okamžité humanitárne prímerie, ktorého cieľom je zmierniť utrpenie, uľahčiť a zabezpečiť poskytovanie pomoci a umožniť prepustenie rukojemníkov.
Na zasadnutí BR OSN v New Yorku sa zišli mnohí najvyšší diplomati vrátane amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, ktorý predtým odmietol výzvy na prímerie s tým, že by to umožnilo Hamasu preskupiť sily.
16:45 Generálny tajomník OSN António Guterres dnes povedal, že je hlboko znepokojený jasným porušovaním medzinárodného humanitárneho práva v Pásme Gazy. Izrael vyše dvoch týždňov vedie vojnu s radikálnym palestínskym hnutím Hamas, ktoré toto územie ovláda.
„V zásadnom momente ako je tento, je kľúčové, aby bolo jasno vo veci princípov – počnúc základným princípom, akým je potreba brať ohľad na civilistov a chrániť ich,“ cituje agentúra Reuters Guterresa, ktorý vystúpil na dnešnom rokovaní Bezpečnostnej rady OSN k situácii.
Poznamenal, že humanitárna pomoc, ktorá v týchto dňoch do Gazy prúdi, je „kvapkou v mori v porovnaní s tým, čo je potrebné.“
Čítajte aj Bezpečnostná rada OSN neprijala spoločné stanovisko k útoku na Izrael
16:20 Takmer dve tretiny zdravotníckych zariadení v Pásme Gazy boli vyradené z prevádzky, uviedla v utorok Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Palestínske úrady tvrdia, že mnoho zdravotníckych zariadení museli zatvoriť z dôvodu nedostatku elektriny a poškodenia pri náletoch.
Celkovo 46 zo 72 zdravotníckych zariadení vrátane 12 z 35 nemocníc prestalo fungovať, tvrdí WHO. Úrady v Gaze to pripisujú nedostatku paliva pre generátory elektrickej energie.
15:25 Český premiér Petr Fiala by v stredu mal spoločne s rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom letieť do Izraela, uviedla dnes rakúska agentúra APA s odvolaním sa na úrad kancelára. Vyjadrenie úradu českej vlády ČTK zisťuje. Cieľom cesty je podľa rakúskej agentúry „ukázať solidaritu s izraelským ľudom“.
O situácii na Blízkom východe dnes Fiala hovoril pri obede s prezidentom Petrom Pavlom. „Preberali sme súčasné svetovo dianie, predovšetkým teroristický útok Hamasu na Izrael a situáciu na Blízkom východe,“ poznamenal okrem iného premiér.
14:38 Izrael je ochotný odložiť pozemnú inváziu do Pásma Gazy o niekoľko dní, aby mohol rokovať o prepustení veľkého počtu rukojemníkov, ktorých tam drží radikálne hnutie Hamas. Spravodajskému serveru Axios to povedali dvaja nemenovaní izraelskí predstavitelia. Od 7. októbra, keď jeho ozbrojenci zaútočili na Izrael, drží Hamas v Pásme Gazy viac ako 200 rukojemníkov. Izraelskí predstavitelia tvrdia, že akonáhle ich armáda začne pozemnú inváziu, bude dohoda o rukojemníkoch takmer nemožná.
„Izrael aj administratíva (amerického prezidenta Joea) Bidena chcú vyčerpať všetko úsilie, aby sa pokúsili dostať rukojemníkov z Gazy. Ak Hamas navrhne veľké množstvo, budeme samozrejme pripravení urobiť niečo na oplátku,“ povedal webu Axios jeden z vysokopostavených izraelských predstaviteľov.
Izraelčania povedali egyptským vyjednávačom, že ak chce Hamas nejakú dohodu o rukojemníkoch, musia prepustiť všetky ženy a deti, ktoré zadržiava, uviedli izraelskí predstavitelia.
13:45 Prepustená 85-ročná izraelská rukojemníčka, ktorú od 7. októbra zadržiavali militanti z palestínskeho hnutia Hamas v pásme Gazy, v utorok uviedla, že ju počas únosu zbili, počas pobytu v zajatí však s ňou už zaobchádzali dobre.
„Chlapíci (z Hamasu) ma cestou (do pásma Gazy) zbili (palicami), nezlomili mi rebrá, ale veľmi ma zranili,“ povedala Jocheved Lifšicová deň po svojom prepustení.
Vysvetlila, že o ňu i jej spolurukojemníkov bolo počas zajatia, ktoré trvalo viac než dva týždne, dobre postarané. Skupinu podľa nej každé 2–3 dni navštevoval lekár, ktorý zabezpečil, aby rukojemníci užívali rovnaké lieky ako v Izraeli.
Foto: SITA/AP, Ariel Schalit
Lifšicová uviedla, že do palestínskej enklávy ju uniesli z kibucu Nir Oz na motorke. Militanti ju vzápätí odvliekli do siete svojich tunelov, ktoré prirovnala k pavučine. Napokon sa podľa svojich slov ocitla vo veľkej miestnosti, kde sa nachádzalo približne 25 ďalších rukojemníkov, ktorých neskôr rozdelili na niekoľko skupín.
„Povedali nám, že veria v Korán a že nám neublížia, že nám poskytnú rovnaké podmienky, aké majú v tuneloch oni sami. Postarali sa o všetky naše potreby, to je ich zásluha. Jedli sme to, čo oni,“ tvrdila s tým, že zajatcom podávali syr či uhorku.
„Prešla som si peklom, nemysleli sme si a nevedeli sme, že sa dostaneme do takejto situácie,“ poznamenala.
13:20 Celkový počet obetí izraelského ostreľovania Pásma Gazy stúpol na najmenej 5791, z toho 2360 detí. Uviedla to dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na palestínske ministerstvo zdravotníctva ovládané radikálnym hnutím Hamas, podľa ktorého len za posledných 24 hodín zahynulo 704 Palestínčanov. Podobné vyhlásenia strán konfliktu nemožno priamo nezávisle overiť.
Izrael na úzke pobrežné Pásmo Gazy útočí po masakroch radikálneho hnutia Hamas na juhu Izraela, ktoré si 7. októbra podľa izraelských zdrojov vyžiadali na 1400 životov a desiatky ľudí pri nich boli unesené.
Izraelské ozbrojené sily dnes pomocou letákov vyzývali obyvateľov Pásma Gazy na poskytnutie informácií o izraelských rukojemníkoch. „Ak chcete pre seba a svoje deti lepšiu budúcnosť, poskytnite nám hmatateľné a užitočné informácie o zajatcoch držaných vo vašom regióne. Izraelská armáda sľubuje, že urobí všetko pre to, aby zabezpečila bezpečnosť vám aj vašim domovom, a poskytne vám finančnú odmenu. Sľubujeme tiež úplnú diskrétnosť,“ stálo na letákoch podľa denníka The Times of Israel (Tol).
Foto: SITA/AP, Abed Khaled
12:40 Francúzsky prezident Emmanuel Macron pri svojej dnešnej návšteve Izraela navrhol, aby súčasná koalícia proti takzvanému Islamskému štátu v Sýrii a Iraku rozšírila pôsobnosť aj na boj proti Hamasu. Urobil tak v reakcii na útok radikálneho palestínskeho hnutia na Izrael z Pásma Gazy, ktorý si vyžiadal na 1400 mŕtvych.
„Francúzsko je pripravené, aby medzinárodná koalícia proti Daeši (arabská skratka pre IS, pozn. ČTK), ktoré sa zúčastňujeme v rámci operácií v Iraku a Sýrii, bojovala tiež proti Hamasu,“ citovala agentúra Reuters z vyjadrenia Macrona po jeho rokovaní s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom v Jeruzaleme.
10:45 Päťdesiatosemročná Jocheved Lifšicová, ktorú v pondelok večer prepustilo zo zajatia palestínske islamistické hnutie Hamas, sa zdá byť v poriadku, pôsobí veľmi bystro a je ochotná odovzdávať informácie, ktoré by mohli viesť k oslobodeniu ďalších ľudí. Stanici BBC to povedala jej dcéra Šarone Lifšicová, ktorá sa so svojou matkou skonštatovala v izraelskej nemocnici. Spoločne s Lifšicovou Hamas prepustil aj 79-ročnú Nurit Cooperovú, stále ale drží zhruba ďalších 200 zajatcov. Obe ženy boli 7. októbra unesené z kibucu Nir Oz a ich manželia sú stále v Pásme Gazy.
„Sestry s ňou práve hovorili, hovoria, že je veľmi bystrá a veľmi rada sa podelí o informácie a odovzdá ich rodinám ostatných rukojemníkov, s ktorými bola,“ povedala dcéra Jocheved Lifšicovej Šarone, ktorá žije v Londýne. Dodala, že v tejto chvíli je prioritou rodiny dostať späť zvyšok zajatcov. „Chce odovzdať informácie, chce pracovať na tom, aby ich dostala domov, tým som si istá,“ povedala o svojej matke.
Foto: SITA/AP
Prepustenie svojej matky označila za „malý lúč svetla“. „Je tu ale aj obrovská tma, vojna stále pokračuje. Sú tu zverstvá, ktoré sme ešte ani nezačali spracovávať. Neviem, či mamička vie o tom, že dom je preč, že je všetko preč,“ dodala Šarone. Jej rodina vraj zatiaľ nemá plán, ako matke oznámiť celý rozsah útoku Hamasu na kibuc Nir Oz, jednu z komunít, ktoré boli 7. októbra najhoršie zasiahnuté.
Šarone uviedla, že jej matka a otec, ktorý bol rovnako unesený a nebol prepustený, neboli spolu, keď ich ozbrojenci odvliekli. „Nebol s mojou matkou, takže nevie, kde je,“ povedala BBC. Ozbrojenci Hamasu jej matku 7. októbra naložili na motorku a uniesli do Pásma Gazy. Jocheved Lifšicová uviedla, že presne nevie, kde sa potom nachádzala.
„Môj otec bol stále slabší. Obaja sú veľmi milujúci ľudia, rodinní ľudia. Veľmi radi hostili rodinu a môj otec sa v kibucu veľmi angažoval v politických veciach. Veľmi sa angažoval za práva Palestínčanov a snažil sa o mier s našimi susedmi,“ povedala Šarone. „A ja dúfam, že je tam a že je oň postarané a že má možnosť prehovoriť. Hovorí dobre arabsky, takže sa s tamojšími ľuďmi môže veľmi dobre dohovoriť. Pozná sa s mnohými ľuďmi v Gaze. Chcem veriť, že bude v poriadku,“ oznámila BBC.
10:00 Izrael nebude odkladať pozemnú ofenzívu do Pásma Gazy kvôli rukojemníkom, ktorých sa zmocnili členovia radikálneho palestínskeho hnutia Hamas. V dnes publikovanom rozhovore s nemeckým bulvárnym denníkom Bild to povedal izraelský minister energetiky Jisrael Kac.
Izrael podľa Kaca robí všetko pre to, aby dosiahol prepustenie zadržaných. „Nemôže to však zabrániť našim akciám, vrátane pozemnej ofenzívy, ak sa pre ňu rozhodneme, pretože to je to, čo Hamas chce,“ povedal Kac, ktorý by sa mal od januára budúceho roka stať izraelským ministrom zahraničia.
„Hamas si želá, aby sme riešili unesených a aby naša armáda nevstúpila (do Pásma Gazy) a nezlikvidovala jeho infraštruktúru. To sa nestane, robíme ale všetko, čo je v našich silách, aby sme ich priviedli späť domov,“ dodal.
9:50 Južná Kórea a Saudská Arábia v utorok spoločne odsúdili útoky na civilné obyvateľstvo počas prebiehajúceho konfliktu Izraela a palestínskeho militantného hnutia Hamas. V prvom takomto vyhlásení od roku 1980 hovoria aj o posilnení spolupráce. TASR správu prevzala od agentúry Jonhap.
Juhokórejský prezident Jun Sok-jol a saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán sa zhodli „na spolupráci s medzinárodným spoločenstvom v snahe zabezpečiť urýchlené a neobmedzené dodávky humanitárnej pomoci postihnutým civilistom“. Lídri vydali toto vyhlásenie po stretnutí v Saudskej Arábii, ktoré sa konalo v rámci Junovej štvordňovej návštevy tejto krajiny.
Vo vyhlásení tiež zdôraznili, že je potrebné predísť rozšíreniu konfliktu. Dodali, že riešenie situácie vidia vo vytvorení palestínskeho štátu popri izraelskom.
Dokument obsahuje aj vyjadrenia o prehĺbení strategického partnerstva medzi Rijádom a Soulom, posilnení obchodu a investícií orientovaných na budúcnosť a o posilnení spolupráce v oblasti výstavby a infraštruktúry.
9:06 Izraelská armáda oznámila, že za posledný deň podnikla útoky na viac ako 400 cieľov radikálneho palestínskeho hnutia Hamas v Pásme Gazy. Tvrdí tiež, že pri úderoch zabila niekoľko poľných veliteľov aj „teroristických operatívcov“ Hamásu, informoval denník The Times of Israel. Izrael na úzke pobrežné Pásmo Gazy útočí po masakroch radikálneho hnutia Hamas na juhu Izraela, ktoré si 7. októbra vyžiadali 1400 životov a desiatky ľudí pri nich boli unesené. V Gaze už podľa úradov spravovaných Hamasom prišlo o život viac ako 5000 ľudí.
Izraelská armáda dnes ráno uviedla, že v Gaze útočila na základne Hamasu na celom palestínskom území, vrátane niekoľkých mešít, a na operatívcov pripravujúcich raketové útoky na Izrael. Izraelské sily tiež tvrdia, že v noci na dnešok zasiahli vchod do tunela Hamasu na pobreží Gazy a veliteľské centrá. Pri nedávnych úderoch podľa nich zahynulo niekoľko poľných dôstojníkov Hamasu.
Palestínske úrady v Gaze, spravované Hamasom, dnes ráno oznámili, že počas ďalšej noci izraelských náletov bolo zabitých najmenej 140 ľudí, „niekoľko stoviek“ utrpelo zranenia a boli zničené „desiatky domov“.
Izraelská bezpečnostná služba Šin Bet a polícia zverejnili zábery z výsluchu šiestich bojovníkov Hamasu, ktorí boli zadržaní počas útoku na Izrael 7. októbra, informoval denník The Jerusalem Post. Všetci podľa svojich slov dostali výslovné inštrukcie zabíjať a unášať civilistov, vrátane starších ľudí, žien a detí, uviedla izraelská rozviedka. Jeden z mužov vyšetrovateľom povedal, že im bolo povedané, že ten, „kto privedie rukojemníkov späť (do Gazy), dostane 10 000 dolárov a byt“. Izraelská armáda v pondelok uviedla, že Hamas aktuálne drží cez 220 zajatcov.
8:44 Izrael a radikálna palestínska organizácia Hamas vedú prostredníctvom Egypta a Kataru rokovania o prepustení ďalších 50 rukojemníkov, ktorí boli zavlečení do palestínskeho Pásma Gazy počas palestínskeho útoku na Izrael z 7. októbra. Pre spravodajský web The Times of Israel (TOI) to uviedol nemenovaný vysokopostavený diplomat.
Rozhovory napredovali, ale v pondelok rokujúce strany narazili na prekážku, dodal diplomat, čím podľa TOI potvrdil článok amerického denníka The Wall Street Journal (WSJ), podľa ktorého Hamas začal podmieňovať prepustenie 50 rukojemníkov s dvojakým občianstvom dovozom pohonných hmôt do Gazy.
Izrael túto požiadavku odmietol s tým, že prepravu paliva do Gazy umožní len vtedy, ak bude prepustených všetkých približne 220 rukojemníkov, uvádza sa v správe WSJ.
Presný počet rukojemníkov stále nie je známy a dokonca nie všetci sú zajatcami Hamasu, píše TOI.
Radikálna organizácia Palestínsky islamský džihád totiž tvrdí, že zadržiava 30 „svojich“ zajatcov. Pri vpáde kománd Hamasu sa totiž na územie Izraela infiltrovali aj Palestínčania, ktorí nefigurujú v radoch bojovníkov Hamasu.
7:29 Francúzsky prezident Emmanuel Macron pricestoval do Tel Avivu, aby vyjadril za svoju krajinu solidaritu s Izraelom.
Kancelária francúzskeho prezidenta uviedla, že Macron by mal žiadať ochranu pre civilné obyvateľstvo v Pásme Gazy. Izrael túto palestínsku enklávu bombarduje a pripravuje sa na možnú pozemnú ofenzívu.
Elyzejský palác v nedeľu večer oznámil, že Macron v utorok pricestuje do Izraela na dvojdňovú návštevu. Cestu francúzskeho prezidenta ešte predtým avizoval úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.
Pri bezprecedentnom útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na územie južného Izraela zo 7. októbra prišlo o život aj najmenej 30 francúzskych občanov. Francúzske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že sedem Francúzov je stále nezvestných. Medzičasom sa potvrdilo, že niektorých zadržiava Hamas v Pásme Gazy.
5:30 Izraelská armáda podľa agentúry Reuters uviedla, že zasiahla pozície radikálnej palestínskej skupiny Hamas v utečeneckom tábore v Pásme Gazy. Hamásom ovládané ministerstvo zdravotníctva predtým oznámilo, že si izraelské bombardovanie vyžiadalo desiatky mŕtvych či zranených. Reuters píše, že tieto tvrdenia nebolo možné okamžite overiť.
Izraelský armádny hovorca podľa Reuters uviedol, že terčom úderu bolo miesto v tábore Šatí, odkiaľ Hamas plánoval útoky. Bližšie podrobnosti podľa agentúry nezverejnil.
Hovorca Hamásom ovládaného ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy Ašraf Kudra predtým na facebooku napísal, že terčom náletu bol tábor Šatí. Dodal, že medzi obeťami sú ženy a deti. Podľa palestínskych médií v tábore prišlo o život päť ľudí.
Spravodajský web televízie Al-Džazíra píše, že tábor Šatí pri pobreží Stredozemného mora je veľmi husto osídlený a ide o tretí najväčší tábor v Pásme Gazy.
5:25 Čínský minister zahraničných vecí Wang I po rokovaní s izraelským šéfom diplomacie Elim Kohenom povedal, že Čína urobí maximum pre to, aby prispela k palestínsko-izraelskému zmiereniu. S odvolaním sa na čínske štátne médiá to napísala agentúra Reuters.
„Čína silne podporí akékoľvek riešenie, ak prispeje k mieru,“ povedal minister zahraničia Wang Kohenovi a označil konflikt za „významnú voľbu medzi vojnou a mierom“.
Wang tiež vyzval Izrael, aby podnikol účinné kroky na ochranu čínskych občanov a inštitúcií na Blízkom východe. Zároveň poznamenal, že „všetky krajiny majú právo na sebaobranu, ale mali by dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a chrániť bezpečnosť civilistov“.
Peking predtým odsúdil útoky proti civilistom. Wang vyhlásil, že izraelské počínanie „presahuje rámec sebaobrany“, ale palestínske radikálne hnutie Hamas nespomenul, píše Reuters.
V ďalšom telefonáte s palestínskym ministrom zahraničia Rijádom Málikím Wang povedal, že hlboko súcití s obyvateľmi Pásma Gazy a že potrebujú bezpečnosť a snahy o ukončenie vojny.
Agentúra Reuters v tejto súvislosti píše, že Čína a Rusko zastávajú odlišný pohľad na terajší konflikt ako Spojené štáty. Zatiaľ čo USA útok Hamasu silno odsúdili a podporujú právo Izraela na sebaobranu, Peking a Moskva zastávajú postoj, že neboli naplnené legitímne národné práva palestínskeho ľudu.
Izrael začal bombardovanie Pásma Gazy po tom, ako Hamas 7. októbra zaútočil na južný Izrael a zabil asi 1 400 ľudí. Izraelské bombardovanie Pásma Gazy si podľa palestínskych úradov spravovaných Hamásom vyžiadalo vyše 5 000 obetí.