Hamas porazíme aj za cenu bolestivých strát, uviedol Netanjahu. Izrael znovu bombardoval Džabálijú

ČTK, SITA, TASR, Pravda | 01.11.2023 06:10, aktualizované: 
gaza Foto:
Na nedatovanej fotografii poskytnutej izraelskou armádou sú izraelské obrnené transportéry počas pozemnej operácie v pásme Gazy.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že jeho vlasť bude pokračovať vo vojne s Hamasom až do víťazstva, a to aj napriek "bolestným stratám". Izraelské bombardovanie Pásma Gazy poškodilo či zničilo desaťtisíce domov, kde predtým žili státisíce ľudí, odhalili satelitné snímky. Iránsky minister zahraničia Hosejn Amírabdolláhján varoval pred "tvrdými dôsledkami", ak bude Izrael pokračovať vo svojich útokoch v Gaze. V palestínskej enkláve eviduje po izraelských útokoch miestne ministerstvo zdravotníctva, ktoré je pod kontrolou Hamasu, už 8 796 mŕtvych, vrátane 3648 detí.

Najdôležitejšie udalosti

  • Hamas: Izrael v Gaze zabil už takmer 8 800 ľudí
  • V Gaze zahynulo už 13 izraelských vojakov
  • Netanjahu: Hamas porazíme aj za cenu bolestivých strát
  • USA posielajú na Blízky východ ďalších 300 vojakov
  • Pásmo Gazy je opäť bez internetu aj telefonického spojenia
  • Hraničný priechod do Egypta Rafah otvorili pre cudzincov
  • Bolívia prerušila diplomatické vzťahy s Izraelom
  • Veľvyslancov sťahuje Jordánsko, Kolumbia či Čile
Izraelská mobilná delostrelecká jednotka blízko...
Izraelská mobilná delostrelecká jednotka v...
+7Izraelská mobilná delostrelecká jednotka na...

21:56 Izraelské údery na palestínsky tábor Džabálija v Pásme Gazy môžu byť vojnovým zločinom. Uviedol to Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva. Podľa úradu vysoký počet obetí a rozsiahle škody ukazujú na to, že údery izraelského letectva mohli byť neprimerané.

„Vzhľadom k vysokému počtu civilných obetí a rozsahu deštrukcie po izraelských leteckých úderoch na utečenecký tábor Džabálija máme vážne obavy, že išlo o neprimerané útoky, ktoré by mohli byť vojnovými zločinmi,“ uviedol úrad na sociálnu siet X.

Nad vysokým počtom civilných obetí v tábore, kde žije podľa televízie Al-Džazíra zhruba 116-tisíc obyvateľov, vyjadril dnes svoje zdesenie šéf úniovej diplomacie Josep Borrell.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva však nerozhoduje o tom, či sa stal vojnový zločin; to je vecou justície, uviedla agentúra AFP. O vojnovom zločine sa napríklad hovorí, keď je vojenský útok úmyselne zameraný na civilné obyvateľstvo, alebo pri porušení princípu primeranosti. To znamená, že škody spôsobené civilistom sú neprimerané sledovaným vojenským cieľom.

21:11 Americké ministerstvo zahraničia označilo za „neuveriteľne destabilizujúce“ útoky židovských osadníkov na Palestínčanov na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Washington podľa hovorcu Matthewa Millera odkázal Izraelu, že násilnosti sú neprijateľné a musia prestať, informovala agentúra AFP.

Podobné vyjadrenie americkej vlády prišlo už cez víkend, keď poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan uviedol, že je zodpovednosťou izraelského premiéra Benjamina Netanjahua „pribrzdiť“ extrémistických židovských osadníkov na Západnom brehu, ktorý Izrael dlhodobo okupuje. V utorok potom pribúdajúce útoky odsúdil šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell.

Na okupovanom území v posledných mesiacoch panovalo zvýšené napätie v súvislosti s rozširovaním židovských osád a situácia ďalej eskalovala po 7. októbri, keď palestínski radikáli z Pásma Gazy na izraelskom území povraždili stovky civilistov. Západný breh je od tej doby dejiskom prakticky každodenných násilností, či už ide o strety izraelských zložiek s Palestínčanmi alebo útoky osadníkov.

„Adresovali sme im jasný odkaz: Je to neprijateľné, musí to skončiť a príslušné úrady musia vyvodiť zodpovednosť,“ povedal hovorca americkej diplomacie o komunikácii medzi USA a izraelskou vládou. Útoky osadníkov sú „neuveriteľne destabilizujúce a kontraproduktívne pre dlhodobú bezpečnosť Izraela, okrem toho, že sú samozrejme extrémne škodlivé pre Palestínčanov,“ povedal Miller.

Podľa ministerstva zdravotníctva na Západnom brehu od 7. októbra izraelské zložky a židovskí osadníci dokopy zabili vyše 125 Palestínčanov. Izrael v oblasti vykonáva intenzívne bezpečnostné operácie a uvádza, že pri nich boli zatknuté stovky sympatizantov Hamasu.

19:47 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že jeho vlasť bude pokračovať vo vojne s palestínskym militantným hnutím Hamas až do víťazstva, a to aj napriek „bolestným stratám“. Izraelská armáda medzičasom potvrdila najmenej 13 mŕtvych vojakov po utorkových bojoch s militantmi vo vnútri pásma Gazy. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Máme za sebou veľa dôležitých úspechov, ale aj bolestných strát. Naši vojaci padli v nespravodlivej vojne, vo vojne o náš domov. Sľubujem vám, občanom Izraela: túto prácu dokončíme. Budeme pokračovať až do víťazstva,“ vyhlásil Netanjahu v televíznom príhovore.

Televízia al-Džazíra v stredu informovala, že Izrael už druhýkrát priebehu dvoch dní zaútočil na utečenecký tábor Džabálijá na severe pásma Gazy. Podľa televízie však izraelská armáda vopred obyvateľov tábora upozornila, aby odtiaľ odišli.

Podľa Hamasom kontrolovaných úradov pri utorkovom útoku Izraela na husto obývaný tábor zahynuli desiatky ľudí vrátane siedmich rukojemníkov, ktorých militantné hnutie unieslo 7. októbra po vpáde na izraelské územie. Militanti podľa Izraela zadržiavajú v palestínskej enkláve približne 240 ľudí.

**19:08 Predstaviteľ politického krídla palestínskeho islamistického hnutia Hamás Ghází Hamad v rozhovore s libanonskou televíziou pohrozil, že skupina zopakuje krvavý útok na Izrael, ktorý uskutočnila 7. októbra, a vyjadril želanie zničiť Izrael. Rozhovor s titulkami dnes na sieti X zverejnila mimovládna organizácia Middle East Media Research Institute (MEMRI). Príspevok zdieľal aj britský minister zahraničia James Cleverly a napísal k tomu: „Ako môže byť mier, keď sa Hamas usiluje o likvidáciu Izraela?“

„Izrael je krajina, ktorá na našom území nemá čo robiť. Musíme tú krajinu odstrániť, pretože predstavuje bezpečnostnú, vojenskú a politickú katastrofu pre arabský a islamský národ. Nehanbíme sa to povedať,“ uviedol Hamad v rozhovore LBC TV 24. októbra. V rozhovore označil existenciu Izraela za „nelogickú“ s tým, že ho treba odstrániť z palestínskeho územia.

„Musíme dať Izraelu lekciu a urobíme to znova a znova,“ povedal a vyhlásil, že útok 7. októbra bol iba začiatok a že Hamas túto operáciu pokojne bude opakovať štyrikrát. „Budeme za to musieť zaplatiť daň? Áno, sme pripravení za to zaplatiť. Sme nazývaní národom mučeníkov a sme hrdí na to, že obetujeme mučeníkov,“ povedal. Hamad tiež vyhlásil, že Hamas 7. októbra „nechcel ublížiť civilistom“, ale „došlo ku komplikáciám“.

18:04 Z palestínskeho Pásma Gazy sa dnes dostala cez prechod Rafah do Egypta prvá skupina cudzincov či ľudí s dvojitým občianstvom od začiatku terajšej vojny Izraela s palestínskym hnutím Hamas. Agentúra Reuters s odkazom na tri egyptské bezpečnostné zdroje a palestínskeho predstaviteľa uviedla, že hranicu prešlo najmenej 320 držiteľov zahraničných pasov. Zároveň sanitky priviezli do Egypta prvých zranených Palestínčanov, podľa agentúry AFP sa ich podarilo evakuovať 76.

Celkom by dnes malo cez Rafah do Egypta odísť cez 500 cudzincov či ľudí s dvojitým občianstvom, a sanitky by mali previezť cez osem desiatok zranených Palestínčanov.

Palestínsky úrad pre hraničné priechody dnes ráno zverejnil zoznam viac ako piatich stoviek cudzincov, pracovníkov medzinárodných organizácií a ľudí s dvojitým občianstvom, ktorí dostali výzvu, aby sa premiestnili na prechod Rafah s tým, že budú môcť odísť z Pásma. Na zozname sú tiež štyria ľudia s českými pasmi.

Jeden z nich ČTK telefonicky povedal, že sa stále nachádza na severe Pásma Gazy a že „nie je bezpečný spôsob, ako prejsť na druhú stranu“. Ani ďalší ľudia zo zoznamu sa tak dnes zrejme k prechodu nemusia dostať.

17:42 Útok na Izrael bol útokom aj na ľudskosť a civilizáciu, je preto nutné sa zaň jednoznačne postaviť aj pri medzinárodných rokovaniach. Český premiér Petr Fiala to v stredu vyhlásil na zhromaždení Spoločne za Izrael na Staromestskom námestí v Prahe. Zúčastnili sa na ňom nižšie stovky ľudí. Na neďalekom Václavskom námestí sa neskôr večer plánujú zísť podporovatelia Palestíny.

Podľa Fialu sa len ťažko hľadajú slová na popísanie udalostí, ktoré sa v Izraeli odohrali 7. októbra, keď teroristi z hnutia Hamas zavraždili stovky izraelských civilistov. „Bolo to násilie a brutalita, ktorá akoby nemala žiadne hranice. Nebol to útok len na Izraelčanov, na Izraelský štát a spoločnosť, ale bol to útok na ľudskosť a na našu civilizáciu,“ povedal predseda českej vlády.

Podpora Izraelu sa podľa musí vyjadrovať nielen slovami. „Musíme sa postaviť za Izrael pri medzinárodných rokovaniach, či už je to na pôde EÚ alebo v OSN. Je to o to dôležitejšie, že nevedieme len súboj s teroristami, ale aj boj o interpretáciu tých udalostí a sme tiež svedkami nových vĺn antisemitizmu vo svete, a to je nesmierne nebezpečné,“ vyhlásil český premiér.

Podujatie zorganizovala Federácia židovských obcí v ČR. Zaznela na ňom aj modlitba za Izrael a jeho súčasťou bola pietna spomienka na obete. „Chceme upozorniť na celosvetový nárast antisemitizmu, ktorý už na mnohých miestach sveta negatívne zasahuje do života židovských komunít,“ uviedli organizátori.

Na neďalekom Václavskom námestí sa večer uskutoční iné zhromaždenie na „podporu práv Palestínčanov a objektívne spravodajstvo o Izraeli a Palestíne“. Jeho súčasťou bude pochod z Václavského námestia smerom na Klárov pri stanici Malostranská. Akciu usporiadala iniciatíva „Ne naším jménem!“ (Nie v našom mene!) – Za spravodlivý mier na Blízkom východe.

16:55 Izraelské bombardovanie Pásma Gazy od 7. októbra do konca minulého týždňa poškodilo či zničilo desaťtisíce domov, kde predtým žili státisíce ľudí, odhalili podľa zahraničných médií analýzy satelitných snímok. Denník The New York Times (NYT) uvádza, že na severe Gazy sa zdala byť zasiahnutá najmenej štvrtina domov. Zábery svedčili aj o pokračujúcom bombardovaní juhu pásma, kam sa podľa Izraela malo presunúť civilné obyvateľstvo.

Odhad škôd citovaný denníkom NYT priniesla dvojica amerických výskumníkov na základe záberov satelitu Sentinel-1, ktorý patrí pod európsky projekt Copernicus. Jamon Van Den Hoek a Corey Scher dospeli k záveru, že od 7. októbra bombardovanie poškodilo alebo zničilo 38 200 až 44 500 budov. Posledné analyzované snímky pochádzali z nedele 29. októbra.

Najväčšie škody sú koncentrované na severe Pásma Gazy, teda v meste Gaza a lokalitách ďalej na sever, ako je mesto Bajt Hanún. Analýza však odhalila aj čerstvé škody južne od údolia Vádí Gaza, teda v oblasti, kam Izrael odporučil odísť ľuďom zo severu. Od 25. októbra tu údery poškodili mnohé obytné budovy, pekáreň či mešitu, píše NYT.

„Akokoľvek ide iba o odhad, satelitná analýza poukazuje na ohromnú ničivosť izraelskej leteckej kampane, ktorá sa stala jednou z najintenzív­nejších v 21. storočí,“ napísal denník.

Zábery zo satelitu Sentinel-1 priebežne analyzuje aj magazín The Economist, podľa ktorého daná družica nad Gazou prelieta raz či dvakrát týždenne. Odhaduje, že za prvé tri týždne novej vojny Izraela s Hamasom bombardovanie Gazy poškodilo bezmála 30-tisíc budov, teda asi 11 percent všetkých stavieb v oblasti. Poškodené budovy boli predtým domovom najmenej 280 000 ľudí, píše The Economist.

16:20 Jordánsko vyzvalo svojho veľvyslanca v Izraeli na návrat do vlasti. Dôvodom je pokračujúce izraelské bombardovanie Pásma Gazy. S odvolaním sa na jordánske ministerstvo zahraničia o tom informuje agentúra Reuters.

Návrat jordánskeho veľvyslanca do Tel Avivu podmieňuje Ammán zastavením bojov v Pásme Gazy a „ukončením humanitárnej krízy“, ktorej vznik Jordánsko pripisuje Izraelu.

Jordánsky minister zahraničia Ajmán Safadí podľa spravodajského webu The Times of Israel (ToI) tiež informoval svojho izraelského kolegu, že nemá posielať späť do Ammánu izraelského veľvyslanca. Ten z Jordánska odišiel z bezpečnostných dôvodov na začiatku vojny. Návrat izraelského ambasádora Jordánsko podľa Reuters tiež podmieňuje ukončením humanitárnej krízy v Pásme Gazy.

15:06 Cez hraničný priechod Rafah začali do Egypta prichádzať prvé skupiny cudzincov a osôb s dvojakým občianstvom utekajúcich z vojnou zmietaného pásma Gazy. S odvolaním na egyptského predstaviteľa o tom informovala agentúra AFP.

Vo vysielaní egyptskej televízie bolo možné vidieť rodiny s kočíkmi a starších ľudí medzi tými, ktorí vystúpili z autobusu na egyptskej strane hraničného priechodu Rafah. Podľa stanice BBC už do Egypta vstúpilo 110 osôb s dvojakým občianstvom.

Očakáva sa, že Káhira umožní v stredu vstup na svoje územie približne 500 cudzincom prvýkrát od vypuknutia vojny medzi Izraelom a palestínskymi hnutím Hamas. Cez hraničný priechod dosiaľ umožňovali len vstup humanitárnej pomoci pre obyvateľov Gazy.

Z palestínskej enklávy vopred počas dňa vozili do Egypta zranených Palestínčanov. Spravodajca AFP videl na palestínskej strane 40 sanitiek, ktoré vstupovali do hraničného priechodu. Každá z nich podľa neho prevážala dvoch ľudí.

14:24 Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell vyjadril svoje zdesenie nad vysokým počtom obetí izraelského bombardovania utečeneckého tábora Džabálija v Pásme Gazy. V príspevkoch na sieti X zdôraznil, že bezpečnosť a ochrana civilistov je nielen morálna, ale aj právna povinnosť. Počet obetí pritom zatiaľ svetové médiá nemohli overiť.

„S každým ďalším dňom sa situácia stáva zložitejšou, je to naliehavejšie ako kedykoľvek predtým. Bezpečnosť a ochrana civilistov je nielen morálna, ale aj právna povinnosť,“ napísal Borrell. Pripomenul tiež, že EÚ už od minulého týždňa vyzýva na vytvorenie humanitárnych koridorov a prestávkach v bojoch kvôli humanitárnym potrebám.

„S vedomím jasného postoja Rady EÚ, že Izrael má právo sa brániť v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a pri zabezpečení ochrany všetkých civilistov, som šokovaný vysokým počtom obetí po izraelskom bombardovaní utečeneckého tábora Džabálija,“ napísal Borrell.

Pri utorkovom bombardovaní tohto tábora zahynulo najmenej 50 ľudí, podľa izraelskej armády išlo o „50 teroristov“.

13:46 Iránsky minister zahraničia Hosejn Amírabdolláhján varoval pred „tvrdými dôsledkami“, ak bude Izrael pokračovať vo svojich útokoch v Pásme Gazy. Šéf iránskej diplomacie to podľa agentúry Reuters povedal na spoločnej tlačovej konferencii so svojím tureckým náprotivkom Hakanom Fidanom v Ankare. Ministri súčasne vyzvali na usporiadanie regionálnej konferencie s cieľom zabrániť rozšíreniu konfliktu do oblasti Blízkeho východu.

„Nechceme, aby sa ľudská tragédia v Gaze zmenila na vojnu, ktorá by dopadla na celý región,“ povedal turecký minister zahraničia. „Toto neľudské obliehanie a útoky proti našim bratom v Gaze sú jasným porušením medzinárodného práva,“ dodal Fidan s tým, že Západ podľa neho uplatňuje „dvojitý meter“ pri svojej reakcii na konflikty na Ukrajine a v Gaze.

Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí dnes vyzval moslimské štáty, aby úplne zastavili vývoz ropy a potravín do Izraela, pričom požaduje okamžité ukončenie bombardovania Pásma Gazy, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na iránske štátne médiá.

Podpora palestínskej veci je od islamskej revolúcie z roku 1979 politickým pilierom Islamskej republiky, ktorej šiitsky teokratický režim prezentuje Irán ako vodca moslimského sveta.

13:02 Pri izraelskom bombardovaní Pásma Gazy, ktoré je reakciou na krvavý útok palestínskeho hnutia Hamas na Izrael, zomrelo od 7. októbra 8 796 Palestín­čanov, vrátane 3648 detí. Informovali o tom dnes podľa agentúr AFP a Reuters úrady v Pásme Gazy, ktorú ovláda hnutie Hamas. Dnes tiež úrady v Gaze oznámili, že Izrael druhým dňom bombardoval utečenecký tábor Džabálija na severe Pásma Gazy, čo si vyžiadalo zatiaľ nespresnený počet obetí. Túto správu, rovnako ako počet obetí udávaných Hamasom, nemožno nezávisle overiť.

Zatiaľ posledné údaje o obetiach v Pásme Gazy hovorili v utorok o 8 525 mŕtvych, vrátane 3 542 detí. Aj tento údaj pochádzal od palestínskeho ministerstva zdravotníctva v Gaze, vedeného Hamasom.

Podľa palestínskych médií ostreľovala izraelská armáda rezidenčnú štvrť v tábore Džabálija. Pri utorkovom bombardovaní tohto tábora zahynulo najmenej 50 ľudí, podľa izraelskej armády išlo o „50 teroristov“, vrátane jedného z vysoko postavených veliteľov, ktorí sa podieľali na zosnovaní útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra.

12:07 Palestínska samospráva vyhlásila na dnešok na okupovanom Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme generálny štrajk, týkať sa má obchodov, bánk i univerzít. Strana Fatah predsedu palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása tým chce protestovať proti izraelským vojenským operáciám v Pásme Gazy aj na Západnom brehu. Podľa serveru The Times of Israel (ToI) Fatah tiež vyzval Palestínčanov k „eskalácii konfrontácie s okupáciou“.

Izrael Západný breh okupuje od konca šesťdňovej vojny v roku 1967. Oblasť bola dejiskom oboch intifád – násilných palestínskych povstaní proti izraelskej nadvláde. Protiizraelské akcie sú na Západnom brehu opäť na vzostupe v posledných troch týždňoch, keď Izrael rozsiahlou vojenskou operáciou v Pásme Gazy reaguje na krvavé útoky hnutia Hamas zo 7. októbra. Hamas kontroluje Pásmo Gazy od roku 2007.

11:22 Utorkové izraelské útoky na utečenecký tábor Džabálija na severe Pásma Gazy si podľa brigád Kasám, ozbrojeného krídla hnutia Hamas, vyžiadali životy siedmich civilných rukojemníkov, z toho troch so zahraničným pasom. Tvrdenie Hamasu, ktoré citovali agentúry, nemožno nezávisle overiť. Hnutie od útoku na Izrael 7. októbra prepustilo len niekoľko rukojemníkov, podľa agentúry Reuters ich stále 235 zadržiava.

Tábor Džabálija má podľa televízie Al-Džazíra zhruba 116-tisíc obyvateľov a je najväčším z ôsmich utečeneckých táborov v Pásme Gazy. Nachádzajú sa v ňom tri školy, ktoré spravuje OSN a ktoré teraz poskytujú núdzové prístrešie pre stovky vysídlených rodín. V tábore žijú Palestínčania, ktorí boli vysídlení zo svojich dedín v roku 1948 a ich potomkovia.

Izraelská armáda v utorok na správy palestínskych úradov o bombardovaní utečeneckého tábora reagovala vyhlásením, že v západnej Džabáliji dobyla základňu Hamasu a zabila 50 osôb, ktoré označila za teroristov. Medzi nimi bol veliteľ Hamasu Ibrahim Biarí, ktorý je považovaný za jedného z organizátorov krvavého útoku na južný Izrael 7. októbra, pri ktorom zahynulo takmer 1200 izraelských civilistov a asi 200 vojakov.

9:21 Prví cudzinci odchádzajú z palestínskeho Pásma Gazy cez hraničný prechod Rafah do Egypta, uvádza agentúry AFP a AP aj katarská televízia Al-Džazíra. Izraelská armáda začala s rozsiahlym bombardovaním Pásma Gazy po útoku palestínskeho hnutia Hamas na južný Izrael 7. októbra. Odchod prvej skupiny cudzincov dojednal Katar medzi Egyptom, Izraelom a Hamasom, uviedla agentúra Reuters.

Okrem skupiny cudzincov a ľudí s dvojitým občianstvom by malo byť do Egypta prevezených aj osem desiatok vážne zranených Palestínčanov. Podľa BBC prišli ráno z Egypta do Pásma Gazy sanitky, zatiaľ nie je jasné, či už niektoré odchádzajú späť.

Pásmo Gazy od 7. októbra z civilistov opustili len štyri osoby, ktoré Hamas uniesol. Stále ako rukojemníci držia vyše dvesto ľudí. Po začatí pozemnej operácie v Pásme Gazy v piatok večer izraelská armáda oslobodila v pondelok jednu izraelskú vojačku.

Izrael po útoku Hamasu, ktorý vládne v Gaze od roku 2007, uvalil na Pásmo Gazy totálnu blokádu. Zastavil dodávky vody, elektriny, potravín, liekov či pohonných hmôt. Dodávky vody minulý týždeň čiastočne obnovil, ale len v obmedzenom množstve. Prvá humanitárna pomoc sa do Pásma Gazy dostala až 21. októbra, doteraz tam ale Izrael povolil vstup iba asi 120 kamiónom s pomocou.

9:02 Spojené štáty presúvajú na Blízky východ ďalších 300 vojakov v čase eskalujúcej vojny v pásme Gazy. Oznámilo to americké ministerstvo obrany.

Títo vojaci posilnia americké jednotky, ktoré sú umiestnené v regióne. Podľa hovorcu Pentagónu pôjde o špecialistov na zneškodňovanie výbušných prostriedkov či komunikáciu.

„Nebudeme hovoriť o konkrétnych miestach nasadenia týchto síl, ale môžem potvrdiť, že nejdú do Izraela,“ povedal hovorca Pat Ryder.

Minulý týždeň armáda USA presunula na Blízky východ 900 vojakov. S cieľom odradiť ďalších aktérov v regióne od zasahovania do konfliktu medzi Izraelom a hnutím Hamas Washington tiež premiestnil do východnej časti Stredozemného mora viacero vojenských lodí a bojové lietadlá.

Americké jednotky umiestnené v Iraku a Sýrii sa v posledných dňoch stali terčom útokov proiránskych ozbrojených skupín. Ryder v utorok oznámil, že celkový počet raketových a dronových útokov na tamojšie základne USA sa zvýšil na 27, z nich 16 sa odohralo v Iraku a 11 v Sýrii.

8:19 Spolu 11 izraelských vojakov bolo zabitých v utorkových a nočných bojoch v Pásme Gazy vo vojne proti radikálnemu palestínskemu hnutiu Hamas. Uviedol to podľa denníka Haarec izraelský minister obrany Joav Galant. Zvýšil tak počet o dvoch, predtým izraelská armáda hovorila o deviatich.

„Bohužiaľ významné úspechy prudkých bojov v hĺbke Pásma Gazy si vyžadujú ťažkú cenu. Sme pripravení na dlhé a zložité ťaženie, ktoré vyžaduje odvahu, odhodlanie a výdrž,“ povedal k stratám Galant.

7:03 Deväť izraelských vojakov zahynulo v utorok počas bojových operácií v palestínskom pásme Gazy, oznámila armáda. Celkový počet izraelských vojakov zabitých vo vojne od 7. októbra stúpol na 326, informovala agentúra AFP.

Vojaci vo veku od 19 do 24 rokov z brigády Givati prišli o život po tom, čo ich obrnené vozidlo zasiahla protitanková riadená strela. Ďalší štyria vojaci vyviazli so zranením, uviedol spravodajský server The Times of Israel s odvolaním sa na izraelské ozbrojené sily. Portál pripomenul, že dvaja vojaci z brigády boli zabití pri dvoch stretoch v Pásme Gazy a že vážne zranenia utrpeli dvaja vojaci zo 7. obrnenej brigády a dvaja vojaci z brigády Givati.

Izraelská armáda v stredu tiež oznámila, že od začiatku prebiehajúceho konfliktu s Hamasom podnikli jej sily útoky na vyše 11 000 vojenských cieľov v pásme Gazy.

„Od začiatku vojny izraelské ozbrojené sily zasiahli viac než 11 000 cieľov patriacich teroristickým organizáciám v pásme Gazy,“ uviedla armáda vo vyhlásení

6:10 Telefónne linky, mobilné komunikácie a prístup na internet sú v Pásme Gazy, obliehanom izraelskou armádou, opäť „kompletne prerušené“, ohlásila v stredu podľa tlačových agentúr palestínska telekomunikačná spoločnosť Paltel.

„S poľutovaním musíme oznámiť našim krajanom v milovanej krajine úplné prerušenie komunikácie a internetových služieb v Gaze,“ citovala agentúra AFP z oznámenia spoločnosti, ktorá je podľa agentúry Reuters najväčším poskytovateľom telekomunikačných služieb v Pásme Gazy.

V nedeľu Paltel oznámil, že v Pásme Gazy opäť začína fungovať internet a telefonické spojenie, ktoré boli od piatka vyradené z prevádzky.

6:05 Čile a Kolumbia povolávajú svojich veľvyslancov z Izraela na konzultácie kvôli izraelskej operácii v Pásme Gazy. Uviedla to agentúra Reuters s odvolaním sa na vyjadrenie prezidentov oboch krajín. V utorok Bolívia prerušila diplomatické vzťahy s Izraelom.

Čile vyzýva veľvyslancov na konzultácie kvôli izraelskému porušovaniu medzinárodného humanitárneho práva v Pásme Gazy, uviedol čílsky prezident Gabriel Boric.

„Rozhodol som sa povolať nášho veľvyslanca v Izraeli. Ak Izrael nezastaví masaker Palestínčanov, nemôžeme tam byť,“ uviedol kolumbijský prezident Gustavo Petro v sociálnej sieti X.

Čílske ministerstvo zahraničia vo vyhlásení odsúdilo izraelské vojenské operácie v Pásme Gazy, ktoré označilo za „kolektívne trestanie“ civilného obyvateľstva. Vyzvalo na okamžité prímerie, prepustenie rukojemníkov, zadržiavaných radikálnym hnutím Hamas, ktoré vládne Pásmu Gazy, a na povolenie prepravy humanitárnej pomoci do Pásma Gazy pre približne dva milióny jej obyvateľov. K prímeriu nedávno vyzvala aj Brazília a Mexiko.

Čílska a kolumbijská kritika izraelských útokov na Gazu nasleduje po utorkovom rozhodnutí Bolívie prerušiť s Izraelom diplomatické styky. La Paz si myslí, že Izrael sa bombardovaním Pásma Gazy dopúšťa zločinov proti ľudskosti.

Izraelské ministerstvo zahraničia doteraz nereagovalo na žiadosť o reakciu na rozhodnutia spomínaných troch krajín, napísal Reuters.

Izrael začal bombardovanie Gazy po útoku islamistického hnutia Hamas na južný Izrael, pri ktorom podľa izraelských úradov 7. októbra zahynulo približne 1 400 ľudí, najmä civilistov. Úrady v Pásme Gazy, kde Hamas vládne, tvrdia, že pri odvetných izraelských útokoch odvtedy zahynulo viac ako 8 500 Palestín­čanov. Izrael vyhlásil, že cieľom jeho operácie je vykoreniť Hamas.

Bolívia diplomatické vzťahy s Izraelom na protest proti ofenzíve v Pásme Gazy prerušila v roku 2009 a obnovila ich až v roku 2020.

Šéf americkej diplomacie Antony Blinken v utorkovom telefonáte s izraelským prezidentom Jicchakom Herzogom „zdôraznil potrebu prijať uskutočniteľné opatrenia na minimalizáciu škôd na civilistoch“, uviedlo americké ministerstvo zahraničia podľa Reuters. „Minister zopakoval podporu USA právu Izraela brániť sa pred terorizmom v súlade s medzinárodným humanitárnym právom,“ dodal vo vyhlásení hovorca Matthew Miller.