631. deň: Rútia sa do istej pasce. Útoky v Avdijivke budú pre Rusov znamenať enormné straty

ČTK, SITA, TASR, Pravda | 16.11.2023 06:00, aktualizované: 
Britské obranné spravodajstvo predpokladá, že Rusi utrpia veľké straty, ak sa rozhodnú zaútočiť na koksáreň v ukrajinskom meste Avdijivka v Doneckej oblasti. Spravodajská služba britského rezortu obrany to uviedla v najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine. Koksáreň v Avdijivke je na strategickej pozícii nad hlavnou cestou do mesta, takže ak by ju dobyli ruské okupačné sily, pre Ukrajinu by bolo ťažšie zásobovať mesto. „Avšak tento priemyselný podnik poskytuje Ukrajine obrannú výhodu a ruské sily pravdepodobne utrpia značné straty, ak sa na objekt pokúsia zaútočiť," konštatuje britské ministerstvo obrany.

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 631 dní
  • Podľa odhadov od začiatku vojny zahynulo asi 30-tisíc ukrajinských vojakov
  • Ukrajinci zatláčajú Rusov za Dneprom, nárazníková zóna má niekoľko kilometrov
  • Rusi pripravili na odpálenie nosnú strelu s hypersonickým klzákom schopným niesť jadrové hlavice
  • Ukrajinci sa chcú mať ako Česi a Slováci, nie Rusi, povedal politológ v ruskej TV. Spustila sa hádka
  • Kremeľ zváži kroky voči Česku kvôli zmrazeniu ruskej firmy pre správu majetku v cudzine
  • Novovymenovaný britský minister zahraničia je v Kyjeve. S pomocou Anglicka môže Ukrajina počítať, odkázal
  • Spolupracovníka Navaľného odsúdili v neprítomnosti. Vašich osem rokov nedostanete, súdruhovia, odkázal
  • Rusi utrpia veľké straty, ak sa rozhodnú zaútočiť na koksáreň v Avdijivke. Ukrajinci majú obrannú výhodu
  • Ruský útok poškodil elektráreň najväčšej súkromnej ukrajinskej energetickej firmy
  • Útoky z Ruska si podľa Kyjeva vyžiadali na Ukrajine ďalšie civilné obete
  • Ruska chcela len mier, dostala sedem rokov väzby. Pri vypočúvaní nechýbala tyrania
  • Ukrajina: Rusi si pripravili 800 rakiet na útoky proti ukrajinskej energetike
Život na fronte: Najprv streľba na Rusov, potom kávička
Video
Unikátne zábery zo života Ukrajincov na fronte. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany
zamaskovane ukrajinske delo Čítajte viac 630. deň: Ukrajinci sú na ľavom brehu Dnepra zablokovaní, čelia ohnivému peklu, tvrdia Rusi

23:17 Rusi nahromadili viac ako 800 rakiet, aby nimi útočili na ukrajinské energetické zariadenia. Povedala to hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalia Humeňuková. Dodala, že ide o údaje z ukrajinského obranného spravodajstva. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Vieme, že nepriateľ umiestnil na polostrove Krym silné centrum vojenských zdrojov. Sú tam sústredené najmä rakety Kalibr a Oniks," konštatovala Humeňuková. „Nepriateľ má pripravených viac ako 800 rakiet na použitie na energetický teror," dodala.

21:20 Zahraničný výbor tureckého parlamentu sa vo štvrtok začal zaoberať žiadosťou Švédska o členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO). Rokovanie však prerušil bez prijatia záverov, uviedla agentúra AP s tým, že bezprostredne nebolo známe, kedy sa výbor zíde znova alebo kedy bude o prístupovom protokole rokovať plénum parlamentu.

Ratifikácia členstva Švédska v NATO sa v Turecku zastavila po tom, čo Ankara obvinila túto škandinávsku krajinu z prílišnej zhovievavosti voči skupinám, ktoré považuje za hrozbu pre svoju bezpečnosť. Patria k nim predovšetkým sympatizanti zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a členovia siete, ktorú Ankara obviňuje z neúspešného pokusu o prevrat v roku 2016.

Tureckí predstavitelia tiež kritizovali sériu demonštrácií stúpencov PKK vo Švédsku, ako aj protesty, na ktorých bola spálená posvätná kniha moslimov — Korán.

20:56 Až 76 percent Rusov oslovených v prieskume Centra Levada uviedlo, že podporujú ruské vojenské operácie na Ukrajine. Z prieskumu ďalej vyplýva, že podľa 62 percent obyvateľov Ruska invázia na Ukrajinu prebieha dobre. Informuje o tom web Sky News.

Prieskum organizácie Russian Field však ukázal, že podľa 48 percent Rusov by sa ich krajina mala zúčastniť na mierových rokovaniach a 74 percent sa vyjadrilo, že by podporili prezidenta Vladimira Putina, ak by „zajtra podpísal mierovú dohodu“.

18:25 Švajčiarsko sa zaviazalo podporiť zriadenie špeciálneho tribunálu, ktorý by riešil ruské zločiny agresie voči Ukrajine. Krajina sa k iniciatíve, ktorá má podporu 38 štátov, oficiálne pripojila vo štvrtok na stretnutí v Berlíne. Švajčiarsko v zahraničných otázkach vedie politiku neutrality, pripomína spravodajský portál Sky News.

„Švajčiarsko je pevne presvedčené, že agresia proti Ukrajine nesmie zostať nepotrestaná," uviedlo švajčiarske ministerstvo zahraničných vecí v stanovisku.

Spomenutá iniciatíva má podporu krajín ako sú Francúzsko, Nemecko, Nórsko, Guatemala, Japonsko a Kanada.

16:43 Pierre de Gaulle, pravnuk bývalého francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla, vo štvrtok deklaroval, že by chcel získať ruské občianstvo. Rusko podľa neho ponúka „množstvo príležitostí“.

Pierre de Gaulle Čítajte viac Pravnuk de Gaulla chce ruské občianstvo. NATO i Západ vojnu podľa neho už prehrali

16:33 Ostreľovanie z Ruska dnes v dedine Bilozerka v ukrajinskej Chersonskej oblasti zabilo jedného človeka a zranilo ďalších štyroch ľudí, uviedol regionálny predstaviteľ Oleksandr Prokudin. Počet obetí po stredajšom raketovom útoku na mesto Selydove na východe Ukrajiny sa potom zvýšil z dvoch na štyri, oznámila ukrajinská štátna služba pre mimoriadne udalosti.

„Telo zosnulého muža vyslobodili záchranári spod trosiek domu,“ uviedol Prokudin o situácii v Bilozerke. Štyria ďalší ľudia boli podľa neho po útoku hospitalizovaní. Predtým napísal, že ostreľovanie zničilo tiež objekt kritickej infraštruktúry, následkom čoho sa Bilozerka i ďalšie okolité dediny ocitli bez elektriny.

V Selydove, kde v noci na stredu ruská raketa zasiahla štvorposchodový bytový dom, dnes záchranári pokračovali v rozoberaní sutín.** V troskách našli ďalšie dve telá, čím počet mŕtvych po stredajšom útoku vzrástol na štyri.**

Brutálny raketový útok v dedine Hroza pri Charkove

VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.

Fotogaléria
Ukrajinskí policajti vo štvrtok 5. októbra 2023...
Obete smrteľného ruského raketového útoku,...
+11Na tejto fotografii, ktorú poskytla tlačová...

16:25 Na osem rokov väzenia odsúdili vo štvrtok v Moskve Vladimira Milova, spolupracovníka väzneného opozičného lídra Alexeja Navaľného, a to pre kritiku ruskej invázie na Ukrajinu.

Milov, ktorý Navaľnému pomáhal s jeho prezidentskou kandidatúrou v roku 2018, utiekol z Ruska krátko po tom, ako Kremeľ označil Navaľného organizácie za „extrémistické“ zoskupenia.

Moskovský súd ho v súlade s legislatívou využívanou na potláčanie kritiky Kremľa odsúdil na osem rokov väzenia za údajné „šírenie falošných informácií o ruskej armáde“, uvádza AFP.

Samotný Milov na sociálnych sieťach rozsudok kritizoval. „Vašich osem rokov nedostanete, súdruhovia,“ napísal v príspevku.

16:20 Splniť kľúčovú požiadavku poľských nákladných autodopravcov blokujúcich hranicu s Ukrajinou nie je legálne možné. Povedal to vo štvrtok hovorca Európskej komisie (EK) Adalbert Jahnz. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Kľúčovou požiadavkou poľských nákladných autodopravcov je návrat systému vydávania povolení pre ukrajinských dopravcov na pôsobenie v Európskej únii. „Akékoľvek obnovenie systému povolení alebo kvót pre automobilovú dopravu nie je právne uskutočniteľné, pretože by bolo nezlučiteľné s Dohodou o cestnej nákladnej doprave medzi Ukrajinou a EÚ. Dohoda o cestnej nákladnej preprave bola, samozrejme, uzavretá so súhlasom členských krajín,“ uviedol hovorca.

„Ak existujú nejaké otázky týkajúce sa implementácie tejto dohody… v prvom rade závisí od vnútroštátnych orgánov členských štátov a Ukrajiny, aby zabezpečili súlad s ustanoveniami zmluvy v praxi," dodal Adalbert Jahnz. Európska komisia môže pomôcť pri diskusiách o problémoch vyplývajúcich z implementácie dohody, poznamenal hovorca.

Kolóna / Kamióny / Polícia / Čítajte aj Siahodlhá kolóna kamiónov sa tiahne od východných hraníc až po križovatku na obec Hažín

16:05 Estónsko podobne ako Fínsko tvrdí, že z Ruska sa na jeho územie snažia dostať migranti bez platných dokladov. Dnes to podľa agentúry DPA povedal estónsky minister vnútra Lauri Läänemets. Fínsko oznámilo, že v noci na sobotu uzavrie polovicu z ôsmich hraničných priechodov s Ruskom, aby obmedzilo počty prichádzajúcich žiadateľov o azyl z tretích krajín.

Läänemets ako príklad uviedol, že Rusko cez svoju hranicu s Estónskom pustilo osem občanov Somálska napriek tomu, že nemali doklady potrebné na vstup do tejto členskej krajiny EÚ a NATO. Pohraničníci v Narve ich preto odmietli do Estónska pustiť a poslali ich späť do Ruska.

Läänemets tiež povedal, že estónske úrady zaznamenali, že na ruskej strane hranice sú ďalší takýto ľudia, a ubezpečili, že podniknú všetko proti tomu, aby sa situácia vyostrila. Svoj postup koordinujú s Fínskom.

„Chceme dať najavo, že takto sa cez Estónsko do Európskej únie jazdiť nedá,“ povedal estónsky minister vnútra.

Kaja Kallasová Čítajte aj Estónska premiérka sa pýta Fica a Orbána: Čo chcete, ak sa vám nepáči pomoc pre Ukrajinu?

15:15 Britské obranné spravodajstvo predpokladá, že Rusi utrpia veľké straty, ak sa rozhodnú zaútočiť na koksáreň v ukrajinskom meste Avdijivka v Doneckej oblasti. Spravodajská služba britského rezortu obrany to uviedla v najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine, ktorú vo štvrtok zverejnila na platforme X.

Koksáreň v Avdijivke je na strategickej pozícii nad hlavnou cestou do mesta, takže ak by ju dobyli ruské okupačné sily, pre Ukrajinu by bolo ťažšie zásobovať mesto. „Avšak tento priemyselný podnik poskytuje Ukrajine obrannú výhodu a ruské sily pravdepodobne utrpia značné straty, ak sa na objekt pokúsia zaútočiť," konštatuje britské ministerstvo obrany.

Obranné spravodajstvo Veľkej Británie dodáva, že Avdijivka má pre Ruskú federáciu politický význam, pretože sa nachádza blízko mesta Doneck, ktoré Rusi ovládajú od roku 2014.

14:50 Ruskí vojaci pri nočnom útoku vážne poškodili tepelnú elektráreň v jednom z ukrajinských frontových regiónov. Ako informuje web Kyiv Independent, oznámila to vo štvrtok najväčšia ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK. Energetická firma nezverejnila, kde sa zasiahnutá elektráreň nachádza, ale uviedla, že ide už o štvrtý prípad poškodenia jej závodu ruským bombardovaním.

Žiadne obete neboli hlásené, ale „zariadenie je vážne poškodené“ a obyvatelia v okolí zostali v noci bez elektriny a vody. Dodávky elektrického prúdu už obnovili, avšak pracovníci sa stále snažia obnoviť prívod vody, uviedla firma DTEK.

Ukrajina sa pripravuje na rast počtu ruských útokov proti energetickej sieti počas zimy a chystá sa na zmierňovanie škôd a obranu kritickej infraštruktúry.

14:18 Ruský súd vo štvrtok odsúdil umelkyňu a hudobníčku Sašu Skočilenkovú na sedem rokov väzenia za to, že minulý rok v supermarketoch vymieňala cenovky za lístky s protivojnovými heslami.

Alexandra Skočilenková, Petrohrad, ruský súd, Moskva, Rusko Čítajte viac Ruska chcela len mier, dostala sedem rokov väzby. Pri vypočúvaní nechýbala tyrania

13:55 Ruské úrady pridali troch zadržaných advokátov väzneného opozičného predstaviteľa Alexeja Navalného na zoznam extrémistov a teroristov. Informoval o tom portál Mediazona. Vadim Kobzev, Igor Sergunin a Alexej Lipcer boli zatknutí v októbri. Justičné úrady ich vinia z účasti na činnosti extrémistického spoločenstva kvôli tomu, že od väzneného Navalného preberali listy a odovzdávali ich jeho spolupracovníkom.

Na zoznam, ktorý spravuje ruský úrad pre dohľad nad financiami Rosfinmonitoring, podľa Mediazony úrady pridávajú osoby stíhané za terorizmus alebo extrémizmus. Pridanie so sebou nesie zablokovanie ruských bankových účtov týchto osôb.

Navaľnyj Čítajte aj Pre Navaľného 19 rokov? Kritici Kremľa: Putin je nejaký optimistický, čo sa týka svojho zdravia

Navaľnyj si odpykáva trest v dĺžke 19 rokov, ktorý mu v auguste uložil súd za extrémizmus. Za mrežami je vplyvný opozičný politik ale už od januára 2021, keď sa vrátil do Ruska po niekoľkomesačnej liečbe z otravy v Nemecku. Kritici ruského režimu považujú jeho stíhanie ruskými úradmi za politicky motivované.

Pre mnohých politických väzňov v Rusku sú pravidelné návštevy právnikov záchranným lanom, ktoré im umožňuje informovať svojich blízkych o svojom stave a tiež podávať správy a brániť sa proti zneužívaniu zo strany väzenských úradníkov, podotkla predtým agentúra AP. S rastúcou izoláciou sa podľa nej stretávajú aj ďalší väzni v Rusku, ktorých agentúra označila ako politických. Spomenula napríklad opozičného politika Vladimira Kara-murzu, ktorého tento rok súd poslal na 25 rokov do väzenia, keď ho skonštatoval vinným z vlastizrady za verejné odsúdenie ruskej vojny na Ukrajine.

Rusko Kara Murza Kremeľ kritik verdikt väzenie Čítajte aj Putin umlčal tretieho veľkého opozičníka. 25 rokov pre Kara-Murzu je trestom smrti

13:35 Fínsko uzavrie štyri priechody na hraniciach s Ruskom, aby obmedzilo počty prichádzajúcich žiadateľov o azyl z tretích krajín. Opatrenie by malo začať platiť v noci na sobotu. Podľa agentúry Reuters to dnes oznámil fínsky premiér Petteri Orpo.

Fínsko, ktoré sa nedávno stalo členskou krajinou Severoatlantickej aliancie, zdieľa s Ruskom 1340 kilometrov dlhú hranicu, ktorá slúži tiež ako vonkajšia hranica Európskej únie.

Fínsko / Hranica / Čítajte aj Fínsko potvrdilo zákaz vstupu z Ruska na bicykloch

Fínska ministerka vnútra Mari Rantanenová tento týždeň uviedla, že počet žiadateľov o azyl prichádzajúcich na hraničné priechody z Ruska výrazne narástol. Migranti podľa fínskeho serveru Yle pochádzajú okrem iného z Iraku, Sýrie, Jemenu a Turecka.

Fínsky premiér v utorok povedal, že Rusko migrantom bez platných dokladov nebráni, aby prekročili hranicu s Fínskom, naopak im podľa neho s dopravou k hranici pomáha.

V stredu fínsky prezident Sauli Niinistö vyhlásil, že nárast počtu migrantov prichádzajúcich na východnú hranicu krajiny sa zdá byť ruskou odplatou za fínsku obrannú spoluprácu so Spojenými štátmi.

Podľa ministerky vnútra Rantanenovej sa uzávera bude týkať priechodov Vaalimaa, Nuijamaa, Imatra a Niirala na juhovýchode krajiny. Naďalej zostanú otvorené severovýchodné hraničné priechody Vartius, Salla, Kuusamo a Raja-Jooseppi. Žiadosti o azyl budú vybavované na dvoch z týchto priechodov na severe krajiny.

13:30 „Rusko si myslí, že môže vyčkávať a že Západ nakoniec obráti svoju pozornosť od vojny inam. To nemôže byť ďalej od pravdy,“ zdôraznil podľa vyjadrenia tlačového oddelenia britskej vlády novovymenovaný britský minister zahraničia David Cameron.

Zelenský uviedol, že s Cameronom hovoril predovšetkým o zbraniach potrebných na ukrajinskom fronte a tiež o posilnení protivzdušnej obrany. Rozhovory sa venovali tiež bezpečnostnej situácii v Čiernom mori a možnostiam vývozu ukrajinského obilia, uviedla ukrajinská prezidentská kancelária.

13:20 Kremeľ odštartoval rozsiahlu kampaň s cieľom prinútiť Ukrajincov na okupovaných územiach stať sa ruskými občanmi. Ak občianstvo neprijmú, odmietajú im poskytovať zdravotnú starostlivosť a obmedzujú im voľný pohyb. Vyplýva to z rozhovorov s utečencami, ktoré uskutočnila Európska vysielacia únia (EBU), aliancia verejnoprávnych médií vrátane BBC.

Podľa respondentov Rusko na okupovaných územiach vedie neúprosnú proruskú propagandu, konštatuje portál BBC. Ako v prieskume EBU uviedla utečenka Larysa, jednej jej priateľke, ktorá má cukrovku, neposkytli inzulín, kým nepožiadala o ruský pas. Iná jej kamarátka sa musela stať ruskou občiankou, aby si dala liečiť zlomenú ruku.

Vladimir Putin Čítajte aj Občianstvo, alebo teror a deportácia. Rusi sa snažia ničiť Ukrajincom aj identitu

„Bez ruských pasov nevyplácajú dôchodky, neposkytujú potraviny a do úvahy neprichádzajú lekárske služby. Na cestách je veľa kontrolných stanovíšť. A vždy, keď vás zastavia, skontrolujú doklady a potom povedia nabudúce vám bez ruského pasu nedovolia prejsť," povedala ukrajinská utečenka Larysa.

12:45 Rusko zintenzívnilo útoky na ukrajinské mesto Avdijivka ležiace na frontovej línii, uviedol vo štvrtok tamojší starosta Vitalij Barabaš.

Avdijivka čelí intenzívnym útokom už vyše mesiaca. „Je to tu veľmi horúce, predovšetkým v posledných dňoch začal byť nepriateľ aktívnejší,“ uviedol Barabaš. Dodal, že Rusko pri útokoch na mesto používa obrnené vozidlá, zameriava sa na priemyselnú zónu mesta a neustále zasahujú pozície v meste.

Avdijivka leží v Doneckej oblasti neďaleko východoukrajinského mesta Doneck, ktoré ovládajú Rusi. Ostreľovaniu je tak vystavovaná už od roku 2014 a je z veľkej časti zničená. V súčasnosti tam žije len niečo vyše 1400 ľudí. Pred vojnou malo pritom mesto asi 30.00 obyvateľov.

Mŕtvi vojaci, horiace tanky. Ukrajinci čelia Rusom pri Avdijivke
Video
Jedna z najkrvavejších bitiek ruskej vojny proti Ukrajine pokračuje pri meste Avdijivka. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany

12:35 Ukrajinské letectvo dokázalo zostreliť 16 z 18 dronov a jednu raketu Ch-59, ktorými Rusko zaútočilo v noci na štvrtok. Proti útoku Kyjiv nasadil bojové lietadlá, protilietadlové raketové jednotky a jednotky mobilných palebných skupín. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Rusi okrem toho zaútočili protilietadlovými strelami S-300 na civilnú infraštruktúru v Charkovskej oblasti. Žiadne obete neboli hlásené, konštatovalo ukrajinské letectvo. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov však uviedol, že v meste Čuhujiv raketa S-300 poškodila jednu vzdelávaciu a jednu obytnú budovu.

Unikátny ukrajinský lovec dronov sa zameria ruskú korisť
Video
Ukrajinci majú v arzenáli stroj DroneHunter 700, čo je špeciálny bezpilotný systém určený na lovenie iných dronov. / Zdroj: Štátna pohraničná služba Ukrajiny

12:00 Ukrajinské sily pokračujú vo väčších operáciách na ľavom brehu rieky Dnipro v Chersonskej oblasti ako zvyčajne. Konštatuje to v najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Podľa hovorkyne južného operačného veliteľstva ukrajinskej armády Natalie Humeňukovej už má Kyjev nárazníkovú zónu tri až osem kilometrov východne od Dnepra. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Na západe Záporožskej oblasti v stredu ukrajinská armáda tiež pokračovala v ofenzívnych operáciách a údajne postúpila, napriek tvrdeniam prominentných ruských vojenských blogerov, podľa ktorých ruské sily odrazili ukrajinské útoky medzi obcami Robotyne a Kopani. ISW poznamenáva, že nemôže nezávisle potvrdiť vyjadrenia ruských vojenských blogerov.

Dneper / Ukrajinskí námorníci / Cherson / Čítajte aj Ukrajinskí vojaci prekročili Dneper už aj severne od Kachovskej priehrady

11:54 Čína nebude začínať ozbrojený konflikt so žiadnou krajinou. Uviedol to čínsky prezident Si Ťin-pching po stredajšom stretnutí s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Dobré vzťahy medzi Pekingom a Washingtonom sú podľa čínskeho prezidenta veľmi dôležité pre obe strany.

USA samit APEC Si Ťin-pching, Peking Čítajte aj Si Ťin-pching: Čína nebude začínať vojnu s nijakou krajinou. Pekingu vyhovujú zlepšujúce sa vzťahy s USA

11:30 Raketové sily Ruskej federácie na juhu Ruska pripravili na odpálenie nosnú raketu s hypersonickým klzákom Avangard schopným niesť jadrové hlavice. Vo štvrtok to vo vysielaní uviedla televízia ministerstva obrany.

Avangard dokáže až 27-násobne prekročiť rýchlosť zvuku (34.000 kilometrov za hodinu) a prudko manévrovať po odpojení od nosnej rakety mimo jej trajektórie. Ruský prezident Vladimír Putin ohlásil jeho úspešné použitie v roku 2018. Údajne má byť schopný preniknúť aj cez nové systémi protiraketovej obrany Spojených štátov.

Zábery odvysielané televíziou Zvezda ukazujú prepravu balistickej strely, jej vzpriamenie a následné spustenie do raketového sila v Orenburskej oblasti neďaleko hraníc s Kazachstanom. Prvá raketa s klzákom Avangard bola umiestnená na tej istej základni už v roku 2019.

11:15 V ruskej televízii NTV počas diskusnej relácie Mjesto vstreči (Miesto stretnutia) zaznel na ruské pomery obzvlášť kontroverzný názor o živote vo federácii. Ako hosťa si pozvali politológa Viktora Oleviča, ktorý vysvetľoval, prečo sa Ukrajinci otáčajú Moskve chrbtom a radšej pozerajú na Západ. Keď povedal, že v Európe, okrem iného konkrétne v Česku a Slovensku sa majú ľudia lepšie ako v Rusku, tak mu rázne diskutujúci oponovali.

čaputová zelenskyj Čítajte viac Ukrajinci sa chcú mať ako Česi a Slováci, nie Rusi, povedal politológ v ruskej TV. Spustila sa hádka

10:55 Kremeľ zvažuje odpoveď na krok Českej republiky, ktorej vláda v stredu schválila pridanie podniku pre správu ruského majetku v zahraničí na národný sankčný zoznam a rozhodla tým o zmrazení jeho majetku. Podľa agentúry TASS to dnes povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ruské úrady podľa neho teraz preskúmajú, aký majetok má Česká republika v Rusku.

Medvedev Čítajte aj Medvedev Čechom: Vráťte Sudety Nemecku. Pražský samit nazval 'satanistický sabat'

„Tento hlboko antiruský postoj českých úradov samozrejme vyvoláva úplné rozpaky a tento postoj kategoricky odmietame,“ uviedol Peskov.

„Teraz je potrebné zanalyzovať, čo tu Česi majú,“ odpovedal podľa TASS kremeľský hovorca na otázku, či sa Moskva chystá podniknúť odvetné kroky. „Je jasné, že v prípade formalizovania nepriateľských krokov bude samozrejme nasledovať naša odpoveď,“ uviedol.

Ruský podnik, ktorého pridanie na český sankčný zoznam v stredu schválila vláda, prevádzkuje a spravuje v Česku rad nehnuteľností v majetku Ruskej federácie, prevažne v Prahe alebo Karlových Varoch. Podnik Goszagransobnost spadá pod správu záležitostí prezidenta Ruskej federácie. Český minister Ján Lipavský v stredu na tlačovej konferencii po rokovaní vlády povedal, že z príjmov tejto agentúry je priamo financovaný ruský režim, ktorý vedie vojnu na Ukrajine. Podľa vyjadrenia premiéra Petra Fialu na sieti X sa Česko bude snažiť presvedčiť aj ostatné štáty EÚ, aby tiež zmrazili majetok daného podniku.

10:05 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 1 330 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 315 620, uviedol vo štvrtok na Facebooku generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 11 tankov, 17 obrnených bojových vozidiel pechoty, 36 delostreleckých systémov a osem raketometov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 388 tankov, 10 121 obrnených bojových vozidiel pechoty, 7 683 delostre­leckých systémov a 892 raketometov.

9:57 „Maďarský premiér Viktor Orbán si príliš dlho robil, čo chcel. Slovenský predseda vlády Robert Fico je oproti nemu v nevýhode,“ povedala holandská europoslankyňa Sophie in ’t Veldová (D66, Obnovme Európu). V Európskom parlamente v Bruseli reagovala na viaceré otázky novinárov. Politička ako vedúca monitorovacej skupiny pre demokraciu, právny štát a základné práva po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej viac ráz navštívila Slovensko.

Sophie in ’t Veldová Čítajte viac Europoslankyňa: Keď si Fico zoberie príklad z Orbána, príde o peniaze z EÚ

9:54 Britský minister zahraničných vecí David Cameron navštívil Ukrajinu, kde rokoval s prezidentom Volodymyrom Zelenským o obrane a podpore Británie. Vo štvrtok to oznámil na sociálnych sieťach samotný Zelenskyj.

„Prvá pracovná návšteva Davida Camerona, ministra zahraničných vecí Veľkej Británie, v novej funkcii sa uskutočnila na Ukrajine. Bolo to dobré stretnutie,“ uviedol Zelenskyj na platforme Telegram.

Dodal, že s novým britským ministrom rokoval o zbraniach či posilnení vzdušnej obrany a kritickej infraštruktúry. „Som vďačný za podporu Británie,“ napísal Zelenskyj.

Vo videu, ktoré zverejnila kancelárie Zelenského, Cameron hovorí, že chce vyzdvihnúť podporu, ktorú Londýn preukazuje Ukrajine, uvádza agentúra Reuters.

„To, čo chcem povedať tým, že tu som, je, že budeme pokračovať v morálnej, diplomatickej podpore… no predovšetkým vo vojenskej podpore, ktorú potrebujete nielen tento a ďalší rok, ale tak dlho ako bude treba,“ povedal Cameron.

Zelenskyj toto gesto ocenil vzhľadom na prebiehajúci konflikt medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas, ktorý podľa neho odpútava pozornosť od vojny na Ukrajine. „Svet sa nesústredí na bojovú situáciu na Ukrajine a toto rozptyľovanie pozornosti naozaj nepomáha,“ povedal ukrajinský prezident.

8:54 Od začiatku ruskej invázie zahynulo viac ako 30-tisíc ukrajinských vojakov. Ako referuje web news.sky.com, uviedla to ukrajinská občianska iniciatíva. Ukrajinskí predstavitelia držia počet strát ako štátne tajomstvo, pretože sa domnievajú, že zverejnenie tohto čísla by mohlo poškodiť vojnové úsilie Ukrajiny. Historik Jaroslav Tynčenko a dobrovoľník Herman Šapovalenko však pomocou projektu Book of Memory, ktorý sleduje počet úmrtí od prvej ruskej invázie v roku 2014, uviedli, že sa im podarilo potvrdiť niektoré čísla.

Uvádzajú, že dosiaľ potvrdili 24 500 bojových a nebojových úmrtí. Priznali, že skutočné číslo je pravdepodobne vyššie, pretože mnohí z 15 000 nezves­tných vojakov sú pravdepodobne mŕtvi. „Je zrejmé, že 24 500 mien nie je konečný počet mŕtvych, ale podľa nášho hodnotenia to nie je menej ako 70 %. To znamená, že skutočný počet mŕtvych v bojových a nebojových situáciách je viac ako 30-tisíc ľudí,“ napísali autori. Tí odhadujú, že počet zranených ukrajinských vojakov môže byť až 100-tisíc.

7:49 Väčšina ľudí v nezápadných krajinách chce, aby sa vojna na Ukrajine skončila čo najskôr, aj keby to malo znamenať, že sa Kyjev vzdá svojho územia v prospech Ruska. Ako referuje web news.sky.com, vyplýva to z nového prieskumu, ktorý sa tento rok uskutočnil v 11 európskych a desiatich mimoeurópskych krajinách. Celkovo sa doň zapojilo viac ako 25-tisíc dospelých respondentov.

Podľa výsledkov prieskumu, ktorý zverejnila Európska rada pre zahraničné vzťahy, ľudia v Číne, Indii, Turecku a, samozrejme, aj v Rusku, naďalej uprednostňujú čo najskorší koniec vojny. Tento názor prevláda aj v Brazílii, Indonézii, Saudskej Arábii a Juhoafrickej republike. Navyše mnohí ľudia odmietajú tvrdenie, že Rusko je vinné za to, že vojna naďalej pokračuje.

Akurát v Európe, Spojených štátoch a Južnej Kórey jasná väčšina respondentov tvrdí, že Rusko je najväčšou prekážkou dosiahnutia mieru. Len ľudia v USA však zastávajú názor, že Ukrajina túto vojnu vyhrá. Dokonca aj v Európe 30 % opýtaných vyjadrilo názor, že Rusko pravdepodobne vyhrá vojnu do piatich rokov, zatiaľ čo len 38 % tvrdí, že pravdepodobne vyhrá Ukrajina.

6:10 Letecké poplachy na Ukrajine vyhlásené pre štart ruských lietadiel MiG-31 v poslednom čase trvajú dlhšie, prekračujú aj tri hodiny namiesto predtým obvyklých desiatok minút. Je to preto, že Rusi tankujú stíhačky počas letu, uviedol hovorca veliteľstva vzdušných síl Ukrajiny Jurij Ihnat v rozhovore pre RBC-Ukrajina.

„Dnes to bolo kratšie, včera dlhšie. Vo vzduchu tankujú palivo, dobre vedia, že budeme mať poplach,“ povedal Ihnat. Poznamenal, že ruské MiGy nepotrebujú na útok na Ukrajinu tankovať vo vzduchu, keďže nelietajú ďaleko. Bežný let podľa neho trvá 20 až 30 minút, hodinu a pol je čas na tradičné natankovanie na zemi. Ak ide o tri hodiny a viac, tak palivo lietadlám dopĺňajú vo vzduchu.

Na Ukrajine sú v poslednom čase čoraz častejšie rozsiahle poplachy súvisiace so vzletom ruského MiGu-31, podotýka RBC-Ukrajina. Vyvolávajú u Ukrajincov obavy, keďže v prípade, že Rusi pošlú tento MiG, celá Ukrajina sa na mape leteckého poplachu okamžite zmení na „červenú“. Rizikom pre Ukrajinu je, ak štartujú s raketou, uviedol Ihnat. MiG-31K je potenciálnym nosičom hypersonickej rakety Kh-47M2 Kinžal, ktorú ukrajinské systémy protivzdušnej obrany len ťažko dokážu zachytiť, deklarovaný dosah týchto rakiet je tisíce kilometrov, uviedol RBC-Ukrajina.

6:00 Ukrajina si nemôže dovoliť pat vo vojne s Ruskom či zmrazenie konfliktu, pretože potom by museli znovu bojovať ďalšie generácie, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Považuje za dôležité potrestanie zla pri ukončení vojny. Informovala o tom agentúra Interfax-Ukrajina.

„Pokiaľ ide o patovú situáciu a zmrazenie konfliktu, mal by som poctivo povedať, že bojovať budú naše deti. Alebo naši vnuci budú bojovať. Už sme prišli o veľa ľudí. Chceme žiť pri vedomí, že budeme vychovávať deti, ktoré určite potom budú bojovať? Pretože Rusko znovu príde, ak ho nevrátime na jeho miesto,“ citovala Zelenského slová zo stretnutia s africkými novinármi agentúra Interfax-ukrajina. Uistil, že Ukrajinci túžia po mieri a uvedomujú si, že vojnu je nutné ukončiť, ale tento koniec môže byť rôzny a nemusí sa páčiť každému. „Je potrebné, aby zlo trpelo,“ vyhlásil.

Patová situácia vo vojne podľa prezidenta predstavuje len „dočasnú slabosť“.

Mieru možno podľa Zelenského dosiahnuť, „ak Rusko splní jediný bod: bude rešpektovať územnú celistvosť (Ukrajiny) a Chartu OSN, a teda stiahne vojská z nášho územia – to ukončí vojnu“.

Pripustil, že takýto koniec vojny by nevyriešil všetky problémy a ešte by nešlo o obnovenie spravodlivosti, pretože je treba „niečo urobiť s tým, čo tu (Rusi) nastvárali“.

Server Meduza v súvislosti so Zelenského výrokmi pripomenul rozhovor náčelníka ukrajinského generálneho štábu v časopise The Economist, v ktorom generál Valerij Zalužnyj uviedol, že vojna sa ocitla v slepej uličke a hrozí, že ukrajinskú protiofenzívu vystriedajú pozičné boje, ktoré môžu trvať roky a ktoré sú výhodné pre Rusko. Zelenskyj vtedy vyhlásil, že nepovažuje situáciu na fronte za patovú, avšak pripustil, že časť sveta je už vojnou na Ukrajine unavená. Neskôr prezident vyhlásil, že ukrajinskí vojaci majú plán na budúci rok, ale výsledky na bojisku sa Ukrajina pokúsi dosiahnuť ešte tento rok. Šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak následne tvrdil, že rok 2024 bude „rozhodujúci“ vo vojne proti Rusku.

Zalužnyj Čítajte viac Zalužnyj: Vojna je na mŕtvom bode, krásny a hlboký prielom sa zrejme nepodarí

Prezident Vladimir Zelenskyj je presvedčený, že Ukrajina si nemôže dovoliť „zamrznutý konflikt“ s patovou situáciou, preto ho musí ukončiť.

Zdroj: Zelenskyj na stredajšom stretnutí s africkými novinármi v Kyjeve, informuje Interfax-Ukrajina

Priama reč: "Ak ide o patovú situáciu a zamrznutý konflikt, musíme úprimne povedať, že naše deti budú bojovať. Alebo budú bojovať naše vnúčatá. Už sme stratili toľko ľudí. Chceme takto žiť s vedomím, že budeme? vychovávať deti, kto sa neskôr určite pobije?..

Patová situácia je dočasná slabosť. Ak chceme ukončiť vojnu, musíme ju ukončiť."

Podrobnosti: Podľa prezidenta môže byť tento koniec iný, ale je nevyhnutný a „zlo musí trpieť“.

Zelenskyj vysvetlil, že koncom vojny má na mysli situáciu, keď Rusko začne rešpektovať územnú celistvosť a Chartu OSN a stiahne vojakov z územia Ukrajiny.