Sláva dronov Bayraktar na Ukrajine síce pohasla, no výrobca z nej úspešne ťaží ďalej

Pred vojnou na Ukrajine kúpilo tieto drony 10 krajín. Po jej začatí sa počet zákazníkov viac ako strojnásobil. Prvým používateľom bolo, samozrejme, domáce Turecko. Jeho pozemné sily, námorníctvo, ale i polícia, pobrežná stráž či tajná služba, ich majú od roku 2014 okolo tristo. Medzi prvých zákazníkov však patrila aj Ukrajina, ktorá ich od roku 2019 postupne objednala okolo 60 a zopár ďalších dostala neskôr do daru.

Bayraktar pred vojnou slúžil najmä na prieskum. Jeho kamery majú veľký dosah a tak mohli pozorovať separatistické pozície z hĺbky vlastného územia. Občas boli použité na zničenie diel, ktoré v rozpore s dohodami separatisti používali na ostreľovanie ukrajinského územia. Takto došlo aj k vôbec prvému bojovému nasadeniu ukrajinského Bayraktaru 26. októbra 2021. Separatisti vtedy začali ostreľovať ukrajinské pozície z húfnice, zabili jedného vojaka a viacerých zranili. Kyjev najprv požiadal o ukončenie paľby diplomatickou nótou prostredníctvom misie OBSE. Keď na to separatisti nereagovali, vypustil na ich húfnicu Bayraktar navádzanú bombu bez toho, aby preletel línie.

Získal si slávu

Všetko sa zmenilo po začatí ruskej invázie 24. februára 2022. Z občasného používania sa stal každodenný boj. Do hĺbky ukrajinského územia prenikali kolóny ruskej techniky a Bayraktary im robili zo života peklo. Mnohé kolóny totiž nemali žiadnu protivzdušnú obranu s radarom, nanajvýš vojakov s prenosnými raketami. Aj tie kolóny, ktoré mali šťastie, sprevádzal väčšinou len jeden, zriedkavo dva samohybné systémy ako Tor alebo Buk. Dron Bayraktar má však plochý trup aj chvostové plochy a tak má len malý radarový odraz. Neskúsení operátori systémov Tor a Buk mali za pochodu problém ho zachytiť. Operátori dronov zvyčajne zničili najskôr tento protivzdušný systém a zvyšok kolóny im bol potom vydaný napospas.

Tieto zlaté časy Bayraktarov sa skončili po tom, čo sa ruské prieniky podarilo zastaviť a front sa stabilizoval. Oblasť bojov tak bola prehustená prostriedkami protivzdušnej obrany a straty dronov začali rásť. Ruská strana v decembri 2022, čiže po 10 mesiacoch bojov, ohlásila zničenie vyše 130 Bayraktarov, čo pokojne možno označiť za bájny výmysel – je to dvakrát viac, ako ich Ukrajina vôbec mala. Vizuálne je podľa serveru Oryx potvrdené zničenie 24 strojov.

Bayraktary Ukrajincom naďalej slúžia na prieskum a pozorovanie z diaľky. V septembri tohto roka, kedy sa dočasne podarilo vyradiť väčšinu ruskej protivzdušnej obrany na juhu Cherosnskej oblasti a na severe Krymu, sa na chvíľu vrátili aj k ničeniu pozemných cieľov. Také slávne časy, ako na začiatku vojny, si však už asi nezopakujú.

Napriek tomu sa stali veľkým obchodným hitom tureckej firmy Baykar. Od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 ich postupne zaradili do služby Niger, Pakistan, Džibutsko, Togo, Tunisko, Burkina Faso, Rwanda, Nigéria, Mali a Spojené Arabské Emiráty. V októbri 2022 prevzalo prvé stroje aj Poľsko, čím sa stalo ich prvým používateľom spomedzi krajín NATO. Ďalšími členmi Severoatlantickej aliancie, ktorí Bayraktary kúpili v priebehu tohto roka, sú Albánsko a Rumunsko.

Úspechy v Afrike

Väčšinu používateľov Bayraktarov však tvoria rozvojové štáty z Ázie a najmä z Afriky. Výnimkou je, okrem niekoľkých už spomínaných, len Japonsko. Tieto drony má napríklad aj Bangladéš, Somálsko, Maroko, Kirgizsko, Turkménsko, Azerbajdžan a Etiópia. Práve posledná menovaná krajina je príkladom, prečo Afričania Bayraktary kupujú a prečo budú v ich službách úspešné. Na africkom kontinente si nemusia lámať hlavu s nejakou sofistikovanou protivzdušnou obranou protivníka a Bayraktarom nebude nič brániť v ich ničivej práci. Presne to sa stalo v novembri 2021, keď zdanlivo nezastaviteľné kolóny tigrajských povstalcov postupovali na etiópske hlavné mesto Addis Abeba. V otvorenej krajine a bez protivzdušnej obrany ich však zničili roje dronov, ktoré poskytli arabskí spojenci Etiópie. Tá potom kúpila vlastné bezpilotné prostriedky a vybrala si Bayraktary.

Zaujímavé je, že podľa výrobcu si tieto drony kúpilo už viac ako 30 krajín, no približne 10 z nich si túto skutočnosť neželalo zverejniť. Jednou z nich bol doposiaľ aj Uzbekistan. Ten sa k ich používaniu priznal minulý týždeň viac-menej náhodou. Uzbecký prezident a hlavný veliteľ tamojších ozbrojených síl Šavkat Mirzijojev bol na inšpekcii základne na juhovýchode krajiny pri hraniciach s Afganistanom a Tadžikistanom. Na záberoch z návštevy prezidenta sa objavilo aj viacero typov bezpilotných prostriedkov. Medzi nimi boli aj štyri Bayraktary, každý z nich vyzbrojený štyrmi tureckými riadenými strelami Roketsan. Ďalším takto prezradeným typom bol čínsky Wing Loong.

Bayraktar TB2 je bojový bezpilotný prostriedok s dlhou vytrvalosťou určený pre stredné výšky. Má dĺžku 6,5 m a rozpätie 12 m. Dosahuje maximálnu rýchlosť 220 km/h a má dolet až 4-tisíc km. Vo vzduchu vydrží až 27 hodín. Dôležitý je však dosah pozemnej stanice, prostredníctvom ktorej ho operátor ovláda. Ten nebol zverejnený, ale na základe známych faktov o akciách Bayraktarov sa pohybuje do 300 km. Dron teda môže operovať maximálne do tejto vzdialenosti. Jeho maximálny dostup je 7500 m, ale bežne sa pohybuje vo výškach do 5500 m. Tým sa pohodlne vyhne väčšine prenosných protilietadlových rakiet. Stroj má pod krídlami štyri závesníky, na ktorých môže niesť 150 kg výzbroje v podobe rakiet a navádzaných bômb.