644. deň: Dobyli sme Chromove, Avdijivka je takmer obkľúčená, hlási Rusko
Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 644 dní
- Putin bude bojovať až do amerických volieb, obávajú sa v USA
- Ukrajina hlási za noc zostrelenie 21 ruských dronov a dvoch z troch rakiet
- Ukrajinský úder na budovu zabil piatich vysokopostavených ruských predstaviteľov, hlási hnutie odporu
- Dobyli sme obec Chromove, pri Bachmute, hlási Rusko. Neposkytli žiadne dôkazy
- Rusko častejšie používa kazetovú muníciu
- Slovensko podporí začatie prístupových rokovaní s Ukrajinou, ubezpečil Blanár Kulebu
- Stoltenberg: Rusko je kvôli vojne slabšie politicky, vojensky a ekonomicky
- EÚ zatiaľ Ukrajine dodala 300-tisíc kusov delostreleckej munície zo sľúbeného milióna
- Kuleba: Pre Ukrajinu neexistuje patová situácia, neustúpime a nič nás nezastaví
Čítajte viac 643. deň: Otrávili manželku šéfa ukrajinskej rozviedky Budanova a ďalších z jeho okolia
22:59 Rusko v stredu opätovne nezvolili na ďalšie dvojročné obdobie do Výkonnej rady Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW). Prvýkrát od vzniku OPCW tak nie je v tomto rozhodovacom orgáne zastúpené, informovala agentúra AFP.
Rusko podľa agentúry TASS získalo 65 hlasov, potrebných však bolo najmenej 66. Kandidovalo v rámci východoeurópskeho bloku, ktorý má v rade pridelených päť kresiel. Na funkčné obdobie 2024 – 2026 sa uvoľnili tri, ktoré získali Ukrajina, Litva a Poľsko.
Výkonná rada pozostáva zo 41 členov volených na základe rotácie konferenciou zmluvných štátov na obdobie dvoch rokov. Dohliada na činnosť Technického sekretariátu a je zodpovedná za dodržiavanie Dohovoru o chemických zbraniach.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj výsledok hlasovania privítal. „OPCW je rešpektovaná medzinárodná organizácia, teroristi tam nemajú miesto,“ napísal na sociálnej sieti X. Vylúčenie Ruska z Výkonnej rady OPCW je podľa neho „logickým dôsledkom“ ruskej agresie proti jeho krajine. „Úloha Moskvy v medzinárodných záležitostiach je čoraz menšia a jej izolácia čoraz väčšia,“ konštatoval Zelenskyj.
OPCW so sídlom v Haagu dostala v roku 2013 Nobelovu cenu za mier za snahu zbaviť Zem chemických zbraní. Organizácia zohrala kľúčovú úlohu v občianskej vojne v Sýrii, keď Damask súhlasil s likvidáciou svojho arzenálu chemických zbraní. V júli OPCW oznámila „míľnik“, že všetky deklarované chemické zbrane na celom svete boli dokázateľne nenávratne zničené.
20:48 Ruský súd odsúdil na desať dní väzenia muža, ktorý prstom napísal do snehu „Nie vojne“. Ako referuje web news.sky.com, Dmitrij Fiodorov napísal 23. novembra tento odkaz na zasnežený turniket pri vstupe na klzisko v moskovskom Gorkého parku.
Polícia, ktorá ho zadržala, rozhodla, že jeho konanie by sa mohlo rovnať občianskemu priestupku a porušeniu zákona z dôvodu verejnej diskreditácie ruských ozbrojených síl.
Rusko od invázie na Ukrajinu tvrdo zasahuje proti disentu a podľa kritikov bolo zadržaných takmer 20-tisíc ľudí. Fiodorov, ktorý sa na súde priznal, že napísal protivojnový slogan, dostal desať dní väzenia za neuposlúchnutie polície a údajné odmietnutie ísť na policajnú stanicu, čo však poprel. (sita)
18:10 Na Ukrajine prišiel o život ďalší ruský generál, a to pravdepodobne už siedmy, uviedla na svojom ruskojazyčnom webe stanica BBC. Podľa nej hneď niekoľko ruských zdrojov podporujúcich vojnu Ruska proti Ukrajine informovalo o smrti generálmajora Vladimira Zavadského, slúžiaceho ako zástupca veliteľa 14. armádneho zboru.
Prvé správy o Zavadského smrti sa podľa BBC objavili už v utorok večer na verejne neprístupnom chate moskovskej školy vojenských veliteľov. Podľa záznamu, s ktorým sa zoznámila ruská redakcia BBC, jeden z absolventov písal, že generál sa stal obeťou výbuchu míny v oblasti bojov.
O tom, že generál zahynul pri meste Izjum v Charkovskej oblasti, informovala dnes agentúra Novorossija, zriadená skupinou Cargrad Media pravoslávneho oligarchu Konštantína Malafejeva. Podľa iných zdrojov mohol Zavadskij prísť o život pri dedine Krynky v Chersonskej oblasti, kde ruská armáda v posledných týždňoch bojuje s ukrajinskými jednotkami, ktoré tam vytvorili predmostie na ľavom, východnom brehu rieky Dneper.
Správy o smrti generála Zavadského sa objavili tiež na sociálnej sieti VKontakte.
18:00 Pri utorkovom ukrajinskom útoku na policajnú budovu v obci Juvilejne v Ruskom okupovanej časti ukrajinskej Chersonskej oblasti zomreli štyria policajti a ďalších 18 ľudí bolo zranených. Napísala ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na miestne okupačné úrady. Ukrajinské armádne Centrum národného odporu podľa serveru Ukrajinska pravda predtým uviedlo, že pri utorkovom zásahu v Juvilejne zomrelo päť vysokopostavených ruských činiteľov, ktorí sa tam zúčastnili na schôdzi.
„Štyria policajti zomreli na mieste, 18 ľudí bolo (v utorok) ráno zranených v dôsledku ostreľovania budovy odboru ruského ministerstva vnútra v dedine Jubilejnoje (ruský názov dediny) zo salvového raketometu HIMARS,“ cituje TASS nemenovaného činiteľa, podľa ktorého je päť policajtov zranených ťažko.
Centrum národného odporu skôr počas dňa informovalo o údere na budovu, kde práve rokovali okupační činitelia. Útok bol podľa strediska možný „vďaka informáciám z podzemia (odporu) a znepokojených miestnych obyvateľov“.
16:45 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba uviedol, že sa domnieva, že otrava manželky šéfa ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby bola „pokusom o atentát“ zo strany Ruska. Referuje o tom web news.sky.com.
Marianne Budanovovej, manželke Kyryla Budanova, bola v utorok diagnostikovaná otrava ťažkými kovmi a lieči sa v nemocnici. Boli to látky, ktoré sa v žiadnom prípade nepoužívajú v bežnom živote ani v armáde a ich prítomnosť môže naznačovať úmyselný pokus o otrávenie Budanovovej.
„Má zmysel predpokladať, že to bol pokus, je to pokus o atentát na jej život, pretože vieme, že Rusko sa predtým pokúsilo zavraždiť samotného Budanova,“ vyhlásil Kuleba a dodal: „Takže má zmysel to predpokladať, ale potrebujem viac informácií, aby som si o tom urobil vlastný úplný úsudok.“
Čítajte aj 643. deň: Otrávili manželku šéfa ukrajinskej rozviedky Budanova a ďalších z jeho okolia
Zatiaľ nie je jasné, či bol jed namiesto Budanovovej určený jej manželovi. Začiatkom roka hovorca ukrajinskej rozviedky uviedol, že Budanov od vypuknutia vojny prežil desať pokusov o atentát. Budanov nedávno miestnym médiám povedal, že jeho manželka žije s ním v jeho kancelárii, čo by mohlo naznačovať, že práve on bol zamýšľaným cieľom otravy.
15:43 V súvislosti s predĺžením programu praktickej podpory NATO pre Ukrajinu, ktorý funguje od roku 2016, sa podarilo uplatniť maďarské aspekty. Po stretnutí Rady NATO – Ukrajina na úrovni ministrov zahraničných vecí v Bruseli to v stredu uviedol šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.
V rámci uvedeného podporného programu je totiž možné poskytovať Kyjevu iba tzv. nesmrtiace prostriedky, a aj to výhradne iba na dobrovoľnom základe, povedal Szijjártó.
Zároveň pripomenul, že stále platí rozhodnutie NATO, že treba urobiť všetko pre to, aby nedošlo ku konfrontácii s Ruskom. „Hoci na stretnutí vládla špecificky vojnová atmosféra, nikto toto rozhodnutie nespochybňoval,“ tvrdil maďarský minister.
Podľa jeho slov spojenci dali jasne najavo, že za súčasných okolností neprichádza do úvahy členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii.
Čítajte aj Szijjártó: Časť európskej politickej elity stratila zdravý rozum, trpí vojnovou psychózou
K predĺženiu programu praktickej podpory NATO pre Ukrajinu, ktorý sa začal dlho pred vypuknutím súčasnej vojny, v roku 2016, Szijjártó podotkol, že maďarská vláda pri jeho príprave presadzovala dva dôležité aspekty. Jedným bolo zachovanie princípu dobrovoľnosti, aby sa každý členský štát mohol sám rozhodnúť, či sa chce do programu zapojiť, a na druhej strane, aby sa v rámci tejto iniciatívy odovzdávali len nesmrtiace prostriedky.
Szijjártó podčiarkol, že Maďarsko podporuje územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny, no zároveň by sa podľa jeho názoru malo ujasniť, že vojna, ktorá tam zúri, nie je vojnou Európy.
15:40 Kremeľ sa domnieva, že európske krajiny bez ruského tovaru stratia konkurencieschopnosť. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov podľa agentúry TASS reagoval na správy o veľkých nákupoch ruského skvapalneného plynu a tiež na návrh Česka vylúčiť ruskú oceľ zo zoznamu výrobkov, na ktoré sa vzťahujú sankcie.
„Hypoteticky sa Európa môže zaobísť bez Ruska, ale vtedy bude musieť rovnaký tovar, či už zdroje energie, alebo ešte niečo iné, kupovať inde, ale za väčšie ceny. Potom sa ukáže, že európsky priemysel, konkrétni výrobcovia, sú pred bankrotom, a bude to mať veľmi vážne následky,“ povedal Peskov. „Preto sa naše výrobky tešia obľube rovnako ako predtým a nakupujú ich, a to aj v európskych krajinách,“ dodal hovorca Vladimira Putina.
Čítajte aj Česi to dokázali. Republika už nie je závislá od dovozu zemného plynu z Ruska
Český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela v pondelok uviedol, že verí, že ČR získa výnimku na dovoz ruskej ocele. O predĺženie výnimky na dovoz ruskej ocele do roku 2028 sa usiluje ostravská hutnícka spoločnosť Vítkovice Steel. Predĺženie výnimky sa rieši v rámci rokovaní o dvanástom balíku sankcií proti Rusku, ktorý nedávno predstavila Európska komisia.
15:20 Popredný ruský diplomat vyhlásil, že Spojené štáty sa mýlia, ak sa domnievajú, že môžu vyhrať ďalšie preteky v zbrojení. Ako referuje web news.sky.com, námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov, ktorý je zodpovedný za vzťahy s USA, nešírenie zbraní a kontrolu zbrojenia, varoval, že vojenský konflikt medzi Moskvou a NATO nemožno vylúčiť.
Riabkov však povedal, že Rusko sa nevyhráža konfliktom so západnou vojenskou alianciou a že „bremeno je úplne na strane NATO“. Súčasné okolnosti nie sú „priaznivé“ pre rozhovory o zbrojení s USA, povedal pre denník Izvestija.
„Ak Spojené štáty očakávajú, že vyhrajú ďalšie preteky v zbrojení a zopakujú do istej miery skúsenosti z obdobia prezidentovania Ronalda Reagana, potom sa Američania mýlia. Nepodľahneme provokáciám, ale môžeme zaručiť, že zaistíme našu bezpečnosť,“ skonštatoval Riabkov.
Čítajte aj Moskva používa 'zombie' ponorky, snaží sa navonok udržať krok s USA
15:10 Európska komisia (EK) v stredu kritizovala Poľsko za nedostatočnú angažovanosť pri snahe ukončiť protesty vodičov kamiónov, ktorí blokujú poľsko-ukrajinské hraničné priechody.
Poľskí vodiči kamiónov od 6. novembra blokujú hraničné priechody na protest proti nespravodlivej konkurencii ukrajinských firiem podnikajúcich v cestnej nákladnej doprave. Rokovania medzi Kyjevom, Varšavou a predstaviteľmi EÚ tento problém nedokázali vyriešiť.
„Situáciu na poľskej hranici s Ukrajinou považujem za absolútne neprijateľnú,“ povedala eurokomisárka pre dopravu Adina Valeanová. Podľa jej slov neexistuje „dobrá viera v nájdenie riešenia“. „Ide o takmer úplnú absenciu zapojenia poľských úradov,“ uviedla.
„Celá EÚ, nehovoriac o Ukrajine, krajine, ktorá je momentálne vo vojne, nemôže byť rukojemníkom blokovania našich vonkajších hraníc,“ zdôraznila eurokomisárka. Zároveň upozornila, že Európska komisia má právo prijať opatrenia proti tým, „ktorí nerešpektujú pravidlá a neuplatňujú zákony“.
Čítajte aj Protest poľských dopravcov nekončí, zomreli dvaja muži. Varšava navrhla Kyjevu riešenie
14:30 Päť vysokopostavených ruských predstaviteľov údajne zomrelo pri ukrajinskom útoku na budovu v okupovanej časti Chersonskej oblasti. Ukrajinské Národné centrum odporu na platforme Telegram informovalo, že úder sa odohral v obci Juvilejne po „informáciách poskytnutých podzemím a znepokojenými miestnymi obyvateľmi“. „V dôsledku úspešných akcií je známe, že zomrelo päť vysokopostavených úradníkov," uviedlo centrum. Na svojej webstránke to píše denník The Guardian.
Centrum v príspevku zverejnilo aj fotografie zobrazujúce dvojposchodovú budovu s čiastočne zničenou strechou a vybitými oknami.
Čítajte aj Poradu predčasne ukončila raketa HIMARS. Ukrajinský úder zlikvidoval ďalšie veliteľské sídlo
14:05 Ruské ministerstvo obrany dnes vyhlásilo, že jeho armáda získala kontrolu nad ukrajinskou dedinou Chromove, ktorá sa nachádza západne od Bachmutu. Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nemožno priamo nezávisle overiť. Kyjev sa zatiaľ k ruskému vyhláseniu nevyjadril.
„Na doneckom smere jednotky ‚Južnej‘ skupiny vojsk za podpory letectva a delostreleckej paľby zlepšili svoje pozície pozdĺž prednej línie a oslobodili osadu Arťomovskoje v Doneckej ľudovej republike,“ oslobodili osadu Arťomovskoje v Doneckej ľudovej republike. cituje ruská agentúra Interfax rezort obrany, ktorý použil ruský názov pre obec Chromove a ďalej termín pre medzinárodne neuznaný proruský separatistický útvar na Ukrajine. Výrazom „oslobodiť“ Rusi vo svojej vojne na Ukrajine označujú dobytie a okupáciu ukrajinských území.
Ruské ministerstvo obrany neposkytlo žiadne dôkazy pre svoje tvrdenie, upozornil server Meduza.
V dedine Chromove žilo pred ruskou inváziou približne tisíc ľudí a nachádza sa v tesnej blízkosti Bachmutu, o ktorý ruské invázne vojsko a ukrajinskí obrancovia zviedli jednu z najkrvavejších bitiek tejto vojny a v máji padlo do ruských rúk. Ukrajinské jednotky však následne obsadili výšiny nad Bachmutom a postúpili na západ, sever a juh od banského mesta.
13:55 Rusko pripravilo návrh legislatívy, ktorá by cudzincov prinútila podpísať „dohodu o lojalite“ k Rusku. Ako referuje web news.sky.com, dohoda by im zakazovala kritizovať oficiálnu politiku, diskreditovať sovietsku vojenskú históriu alebo porušovať tradičné rodinné hodnoty.
Cudzinec vstupujúci do Ruska by mal zakázané „zasahovať do činnosti verejných orgánov Ruskej federácie a v akejkoľvek forme diskreditovať zahraničnú a domácu štátnu politiku Ruskej federácie, verejné orgány a ich predstaviteľov“, uvádza sa v legislatívnom návrhu.
Dohoda bude obsahovať klauzuly o morálke, rodine, „propagande o netradičných sexuálnych vzťahoch“ a histórii.
Cudzincom by sa tiež zakázalo „prekrúcať historickú pravdu o čine sovietskeho ľudu pri obrane vlasti a jeho prínose k víťazstvu nad fašizmom“. Pri tomto pravdepodobne ide o narážku na vojnu na Ukrajine.
Nie je jasné, na ktorých cudzincov by sa návrh zákona vzťahoval, ani aký by bol trest pre tých, ktorí ho neuposlúchnu.
13:35 Ministri zahraničných vecí krajín NATO, ktoré hraničia s Ruskom, vyjadrili obavy v súvislosti s prílevom nelegálnych migrantov do Fínska.
Vláda v Helsinkách v utorok rozhodla o uzavretí posledného otvoreného hraničného priechodu s Ruskom. „Na našich hraniciach sme zažili hybridnú operáciu zo strany Ruska,“ uviedla fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová na zasadnutí krajín NATO v Bruseli.
Valtonenová uviedla, že Moskva nielenže necháva migrantov bez dokladov cestovať cez Rusko, „ale týchto ľudí aj mobilizuje“. Fínske hraničné priechody zostanú uzavreté počas dvoch týždňov a z Ruska bude vjazd povolený iba pre nákladné vlaky.
Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna uviedol, že túto otázku bude konzultovať s ministrami pobaltských a severských krajín. „Fínsko je vystavené hybridným útokom zo strany Ruska. Je to naozaj masívne,“ povedal Tsahkna.
„Musíme sa naozaj obávať, že Rusko využíva nevinných ľudí, utečencov; tlačí ich cez hranice,“ povedal.
„Ak si viete predstaviť poveternostné podmienky na severe, je to niečo veľmi kritické. Naozaj dúfam, že neuvidíme žiadnych mŕtvych ľudí a utečencov,“ povedal Tsahkna.
13:25 Európa musí pracovať na užšej spolupráci zbrojárskeho priemyslu, aby dokázala viac pomôcť Ukrajine. Po rokovaní ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Bruseli to českým novinárom povedal šéf českej diplomacie Jan Lipavský. Reagoval tak na vyhlásenie ukrajinského ministra zahraničia Dmytra Kulebu, že EÚ zatiaľ Kyjevu dodala len 300 000 kusov delostreleckej munície zo sľúbeného milióna do marca budúceho roka.
„Ide o to, že Západ má zdroje, my sme tridsaťkrát bohatší ako celé Rusko, ale Rusko prešlo na vojnovú ekonomiku a tiež sú ochotní a schopní poslať tisícky ľudí na smrť,“ poznamenal. „Bojujeme s naozaj húževnatým protivníkom a je to najmä o hľadaní kapacít,“ myslí si. Zdôraznil aj význam moderných technológií, kedy sa Ukrajine pomocou dronov a raketových útokov podarilo vytlačiť ruské námorníctvo z časti Čierneho mora a obnoviť prevádzku v prístavoch.
Foto: TASR, Barbora Vizváryová
„Na pozemnom fronte sa toho v úvodzovkách veľmi nepohlo, Ukrajinci zaznamenali len čiastočné úspechy. O to viac sa ukazuje, že ide o vojnu, kde záleží na tom, koľko ste toho schopní nasadiť a kto vydrží dlhšie,“ uviedol český minister.
13:10 Po niekoľkých príliš detailných či neostrých fotografiách sa objavil prvý celkový záber amerického tanku M1A1 Abrams v ukrajinských službách. Hoci ide len o jednu fotku, prezrádza toho celkom dosť.
Čítajte viac Americký tank Abrams na Ukrajine. Čo všetko sa dá z prvej fotky vyčítať?
13:00 Ruské vzdušné sily pravdepodobne začali častejšie používať bomby s kazetovou muníciou RBK-500. Tieto bomby údajne použili proti ukrajinským silám pri Vuhledare a Avdijivke v Doneckej oblasti, uvádza vo svojom spravodajskom hlásení o vojne na Ukrajine britské ministerstvo obrany. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Bomba RBK-500, ktorá má pol tony, pri odpálení uvoľní zhruba 100 a 350 kusov submunície v závislosti od variantu. Submunícia potom postupne detonuje buď ako stovky úlomkov vo vysokej rýchlosti, alebo jedna väčšia protitanková nálož.
Rusko pravdepodobne integrovalo bomby do navádzaných kĺzavých súprav, čo „umožňuje nosnému lietadlu vypustiť muníciu mnoho kilometrov od cieľa“, konštatuje Londýn s tým, že ruské súpravy kĺzavých bômb vo všeobecnosti dosahujú nízku presnosť. Bomba RBK-500 však podľa rezortu obrany môže vybuchnúť na ploche niekoľkých stoviek metrov, čo „zvyšuje šancu spôsobiť aspoň nejaké poškodenie zamýšľanému cieľu".
12:53 Opravárenské centrum ukrajinskej vojenskej techniky na Slovensku bude pokračovať v prevádzke. Uviedol to ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba po rokovaní so šéfom slovenskej diplomacie Jurajom Blanárom v Bruseli. Blanár informáciu potvrdil.
Čítajte viac Kuleba poďakoval Blanárovi. Spolupráca medzi Slovenskom a Ukrajinou pokračuje
12:05 **Rusko je v dôsledku vojny proti Ukrajine slabšie politicky, vojensky a ekonomicky, nie je však možné ho podceňovať, povedal novinárom generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Po dnešnom rokovaní ministrov zahraničných krajín NATO s ich ukrajinským kolegom Dmytrom Kulebou Stoltenberg upozornil, že Rusko pred zimou nahromadilo veľké zásoby rakiet a že je preto potrebné podporiť ukrajinskú protivzdušnú obranu.
Stoltenberg na tlačovej konferencii varoval, že Rusko podniká nové pokusy útočiť na ukrajinskú elektrorozvodnú sieť a energetickú infraštruktúru a tým „ponechať Ukrajinu v tme a chlade“. Spojenci preto brániacemu sa Kyjevu dodávajú kľúčové systémy protivzdušnej obrany.
Generálny tajomník aliancie pred novinármi pripomenul rastúcu závislosť Ruska od Číny. Zároveň šéf aliancie poukázal na to, že Ukrajina dokázala oslobodiť zhruba polovicu svojho územia obsadeného Ruskom po invázii z februára 2022 a uvoľnila plavebné cesty v Čiernom mori.
Členovia NATO sa podľa Stoltenberga zhodujú, že Ukrajina bude členom NATO, jej pokračujúca podpora bola kľúčovou témou dnešného rokovania Rady NATO – Ukrajina na úrovni ministrov zahraničia.
Vôľa k pokračujúcej podpore Ukrajiny sa napokon odráža aj v záverečnom vyhlásení z bruselského rokovania. „Spojenci sú naďalej pevní vo svojom záväzku ďalej stupňovať politickú a praktickú podporu Ukrajiny, ktorá naďalej bráni svoju nezávislosť, suverenitu a územnú integritu vo svojich medzinárodne uznaných hraniciach, a budú v podpore pokračovať, kým bude treba,“ stojí v záveroch.
11:35 Ruské sily zintenzívnili útoky na takmer obkľúčené priemyselné mesto Avdijivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. V stredu to uviedol predstaviteľ ukrajinskej armády.
„Nepriateľ výrazne zvýšil svoju aktivitu. Používa obrnené vozidlá,“ povedal armádny veliteľ Olexandr Tarnavsky zodpovedný za územie Avdijivky.
Dodal, že ruská armáda proti jeho jednotkám uskutočnila takmer 20 náletov, vypálila štyri rakety a viac ako 1000 delostreleckých nábojov. Ukrajinské sily však podľa jeho tvrdení „pevne držia líniu pozdĺž frontu pri Avdijivke“. AFP toto tvrdenie nedokáže nezávisle overiť.
11:00 Hodnotenie reformy maďarskej justície a maďarská hrozba veta pre finančný balík na pomoc Ukrajine spolu nesúvisia. Pre denník Népszava to v utorok v Bruseli uviedla podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová.
„Maďarská vláda vynakladá veľké úsilie na naplnenie očakávaní a veľmi intenzívne komunikuje s Európskou komisiou,“ reagovala Jourová na otázku denníka o bruselskom hodnotení reformy súdnictva súvisiacej s uvoľňovaním eurofondov pre Budapešť. Eurokomisárka však dala jasne najavo, že rozhodnutie EK nemožno naťahovať donekonečna, zatiaľ však Komisia od Budapešti očakáva odpovede na doplňujúce otázky.
Čítajte aj Orbán: Ukrajina Rusko neporazí, EÚ urobila strategickú chybu
10:20 Európska únia zatiaľ Ukrajine dodala len 300 000 kusov delostreleckej munície zo sľúbeného milióna do marca budúceho roka. Pri svojom príchode na rokovanie ministrov zahraničia NATO v Bruseli to dnes uviedol šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba.
Kuleba zároveň vyzval členov NATO, aby „výrazne posilnili“ výrobu zbraní vo svojich krajinách, ako aj munície a iného vojenského materiálu, ktorým podporujú Ukrajinu. Zároveň vyjadril nádej, že aj NATO aj EÚ už čoskoro prijmú ďalšie ďalekosiahle záväzky pomoci pre Ukrajinu.
EÚ tento rok v marci pôvodne prisľúbila, že Ukrajine v priebehu 12 mesiacov dodá milión kusov munície. Časť mala poskytnúť zo svojich zásob a časť pre Ukrajinu zaobstarať cestou spoločných nákupov a zvýšením priemyselných kapacít. Pred časom sa však začali objavovať správy, že doteraz bolo dodaných len asi 300 000 kusov a že sa cieľ pravdepodobne nepodarí splniť. Potvrdil to napríklad aj pred pár dňami v Bruseli nemecký minister obrany Boris Pistorius.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
10:10 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba sa v stredu pokúsil rozptýliť obavy z nedostatočného pokroku ukrajinskej armády v boji proti ruským okupantom.
Kuleba sa zúčastňuje na prvom stretnutí Rady NATO – Ukrajina na úrovni ministrov zahraničných vecí. Po príchode do sídla Aliancie vyhlásil, že neexistuje patová situácia na bojiskách na Ukrajine. "Musíme pokračovať, musíme bojovať ďalej, Ukrajina nemôže ustúpiť,“ povedal Kuleba.
Za strategický cieľ Ukrajiny označil oslobodenie celého svojho územia vrátane polostrova Krym, a tento cieľ „zostáva nezmenený“ a Ukrajinu pri jeho napĺňaní „nič nezastaví“.
Čítajte aj Kuleba: Viedli sme 200 kôl rokovaní s Moskvou. Žiadny rozhovor nezabránil Putinovi rozpútať brutalitu
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok večer, po prvom dni ministerských rokovaní, povedal, že pre všetky ozbrojené konflikty musí platiť medzinárodné právo. Konflikty na Ukrajine a v Pásme Gazy však označil za „veľmi odlišné“, a preto Západ na ne reaguje rôznym spôsobom.
Reagoval na obvinenia lídrov niektorých arabských krajín, že Západ neuplatňuje rovnaké štandardy na izraelské útoky v Gaze ako na ruské útoky na Ukrajine.
„Medzinárodné právo, humanitárne právo sa musí rešpektovať vo všetkých konfliktoch a civilné životy musia byť vždy chránené,“ uviedol Stoltenberg pred novinármi.
„Ukrajina nikdy nebola hrozbou pre Rusko, Ukrajina nikdy nenapadla Rusko. Ruská invázia na Ukrajinu bola nevyprovokovanou inváziou, je to širokoplošná invázia do inej krajiny,“ upozornil. A dodal, že Ukrajina má právo brániť sa proti nevyprovokovaným útokom a zachovať si svoju územnú celistvosť.
Čítajte aj Kuleba kritikom protiofenzívy: Ukrajina nemala existovať do troch dní, nikdy nás nepodceňujte
9:50 Nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková vyzvala spojencov, aby nad Ukrajinou vytvorili „zimný štít“ a ochránili ju tak pred ruskými útokmi. Baerbocková to povedala novinárom pri príchode na dnešné rokovanie ministrov zahraničia krajín NATO v Bruseli.
„Rusko opäť cieli na civilnú infraštruktúru,“ upozornila šéfka nemeckej diplomacie. Práve vojna na Ukrajine je hlavnou témou dnešného rokovacieho dňa. Zasadnutia sa zúčastňuje aj ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba, ktorý bude prítomných informovať o situácii priamo na mieste a tiež o tom, aké sú potreby Kyjeva. Česko zastupuje minister Ján Lipavský.
„Spojenci budú aj naďalej stáť pri Ukrajine, aj kvôli našej bezpečnosti,“ povedal na úvod rokovania Rady NATO-Ukrajina generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Verí, že Ukrajina bude raz sedieť pri rovnakom stole spolu s nimi ako plnohodnotný člen NATO.
Čítajte aj So zimou prišla aj únava. Ukrajina chystá zmeny v odvode brancov, aby udržala bojaschopnosť
8:08 Ukrajina oznámila za noc z utorka na stredu zostrelenie celkovo 21 dronov, ktorými na napadnutú krajinu zaútočili ruské sily. Za noc boli tiež zničené dve z troch prilietajúcich rakiet Ch-59, informovalo ráno ukrajinské letectvo. Hoci sa tretiu riadenú strelu nepodarilo zneškodniť, svoj cieľ „nedosiahla“, uviedli ukrajinské vzdušné sily v príspevku na platforme Telegram bez ďalších detailov.
Ruské drony podľa ukrajinských vzdušných síl mierili predovšetkým na Chmelnyckú oblasť na západe Ukrajiny a rakety Ch-59 na juh krajiny. Rakety boli odpálené z Krasnodarského kraja na juhu Ruska, zatiaľ čo drony z okupovanej časti ukrajinskej Chersonskej oblasti.
Taktiež Rusko podľa serveru BBC News informovalo o zostrelení dronu. Podľa starostu Moskvy Sergeja Sobjanina bol zlikvidovaný južne od ruskej metropoly a podľa prvých správ sa pád jeho úlomkov zaobišiel bez zranení ľudí a materiálnych škôd.
5:55 Ruský prezident Vladimir Putin neuzavrie mier s Ukrajinou, kým nebude poznať výsledky volieb v USA v novembri 2024, uviedol v utorok podľa agentúry Reuters vysoký predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí v obavách, že potenciálne víťazstvo bývalého prezidenta Donalda Trump by mohol zvrátiť západnú podporu Kyjevu.
Trump, ktorý sa usiluje o znovuzvolenie v roku 2024 a je hlavným kandidátom na republikánsku prezidentskú nomináciu, ostro kritizoval podporu Kyjeva zo strany USA.
Vysoký predstaviteľ USA po stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli uviedol, že aliancia zopakovala svoju podporu Ukrajine s vedomím, že mierová dohoda v budúcom roku je nepravdepodobná.
„Očakávam, že Putin neuzavrie mier alebo zmysluplný mier skôr, než uvidí výsledok našich volieb,“ povedal predstaviteľ, ktorý pod podmienkou anonymity hovoril o výsledkoch stretnutia. Na otázku, či vyjadruje osobný názor alebo názor americkej vlády, predstaviteľ povedal, že ide o „všeobecne zdieľaný predpoklad“.
„To bol kontext, pri ktorom všetci spojenci vyjadrili silnú podporu Ukrajine“ na utorkovom stretnutí NATO, dodal predstaviteľ bez toho, aby spomenul meno Trumpa alebo výslovne povedal, ako výsledok volieb ovplyvní podporu Ukrajine.
5:50 V Bruseli sa v stredu končí dvojdňové zasadnutie ministrov zahraničia Severoatlantickej aliancie. Na programe bude najmä situácia na Ukrajine a rokovaní sa zúčastní aj šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba. Zasadnutie má tiež za úlohu okrem iného pripraviť summit lídrov NATO, ktorý sa uskutoční na budúci rok v júli vo Washingtone.
Rusko prinieslo ďalekosiahly vojenský konflikt do Európy, spôsobilo na Ukrajine obrovské ľudské utrpenie a deštrukciu, uviedol český prezident Petr Pavel v prednáške na škole NATO Defense College v Ríme.
„Rusko, stály člen Bezpečnostnej rady OSN, si osvojilo imperialistické, vražedné ťaženie proti suverénnej krajine a pácha vojnové zločiny rozmerov, ktoré neboli v Európe k videniu v posledných 80 rokoch s výnimkou masakru v Srebrenici,“ povedal Pavel. Rusko je v súčasnosti najvýznamnejšou hrozbou pre európsku bezpečnosť, uviedol.
Ruské imperiálne ambície by podľa Pavla nemali limity, ak by tieto limity neboli stanovené. „Ak mu to bude dovolené, Rusko sa nebude zdráhať zobrať si regióny bývalého východného bloku,“ poznamenal. Krajiny, ktoré stále nie sú členmi Európskej únie a NATO, podľa neho čelia veľkému riziku. „Preto je veľmi dôležité podporovať štáty ako Moldavsko, Gruzínsko či Bosna a Hercegovina,“ povedal.
Čítajte viac Najmocnejší Európania 2024: Nositeľ zmeny Tusk, rojko Zelenskyj, Putinova bankárka ako narušiteľka
Zopakoval, že Ukrajina musí byť naďalej podporovaná politicky, ekonomicky, humanitárne aj vojensky. Na tom sa podľa svojich skorších slov zhodol aj pri rokovaní s talianskym prezidentom Sergiom Mattarellom a premiérkou Giorgiou Meloniovou. Politici majú podľa Pavla tiež veľkú zodpovednosť z hľadiska strategickej komunikácie. „Osobne doma opakovane vysvetľujem, že na Ukrajine je v stávke naša vlastná bezpečnosť,“ konštatoval.
„Prirodzene nie každý takýto pohľad zdieľa. Počas môjho krátkeho prezidentského obdobia som mal možnosť hovoriť s niektorými lídrami, ktorých pohľad na Rusko bol celkom odlišný. Mojou ambíciou nie je ich súdiť, ale počúvať a vysvetľovať, ako súčasný vývoj súvisí s historickou skúsenosťou našej krajiny,“ poznamenal.
"Ak by Rusko ťažilo zo svojej agresie, jeho chuť by vzrástla. Navyše by to mohlo inšpirovať ďalšie krajiny k použitiu vojenskej sily v honbe za svojimi záujmami, "dodal Pavel.
Podľa šéfa NATO Jensa Stoltenberga je dôležité, aby pokračovala podpora Ukrajiny, ktorá čelí ruskej invázii. Stoltenberg ocenil nedávne oznámenia Nemecka a Holandska o poskytnutí novej vojenskej podpory Kyjevu. Rovnako vyzdvihol nedávne otvorenie výcvikového centra pre pilotov stíhačiek F-16 v Rumunsku.
„Vidíme intenzívne boje pozdĺž frontovej línie a veľmi časté dronové útoky na ukrajinské mestá,“ povedal v utorok Stoltenberg s tým, že v najbližších týždňoch je potrebné pripraviť sa na ďalšie ruské útoky.
Šéf NATO nechcel predpovedať, aký by mohol byť ďalší vývoj vojny Ruska proti Ukrajine. „Som veľmi opatrný, pokiaľ ide o predpovedanie vývoja na fronte, pretože vojny sú zo svojej podstaty nepredvídateľné,“ povedal Stoltenberg. „Odvaha, odhodlanie a schopnosti ukrajinských vojakov ale robia obrovský dojem na celý svet,“ dodal s tým, že je povinnosťou spojencov poskytnúť Ukrajine zbrane, ktoré potrebuje. Súvisí to aj s bezpečnosťou spojencov z NATO.