645. deň: Oslobodenie Donbasu bude náročnejšie ako získanie Krymu, domnieva sa Zelenskyj

ČTK, SITA, TASR, Pravda | 30.11.2023 06:55, aktualizované: 
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa domnieva, že oslobodenie Krymu bude jednoduchšie než oslobodenie Donbasu. Tvrdí, že na okupovanom polostrove neboli žiadne nepriateľské akcie, ale oslobodiť Doneckú a Luhanskú oblasť bude náročnejšie pre desaťročnú kontrolu Ruska, militarizáciu územia a separatizmus.

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 645 dní
  • Zelenskyj nariadil urýchliť výstavbu opevnenia na hlavných úsekoch frontu
  • Po Fínsku je pripravené uzavrieť hranicu s Ruskom aj Estónsko
  • Ukrajina hlási po raketových útokoch v Doneckej oblasti desať zranených, päť mŕtvych
  • Michel: EÚ mešká so záväzkom dodať Ukrajine milión kusov delostreleckej munície
  • Kremeľ kritizoval Bulharsko za to, že nepovolilo prelet lietadla s Lavrovom
  • Zelenskyj navštívil frontovú líniu na východe Ukrajiny
  • Ukrajinská SBU odpálila výbušniny na sibírskej železnici
Nielen západné tanky. Ukrajinci vyrazili do boja na stroji T-72
Video
UA Vojak / UA Armáda / Čítajte viac 644. deň: Dobyli sme Chromove, Avdijivka je takmer obkľúčená, hlási Rusko

23:43 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na dnešnej porade v Záporoží nariadil vojakom rýchlo budovať opevnenie na všetkých hlavných úsekoch frontu, uviedol server Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyjadrenie samotného prezidenta vo večernom videoprejave.

„Na všetkých základných smeroch, kde je nutné posilniť (ukrajinské pozície), je potrebné urýchliť výstavbu (opevnenia),“ uviedol Zelenskyj. Ide podľa hlavy štátu predovšetkým o úseky frontu pri Avdijivke a Marjinke, Kupjansku a Lymane, ako aj o výstavbu opevnenia v Sumskej, Černihivskej, Kyjevskej, Rivnenskej, Volyňskej a tiež na juhu Chersonskej oblasti.

S generálmi a oblastnými náčelníkmi prezident rokoval podľa svojich slov tiež o financovaní a zapojení rôznych zdrojov, vrátane súkromného podnikania do opevňovacích prác. „Priorita je jasná. Ďakujem všetkým, ktorí pracujú na tejto výstavbe a pri výrobe (stavebných) materiálov,“ dodal. Na programe bola tiež otázka, čo ukrajinská armáda potrebuje od zahraničných partnerov na posilnenie obranných línií.

Osobitnú pozornosť účastníci porád venovali výstavbe krytov v školách, aby sa deti mohli učiť nielen po internete, dodal Zelenskyj.

21:15 Pred americkým veľvyslanectvom v Moskve osadili veľké písmená „Z“, „V“ a „O“ symbolizujúce podporu pre ruské jednotky bojujúce na Ukrajine. Informuje o tom vo štvrtok agentúra AFP pripomínajúc, že zmienené písmená latinskej abecedy používajú ako označenie ruské invázne sily na Ukrajine.

Pod bielymi písmenami, umiestnenými na tmavých podstavcoch s maskovacím vzorom, sa nachádzajú ruské slová, ktoré majú zrejme demonštrovať význam uvedených symbolov: za víťazstvo (Z), sila v pravde (V) a odvážni (O).

Ruskí nacionalistickí aktivisti pred americkú ambasádu už roky umiestňujú rôzne prokremeľské symboly a odkazy podporujúce protizápadnú zahraničnú politiku Moskvy.

Viaceré západné krajiny v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine premenovali ulice, na ktorých sa u nich nachádzajú ruské ambasády, a to tak, aby sa v ich novom názve odrážala podpora Ukrajiny či kritikov Kremľa. Napríklad ulica, na ktorej sa nachádza ruské veľvyslanectvo vo Washingtone, bola premenovaná na počesť zavraždeného ruského politika a kritika Kremľa Borisa Nemcova.

20:50 Ukrajinská flotila 31 amerických tankov Abrams M1 nemá najväčšie problémy s turbínovými motormi s výkonom 1500 koní, píše magazín Forbes. Problémom sú filtre v saniach motorov. Tie zabraňujú znečisteniu a zničeniu jemného, ​​ale výkonného motora tanku a vyžadujú si neustále čistenie.

tank Abrams Čítajte viac Forbes o miliónových motoroch tankov Abrams na Ukrajine: Neradi zostávajú špinavé

20:21 Ruský vodca Vladimir Putin vyzval ženy vo svojej krajine, aby mali osem alebo viac detí. Vyhlásil, že zväčšenie populácie Ruska a dosiahnutie stavu, že početné rodiny sú „normou“ je „naším cieľom pre nadchádzajúce desaťročia“. Informuje o tom web news.sky.com.

„Mnoho našich ľudí zachováva tradíciu rodiny, v ktorej sú vychovávané štyri, päť alebo viac detí,“ povedal Putin. „Spomeňme si, že v ruských rodinách mali naše staré mamy a prababičky sedem aj osem detí. Zachovajme a oživme tieto tradície," dodal. (sita)

20:09 Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) odpálila výbušniny na železničnej trati na Sibíri, ktorú Rusko používa na prepravu vojenského materiálu. Agentúre Reuters to vo štvrtok povedal nemenovaný ukrajinský zdroj. Samotná tlačová agentúra však upozorňuje, že tieto informácie sa jej zatiaľ nepodarilo nezávisle overiť.

SBU údajne odpálila štyri výbušné zariadenia v Severomujskom tuneli v oblasti Burjatsko na ruskej hranici s Mongolskom, keď tadiaľ prechádzal nákladný vlak.

Ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) vo vyhlásení informoval, že v noci na štvrtok začal v tomto tuneli horieť vlak s palivom, pričom nedošlo k žiadnym obetiam. Dodal, že incident vyšetruje. Ďalšie ruské zdroje potvrdili, že v tejto oblasti došlo k požiaru vlaku, no o výbušninách sa nezmienili.

Ruské železnice uviedli, že v tejto oblasti zastavili vlak po tom, čo bol spozorovaný dym vychádzajúci z nádrže s naftou. Ostatné vlaky v oblasti presmerovali, čo im spôsobilo krátke meškania.

Kyjev by takýmto útokom viac než 4000 kilometrov od hraníc Ukrajiny preukázal svoju schopnosť vykonávať vojenské operácie hlboko na ruskom území, hodnotí agentúra Reuters. (tasr)

19:44 Ruský prezident Vladimir Putin bude mať 14. decembra po ročnej prestávke tradičnú koncoročnú tlačovú konferenciu, na ktorej bude bilancovať uplynulý rok. Zároveň bude odpovedať na otázky občanov. Podľa agentúry DPA to vo štvrtok oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Niekoľkohodinové podujatie bude kombináciou odpovedí na otázky domácich a zahraničných novinárov a tzv. Priamej linky, v rámci ktorej sa môžu na Putina obrátiť so svojimi otázkami „bežní občania“.

Tlačovú konferenciu budú vysielať štátne televízne stanice. Vlani sa však prvýkrát za uplynulých desať rokov nekonala. Predpokladá sa, že Putin sa chcel vyhnúť otázkam novinárov v čase, keď ruská armáda utrpela opakované porážky vo vojne proti Ukrajine. Aj jeho každoročný prejav o stave krajiny bol odložený na február.

Zároveň sa očakáva, že Putin v decembri oficiálne oznámi, či bude kandidovať v prezidentských voľbách vypísaných na marec 2024. Šesť zdrojov začiatkom novembra agentúre Reuters potvrdilo, že v súčasnosti 71-ročný Putin sa rozhodol kandidovať. V prípade víťazstva by zostal pri moci minimálne do roku 2030. (sita)

19:00 Na Ukrajinu bolo z Európskej únie (EÚ) už dodaných alebo je dopravovaných 480-tisíc kusov delostreleckej munície. Uviedla to vo štvrtok predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Od roku 2024 bude EÚ schopná vyrábať milión delostreleckých granátov ročne, dodala šéfka EK na výročnej konferencii Európskej obrannej agentúry. Informuje o tom web Kyiv Independent.

„Ešte pred dvoma rokmi by to bolo nepredstaviteľné. A to už znamená obrovský krok vpred pre našu obrannú spoluprácu," konštatovala Von der Leyenová. Podľa jej slov vojna Ruska proti Ukrajine ukázala, že obranný priemysel EÚ musí vyrábať viac nielen na uspokojenie potrieb Ukrajiny, ale aj na zabezpečenie vlastného odstrašovacieho a obranného systému.

18:45 Železničná doprava v regióne Moskvy bola koncom novembra prerušená „v dôsledku špeciálneho opatrenia realizovaného spolu s hnutím odporu“, uviedla vo štvrtok ukrajinská vojenská rozviedka (HUR). Video, ktoré rozviedka zverejnila na sociálnych sieťach, ukazuje ako osoba v zasneženom prostredí podpálila dve železničné reléové skrine. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent. „Prerušenia činnosti železníc sú v Rusku čoraz častejšie,“ uviedla ukrajinská rozviedla vo videu.

Podľa spravodajskej služby ukrajinskej armády jedna reléová skrinka zhorela pri obci Lazenki v okrese Novo-Peredelkino na okraji Moskvy a druhá desať kilometrov od moskovského medzinárodného letiska Domodedovo. Ide o „dôležité úseky ruských železníc v Moskovskej oblasti, “ uviedla ukrajinská vojenská rozviedka .

18:40 Šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková vyzvala vo štvrtok ruského prezidenta Vladimira Putina, aby okamžite zastavil vojnu proti Ukrajine. Urobila tak na ministerskej konferencii Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), informuje agentúra DPA.

„Zastavte nevýslovné utrpenie, ktoré spôsobujete miliónom ľudí,“ povedala vo svojom príhovore v severomacedónskej metropole Skopje.

Ukončenie vojny si podľa nej nevyžaduje rokovania alebo ústupky od Ukrajiny. „Potrebné je rozhodnutie Ruska dodržiavať základné princípy tejto organizácie, OBSE, stiahnuť jednotky a znovu sa zaviazať k mieru,“ uviedla Baerbocková.

Kritizovala tiež skutočnosť, že troch členov pozorovateľskej misie OBSE na Ukrajine stále zadržiava Rusko, čo označila za hrubé porušenie štatútu OBSE.

V záujme zabezpečenia fungovania OBSE je podľa Baerbockovej nevyhnutné predĺženie funkčného obdobia generálnej tajomníčky Helgy Schmidovej a predstaviteľov OBSE pre demokraciu, slobodu médií a menšiny, ktoré uplynie začiatkom decembra.

17:20 Estónsko vo štvrtok vyzvalo svojich občanov, aby necestovali do Ruska, krajina totiž zvažuje uzavretie hranice pre obavy z prílevu migrantov.

„Jednoznačne ľuďom neodporúčam cestovať do Ruska. Ak Estónsko uzavrie svoje hranice, ľudia sa z Ruska nebudú môcť vrátiť,“ povedal estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

Estónske ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení uviedlo, že krajina „môže vo veľmi krátkom čase uzavrieť svoje hraničné priechody pre možný migračný tlak (z Ruska)“.

Estónsko má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú 333 kilometrov. V súčasnosti je pozdĺž nej otvorených šesť hraničných priechodov.

V utorok ohlásilo uzavretie posledného hraničného priechodu na 1340-kilometrovej spoločnej hranici s Ruskom aj Fínsko. Fínske a estónske hranice s Ruskom sú vonkajšími hranicami Európskej únie i Severoatlantickej aliancie (NATO).

17:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok navštívil veliteľské stanovište v blízkosti frontu v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, kde ruská armáda zintenzívňuje ú­toky.

„Je mi cťou navštíviť vojakov a udeliť im ocenenia. Bojovníci na fronte v oblasti Kupiansk bránia pokojný život Ukrajincov a obyvateľov v Charkovskej oblasti,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti. Vojakom zaželal víťazstvo a povzbudil ich, aby nestrácali iniciatívu.

Podľa agentúry DPA si Zelenskyj vypočul hlásenia o situácii na frontovej línii Kupiansk-Lyman. Sprevádzali ho minister obrany Rustem Umerov a šéf prezidentského úradu Andrij Jermak.

Kupiansk je vystavený intenzívnym útokom v dôsledku pokusov Ruska znovu okupovať územie oslobodené vlani na jeseň po protiofenzíve ukrajinskej armády v Charkovskej oblasti. Mesto Kupiansk okupovala ruská armáda od 27. februára do 10. septembra 2022. Frontová línia v súčasnosti vedie takmer sedem kilometrov od mesta.

16:37 Maďarsko nepodporí žiadny návrh týkajúci sa začatia rozhovorov s Ukrajinou o jej vstupe do Európskej únie, povedal Gergely Gulyás, šéf kancelárie maďarského národnokonzer­vatívneho premiéra Viktora Orbána. Je to podľa neho „úplne predčasný návrh“. Podľa agentúry AP Gulyás dodal, Maďarsko nebude súhlasiť, aby lídri EÚ o otvorení prístupových rokovaní s Kyjevom diskutovali, keď sa v polovici decembra stretnú na summite v Bruseli.

Európska komisia tento mesiac odporučila členom dvadsaťsedmičky, aby začali prístupové rokovania s Ukrajinou za podmienky, že krajina, ktorá sa už viac ako rok bráni ozbrojenej ruskej agresii, posilní boj proti korupcii alebo upraví politiku týkajúcu sa národnostných menšín. Na západe Ukrajiny žije asi 100 000 etnických Maďarov a Budapešť obviňuje Kyjev, že potláča ich jazykové práva.

16:20 V Chersonskej oblasti na juhu krajiny zahynuli kvôli ruskému delostreleckému ostreľovaniu traja ľudia. Server Ukrajinska pravda informoval, že v obci Sadove zahynula deväťdesiatpäťročná žena a dvaja muži, ktorí sa narodili v rokoch 1970 a 1956.

16:08 Ministri zahraničia krajín Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) dnes na zasadnutí v Severnom Macedónsku za prítomnosti svojho ruského kolegu Sergeja Lavrova odsúdili ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine a vyzvali Moskvu, aby ju ihneď ukončila. Lavrov naproti tomu vinu za konflikt opäť hádzal na Západ a snažil sa očierniť vládu v Kyjeve, ktorá na protest proti jeho účasti nevyslala do Skopje svojho zástupcu.

Tón väčšiny prejavov udal svojou úvodnou rečou zástupca predsedníčky krajiny OBSE, šéf severomacedónskej diplomacie Bujar Osmani, podľa ktorého je ruský vpád na Ukrajinu urážkou princípov, na ktorých organizácia stojí.

16:00 Francúzsko sa zaviazalo, že v budúcom roku zvýši dodávky munície Ukrajine s cieľom pokryť obranné potreby Kyjeva. Oznámilo vo štvrtok ukrajinské ministerstvo obrany po návšteve francúzskej delegácie. Zástupca ukrajinského ministra obrany Dmytro Klimenkov a generálporučík Ivan Havryľuk sa stretli v Kyjeve s francúzskou delegáciou vedenou hlavným vojenským inžinierom francúzskej armády Jeanom-Francoisom Dockom, aby prediskutovali obrannú spoluprácu medzi oboma krajinami. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Francúzsky podporný fond sa snaží čiastočne pokryť ukrajinské nákupy zbraní a náhradných dielcov, poznamenal Dock, a dodal že v budúcom roku Paríž zvýši dodávky munície. Oznámenie o dodatočnej munícii z Francúzska prichádza v čase výziev, aby spojenci Kyjeva zvýšili výrobu zbraní pre Ukrajinu. Rusko svoj vojenský rozpočet pre budúci rok posunulo do rekordných výšok, čo signalizuje ťažký rok na ukrajinských bojiskách.

15:50 Český minister zahraničia Jan Lipavský bojkotoval prejav šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova na stretnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v severomacedónskom Skopje. Ako informuje spravodajský portál denníka The Guardian, český diplomat to napísal na sociálnych sieťach. „Považoval som za prínosnejšie, aby bol v tom momente v sále náš kolega, ktorý má na starosti monitoring dezinformácií,“ napísal Lipavský na platforme X.

Počas prejavu Lavrova okrem Lipavského vyšli zo sály aj niekoľkí ďalší predstavitelia OBSE. Ministri zahraničia Ukrajiny, Litvy, Lotyšska a Estónska dokonca pre prítomnosť ruského ministra na stretnutí bojkotovali celé podujatie.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak ostro skritizoval prítomnosť Lavrova na stretnutí a na X sa vyjadril, že „jediná vhodná stratégia voči Rusku je dnes jeho absolútna politická izolácia“. Lavrov pred predstaviteľmi OBSE rečnil 15 minút, píše agentúra AP. Okrem iného obvinil Západ z toho, že jeho tolerancia „vládneho neonacistického režimu v Kyjeve“ zapríčinila vojnu, ktorú vlani vo februári spustila Moskva voči Ukrajine. „Samotná existencia Rusov a ich rozhodujúci príspevok k histórii Ukrajiny sú popierané. Je veľa faktov. OBSE a jej príslušné inštitúcie mlčia,“ vyhlásil Lavrov, ktorý po prejave zo sály odišiel.

Dánsky minister zahraničia Lars Løkke Rasmussen, ktorý rečnil po Lavrovovi, vyhlásil, že „ruské pokusy obviňovať ostatných za svoje vlastné rozhodnutia sú transparentné". „Nebudeme robiť kompromisy v základných princípoch európskeho bezpečnostného poriadku ani nedovolíme Rusku odoprieť Ukrajine právo robiť vlastné nezávislé rozhodnutia v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky – princípy, s ktorými Rusko samo súhlasilo,“ dodal.

14:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa domnieva, že oslobodenie Krymu bude jednoduchšie než oslobodenie Donbasu. Tvrdí, že na okupovanom polostrove neboli žiadne nepriateľské akcie, ale oslobodiť Doneckú a Luhanskú oblasť bude náročnejšie pre desaťročnú kontrolu Ruska, militarizáciu územia a separatizmus. Ako referuje web Ukrajinská pravda, Zelenskyj to povedal počas stretnutia so študentmi v Mykolajive.

„Moji partneri raz povedali: ‚Bude pre vás takmer nemožné získať späť Krym a veľmi ťažké získať späť Donbas.‘ Podľa môjho názoru, keď hovoríme o ľuďoch, územia sa vracajú s ľuďmi. Ak sa ľudia nebudú chcieť vrátiť, bude to veľmi ťažké,“ povedal ukrajinský líder.

Zelenskyj však vraví, že návrat obyvateľov okupovaného Donbasu bude psychicky náročnejší, keďže región trpel desať rokov ozbrojeným konfliktom a bola tam kontaktná línia. „Na Kryme nedošlo k žiadnym vojenským akciám, takže verím, že Krym netrpezlivo očakáva návrat a Donbas tiež, ale bude to veľmi ťažké, pretože významná časť tohto územia bola okupovaná a vysoko militarizovaná. Okrem toho je tu výrazná prítomnosť separatizmu,“ skonštatoval Zelenskyj.

14:50 Ukrajinská armáda pokročila na východnom brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Podľa ruských vojenských blogerov si ukrajinské sily upevnili svoje pozície na ľavom brehu Dnipra a až 400 vojakov si vybudovalo zákopy vedľa obce Krynky. Uviedol to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Príslušníci ukrajinskej námornej pechoty prekročili rieku Dneper v Chersonskej oblasti už v októbri a vytvorili si trvalé predmostie. Kyjev teraz bojuje o jeho rozšírenie. Ukrajinskí vojaci tam pozdĺž rieky s pomocou dronov útočia na ruskú protivzdušnú obranu a rádiové rušičky v snahe o ďalší postup v geograficky náročnom regióne.

14:45 Ukrajina by mala byť súčasťou rozhovorov o obrannej stratégii Európskej únie. Ako referuje web news.sky.com, tvrdí to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Tá uviedla, že pri predstavovaní vízie európskej obrany by sa mali zohľadniť vojenské potreby Kyjeva. „Naša stratégia môže byť úplná len vtedy, ak bude zohľadňovať aj potreby Ukrajiny a jej priemyselné kapacity,“ povedala Von der Leyenová vo štvrtok v prejave na výročnej konferencii Európskej obrannej agentúry (EDA).

14:30 Európska únia mešká so svojím prísľubom dodať Ukrajine milión kusov delostreleckej munície do marca 2024. Uviedol to vo štvrtok predseda Európskej rady Charles Michel.

Krajiny EÚ zatiaľ Kyjevu dodali iba 300 000 delos­treleckých nábojov. Splnenie tohto sľubu je podľa Michela výzvou. „Pracujeme na tom, aby sme na Ukrajinu dostali milión kusov delostreleckej munície… Bude to trvať trochu dlhšie, ako sme dúfali, ale stane sa to,“ dodal.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius nedávno povedal, že stanovenú dohodu sa EÚ pravdepodobne nepodarí splniť. Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell však trvá na tom, že európsky obranný priemysel je schopný vyrobiť sľúbený počet nábojov do budúceho marca.

Nové záväzky EÚ týkajúce sa vojenskej pomoci pre Ukrajinu v posledných mesiacoch stagnovali, keďže sa euroblok snaží posilniť kapacity na výrobu zbraní, píše DPA.

„Všetci vieme, že potrebujeme urobiť viac – viac rakiet, viac munície, viac systémov protivzdušnej obrany – a rýchlejšie,“ uviedol Michel. „Je to povinnosť, povinnosť voči ukrajinskému ľudu, ale aj voči našim občanom. Tým, že chránime Ukrajinu, chránime sami seba,“ dodal.

14:00 Rusko vo štvrtok kritizovalo rozhodnutie Bulharska nepovoliť lietadlu so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom prelet cez svoj vzdušný priestor.

Ruské lietadlo smerujúce do Severného Macedónska na zasadnutie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) muselo pre rozhodnutie Bulharska absolvovať dlhšiu trasu cez Grécko. Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov označil postoj Bulharska za „absurdný a hlúpy“.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, ktorá je na sankčnom zozname EÚ, povedala, že bulharský rezort diplomacie odôvodnil rozhodnutie Sofie tým, že na palube bola Zacharovová. Bulharské ministerstvo zahraničných vecí sa k tomu bezprostredne nevyjadrilo.

„Zlomyseľná hlúposť rusofóbov dospela do bodu, že po prvý raz v našej histórii oficiálne úrady nezakázali lietadlo, ale osobu v tom lietadle,“ napísala hovorkyňa ruskej diplomacie v príspevku na sociálnej sieti. Zároveň navrhla, že Moskva by mohla prijať podobné zákazy preletov na „tisíce funkcionárov NATO“ a obvinila Bulharsko z vytvorenia „nebezpečného precedensu“.

13:30 Britský minister zahraničných vecí David Cameron vyzval členov Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) na zvýšenie výroby zbraní s cieľom podporiť Ukrajinu v jej boji proti Rusku. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje britský portál The Telegraph.

Počas zasadania Severoatlantickej aliancie v Bruseli Cameron povedal, že 31 spojeneckých krajín by malo využiť svoju kombinovanú ekonomickú silu, aby unavili Moskvu. Šéf britskej diplomacie dodal, že krajiny NATO by mali podpísať dlhodobé medzinárodné dohody s výrobcami zbraní, aby uspokojili potreby Ukrajiny aspoň na ďalšie dva roky.

12:50 Ukrajinská tajná služba SBU zorganizovala výbuch, ktorý v noci na štvrtok ochromil dopravu na železničnej trati na ruskom Ďalekom východe, tvrdia s odvolaním sa na svoje zdroje spravodajské portály Ukrajinska pravda a RBK-Ukrajina. Trať podľa nich predstavuje dôležité spojenie Ruska s Čínou.

Východosibírska dopravná prokuratúra ráno uviedla, že v železničnom tuneli na východnej Sibíri začal horieť vagón nákladného vlaku. Ruský telegramový kanál Baza potom napísal, že to bola cisterna s palivom, a incident zhodnotil ako sabotáž.

Výbuch sa podľa zdroja servera Ukrajinska pravda z ukrajinskej tajnej služby odohral na takzvanej Bajkalsko-amurskej magistrále v Severomujskom tuneli. Trať pritom podľa rovnakého zdroja predstavuje hlavné spojenie medzi Ruskom a Čínou a Rusko ju využíva aj na vojenské dodávky. Premávka na trati je podľa neho teraz paralyzovaná.

Severomujský tunel je najdlhším železničným tunelom v Rusku, meria 15 343 metrov. Bajkalsko-amurská magistrála je trať v ázijskej časti Ruska a meria 4 234 kilometrov.

12:40 Jeden človek zomrel, desať ľudí bolo zranených a štyria zostávajú pod troskami budov po ruskom útoku šiestimi raketami S-300 na Pokrovský rajón (okres) v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Oznámili to ukrajinskí činitelia. Ukrajinské letectvo medzitým informovalo o zostrelení 14 z 20 útočných dronov, ktoré do krajiny vyslali ruské invázne sily.

„Pod ostreľovanie sa dostali (obce) Pokrovsk, Novohrodivka a Myrnohrad,“ napísal ráno na platforme Telegram ukrajinský minister Ihor Klymenko, podľa ktorého sú medzi zranenými tiež štyri deti. Šéf oblastnej správy Ihor Moroz neskôr oznámil, že záchranári v Novohrodivke vyslobodili z trosiek mŕtveho muža. Po ďalších štyroch ľuďoch, vrátane dieťaťa, stále pátrajú.

Rusi podľa Klymenka poškodili okrem iného bytové a súkromné domy a dve policajné stanice. Zasiahnuté obce sa nachádzajú približne 20 až 30 kilometrov od frontovej línie.

Podľa ukrajinských vzdušných síl Rusi na Pokrovský rajón zaútočili ôsmimi raketami S-300 a na Ukrajinu vyslali 20 bojových bezpilotných lietadiel typu Šáhed, z ktorých ukrajinská protivzdušná obrana 14 zneškodnila. O zvyšných šiestich sa nezmieňuje. Ukrajinské úrady predtým podľa serveru Ukrajinska pravda informovali, že trosky zostreleného dronu spadli na územie bližšie nespresneného bývalého závodu v Chmelnyckej oblasti, kde sa incident obišiel bez zranení.

11:30 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zavítal do krajiny Severoatlantickej aliancie. Napriek agresii Moskvy proti Ukrajine ho Severné Macedónsko pozvalo na zasadnutie ministerskej rady Organizácie pre spoluprácu a bezpečnosť v Európe (OBSE). Je to narúšanie jednoty Západu?

Lavrov Čítajte viac Lavrov dostal pozvanie od štátu NATO. Analytik vysvetľuje, čo sa deje

11:05 „Chlapi, nechajte ma tu. Nemôžem chodiť,“ povedal ukrajinský vojak v úzkom zákope pod neustálym ruským ostreľovaním. Cez obväzy na nohách poranených od šrapnelov mu tečie krv. Zatiaľ čo leží na zemi a fajčí cigaretu, zdravotníčka jednotky sa ho snaží ošetriť.

APC / Avdijivka / Čítajte viac Krvavá bitka o Avdijivku. Mesto, ktoré chcú Rusi stoj čo stoj, bráni aj slávny režisér

11:00 Experti Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) vyslaní na Ukrajinu nahlásili vojenskú aktivitu v blízkosti elektrárne na západe Ukrajiny, informoval v stredu generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi.

Podľa agentúry DPA Grossi spresnil, že tím MAAE monitorujúci situáciu v jadrovej elektrárni Chmeľnyckyj v utorok večer v jej blízkosti zaznamenal výbuchy. Táto situácia trvala asi 20 minút.

„Včerajšia udalosť slúži ako pripomienka, že nesmieme zabúdať ani na ostatné jadrové zariadenia na Ukrajine, ktoré sú tiež potenciálne vystavené raketovým a iným útokom,“ upozornil Grossi.

Pripomenul, že všetky jadrové zariadenia na Ukrajine zostávajú zraniteľné – priamo, ak by dostali zásah raketou, alebo nepriamo, ak sú do nich prerušené dodávky elektrickej energie či iných komodít. Upozornil, že výpadky v dodávkach elektriny predstavujú riziko pre chladiacu funkciu" reaktorov.

„Vojenské akcie sa zintenzívnili a naša stála expertná misia, ktorú máme v Záporoží a tiež v iných ukrajinských elektrárňach, zaznamenala nárast počtu útokov v okolí“ elektrární, poznamenal Grossi s tým, že MAAE táto situácia veľmi znepokojuje.

„Jadrová bezpečnosť a bezpečnostná situácia na Ukrajine sú stále neisté,“ upozornil Grossi.

10:40 Estónsko v stredu oznámilo, že je pripravené uzatvoriť svoju hranicu s Ruskom – krátko po tom, čo sa k podobnému kroku odhodlalo aj Fínsko. Tallinn sa odvolal na potenciálnu hrozbu zo strany svojho východného suseda.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna uviedol, že situácia na hranici Ruska s Fínskom, kde sa v uplynulých týždňoch zvýšil počet migrantov bez dokumentov, je „do očí bijúci hybridný útok podniknutý Ruskom“.

Z vyhlásenia rezortu estónskej diplomacie vyplýva, že podľa Tsahknu je Estónsko „pripravené uzatvoriť svoju hranicu s Ruskom a brániť sa voči akýmkoľvek hybridným útokom“.

Bývalá sovietska republika Estónsko je v súčasnosti neochvejným podporovateľom Ukrajiny v jej boji proti ruskej invázii, pripomína AFP.

10:14 Ďalších 1 180 ruských vojakov padlo podľa Kyjeva na Ukrajine počas uplynulého dňa. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 328 760, uviedol vo štvrtok na Facebooku generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o trinásť tankov, dvadsaťosem obrnených bojových vozidiel pechoty a jeden delostrelecký systém.

Od začiatku otvorenej vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 551 tankov, 10 340 obrnených bojových vozidiel pechoty a 7 909 delostre­leckých systémov.

9:15 Desať ľudí vrátane štyroch detí utrpelo zranenia pri nočných raketových útokoch ruskej armády v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Uviedol to vo štvrtok ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko.

Ruské sily vypálili šesť rakiet na obce Pokrovsk, Novohrodivka a Myrnohrad v Doneckej oblasti, napísal Klymenko v príspevku na sociálnej sieti. Dodal, že záchranári v sutinách pátrajú po piatich ľuďoch.

Medzi zranenými je rodina s dvoma deťmi a dve 13-ročné deti, priblížil ukrajinský minister. Pri útoku bolo poškodených deväť domov, policajná stanica, bytový dom, garáže a autá, uviedol.

6:55 Podľa šéfa ukrajinskej diplomacie Dmytra Kulebu Európska únia zatiaľ dodala Ukrajine len 300 000 kusov delostreleckej munície zo sľúbeného milióna do marca budúceho roka. Kuleba vyzval na väčšie prepojenie obranného priemyslu Ukrajiny a NATO, aby mal Kyjev zásoby potrebné na porážku Ruska.

Náčelník ukrajinského generálneho štábu Valerij Zalužnyj nedávno v rozhovore s magazínom The Economist uviedol, že vojna sa ocitla v slepej uličke a hrozí, že ukrajinskú protiofenzívu vystriedajú pozičné boje, ktoré môžu trvať roky a ktoré by boli výhodné pre Rusko. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj následne vyhlásil, že nepokladá situáciu na fronte za patovú, avšak pripustil, že časť sveta je už vojnou na Ukrajine unavená.

„Žiadna patová situácia neexistuje,“ reagoval v stredu Kuleba na otázku, ako odblokovať súčasnú situáciu. „Musíme pokračovať v bojoch, Ukrajina sa nevzdáva, náš strategický cieľ, zachovanie územnej celistvosti v rámci medzinárodne uznávaných hraníc, sa nemení. Nič nás nezastaví,“ povedal minister.

Šéf americkej diplomacie Antony Blinken v stredu uviedol uviedol, že medzi spojencami z NATO „nepociťuje únavu“ v súvislosti s pomocou Ukrajine. „Musíme a budeme naďalej Ukrajinu podporovať,“ povedal. Ohľadom tejto podpory podľa neho panuje v rámci NATO úplná zhoda. Podľa Stoltenberga sa členovia aliancie tiež zhodujú na tom, že Ukrajina bude členom NATO.

Vôľa k pokračujúcej podpore Ukrajiny sa odráža v záverečnom vyhlásení z bruselského rokovania ministrov zahraničných vecí, ktoré prebehlo v utorok a stredu. „Spojenci sú naďalej pevní vo svojom záväzku ďalej stupňovať politickú a praktickú podporu Ukrajiny, ktorá bráni svoju nezávislosť, suverenitu a územnú integritu v medzinárodne uznaných hraniciach, a budú v podpore pokračovať, kým to bude potrebné,“ píše v dokumente.

Podľa českého ministra zahraničia Jana Lipavského musí Európa pracovať na užšej spolupráci zbrojárskeho priemyslu, aby Ukrajine dokázala viac pomôcť. „Ide o to, že Západ má zdroje, my sme tridsaťkrát bohatší ako celé Rusko, ale Rusko prešlo na vojnovú ekonomiku a tiež sú ochotní a schopní poslať tisícky ľudí na smrť,“ poznamenal Lipavský. „Bojujeme s naozaj húževnatým protivníkom a je to najmä o hľadaní kapacít,“ myslí si. Zdôraznil aj význam moderných technológií, keď sa Ukrajine pomocou dronov a raketových útokov podarilo vytlačiť ruské námorníctvo z časti Čierneho mora a obnoviť prevádzku v prístavoch.

"Na pozemnom fronte sa toho v úvodzovkách veľmi nepohlo, Ukrajinci zaznamenali len čiastočné úspechy. O to viac sa ukazuje, že ide o vojnu, kde záleží na tom, koľko ste toho schopní nasadiť a kto vydrží dlhšie, "uviedol Lipavský.

Nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková vyzvala spojencov, aby nad Ukrajinou vytvorili „zimný štít“ a ochránili ju tak pred útokmi.

Slová o „zimnom štíte“ sa podľa Lipavského vzťahovali k balíku novej pomoci, ktorý nedávno oznámilo Nemecko. Berlín je aktívny najmä pri budovaní protivzdušnej obrany Ukrajiny. „Nemôže to ale stáť len na jednej krajine, je potrebné, aby sa zapojili aj ďalší, čo sa už deje,“ dodal a spomenul napríklad pomoc krajín s výcvikom ukrajinských pilotov na stíhačkách F-16.

„Je to skôr symbolická pripomienka toho, že sa blíži zima, že to nebude jednoduché, že Rusko vyrába rakety a nakupuje drony z Iránu, ktorými bombarduje ukrajinské rozvodné siete a teplárne, čo naozaj nie je vojenský cieľ. Je to len snaha terorizovať obyvateľstvo, aby sa im v zime žilo horšie,“ povedal k tomu Lipavský.

Ukrajina sa podľa neho v prípravách na tohtoročnú zimu poučila z vlaňajška, avšak vzhľadom na bombardovanie vznikli na niektorých zariadeniach také škody, že sa ich počas jedného roka nepodarilo opraviť.

Aj Česko podľa Lipavského Ukrajine významne pomáha. „My pomáhame veľa, pomáhame stále a musíme v tom pokračovať, pretože je to v našom vlastnom záujme,“ povedal šéf českej diplomacie. „Nie je to jednoduché, aj naša krajina čelí celému radu výziev,“ dodal a spomenul napríklad problémy s energetikou, ktoré spôsobila práve ruská vojna na Ukrajine. „Keby ale Ukrajina padla, tak všetky problémy budú ďaleko horšie,“ uzavrel Lipavský.

Ukrajinu treba ďalej podporovať, povedal v stredu po dvojdňovom rokovaní ministrov zahraničia NATO v Bruseli šéf aliancie Jens Stoltenberg. Rusko je podľa neho v dôsledku vojny proti Ukrajine slabšie politicky, vojensky i ekonomicky, nie je však možné ho podceňovať. Pred zimou Moskva nahromadila veľké zásoby rakiet a aj preto treba podporiť ukrajinskú protivzdušnú obranu, dodal Stoltenberg.