Lipšicov pokus o záchranu špeciálnej prokuratúry nevyšiel, vláda navrhla úrad zrušiť

Henrieta Mihalková | 06.12.2023 08:00
Osud Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) je spečatený, vláda ho navrhla zrušiť. Zámer kabinetu potvrdil premiér Robert Fico (Smer) aj návštevou eurokomisára pre spravodlivosť v Bruseli. Mlčanie prelomil tiež špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, ktorý bol ochotný vzdať sa funkcie pod podmienkou, že sa ÚŠP nezruší. Zrušenie prokuratúry podporuje i dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda, podľa ktorého bola už jeho úloha naplnená.
Predseda parlamentu P. Pellegrini o špeciálnej prokuratúre
Video
Zdroj: TV Pravda

Kauzy, ktoré ÚŠP rieši, majú prejsť do agendy krajských prokuratúr. Vyplýva to z návrhu novely Trestného zákona. Materiál v stredu schválila vláda. Kabinet zároveň odsúhlasil, aby sa legislatívna zmena prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní.

Po čistkách v polícii sa vládna koalícia sústreďuje na špeciálnu prokuratúru. Predseda vlády Robert Fico (Smer) sa za eurokomisárom pre spravodlivosť Didiere Reyndersom vybral ešte pred týždňom v pondelok spolu s ministrom obrany Robertom Kaliňákom a ministrom spravodlivosti Borisom Suskom. Cez víkend vyhlásil, že nejdú robiť nič, čo by neavizovali pred voľbami. Nespokojnosť s fungovaním ÚŠP vyjadroval dávno pred voľbami. Netajil sa nielen ambíciou zrušiť špeciálnu prokuratúru, otvorene hovoril aj o nesympatiách k Lipšicovi. ÚŠP dával za vinu, že pomáhala vyšetrovateľom z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) manipulovať konania v neprospech bývalej opozície, ktorej bol Smer súčasťou.

„Treba ho dôsledne (ÚŠP, pozn. red.) personálne zreformovať. Okamžite bude musieť odísť Daniel Lipšic, ktorý podvodom získal bezpečnostnú previerku, je právoplatne odsúdený a zaujatý politik. Dôsledne plnil pokyny Igora Matoviča (hnutie Slovensko, pozn. red.), ktorému je politicky zaviazaný. To sa bude týkať aj ďalších prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí kryli prešľapy NAKA,“ zdôraznil Fico. Ak by zákon, na ktorého schválenie stačí 76 hlasov, v Národnej rade (NR) SR prešiel, Lipšic by mohol spolu s úradom skončiť k 1. marcu budúceho roka.

Eduard Burda Čítajte viac Dekan Burda: Vláde som odporučil zrušenie špeciálnej prokuratúry čo najskôr. Pre Brusel to môže byť problém, reaguje odborníčka

Ficove želania sa priblížili k realite v utorok večer, keď špeciálny prokurátor oznámil, že je ochotný vzdať sa funkcie pod podmienkou, že úrad zostane zachovaný. Boj proti organizovanému zločinu a korupcii podľa neho nikdy nie je, a ani nemôže byť, postavený na jednej osobe. „Preto v prípade, ak vláda bude verejne garantovať, že nijakým spôsobom nezasiahne do postavenia ÚŠP a jeho prokurátorov, vzdám sa v zmysle zákona funkcie špeciálneho prokurátora,“ vyhlásil Lipšic.

V koalícii je zhoda

Fico cez víkend v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy vyhlásil, že urobí všetky potrebné kroky, aby špeciálny prokurátor Lipšic odišiel z ÚŠP. Nevyjadril sa však, či zostane fungovať Špecializovaný trestný súd (ŠTS), čo potvrdil aj predseda parlamentu a líder Hlasu Peter Pellegrini. „Nie je žiadna takáto dohoda, ani si nemyslím, že predmetom právnej úpravy, ktorú bude vláda schvaľovať, bude akákoľvek zmena fungovania alebo postavenia ŠTS,“ povedal šéf NR SR.

O možnosti, že by ÚŠP splynul s Generálnou prokuratúrou hovoril v minulosti aj Pellegrini s tým, že potenciálne zmeny prejdú odbornou diskusiou. Keď sa zánik ÚŠP začal javiť ako reálnejší a malo dôjsť na slová o odbornej diskusii, Pellegrini hodil zodpovednosť na šéfa rezortu. „Je to zodpovednosť ministra spravodlivosti Suska, s akými návrhmi príde,“ vyhlásil v ta3. Za súčasť „diskusie“ považuje aj návštevu premiéra a ministrov v Bruseli.

Šimečka: Zrušenie ÚŠP je frontálnym útokom na právny štát
Video
Zdroj: ta3

Líder Hlasu ešte v nedeľu tvrdil, že návrh nevidel, no zmenám ÚŠP by dal zelenú.

„Pre mňa spravodlivosť a jej výkon nezávisí na tom, či niekde existuje nejaká špeciálna prokuratúra na čele s Danielom Lipšicom, pre mňa je dôležité, aby Generálna prokuratúra bola garantom, že spravodlivosť bude mať slepé a zaviazané oči a že sa bude dotýkať každého bez ohľadu na to, ako sa volá alebo aký je bohatý, alebo aký má vplyv,“ vyhlásil.

Ak bude generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý „bdie nad spravodlivosťou“, garantovať, že spravodlivosť bude fungovať a ÚŠP by zrušili, nepovažoval by to za nič vážne. Žilinka má jeho plnú podporu. Vyšetrovania náročných káuz pod ÚŠP budú podľa neho naďalej pokračovať.

O čosi expresívnejší bol na adresu Daniela Lipšica minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. „My sme to pred voľbami hovorili jasnejšie. Ani špeciálna prokuratúra, ani Daniel Lipšic nie sú zlatým teľaťom spravodlivosti,“ vyhlásil.

Juraj Šeliga: Píše mi veľa ľudí, že chcú protesty
Video
Zdroj: ta3

Zhodu na konci ÚŠP potvrdil cez víkend predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko. Za najpravdepodobnejší scenár označil pričlenenie ÚŠP ku Generálnej prokuratúre. Pri Lipšicovi bol opatrnejší ako Fico. Zrušenie podľa neho nesúvisí s osobou Lipšica, má sa ním odstrániť chaos a duplicita v systéme. V porovnaní s Pellegrinim sa Danko vyhranil aj voči ŠTS. „Všetko špeciálne je choré,“ vyjadril sa.

Zjednodušený pohľad na dôsledky predostrel po rokovaní vlády v pondelok minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS, Život – NS). Jediné, čo sa zánikom ÚŠP zmení, bude, že „politik Lipšic“ nebude na čele prokuratúry. Dĺžku súdnych konaní to neovplyvní, pretože podľa jeho slov prijmú nový trestný poriadok.

Kysel a Lipšic - vypočúvanie pred poslancami

Kandidáti na špeciálneho prokurátora, 1. 2. 2021

Fotogaléria
Advokát Daniel Lipšic (chrbtom) počas vypočutia...
Peter Kysel
+9Daniel Lipšic

Fico kedysi ÚŠP bránil

Obe inštitúcie – Úrad špeciálnej prokuratúry aj Špecializovaný trestný súd – zriadila v roku 2003 druhá vláda Mikuláša Dzurindu. Pri jej vzniku bol ešte ako minister Daniel Lipšic. Práve to je jedna z výčitiek koalície, že na čele ÚŠP sedí človek s politickou minulosťou. Podobne formulovala svoju kritiku v tom čase aj organizácie Via Iuris. Ako pre Pravdu vysvetlila jej riaditeľka Katarína Batková, oba orgány vznikli v reakcii na nedostatočné stíhanie najzávažnejšej trestnej činnosti a zlepšenie boja proti organizovanému zločinu. Ústavný súd neskôr rozhodol, že to, ako boli inštitúcie zriadené, nie je v súlade s ústavou.

„Bola to práve vláda Roberta Fica v roku 2009, ktorá opätovne zriadila tieto inštitúcie práve preto, aby bolo možné efektívne stíhať korupciu a prípadne organizovaný zločin na Slovensku,“ ozrejmila Batková.

Lipšic sa na čelo špeciálnej prokuratúry dostal po verejnej voľbe vo februári 2021. Ak by úrad, ktorý sa zaoberá veľkými kauzami, zrušili, svoj mandát by nenaplnil ani z polovice. Do funkcie bol totiž zvolený na sedemročné obdobie. Pre Hospodárske noviny uviedol, že ak by koalícia chcela vymeniť len špeciálneho prokurátora, vie urobiť zmenu zákona, kde doplní možnosť jeho odvolania. Za pôsobnosťou ÚŠP si stojí. Takmer v každej krajine EÚ sú podľa neho špecializované útvary prokuratúry – či už na organizovaný zločin, finančnú kriminalitu, alebo korupciu.

Daniel Lipšic Čítajte viac Koalícia sa dohodla na konci Úradu špeciálnej prokuratúry. Všetko špeciálne je choré, tvrdí Danko

Na ilustráciu uviedol, že pred vznikom ÚŠP sa stíhali asi tri prípady korupcie ročne a od jej vzniku je to viac ako 100 prípadov za rok. „V posledných troch rokoch nastal stav, kedy sú stíhané vplyvné osoby, ktoré majú vplyvné postavenie v politike, ale aj v justícii a biznise,“ povedal špeciálny prokurátor. „V Českej republike tú agendu riešia štátne zastupiteľstvá, v Rakúsku je tiež špeciálna prokuratúra, pretože najsofistikova­nejšie, najnebezpečnejšie, najzávažnejšie trestné veci si vyžadujú určitú formu špecializácie a určitú mieru zručnosti,“ vysvetľoval s tým, že v krajine s veľkosťou Talianska je niekoľko obdobných inštitúcií.

Úloha prokuratúry sa naplnila

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda si myslí, že Slovensko a špeciálna prokuratúra sú dnes v inej situácii ako pred 20 rokmi, keď sa zaoberala mafiou. Úloha ŠTS a ÚŠP je podľa neho naplnená a špeciálne orgány už nepotrebujeme. „Som pevne presvedčený, že pri súčasnom stave spoločnosti, bezpečnostných zložkách, vyšetrovaní, tieto úlohy dokážu naplniť aj iné zložky prokuratúry alebo iné súdy,“ povedal Burda pre Pravdu.

„Je podľa mňa úplne v poriadku, ak by sme sa vrátili k existencii bez týchto orgánov,“ myslí si dekan, na ktorého sa obrátili aj z ministerstva spravodlivosti. „Ja som dal moje vedecké a odborné odporúčanie také, že som za zrušenie ÚŠP, a to tak, že títo prokurátori ÚŠP nech zostanú súčasťou Generálnej prokuratúry. Ich agenda nech sa prerozdelí pod jednotlivé krajské prokuratúry, aby sa nekoncentrovala moc,“ ozrejmil svoje stanovisko. Odporúčanie odôvodňuje tým, že podobný úrad je v EÚ ojedinelý, ide o pomerne malú inštitúciu, dá sa oveľa ľahšie zneužiť prokuratúra ako celok a je tam nízka kvalita rozhodovacej činnosti.

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského... Foto: TASR, Jakub Kotian
Eduard Burda Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského doc. JUDr. Eduard Burda, PhD.

Batková s názorom, že úloha špeciálnej prokuratúry je dnes prekonaná, celkom nesúhlasí. Ak by to tak bolo, vládni politici by išli proti sebe. Skrátené legislatívne konanie, ktoré sa v súvislosti so zmenami ÚŠP spomína, tiež nepovažuje za vhodný postup. Navyše, ak preberú krajskí prokurátori spisy prokurátorov ÚŠP, hrozí podľa nej, že sa trestné stíhania spomalia o niekoľko rokov a mohlo by dôjsť k zastaveniu stíhania vo veľkých korupčných kauzách. Podotkla, že nerozumie, prečo by po zániku ÚŠP nemali prokurátori v spisoch, na ktorých dnes pracujú, pokračovať.

„Netvárme sa, že inde sú prokurátori slabší. Nie sú slabší. Je tam veľa kvalitných odborníkov a som presvedčený, že takisto dokážu kvalitne dohliadať na vyšetrovanie závažných, korupčných aj majetkových a ekonomických káuz,“ uviedol Burda.

Kritika smerom ku krajským prokurátorom, medzi ktorých by sa mohli rozdeliť spisy špeciálnej prokuratúry, sa nepozdáva generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. Odmieta spochybňovanie schopnosti prokurátorov krajských prokuratúr zaoberať sa trestnými vecami. „Takéto vyjadrenia považujem za dehonestujúce a neprípustne degradujúce odbornú spôsobilosť prokurátorov krajských prokuratúr, čo vážne ohrozuje dôveryhodnosť prokuratúry a zneisťuje verejnosť, s čím nemôžem súhlasiť,“ vyjadril sa na sociálnej sieti Žilinka.

Igor Daniš aktual Čítajte viac Skončí Lipšic do konca roka? Ak sa vrátia Matovičove móresy, tak áno

Ohrozí zrušenie vyšetrovanie veľkých káuz?

Podľa lídra Hlasu Pellegriniho by zmena Trestného zákona priblížila Slovensko k západnej Európe a k civilizovaným krajinám. Svoje špecializované súdy má aj Francúzsko, zamerané sú na spory v trestných veciach, ako sú napríklad námorné obchodné súdy. Je ich šesť. Rozhodujú o niektorých zločinoch, na ktoré sa vzťahujú zákony o terorizme či nezákonnom obchodovaní s drogami. V rumunskom súdnom systéme zase existujú nielen špecializované súdy, ale aj špecializované súdy pre mladistvých a rodinné veci.

Batková považuje za lepší systém taký, v ktorom je väčšia autonómnosť aj zodpovednosť prokurátorov ako centralizovaný systém. Otázka podľa nej znie, či to nie je možné zabezpečiť prebudovaním aktuálneho systému prokuratúry. Európska komisia by mohla Slovensku vyčítať podľa nej nielen zmeny bez odbornej verejnej diskusie, ale aj rýchlosť zmien. Vzhľadom na to, že po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vznikol výbor pre kontrolu zmien v oblasti právneho štátu, Európska komisia bude mať pri Slovensku výkričník. „Myslím si, že bude veľmi pozorná v tom, ako sa budú vyšetrovať tieto korupčné kauzy,“ dodala Batková.

Zuzana Čaputová Čítajte viac Čaputová: Zrušenie špeciálnej prokuratúry, prípadne súdu, by bolo krokom späť

Prezidentka Zuzana Čaputová považuje zrušenie špeciálnej prokuratúry za krok späť. „Takýto krok by som považovala za veľmi nešťastný až nebezpečný zásah do personálneho fungovania prokuratúry zo strany politickej moci,“ poznamenala hlava štátu. Veľké zmeny by sa podľa nej mali diať po diskusii a riadnom legislatívnom procese.

Zánik špeciálnej prokuratúry ostro kritizuje aj mimoparlamentná opozícia. Do Bruselu si to namierila po Ficovi, Kaliňákovi a Suskovi strana Demokrati, ktorá sa obrátila na šéfku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú aj Reyndersa. Novozvolený predseda Demokratov a exminister obrany Jaroslav Naď chce za jeden stôl pozvať opozičných zástupcov.

„Je vysoko pravdepodobné, že ak budú inštitúcie ako ŠTS a ÚŠP zrušené, únia jednoducho pristúpi k tomu, že nám stopne eurofondy, pretože ide o priame podrývanie právneho štátu,“ vyjadril sa Naď v pondelok. Podpredseda strany Juraj Šeliga zase upozornil, že ak by orgány zrušili, vyšetrovania káuz Mýtnik, Vírus či Dobytkár budú zastavené. V hre sú podľa Demokratov aj protesty. Ku kritike vládnych krokov sa pridala aj SaS. Kroky avizovali aj Progresívne Slovensko (PS), ktoré sa chce tiež stretnúť s Reyndersom. Tvrdí, že vláda pripravuje demontáž právneho štátu potichu. Ak bude zrejmé, že pretlačila zásah voči špeciálnej prokuratúre cez skrátené konanie, podá ústavnú sťažnosť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ