651. deň: Zelenskyj: Rusko zvýšilo tlak na fronte. Dúfa, že jednota Západu sa rozpadne

ČTK, SITA, TASR, Pravda | 06.12.2023 06:00, aktualizované: 
Ukrajinskí vojaci, tank, Ukrajina, zbrane, výcvik Foto: ,
Ukrajinskí vojaci cvičia na tanku počas výcviku na Ukrajine 6. decembra 2023.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal lídrom skupiny G7, že Rusko zvýšilo tlak na fronte. Varoval, že Moskva počíta s tým, že budúci rok nastane "kolaps" jednoty západných krajín.

Najdôležitejšie udalosti

Čakanie na F-16? Ukrajinci musia brániť nebo proti Rusom s tým, čo majú
Video
ukrajina Čítajte viac 650. deň: Ukrajinci zostrelili ruský bombardér Su-24 pri Haďom ostrove, Rusi ovládajú väčšinu Marinky

23:05 Prezident USA Joe Biden je ochotný pristúpiť na kompromis ohľadom americkej imigračnej politiky, ktorej zmenou republikáni v Kongrese podmieňujú schválenie ďalšej rozsiahlej finančnej pomoci Ukrajine. Podľa agentúry Reuters to povedal počas prejavu v Bielom dome. Biden zároveň vyzval Kongres USA, aby túto pomoc Ukrajine vo výške desiatok miliárd dolárov schválil ešte pred vianočnými sviatkami. Nedlho po jeho prejave Pentagon a americké ministerstvo zahraničia podľa AP oznámili, že USA poskytnú Kyjevu ďalšiu vojenskú pomoc vo výške 175 miliónov dolárov.

Dnes oznámená pomoc zahŕňa strely do raketometov HIMARS, delostreleckú muníciu či protitankové strely. Biden sa medzitým v Kongrese snaží presadiť prijatie balíka zákonov, ktorý počíta okrem iného so 61 miliardami dolárov vyčlenenými na vojenskú a ekonomickú podporu Ukrajiny. Republikáni však schválenie podmieňujú sprísnením americkej imigračnej politiky.

22:10 Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval v stredu večer do Saudskej Arábie a rokoval s korunným princom Muhammadom bin Salmánom.

„Nič nemôže narušiť rozvoj našich priateľských vzťahov,“ uviedol prezident a s bin Salmánom sa zhodli, že ďalšie vzájomné stretnutie sa uskutoční v Moskve.

„Máme pred sebou veľké príležitosti, ktoré môžeme využiť na dôležitú prácu pre prospech celého sveta,“ uviedol bin Salmán.

Putin v stredu navštívil aj Spojené arabské emiráty (SAE) a rokoval s ich najvyšším predstaviteľom šejkom Muhammadom bin Zájidom Ál Nahjánom. Štátna tlačová agentúra emirátov WAM uviedla, že rozhovory sa zameriavali aj na vývoj situácie v Pásme Gazy.

Putinova návšteva krajín Perzského zálivu je prvá zahraničná cesta ruského prezidenta od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu do krajín, ktoré nie sú spojencom Ruska ako napríklad Bielorusko, Čína a Kazachstan. Diplomatické kontakty Kremľa sú od začiatku invázie na Ukrajinu obmedzené.

21:35 Nemecký minister obrany Boris Pistorius v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine a s pomocou Kyjevu zo strany Európy odmietol názor, že Ukrajina dostáva „príliš málo na :to, aby zvíťazila“. Povedal to v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ZDF. „Dodávame, čo môžeme. To isté platí pre takmer všetkých ostatných spojencov a partnerov,“ povedal Pistorius. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Šéf nemeckého rezortu obrany pripustil problémy v dodávateľskom reťazci európskeho zbrojného priemyslu, ktorý pochádza „z mierových čias". Konštatoval však, že obranný priemysel zvyšuje kapacitu všade, „kde môže“. Sľúbil pritom, že „v najbližších mesiacoch" nastanú zlepšenia a Nemecko dodá Ukrajine takmer 200-tisíc kusov munície.

Boris Pistorius ďalej vyhlásil, že zodpovednosťou Západu je „vytvoriť na bojisku, vo vojne takú situáciu, že si (ruský vodca Vladimir) Putin uvedomí, že túto vojnu nemôže vyhrať – a preto príde k rokovaciemu stolu“.

20:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal v stredu lídrom skupiny G7, že Rusko zvýšilo tlak na fronte. Varoval, že Moskva počíta s tým, že budúci rok nastane „kolaps“ jednoty západných krajín.

Virtuálne stretnutie skupiny G7, na ktorom sa zúčastnili kľúčoví spojenci Kyjeva vrátane prezidenta USA Joea Bidena a britského premiéra Rishi Sunaka, sa uskutočnil v čase obáv, že podpora Ukrajiny zo strany Západu by mohla slabnúť.

„Rusko dúfa len v jednu vec – že budúci rok sa usporiadanie slobodného sveta zrúti,“ povedal Zelenskyj a varoval, že ruský prezident Vladimir Putin „výrazne zvýšil tlak na fronte“.

„Musíme vyhrať boj o motiváciu. Motiváciu našich ľudí a celej Európy. Prebiehajúci boj nie je len o osude Ukrajiny, je to o Európe,“ uviedol Zelenskyj na summite lídrov skupiny G7.

Ukrajinský prezident zároveň vyzval členské krajiny Európskej únie, aby „splnili“ sľub o začatí prístupových rokovaní Ukrajiny.

Európska komisia v zásade tento krok odporučila, ale ešte to musia schváliť vlády jednotlivých členských štátov EÚ. Rozhodnutie má padnúť na poslednom riadnom summite tohto roka 14. a 15. decembra.

20:10 Skupina hospodársky vyspelých krajín G7 vyhlásila s platnosťou od 1. januára embargo na ruské diamanty. Zhruba od 1. marca sa pridajú aj ďalšie obmedzenia a zákaz nepriameho dovozu ruských drahokamov, uviedla skupina podľa agentúry Reuters. Obmedzenie sa netýka diamantov na priemyselné využitie.

Skupina zvažovala rôzne varianty ako obmedziť príjmy, ktoré Rusko využíva vo svojej vojne proti Ukrajine. Európska únia postih ruských ziskov z vývozu diamantov navrhla v rámci 12. sankčného balíka EÚ a šéfka Európskej komisie Ursula von den Leyenová o tom hovorila na konci októbra. EÚ však podľa agentúry Reuters s krokom čakala na koordináciu so skupinou G7. Jej členmi sú Spojené štáty, Japonsko, Kanada, Francúzsko, Taliansko, Nemecko a Británia.

20:05 Lotyšský prezident Edgars Rinkevičs označil pondelkové hrozby ruského prezidenta za pokus o zastrašovanie a snahu zamaskovať ruské „zverstvá“ na Ukrajine. Vladimir Putin v pondelok kritizoval zaobchádzanie s ruskojazyčnými občanmi v Lotyšsku.

„Ruská propaganda bežne tvrdí, že ruskí občania alebo tí, ktorí sú súčasťou ruského sveta, sú brutálne utláčaní. V skutočnosti však ide o pokus zamaskovať zverstvá, ktorých sa Rusko dopúšťa na Ukrajine,“ vyhlásil Rinkevičs pre lotyšský denník Neatkariga Rita Avize.

Putin Čítajte viac Zaobchádzate s Rusmi ako so sviňami. Putin hrozí Lotyšsku nešťastím

19:10 Ruské úrady našli v stredu v okolí Moskvy telo ukrajinského prokremeľského politika Iľju Kyvu, ktorý vlani ušiel do Ruska.

Zdroj z prostredia ukrajinského sektora obrany pre AFP uviedol, že Kyvovu smrť zosnovala Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU).

Kyva bol v minulosti poslancom ukrajinského parlamentu, odkiaľ bol vylúčený. Do Ruska ušiel vlani krátko po začiatku invázie Moskvy na Ukrajinu.

Kyvovo telo našli v meste Odincovo v Moskovskej oblasti, kde žil v exile, píše na svojej webovej stránky britský denník Daily Mail. Úrady začali v spojitosti s jeho smrťou vyšetrovanie.

19:00 Americké ministerstvo spravodlivosti v stredu obvinilo z vojnových zločinov štyroch príslušníkov ruskej armády, ktorí mali uniesť a mučiť Američana počas ruskej invázie na Ukrajinu.

Incident sa odohral v roku 2022 v dedinr Mylove v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Následne ho desať dní zadržiavali v ruskom vojenskom objekte, kde ho vypočúvali a bili. Muž bol neskôr evakuovaný spolu aj s manželkou, ktorá je Ukrajinka, uviedli americké úrady.

Americký minister vnútornej bezpečnosti Alejandro Mayorkas povedal, že Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) muža, jeho rodinu a ďalšie osoby vypočuli s cieľom určiť totožnosť štvorice Rusov. Obvinení sú dvaja veliaci dôstojníci ozbrojených síl Ruska či samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a dvaja príslušníci s nižšou hodnosťou.

Američan agentom povedal, že ruskí vojaci ho vyzliekli, mierili na neho pištoľou a surovo ho zbili. „Dôkazy nazbierané našimi agentmi svedčia o brutalite, trestnosti a skazenosti ruskej invázie,“ povedal Mayorkas.

Rusko a USA nemajú uzavretú dohodu o vydávaní osôb. Ministerstvo spravodlivosti USA však opakovane začalo trestné stíhanie voči ruským občanom, najmä v spojitosti s kybernetickou kriminalitou. Americké úrady obvinené osoby v niektorých prípadoch zadržali po ich vycestovaní za hranice Ruska.

18:50 Pri výbuchu auta zahynul v stredu v meste Luhansk na okupovanom východe Ukrajiny proruský politik Oleg Popov, oznámili ruskí vyšetrovatelia.

Auto vybuchlo neďaleko štadióna v centre mesta, uviedol miestny predstaviteľ dosadený Ruskom Vladimir Rogov.

Popov bol poslancom parlamentu tzv. Luhanskej ľudovej republiky (LĽR). Zabila ho „detonácia neidentifikovaného zariadenia v aute“, uviedol ruský vyšetrovací výbor. Ďalšie podrobnosti neposkytol a vyšetruje „okolnosti udalosti a osoby podieľajúce sa na spáchaní týchto trestných činov“.

Pred necelým mesiacom v Luhansku usmrtil výbuch nálože v aute proruského politika Michaila Filiponenka. K atentátu sa prihlásila ukrajinská vojenská rozviedka.

17:00 Fínsky prezident Sauli Niinistö obvinil Rusko zo zvážania ľudí na fínske hranice a dodal, že robí chybu.

Fínska pohraničná stráž na jeseň zaregistrovala prudký nárast počtu ľudí žiadajúcich vo Fínsku o azyl. Oficiálne údaje uvádzajú od začiatku augusta približne 700 prípadov. Pochádzajú najmä z Blízkeho východu a z Ruska prichádzajú bez potrebnej dokumentácie.

Helsinki obvinili Moskvu zo zvážania migrantov a postupne uzatvárajú všetky hraničné priechody.

„Nepochybujem o tom, že obyvatelia Nemecka a ostatných štátov Európskej únie pochopia, že Fínsko, EÚ ani Európa sa týmto nesmie nechať vydierať,“ vyhlásil Niinistö.

Fínsky prezident uviedol, že Rusko čosi podobné skúsilo už v roku 2015. Vtedy o agresívnom správaní krajiny veľmi otvorene informoval vtedajšieho ruského premiéra Dmitrija Medvedeva.

„Som presvedčený, že Rusi a Putin rozumejú len jazyku sily,“ uviedol Niinistö a dodal, že pri Rusku a jeho prezidentovi Putinovi je potrebné vždy postupovať rázne. „Ak ste rázni, kozák nedostane nič,“ uviedol, čím narážal na fínske príslovie: „Kozák vezme všetko, čo nie je pribité“.

16:25 Ak americký Kongres do konca roka neschváli ďalšiu podporu Ukrajine, bude musieť východoeurópska krajina v januári uvažovať o zoškrtaní vládnych výdavkov. Podľa agentúry Unian to povedala predsedníčka rozpočtového výboru ukrajinského parlamentu Roksolana Pidlasová. Podľa nej je ale realistickejší scenár, že Kongres pomoc krajine brániacej sa druhým rokom ruskej vojenskej agresie schváli.

Ukrajina sa podľa Pidlasovej stále v americkom Kongrese teší podpore u demokratov aj republikánov. „Bezpochyby je niekoľko radikálnych republikánov, ktorí Ukrajinu nepodporujú a majú za to, že treba znížiť jej podporu,“ pripustila vládna poslankyňa.

Nová americká pomoc Ukrajine, ktorú sľúbil demokratický prezident Joe Biden, je teraz v ohrození kvôli protestom republikánov v Kongrese. Tí schválení podmieňujú sprísnením americkej imigračnej politiky. Rokovania o tomto bode sa v americkom Senáte v posledných dňoch zastavili.

Aj týmito zbraňami pomáha Západ Ukrajine v boji

Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

Fotogaléria
Tank Leopard 2 v akcii počas návštevy nemeckého...
V novembri si prevzala Ukrajina už siedmu z...
+11Americká húfnica M777.

„Aj keď do konca roka nebude rozhodnutie ohľadom prostriedkov od USA, tak to v januári zvládneme a vládny rozpočet bude splnený,“ uviedla predsedníčka rozpočtového výboru. Dodala, že ak sa rozpočet ocitne v deficite, prídu na rad rozsiahle škrty výdavkov.

15:55 Meno ukrajinského ostreľovača, ktorý zabil na fronte ruského vojaka vzdialeného 3 800 metrov, bolo odhalené. Výstrel je zaznamenaný aj na videu.

ukrajinský ostreľovač, Kyjev, snajper Čítajte aj Ukrajinský ostreľovač zlomil svetový rekord. Zlikvidoval Rusa na vzdialenosť 3,8 kilometra

Ide o 58-ročného bývalého podnikateľa a teraz bojovníka kontrarozviedky SBU Vjačeslava Kovaľského. Ostreľovač patrí k radom špeciálnej jednotky Alfa. Svetový rekord prekonal puškou Volodar Obriju (Vládca obzoru / ang. Horizon Lord) z produkcie ukrajinskej zbrojovky Majak. Pozícia, z ktorej pôsobil, bola na brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti.

Spolu so svojim partnerom Viacheslavom vypočítaval parametre výstrelu, vlhkosť a teplotu vzduchu, ktoré ovplyvňujú rýchlosť letu. Strele trvalo 9 sekúnd, kým zasiahla hruď alebo brucho ruského okupanta.

15:45 Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že spúšťa projekt podporovaný štyrmi miliónmi eur z programu EU4Health pre lepší prístup k zdravotnej starostlivosti pre ukrajinských utečencov a vysídlencov v Bulharsku, Česku, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Maďarsku, Moldavsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku.

Cieľom je posilniť kapacitu národných zdravotníckych systémov na zvládnutie prílevu osôb utekajúcich pred vojnou na Ukrajine a zlepšiť ich prístup k národným zdravotným systémom počas obdobia dočasnej ochrany.

Niektoré z iniciatív EK spolu s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM) a Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) zahŕňajú podporu vnútroštátnych zdravotníckych orgánov pri rozširovaní zdravotného poistenia pre utečencov vrátane očkovania. V prípade vysídlených zdravotníckych pracovníkov z Ukrajiny ide o ich zapojenie do zdravotníctva hostiteľských krajín, aby mohli poskytovať špecifickú zdravotnú pomoc potrebnú pre utečencov.

Eurokomisárka pre zdravie Stella Kyriakidisová v správe pre médiá upozornila, že ruská agresia na Ukrajine naďalej pokračuje a takmer päť miliónov utečencov z Ukrajiny zaregistrovaných na dočasnú ochranu v celej EÚ, tam má právo využívať lekársku pomoc a starostlivosť.

15:30 V centre okupovaného Luhanska na východnej Ukrajine vybuchol automobil s proruským politikom Olegom Popovom, ktorý z atentátu vyviazol so zranením.

Luhansk sa na jar 2014 stal jednou z bášt proruských separatistov, Popov tu pôsobí ako poslanec parlamentu Luhanskej ľudovej republiky. Tú vyhlásili separatisti a vlani na jeseň ju anektovalo Rusko, podobne ako tri ďalšie čiastočne okupované ukrajinské regióny. Drvivá väčšina krajín sveta tieto anexe neuznáva. Ukrajinci pokladajú Popova za kolaboranta s ruskými okupantmi, podobne ako Vladimira Rogova, ktorý útok ohlásil.

„Znovu teroristický útok. V centre Luhanska teroristi vyhodili do povetria auto. Stalo sa to pri štadióne v centre mesta. Podľa predbežných údajov bol pri výbuchu ranený poslanec Oleg Popov,“ napísal Rogov, ktorého vyjadrenie citovali médiá. Auto po explózii vzbĺklo, na mieste zasahovali hasiči, dodala ruská agentúra RIA Novosti.

Minulý mesiac bol v okupovanom Luhansku pri atentáte zabitý jeden z lídrov proruských separatistov na východe Ukrajiny Michail Filiponenko. V jeho aute explodovalo výbušné zariadenie a Filiponenko utrpel smrteľné zranenia, uviedol portál LuhanskInformCenter s odvolaním sa na Filiponenkovho sy­na.

14:55 Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v stredu varoval, že v prípade zastavenia finančnej podpory zo strany USA by hrozila porážka Ukrajiny vo vojne proti Rusku.

„Prirodzene by to znemožnilo pokračovanie úsilia o oslobodenie (ukrajinského územia) a vytvorilo by to veľké riziko porážky v tejto vojne,“ povedal Jermak vo Washingtone pre rozhlasovú stanicu Hlas Ameriky.

Zároveň vyzval americký Kongres, aby uvoľnil od októbra zablokovaný rozsiahly balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

Jermak súčasne ubezpečil, že ukrajinská armáda má pripravené plány ďalšieho postupu už aj na budúci rok. Vďaka masívnej pomoci Západu Ukrajina už vyše 21 mesiacov vzdoruje ruskej invázii, pripomína DPA.

Timothy Snyder Čítajte aj Snyder: Žiaden pat, Ukrajine stačí dodať viac zbraní. Neúspech by viedol USA ku katastrofe

13:45 Británia dnes rozšírila svoj protiruský sankčný zoznam o 46 osôb a spoločností vo viacerých krajinách, ktoré sú podľa Londýna súčasťou dodávateľských reťazcov ruskej armády a prispievajú tak k pokračujúcej ruskej agresii na Ukrajine. Nové oznámenie sa týka entit v Číne, Turecku, Srbsku i Uzbekistane, uvádza agentúra Reuters s odvolaním sa na britské ministerstvo zahraničia.

Vláda uviedla, že nanovo uvalila sankcie na 31 jednotlivcov a skupín napojených na vývoj a výrobu dronov a súčiastok do raketových systémov, ale tiež na dovoz elektroniky. Zamerala sa tiež na istého bieloruského výrobcu vojenských technológií alebo štyri organizácie sídliace v Spojených arabských emirátoch (SAE), ktoré sú podľa nej zapojené do obchodu s ruskou ropou.

Gazprom Čítajte aj Sankcie zaberajú, ruská ropa má problémy. Divízia Gazpromu sa prepadla o vyše 40 percent

13:00 Rusi by sa najradšej svojho prezidenta Vladimira Putina opýtali, kedy sa skončí vojna proti Ukrajine, vyplýva z prieskumu nezávislého strediska Levada. Otázka týkajúca sa ukončenia „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Moskva nazýva agresiu proti Ukrajine, a nastolenia mieru v prieskume s náskokom „vyhrala“ pred inými otázkami.

V prieskume sa 21 percent opýtaných vyjadrilo, že by prezidentovi chceli položiť otázku súvisiacu s ukončením vojny proti Ukrajine v rôznej variante: Kedy bude mier? Kedy sa skončí špeciálna vojenská operácia? Kedy vyhráme? Čo robí režim pre ukončenie operácie? Kedy sa skončí mobilizácia?

Otázka ukončenia vojny sa ukázala oveľa dôležitejšia pre Rusov ako iné otázky. Napríklad len osem percent opýtaných sa zaujímalo o penzie, výšku dôchodkov, životnú úroveň penzistov, sociálne programy, dostupné bývanie, nízku kvalitu služieb v zdravotníctve a školstve, napísala o poznatkoch z prieskumu agentúra Unian.

Ukrajina, Rusko, konflikt, vojna, vojak, armáda Čítajte aj Rusi sa vyhýbajú mobilizácii. Moskva vyhlásila pátranie po zakladateľovi protivojnového projektu

Sedem percent opýtaných by sa pýtalo na nízke platy a životnú úroveň. Šesť percent by sa chcelo Putina opýtať, kedy sa vzdá moci a ako vidí budúcnosť Ruska, alebo na rastúce ceny. Budúci rozvoj zaujíma tri percentá Rusov a dve percentá chcela od hlavy štátu poradiť kvôli riešeniu problémov v mieste svojho bydliska. Rovnaké percento sa obáva kvôli zahraničnej politike, migrácii či korupcii úradníkov.

Desatina Rusov by sa šéfa štátu na nič nepýtala a ani sa nebude pozerať na televíziu, až Putin 14. decembra predstúpi pred kamery a mikrofóny, aby prvýkrát od rozpútania vojny proti Ukrajine odpovedal v priamom prenose na otázky vybraných novinárov a zástupcov verejnosti. Asi pätina účastníkov prieskumu nebola schopná sformulovať otázku, ktorú by hlave štátu položila.

Ruskí vojaci / Armáda / Čítajte aj Manželky mobilizovaných Rusov ostro kritizujú Putina. Spustili petíciu za ich návrat

12:55 Poskytovanie príspevku za ubytovanie odídenca z Ukrajiny sa predĺži do konca marca 2024. Výška príspevku za poskytnuté ubytovanie sa nemení. V stredu o tom rozhodla vláda.

„Do uplynutia doby predĺženého poskytovania príspevku sa posúdia alternatívne možnosti poskytovania pomoci pri ubytovávaní odídencov, vrátane potrebných legislatívnych zmien aj v príslušných zákonoch,“ avizoval rezort vnútra.

Podľa doterajšieho nariadenia sa mal príspevok poskytovať do konca roka. „Súčasný systém poskytovania ubytovania odídencom je pre Slovenskú republiku stále výhodný najmä z hľadiska kapacity takéhoto ubytovania,“ zdôvodnil predkladateľ.

štúdium, vysoká škola, univerzita, študenti, vzdelávanie Čítajte aj Slovenské školy navštevuje vyše 10-tisíc žiakov z Ukrajiny

Výška príspevku naďalej predstavuje desať eur za jednu noc ubytovania odídenca, ktorý dovŕšil vek 15 rokov, respektíve päť eur za mladšieho.

12:33 V ruskej relácii Vladimira Solovjova na hlavnom kanály Rossija 1 štátnej televízie sa opäť ‚perlilo‘ a konštruoval svet podľa vízií pozvaných hostí. Tentoraz do propagandistickej šou zavítal bývalý agent KGB Andrej Bezrukov, ktorý nadšene predstavil ideu znovuzriadenia Rakúsko-Uhorska, ktoré by bolo pod ‚ochrannými krídlami‘ Ruskej federácie. Záznam z nedeľnej debaty zdieľal na sociálnej sieti X poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko.

agent KGB Andrej Bezrukov Čítajte viac Zbohom, Slovensko. V ruskej televízii blúznili o obnovení Rakúsko-Uhorska pod 'ochranou' Ruska

11:50 Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov tvrdí, že vyhlásenia kyjivského starostu Vitalija Klička na adresu prezidenta Volodymyra Zelenského boli snahou o získanie politických bodov. Niekdajší boxerský šampión sa domnieva, že Ukrajinci strácajú dôveru v to, ako Zelenskyj zvláda krízu. Kličko tiež v rozhovore pre nemecký magazín Der Spiegel tvrdil, že ukrajinský líder má autoritárske sklony.

„Myslím si, že vyhlásenia starostu Klička sú začiatkom politickej sezóny,“ povedal v rozhovore pre FoxNews, citoval ho web Ukrajinská pravda. Umerov tiež povedal, že prezident Zelenskyj je prezieravý a odvážny, keďže po vypuknutí vojny zostal na Ukrajine a bojoval.

Zelenskyj, Mashovets, Syrsky, Kupiansk, vojna na Ukrajine Čítajte aj Kličko: Prestaňme klamať, vojna je v patovej situácii. Zelenskyj obchádza Zalužného

Ukrajinská armáda podľa Umerova dosahuje na fronte úspechy, prekonala dve ruské obranné línie a teraz čelí tretej. Šéf ukrajinského rezortu obrany to povedal v rozhovore pre americkú televíznu stanicu Fox News. Dodal pritom, že Rusi si na Ukrajine vybudovali tri línie obrany. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

„Deokupovali sme 50 percent nášho územia. Porážame Rusko v našej krajine. Získali sme územia a zastavili sme krutosti. A teraz máme plán pre rok 2024," povedal Umerov.

Na otázku, či je možné urovnanie konfliktu v prípade, že by vojna pretrvávala roky, Umerov odpovedal, že by bolo zahanbením celého civilizovaného sveta, ak sa nedokázal brániť pred autoritárskym režimom. Dodal, že strategickým víťazstvom pre Ukrajinu je kontrola nad celým svojim územím v rámci medzinárodne uznaných hraníc z roku 1991.

Vitalij Kličlko Čítajte aj Kličko: Zelenskyj stráca dôveru, platí za chyby. Musíme ho však naďalej podporovať

11:22 Ruský prezident Vladimir Putin dnes dopoludnia začal svoju návštevu Spojených arabských emirátov. Uviedli to svetové agentúry. Dnes má navštíviť aj Saudskú Arábiu. Očakáva sa, že v oboch krajinách bude rokovať o vývoji ťažby ropy, vojne, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, či konflikte medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas.

Po začatí invázie na Ukrajine Putin obmedzil svoje cesty do zahraničia, okrem iného kvôli zatykaču, ktorý naneho v súvislosti so zavlečením ukrajinských detí do Ruska vydal Medzinárodný trestný súd (ICC). SAE ani Saudská Arábia však jurisdikciu súdu na svojom území neuznávajú, takže ruskému prezidentovi by nemalo hroziť zadržanie, pripomenula agentúra AP.

Putin, Ukrajina Čítajte aj Naozaj musia krajiny zatknúť Putina? Áno, ale asi by to radšej neurobili

Putin navštívi hlavné mesto SAE Abú Zabí, kde sním bude rokovať prezident Muhammad bin Zajd Nahaján. V Saudskej Arábii ho prijme korunný princ korunný princ Muhammad bin Salmán Saúd.

11:20 Ukrajinským vojakom, ktorí od začiatku ruskej invázie do krajiny dostali vyznamenanie Hrdina Ukrajiny, aj rodinám padlých, ktorí ho získali posmrtne, štát poskytne byty. Podľa ukrajinských médií to dnes oznámil prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý prvé certifikáty na bývanie už odovzdal. Od vlaňajšieho 24. februára, keď do krajiny vpadli ruské vojská, podľa neho dostalo najvyššie štátne vyznamenanie 360 vojakov, pričom 210 z nich ho udelil in memoriam.

„Štát sa musí postarať o všetkých, ktorí ho bránia, a zabezpečiť všetky ich potreby. A nejde len o riadnu výstroj a zbrane, ide tiež o sociálnu ochranu a dôstojnú podporu našich vojakov, našich hrdinov,“ uviedol Zelenskyj podľa serveru Ukrajinska pravda počas slávnostného stretnutia s vyznamenanými vojakmi a príbuznými padlých bojovníkov.

Prezident podľa agentúry Interfax-Ukrajina odovzdal prvých dvanásť dekrétov na bývanie žijúcim vojakom a deväť certifikátov rodinám padlých bojovníkov v predvečer Dňa ozbrojených síl. Ďalšie ich majú dostať v budúcnosti. „Cieľom tejto iniciatívy je realizovať jednoduchý princíp ‚Ukrajina chráni tých, ktorí chránia Ukrajinu‘,“ vyhlásil Zelenskyj.

Podľa agentúry Unian dekrét na bývanie získala okrem iného matka vojaka Oleksandra Macijevského, ktorého Zelenskyj vyznamenal posmrtne po tom, ako sa v marci objavilo video, na ktorom je vidieť, ako neozbrojený vyhlási: „Sláva Ukrajine“, načo sa ozvú ruské nadávky mužov, streľba a vojak sa zosunie k zemi. V Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny nedávno odhalili jeho sochu.

Oleksandr Macijevskyj Čítajte aj Odhalili sochu ukrajinskému vojakovi, ktorého zastrelili Rusi po vyslovení „Sláva Ukrajine“

10:55 Počet žiadostí ruských vojakov o pomoc pri dezercii z armády sa v posledných mesiacoch výrazne zvýšil, uviedol podľa serveru The Moscow Times projekt nazvaný Idite lesom, ktorý pomáha Rusom vyhnúť sa bojom na Ukrajine. Podľa šéfa organizácie Grigorija Sverdlina sa väčšina vojakov rozhodla dezertovať po tom, ako boli počas bojov zranení a liečili sa v ruských nemocniciach.

Ruskí regrúti, ruský vojak, mobilizácia Moskva Čítajte viac Ruských dezertérov výrazne pribúda. Sťažnosti príbuzných vojakov sú stále hlasnejšie

10:30 Veľká Británia poskytne Ukrajine nový balík humanitárnej pomoci v celkovej hodnote takmer 37 miliónov libier. Oznámil to britský minister zahraničných vecí David Cameron pred svojou prvou cestou do Spojených štátov vo funkcii šéfa diplomacie. Hodnota humanitárnej pomoci pre zimné obdobie je 29 miliónov libier a ďalších 7,75 milióna libier Londýn poskytuje Kyjevu na humanitárne aktivity pri pokrývaní potrieb najzraniteľnejších ľudí na Ukrajine. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyhlásenie britskej vlády.

„Alokované finančné prostriedky sú súčasťou celkovej humanitárnej podpory zo strany Spojeného kráľovstva pre Ukrajinu a región v objeme 127 miliónov libier v rokoch 2023 a 2024,“ konštatovala britská vláda.

Celková vojenská, humanitárna a ekonomická podpora Veľkej Británie pre Ukrajinu doteraz dosiahla sumu 9,3 miliardy libier, uviedla britská vláda.

10:20 Ďalších 1 270 ruských vojakov padlo podľa Kyjeva na Ukrajine počas uplynulého dňa. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 335 110, uviedol v stredu na Facebooku generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o trinásť tankov, štyridsať obrnených bojových vozidiel pechoty, tridsaťsedem delostreleckých systémov, šesť raketometov a jedno lietadlo.

Od začiatku otvorenej vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo už 5 600 tankov, 10 456 obrnených bojových vozidiel pechoty, 8 024 delostre­leckých systémov, 919 raketometov a 324 lietadiel.

9:55 Slovensko po ruskej invázii na Ukrajinu odovzdalo Kyjevu darom v 13 balíkoch vojenskej pomoci v celkovej hodnote 671 miliónov eur nielen rôznu vojenskú techniku vrátane vyradených stíhačiek MiG-29, ale na základe bilaterálneho komerčného kontraktu mu dodalo osem samohybných húfnic Zuzana 2.

húfnica Zuzana Čítajte viac Húfnice dostane ukrajinská armáda skôr ako tá slovenská. Rozhodol o tom Naď, Kaliňák žiada audit

8:10 Rusko v noci na stredu na Ukrajinu vyslalo celkovo 48 bezpilotných lietadiel, uviedlo vo vyhlásení ukrajinské letectvo. Protivzdušnej obrane sa podľa neho podarilo zostreliť 41 dronov predtým, ako dosiahli cieľ.

„V noci na 6. decembra 2023 okupanti zaútočili na Ukrajinu dronmi typu Šáhid z dvoch smerov – mysu Čauda na Kryme a Kurskej oblasti v Ruskej federácii,“ napísalo ukrajinské letectvo na telegrame. Nespresnilo, čo sa stalo so siedmimi dronmi, ktoré protivzdušná obrana nezostrelila.

Ukrajina už v utorok pred polnocou vyhlásila kvôli ruským dronom v rade oblastí protiletecký poplach. Výstraha prestala podľa agentúry Unian platiť okolo tretej hodiny ráno.

zostreleny dron Sahid 136 Čítajte viac Drony Šáhid im na Ukrajine chystajú cestu: na čo si Rusi šetria rakety?

6:30 Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak navštívil Washington už druhýkrát v priebehu niekoľkých týždňov. Uviedol, že tlačí na zákonodarcov a predstaviteľov americkej administratívy, aby zdôraznili zásadný význam schválenia nového balíka pomoci Ukrajine Kongresom, informovala agentúra Reuters.

Ukrajina tento rok spustila veľkú protiofenzívu, no nedokázala preraziť ruské obranné línie. Teraz vedie na východe ofenzívu Rusko. Jermak povedal, že Kyjev má plán na ďalší rok.

„Naozaj máme plán a tento plán… zahŕňa vojenské operácie… zahŕňa diplomatické aktivity a samozrejme, zahŕňa našu spoluprácu v oblasti komunikácie a informácií,“ povedal.

Zničená dedina Robotyne na Ukrajine Čítajte viac Plány ukrajinskej ofenzívy boli veľkolepé. Pekelná ruská obrana rozmetala stratégiu USA a Kyjeva

6:00 Americký prezident Joe Biden a ďalší lídri skupiny hospodársky vyspelých krajín G7 budú v stredu na diaľku debatovať o podpore Ukrajiny či vývoji bojov na Blízkom východe. K ich videokonferencii sa pripojí aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa tlačových agentúr to oznámilo japonské predsedníctvo skupiny.

Ukrajinský líder sa v posledných dňoch snaží presvedčiť najmä Spojené štáty, ktoré sú najvýznamnejším dodávateľom zbraní a ďalšej pomoci Kyjevu, aby v podpore nepoľavovali. Bidenov zámer posielať Ukrajine ďalšie dodávky však komplikujú kongresoví republikáni, ktorí chcú obmedziť výdavky rozpočtu. Ďalší ukrajinskí spojenci zo skupiny G7 opakujú, že v podpore nemienia poľaviť, hoci sa vojna preťahuje a ukrajinská ofenzíva nepriniesla očakávané pokroky.

Skupinu G7 okrem USA a Japonska tvorí Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Kanada; summitov sa zúčastňujú aj predsedovia inštitúcií Európskej únie.

Podľa vyhlásenia úradu japonskej vlády budú ďalšími témami rokovania vývoj izraelskej ofenzívy proti militantnému hnutiu Hamas a tiež otázky spojené s rýchlym rozvojom umelej inteligencie. Šéfovia štátov a vlád by sa mali spojiť o 15:30 SEČ.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nečakane zrušil svoj utorkový plánovaný virtuálny prejav v americkom Senáte. Čakalo sa, že na zákonodarcov bude apelovať, aby urýchlene prijali zákonný balík, ktorého návrh okrem iného počíta s 61 miliardami dolárov pre vojenskú aj ekonomickú podporu Ukrajiny, ktorá sa bráni ruskej invázii. O zrušení prejavu informovala agentúra AFP s odvolaním sa na šéfa demokratickej väčšiny v Senáte Chucka Schumera a tiež ukrajinské servery. Podľa AFP sa zákonodarcovia o nové peniaze ostro sporili a ich schválenie je počas plánovaného stredajšieho hlasovania nepravdepodobné.

„Zelenskyj sa nemohol pripojiť k nášmu brifinku o 15.00 h (21.00 h SEČ) – niečo sa stalo na poslednú chvíľu,“ uviedol Schumer podľa serveru Ukrajinska pravda. Prečo Zelenskyj cez videohovor nemohol vystúpiť Schumer nespresnil, podotýka ruskojazyčný web stanice BBC.

Spojené štáty sú najväčším vojenským podporovateľom Ukrajiny v jej obrane proti ruskej invázii; od 24. februára minulého roku podľa amerického ministerstva zahraničia napadnutej krajine poskytli pomoc v hodnote 44,2 miliardy dolárov. Nová pomoc Ukrajine, ktorú sľúbil demokratický prezident Joe Biden, je však teraz v ohrození kvôli protestom kongresových republikánov, ktorí schválenie podmieňujú sprísnením americkej imigračnej politiky.

Ďalšími položkami v prejednávanom zákone sú peniaze pre Izrael či prostriedky na posilnenie stráženia na americko-mexickej hranici, kam tento rok v rekordných počtoch prichádzajú migranti utekajúci predovšetkým z krajín latinskej Ameriky.

Najvyššie postavený republikán v Senáte Mitch McConnel v utorok svojich kolegov vyzval, aby pre zákon, ktorý nebude obsahovať zmeny v azylovej politike, nedvíhali ruku.

„Rozhodli sa ohroziť financovanie pre Ukrajinu a budú s tým musieť žiť, keď bude Vladimir Putin pochodovať na Kyjev a na Európu,“ kritizoval postoj republikánov demokratický senátor Chris Murphy. Na schválenie pomoci apeloval aj Biely dom.

Aby balík Senátom prešiel, musia sa zaň vysloviť tri pätiny hornej komory Kongresu, teda so všetkými demokratmi aspoň deväť republikánov. O jeho prijatie požiadala Kongres americká vláda už v októbri. Teraz Biely dom varuje, že vláde sa pravdepodobne do konca roka minú peniaze na vyzbrojovanie Ukrajiny. Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, ktorý je na návšteve USA, povedal, že strata americkej pomoci by vytvorila veľké riziko, že Ukrajina vojnu s Ruskom prehrá.