653. deň: Bulharský parlament prehlasoval prezidentovo veto na dodávku zbraní Ukrajine

Čítajte viac 652. deň: Republikáni dali Putinovi ten najlepší darček. Alarmujúca je slabnúca ochota Američanov pomáhať Ukrajine

23:20 Bulharský parlament prehlasoval prezidentské veto ohľadom vojenskej pomoci Ukrajine, ktorá zahŕňa obrnené transportéry a ďalšie vybavenie. Parlament tiež schválil, že poskytne Kyjevu prenosné protilietadlové raketové systémy a rakety zem-vzduch na posilnenie protivzdušnej obrany krajiny, ktorá sa už od vlaňajšieho februára bráni ruskej vojenskej agresii. Bulharsko má stále zásoby zbraní sovietskej výroby.

Zo skorších informácií médií vyplýva, že Ukrajina by mala dostať asi 100 obrnených transportérov spoločne s výzbrojou a náhradnými dielmi.

Parlament v ďalšom hlasovaní schválil tiež výcvik ukrajinských pilotov na lietadlách F-16 v bulharskom vzdušnom priestore a poskytnutie prenosných protilietadlových systémov s raketami zem-vzduch. Tieto strely sú podľa vojenských expertov buď chybné, alebo vyradené, a nemôžu byť v Bulharsku opravené, ale Ukrajina má potrebné zázemie na ich opravu, alebo ich môže použiť na náhradné diely, podotkla AP.

22:30 Oleksij Tilnenko dúfal, že sa Ukrajine tento rok podarí vytlačiť ruské sily z okupovaných území. S blížiacim sa koncom roka je však jeho rodné mesto Cherson na juhu krajiny stále pod ruskou delostreleckou paľbou a frontová línia sa sotva pohla, píše agentúra Reuters.

Čítajte viac Ukrajinci sa pripravujú na dlhú vojnu, vojaci vstupujú do druhej zimy bojov vyčerpaní

21:50 Maďarská vláda na čele s premiérom Viktorom Orbánom podľa lídra poľskej Občianskej koalície Donalda Tuska „otvorene prešla na ruské pozície“. Líder Občianskej koalície, ktorá zvíťazila v nedávnych poľských parlamentných voľbách, dodal, že „Orbán sa tým netají". Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje poľský spravodajský kanál TVN24.

Tusk, ktorý už v minulosti kritizoval Orbána a maďarskú „neliberálnu“ demokraciu, v piatok ďalej uviedol, že si nemyslí, že by dokázal maďarského premiéra presvedčiť, aby zmenil smer. Poznamenal však, že sa pokúsi použiť „rôzne argumenty a metódy, aby aspoň eliminoval negatívne dôsledky Orbánovho postoja".

Od začiatku otvorenej ruskej invázie na Ukrajinu Maďarsko opakovane vytvára prekážky pre poskytovanie finančnej pomoci Kyjevu zo strany Európskej únie a zároveň odmieta sankcie proti Rusku.

21:00 K väznenému ruskému opozičnému predákovi Alexejovi Navaľnému správa väznice už tretí deň v rade nepúšťa advokátov. Podľa serveru Meduza na to upozornila jeho hovorkyňa Kira Jarmyšová. Navaľnému sa podľa nej minulý týždeň urobilo v cele zle – točila sa mu hlava, čo ho donútilo ľahnúť si na zem. V akom je teraz stave, jeho okolie nevie.

Jarmyšová však opísala, ako pracovníci väznice reagovali na Navaľného zdravotnú indispozíciu minulý týždeň. „Zamestnanci väznice hneď pribehli, odklopili pričňu od steny, položili na ňu Alexeja a dali mu infúziu,“ opísala. Lôžko na samotke, kam Navaľného zatvárajú, musí byť počas dňa podľa pravidiel väznice priklopené k stene. „Čo to bolo, nevieme, ale vzhľadom na to, že mu odopierajú jedlo, držia ho v trestnej cele bez ventilácie a obmedzili mu dobu vychádzok na minimum, tak to vyzerá na mdloby spôsobené hladom,“ opísala Jarmyšová.

Navaľného hovorkyňa doplnila, že keď opozičníka neskôr navštívili advokáti, tak bol v poriadku. „Ale teraz je to už tretí deň, keď nevieme, kde je,“ dodala. Navaľnyj podľa nej tiež týždeň neposlal žiadny list a zvonku mu tiež neboli doručené listy. Jeho spolupracovníci však vo štvrtok na jeho kanáli na platforme YouTube vyzvali na agitáciu proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi pred prezidentskými voľbami, ktoré sa budú konať 17. marca.

20:55 Bulharský parlament prehlasoval prezidentské veto ohľadom vojenskej pomoci Ukrajine, ktorá zahŕňa obrnené transportéry a ďalšie vybavenie. Informovala o tom agentúra BTA. Za prekonanie veta podľa nej hlasovalo 162 zákonodarcov, proti ich bolo 55. Denník Ukrajinska pravda predtým poznamenal, že by išlo o prvú priamu dodávku zbraní Ukrajine z Bulharska, ktoré tak až doteraz robilo za pomoci sprostredkovateľov.

Z informácií médií vyplýva, že Ukrajina by mala dostať asi 100 obrnených transportérov spoločne s výzbrojou a náhradnými dielmi. Podľa ukrajinského portálu Defence Express ide s najväčšou pravdepodobnosťou o obrnenca BTR-60 sovietskej výroby. Zástupcovia bulharskej armády a ministerstva vnútra podľa ruskojazyčného servisu stanice BBC uviedli, že ich krajina tieto zastarané vozidlá nepotrebuje a parlament pomoc v novembri schválil.

Prezident Rumen Radev však vyhlásil, že poslanci poriadne nezvážili alternatívne využitie vybavenia a Bulharsko by mohlo techniku potrebovať, najmä pre pohraničnú stráž a hasičov. Pred pár dňami ratifikáciu dohody o bezplatnej dodávke obrnenej techniky, ktorú uzavreli Sofia a Kyjev, vetoval.

Bulharsko, ktoré je členom Európskej únie a tiež Severoatlantickej aliancie, poslalo na Ukrajinu po začiatku ruskej invázie vlani vo februári množstvo zbraní, munície a paliva. Kvôli vplyvným proruským politikom v bývalej vláde tak však robilo najmä cez sprostredkovateľov.

20:40 Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov diskutoval s hlavným veliteľom ozbrojených síl Švédska Micaelom Bydénom o možnosti dodávky švédskych stíhačiek Gripen ozbrojeným silám Ukrajiny. „Plodná bilaterálna práca týkajúca sa dodávok lietadiel Gripen Ukrajine pokračuje,“ povedal námestník ukrajinského ministra obrany Ivan Havryľuk. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Bydén sa vyjadril, že o dodávke lietadiel Gripen Kyjevu sa diskutuje na politickej aj vojensko-operačnej úrovni. „Čakáme na politické rozhodnutia,“ do­dal.

18:55 Ukrajinská prokuratúra v Odese v spolupráci s Ukrajinskou bezpečnostnou službou (SBU) zatkla miestneho obyvateľa pre špionáž v prospech Ruska. Podľa prokuratúry špionáž začal vykonávať v októbri. Zatknutý človek údajne žiadal od Rusov za svoje služby 5 500 dolárov mesačne a želal si stať sa šéfom miestnej pobočky ruskej politickej strany Jednotné Rusko v prípade, že Odesu obsadia ruské sily. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Špión mal za úlohu fotografovať miesta pobytu ukrajinských vojakov a obrannú a energetickú infraštruktúru v Odese. Fotografie posielal svojim ruským kontaktom. Zatknutého obyvateľa Odesy obvinili z velezrady a v prípade usvedčenia mu hrozí doživotie.

18:25 Bývalého riaditeľa ukrajinskej štátnej zbrojárskej spoločnosti a troch ďalších obvinili z pokusu o spreneveru zhruba 106 500 dolárov určených na náhradné dielce pre bojové lietadlá Su-27. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje piatkovú správu Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU).

Exriaditeľ podľa vyšetrovania podpísal so šéfom dodávateľskej firmy, ktorý je tiež podozrivý, zmluvu na nákup modulov zosilňovania výkonu pre letecké radary. Dodávateľ dodal chybné komponenty, avšak šéf štátnej zbrojárskej firmy ich aj tak akceptoval a zaplatil prvú polovicu sľúbenej sumy, uviedla SBU.

Podozriví údajne plánovali tajne previesť finančné prostriedky cez nimi kontrolované spoločnosti a rozdeliť si ich medzi sebou. Obvineným hrozí až 12 rokov väzenia.

16:40 Fínsko nevydá do Kyjeva ruského nacionalistu Jána Petrovského, ktorý čelí podozreniu z páchania teroristických činov na východe Ukrajiny v rokoch 2014 až 2015. Podľa agentúry Reuters a spravodajského serveru The Moscow Times o tom dnes rozhodol fínsky najvyšší súd s argumentom, že by mužovi mohlo hroziť v ukrajinskom väzení zlé zaobchádzanie. Ukrajinská strana zatiaľ nereagovala. Petrovskij vinu popiera.

Petrovskij je považovaný za jedného zo zakladateľov ruskej neonacistickej skupiny Rusič, ktorá sa podľa fínskych a ruských médií v rokoch 2014 a 2015 zapojila do bojov na východoukrajinskom Donbase na strane Moskvou podporovaných proruských separatistov. Prepojila sa tiež s ruskou žoldnierskou Vagnerovou skupinou.

Podľa The Moscow Times sa členovia skupiny Rusič zapojili aj do ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva začala vlani vo februári. Spojené štáty vlani v septembri zaradili Petrovského na svoj sankčný zoznam kvôli tomu, že podľa nich prejavil v čase ruskej invázie „zvláštnu krutosť“ v bojoch v Charkovskej oblasti, napísal list Financial Times. Petrovskij podľa médií figuruje tiež na sankčných zoznamoch Európskej únie, Británie a Kanady.

Čítajte aj Zastavovali autá, lúpili, mučili, vraždili. Spomína partizán na príchod ruských kozákov na Donbas

16:05 Dočasnú ochranu v členských krajinách Európskej únie malo k záveru októbra 4,24 milióna obyvateľov Ukrajiny, ktorí utiekli v dôsledku ruskej invázie. Z toho na Slovensku bolo 111 615 ukrajin­ských utečencov. Informoval o tom v piatok štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

Najviac utečencov z Ukrajiny na konci septembra bolo v Nemecku, a to 1,215 milióna, čiže 28,7 percenta z celkového počtu. Nasledovalo Poľsko s 960 620 ukra­jinskými utečencami, čo bolo 22,7 percenta celkového počtu, a Česká republika s 364 450 ute­čencami (8,6 %).

Počet ukrajinských utečencov s dočasnou ochranou v porovnaní so septembrom stúpol vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Dánska, kde o 1 700 ľudí klesol. Najviac počet ukrajinských utečencov vzrástol v Nemecku (o 20 465), v Česku (o 6 490) a v Holandsku (o 4 005).

Čítajte aj Polovica Ukrajincov si nerobí žiadne plány do budúcnosti

15:05 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok opäť podmienil ratifikáciu žiadosti Švédska o vstup do NATO súčasným schválením predaja amerických stíhačiek F-16 Turecku.

Turecko a Maďarsko sú jedinými členmi Severoatlantickej aliancie, ktorí doposiaľ neschválil žiadosť Švédska o vstup do NATO. Švédsko ju predložilo spoločne s Fínskom už pred vyše 18 mesiacmi. Fínsko sa stalo členom Aliancie v apríli tohto roku po tom, čo ratifikáciu jeho žiadosti taktiež dlho odkladali Turecko s Maďarskom.

Oficiálne výhrady k vstupu Švédska do NATO Erdogan stiahol už na júlovom summite NATO. Turecký parlament však švédsku žiadosť stále neratifikoval a celý proces zatiaľ v polovici novembra uviazol na úrovni parlamentného výboru pre zahraničné veci, ktorý ju ešte ani neposunul na ratifikáciu poslaneckému plénu.

Čítajte aj Turecký prezident predložil do parlamentu ratifikáciu vstupu Švédska do NATO. Štokholm sa teší na členstvo

V posledných dňoch však prišiel Erdogan s novou podmienkou: Ankara podľa neho švédsku žiadosť o členstvo schváli len v prípade, ak americký Kongres zároveň odsúhlasí tureckú požiadavku na nákup desiatok stíhačiek F-16 a náhradných dielov.

Americká vláda podľa Erdogana sľubuje, že Turecku stíhačky dodá, keď tento krok potvrdí Kongres. „Ja však mám tiež parlament. Keďže sú obe naše krajiny členmi NATO, vy (Spojené štáty) si môžete splniť svoju úlohu súčasne, zo solidarity, a náš parlament si potom splní svoju časť úlohy,“ povedal v piatok Erdogan novinárom, čím prakticky zopakoval svoje vyjadrenie zo 6. decembra.

14:55 Nemecko poskytlo Ukrajine nový balík vojenskej pomoci. Vyplýva to z aktualizovaného zoznamu zverejneného na stránke spolkovej vlády bundesregierun­g.de.

Balík obsahuje predovšetkým 250 nábojov kalibru 155 mm, desať prieskumných bezpilotných lietadiel VECTOR s náhradnými dielmi, šesť hliadkovacích vozidiel pre pohraničníkov, osem nákladných vozidiel Zetros, 70 automatických granátometov MGW a jedno prieskumné bezpilotné lietadlo LUNA NG.

V balíku je tiež 100 000 súprav prvej pomoci a zdravotnícky materiál.

Nemecká vláda vyčlenila na rok 2023 približne 5,4 miliardy eur, ktoré majú byť primárne použité na vojenskú pomoc Ukrajine.

Aj týmito zbraňami pomáha Západ Ukrajine v boji

Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

Fotogaléria 15 fotiek

+12

14:50 Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD) schválil finančný príspevok vo výške 750 000 eur na nákup dvoch kusov odmínovacích systémov Božena 4+, určených na humanitárne odmínovanie na Ukrajine. Zmluvu o poskytnutí príspevku podpísali v piatok riaditeľ Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Tomáš Bokor a veľvyslanec Ukrajiny na Slovensku Myroslav Kastran.

Prijímateľom odmínovacích systémov financovaných z prostriedkov SlovakAid bude Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie a bude ich využívať špeciálny odmínovací tím operujúci v Chersonskej oblasti. Pripravené pomáhať by mali byť v prvej polovici budúceho roka.

Čítajte aj Kuleba poďakoval Blanárovi. Spolupráca medzi Slovenskom a Ukrajinou pokračuje

„Ukrajina je v súčasnosti najzamínovanejšou krajinou na svete, čo predstavuje obrovské nebezpečenstvo pre civilné obyvateľstvo, bráni jeho návratu na oslobodené územia a významným spôsobom poškodzuje ekonomiku krajiny. Verím, že naše Boženy, produkt slovenského priemyslu, prispejú k vyčisteniu územia nášho suseda od mín a aspoň trochu uľahčia život civilistov,“ uviedol minister.

14:45 Ruský nacionalista, bývalý vojenský veliteľ proruských separatistov v Donbase na východe Ukrajiny a kritik ruského prezidenta Vladimira Putina Igor Girkin, známy aj ako Strelkov, predpokladá, že ho ruský súd pošle do väzenia kvôli vymyslenému obvineniu. Viac sa však obáva, aby ho „neomilostili“ ako vodcu ruských žoldnierov Jevgenija Prigožina, ktorý presne dva mesiace po neúspešnej vzbure proti Moskve zahynul v troskách vlastného lietadla.

Čítajte viac Girkin: Bojím sa, že skončím ako Prigožin. Situácia je zlá, Rusko čaká víťazstvo alebo chaos

14:10 Krajiny Visegrádskej skupiny (V4 – ČR, Poľsko, Slovensko, Maďarsko) budú naďalej podporovať Ukrajinu v obrane proti Rusku tak, ako každá krajina uzná za vhodné. Zdieľajú napríklad pomoc Ukrajine pri odmínovaní, v zdravotníckej podpore alebo humanitárnej pomoci.

Čítajte viac Krajiny V4 budú naďalej podporovať Ukrajinu. Ministri obrany schválili spoločnú deklaráciu

12:30 Vladimir Putin dnes uviedol, že vo voľbách v marci 2024 sa bude opäť uchádzať o prezidentský úrad. Informovali o tom ruské tlačové agentúry. Podľa nich to novinárom oznámili účastníci rozhovoru s hlavou štátu, ktorý sa uskutočnil po ceremónii v Kremli pri príležitosti Dňa hrdinov vlasti.

Čítajte viac Putin súhlasil, bude kandidovať za prezidenta, požiadal ho o to jeden z hostí. Voľby sa budú po prvý raz konať inak

12:25 Výbor bulharského parlamentu pre obranu schválil poskytnutie starších systémov protivzdušnej obrany Ukrajine. Ide o techniku, ktorú je potrebné opraviť. Členovia výboru zároveň odsúhlasili pomoc pri výcviku ukrajinských pilotov pre stíhačky F-16. Súčasťou tejto pomoci je poskytnutie bulharského vzdušného priestoru pre výcvik. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje správu bulharského verejnoprávneho rozhlasu.

Kapacity protivzdušnej obrany sú pre Ukrajinu kľúčové, keďže prichádza zima. Očakáva sa, že Rusko skopíruje svoju minuloročnú stratégiu a bude vo veľkom rozsahu svoje útoky zameriavať na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

Bulharsko by okrem pomoci protivzdušnej obrane Ukrajiny malo pre Kyjev ročne vycvičiť až štyri pechotné alebo mechanizované roty v celkovom počte 160 vojakov.

12:15 Ruský exprezident Dmitrij Medvedev opäť vyhlásil, že hrozba stretu medzi Ruskom a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO) a vypuknutia tretej svetovej vojny „nikdy nebola taká reálna“ ako teraz. Medvedev, ktorý zastáva pozíciu zástupcu šéfa ruskej Bezpečnostnej rady, to napísal na platforme Telegram.

Čítajte viac Vojna Ruska proti NATO nikdy nebola reálnejšia. Zúrivý Medvedev opäť vyťahuje hrozbu tretej svetovej

11:55 Ruské sily počas uplynulého dňa neznížili svoju aktivitu na fronte a ukrajinskí vojaci len na línii pri meste Avdijivka na východe Ukrajiny vo štvrtok odrazili 30 ruských útokov. Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedol to v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Na línii pri meste Bachmut ukrajinské sily odrazili 24 ruských útokov. Zároveň však Ukrajinci pokračujú vo svojich útočných operáciách južne od Bachmutu a spôsobujú ruským jednotkám straty na životoch aj na technike.

„Nepriateľ za uplynulý deň podnikol celkovo 3 raketové útoky, 57 leteckých útokov a 47 útokov raketometmi na pozície našich jednotiek a na naše obce,“ konštatoval ukrajinský generálny štáb. Dodal, že ukrajinské vzdušné sily za uplynulý deň päťkrát zaútočili na oblasti koncentrácie ruských vojakov, zbraní a techniky.

11:25 Ani francúzsky prezident Emmanuel Macron nedokázal vo štvrtok večer v Paríži presvedčiť maďarského premiéra Viktora Orbána, aby zmiernil svoje postoje v otázke Ukrajiny pred nadchádzajúcim summitom Európskej únie. Konštatovalo to v piatok internetové vydanie denníka Népszava, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Orbán počas pracovnej večere s Macronom trval na tom, čo uviedol už v pondelok v liste predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi. Podľa Orbána by otázka prístupových rokovaní medzi EÚ a Ukrajinou nemala byť vôbec zaradená do programu summitu, ktorý sa bude v Bruseli konať na budúci týždeň.

Maďarský premiér v rozhovore pre týždenník Le Point povedal, že z právneho hľadiska nepôjde o veto. „Povedzme to tak, že (na summite) nepodporím to, čo považujem za zlé rozhodnutie. Moja predstava o Európe je taká, že ak nebude súhlas všetkých krajín, potom nebude žiadne rozhodnutie,“ do­dal.

Orbán ale podčiarkol, že podporuje vysielanie dobrých signálov Ukrajine zo strany Európskej rady.

11:15 Sandip Thapalija, Rupak Karki, Devan Rai, Pitam Karki, Radž Kumar Rokka a Gangaraj. To sú šiesti Nepálčania, ktorí v radoch ruských ozbrojených síl padli na Ukrajine. Ich mená v utorok zverejnil denník Kathmandu Post.

Čítajte viac Nepálčania, Somálci, Kubánci. Cudzinci bojujú a zomierajú na Ukrajine za Putina

11:10 Rusko v noci na piatok vypálilo na Ukrajinu 19 striel s plochou dráhou letu, uviedlo ukrajinské letectvo s tým, že 14 z nich sa podarilo zneškodniť. Podľa kyjevských predstaviteľov Rusi zaútočili na ukrajinskú metropolu týmto typom riadených striel prvýkrát po 79 dňoch, informuje agentúra AFP.

„Odpálených bolo 19 striel s plochou dráhou letu X101/X555. A výsledok práce našej protivzdušnej obrany vôbec nie je zlý – 14 zneškodnených striel…,“ informoval v piatok hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat.

Ruské riadené strely určené najmä na ničenie pozemných cieľov, ktoré mierili na miestnu civilnú infraštruktúru, boli podľa hovorcu zostrelené nad Kyjevskou aj Dnipropetrovskou oblasťou.

Kyjevskí predstavitelia uviedli, že rakety vypálené na ukrajinskú metropolu nezasiahli stanovené ciele.

Rusko, ktoré označuje ukrajinskú energetickú infraštruktúru za legitímny cieľ svojich útokov, podnikalo minulú zimu pravidelné raketové útoky zo strategických bombardérov a bojových lodí. Tie odpaľovali riadené strely zo vzdialenosti aj niekoľkých stoviek kilometrov a Ukrajina na ne vtedy väčšinou nedokázala dostatočne reagovať.

Ukrajina odvtedy za pomoci západných spojencov posilnila svoje systémy protivzdušnej obrany, ale stále žiada spojencov o ďalšie dodávky, aby mohla zlepšiť ochranu najviac zraniteľných regiónov.

11:05 Deti v Rusku by mali byť vedené k vlastenectvu už od najútlejšieho veku, myslí si minister školstva Sergej Kravcov. Navrhol šéfovi Kremľa Putinovi rozšíriť projekt ‚Orlata Ruska‘ už do škôlok.

Čítajte viac Kremeľ prekonal boľševikov. Chápadlá ruskej ideológie siahajú už do škôlok

9:58 Jedného človeka zabila a ďalších štyroch zranila ruská raketa vypálená na mesto Pavlohrad v Dnepropetrovskej oblasti na východe Ukrajiny, uviedol dnes na svojom webe portál Ukrajinska pravda s odvolaním sa na úrady. Ďalšia obeť si podľa ministra vnútra Ihora Klymenka vyžiadala nočné ostreľovanie Charkovskej oblasti, rovnako na východe krajiny. Protivzdušná obrana podľa ukrajinského letectva zostrelila 14 z 19 ruských striel vypustených zo strategických bombardérov pri rannom nálete.

„Raketový útok na Pavlohrad. Bohužiaľ je jeden mŕtvy. Podľa predbežných údajov štyria ľudia boli zranení. Všetkých previezli do nemocnice, všetkých operujú. Dvaja ľudia sú vo vážnom stave,“ uviedol na sociálnej sieti šéf dnepropetrovskej oblastnej správy Serhij Lysak.

O ďalšej obeti na živote z radov ukrajinských civilistov a ďalším zraneným, tentoraz pri nočnom ostreľovaní dediny Kurylivka pri Kupjansku v Charkovskej oblasti, informoval ukrajinský minister vnútra Klymenko. Terčom ruských rakiet sa následne stalo aj druhé najväčšie ukrajinské mesto. V Charkove si toto ostreľovanie podľa ministra vyžiadalo dvoch zranených, poškodilo sedem domov a dve desiatky áut.

9:39 Ďalších 990 ruských vojakov padlo podľa Kyjeva na Ukrajine počas uplynulého dňa. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 337 220, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, dvadsaťšesť obrnených bojových vozidiel pechoty a dvanásť delostreleckých systémov.

Od začiatku otvorenej vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo už 5 626 tankov, 10 508 obrnených bojových vozidiel pechoty a 8 057 delostre­leckých systémov.

7:57 Ukrajina a Spojené štáty podpísali na konferencii obranného priemyslu vo Washingtone memorandum o spoločnej výrobe v obrannom priemysle a výmene technických údajov. Ako referuje web Ukrajinská pravda, na Telegrame o tom informoval vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

„Na Ukrajine by sa mali vybudovať výrobné zariadenia na zabezpečenie ozbrojených síl potrebnými zbraňami vo sfére protivzdušnej obrany, výroby kritickej munície, ako aj opráv a údržby. Ministerstvo obrany USA a priemyselní partneri poskytnú Ukrajine technické údaje na začatie miestnej realizácie jednotlivých projektov zameraných na zlepšenie zastaraných systémov protivzdušnej obrany integráciou západnej munície," uviedol Jermak.

Memorandum predpokladá, že Ukrajina v krátkodobom horizonte získa spôsobilosti potrebné na úspech na bojisku a v dlhodobom horizonte prispeje k hospodárskej obnove a posilneniu obranných kapacít.

6:42 Ukrajina sa dohodla s dvoma americkými firmami na spoločnej výrobe kľúčových delostreleckých granátov kalibru 155 milimetrov. Podľa agentúry Reuters to vo štvrtok v televíznom vysielaní povedal ukrajinský minister pre strategický priemysel Oleksandr Kamyšin. Realizácia výroby na Ukrajine však potrvá najmenej dva roky, dodal. Firmy, s ktorými sa podľa neho Ukrajina dohodla na spoločnej výrobe, nemenoval.

„Proces výroby kalibru 155 milimetrov potrvá najmenej dva roky, maximálne tri. A aby sme mohli začať s výrobou, potrebujeme technológie, ktoré vlastnia naši partneri. Ukrajina tento kaliber nikdy nevyrábala,“ uviedol.

Práve muníciu kalibru 155 milimetrov ale Ukrajina hojne využíva v bojoch s ruskými inváznymi silami a tieto náboje patria k najčastejším požiadavkám Ukrajiny na dodávky zo zahraničia. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa minulý mesiac v súvislosti s vojnou na Blízkom východe posťažoval, že ukrajinské zásoby tejto munície sa stenčili.

Kyjev sa snaží vo svetle obáv zo zníženia dodávok zo Západu navýšiť vlastnú výrobu zbraní a zároveň sa usiluje o spoločné projekty so zahraničnými výrobcami, podotkla agentúra Reuters. V stredu podľa nej Zelenskyj povedal, že Ukrajina nechce v dodávkach zbraní závisieť výlučne od zahraničnej pomoci.

6:36 Britský minister zahraničných vecí David Cameron vo štvrtok vyzval Kongres USA, aby schválil novú pomoc pre Ukrajinu, ktorá od vlaňajšieho februára čelí ruskej invázii. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

„Nemám obavy o silu a jednotu, konsenzus a statočnosť ukrajinského ľudu… Obávam sa, že neurobíme to, čo musíme,“ povedal Cameron vo Washingtone na bezpečnostnej konferencii mimovládnej organizácie Aspen Institute.

„Musíme zabezpečiť, aby sme im poskytli zbrane, ekonomickú, morálnu a diplomatickú podporu, ale predovšetkým vojenskú podporu, ktorá môže niečo zmeniť,“ dodal.

6:30 Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v Paríži vo štvrtok večer zišiel s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Hlavným dôvodom pracovnej večere bola podľa agentúry AFP snaha Macrona nájsť spoločný postoj k ďalšej podpore Ukrajiny.

Orbán dal v týždni jasne najavo, že chce, aby začatie prístupových rozhovorov s Ukrajinou nebolo témou nadchádzajúceho summitu lídrov EÚ, ktorý sa uskutoční v polovici decembra v Bruseli. Požaduje tiež, aby šéfovia štátov a vlád nerokovali o ďalších financiách pre krajinu, ktorú vlani vo februári napadlo Rusko, s ktorým Maďarsko v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ udržiava napriek vojne vysoko nadštandardné vzťahy.

Rozhodnutie o budúcom rozšírení EÚ a o revízii dlhodobého rozpočtu, ktorý zahŕňa 50 miliárd eur na dlhodobú pomoc Ukrajine, musia prijať jednomyseľne všetky 27 členské štáty EÚ. Maďarsko tiež blokuje 500 miliónov eur na vojenskú pomoc Kyjevu.

Kvôli zladeniu postoja nedávno Orbána v Budapešti navštívil predseda Európskej rady Charles Michel, presvedčiť sa mu ho ale nepodarilo. Preto sa do riešenia problému vložil aj Macron. Podrobnosti o výsledkoch štvrtkového rokovania zatiaľ agentúry nepriniesli.

6:25 Ruský raketový úder zasiahol mesto Charkov na severovýchode Ukrajiny. Pri útoku utrpela zranenia jedna osoba a boli poškodené obytné budovy. Uviedli to v noci na piatok ukrajinskí predstavitelia. Uviedla to agentúra AFP.

„Okupanti zasiahli Charkov šesťkrát,“ napísal gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov v príspevku na platforme Telegram. Dodal, že na mieste bola ošetrená jedna osoba. Prvotné informácie podľa neho naznačovali, že mesto zasiahli rakety systému S-300.

Starosta Charkova Ihor Terechov informoval o „najmenej piatich úderoch“ a jednej zranenej osobe.

Ukrajinské ministerstvo energetiky predtým uviedlo, že ruský útok vo štvrtok zasiahol uhoľnú baňu v meste Toreck. Ministerstvo hlásilo „vážne škody“ a jedného zraneného.