Mínolovky z Británie, korvety z Turecka: Ukrajina znovu buduje svoje námorníctvo v zahraničí
Foto: Úrad prezidenta Ukrajiny
Ukrajinské námorníctvo bolo už pred vojnou veľmi slabé a v súčasnosti mu ostalo len niekoľko plavidiel, z ktorých stojí za zmienku iba sedem väčších hliadkových člnov. Ďalších sedem hliadkových člnov bolo potopených alebo zajatých v Azovskom mori na začiatku ruskej invázie vo februári minulého roka. Ukrajinskú vlajkovú loď, fregatu Hetman Sahajdačnyj, potopila v Mykolajive vlastná posádka, aby ju neukoristil nepriateľ.
Ako ukrajinský morský kamikadze dron prenikol cez ruskú obranuUkrajina tak ostala prakticky bez námorníctva. Neznamená to však, že by sa vzdala bojov na mori a tiež, že by sa nesnažila svoje námorné sily opäť vybudovať. V tom prvom prípade veľmi úspešne používa námorné drony vlastnej výroby, západné strely s plochou dráhou letu, a protilodné rakety, z ktorých časť si tiež vyvinula sama. Týka sa to napríklad striel Neptún, ktoré potopili vlajkovú loď ruskej Čiernomorskej flotily, krížnik Moskva. Pre to druhé, teda opätovné budovanie námorníctva, využíva Kyjev možnosti v zahraničí.
Ako ich dostanú do Čierneho mora?
Britské ministerstvo obrany tento týždeň oficiálne oznámilo, že odovzdá Ukrajine dve mínolovky. Lode jej pomôžu lepšie čeliť hrozbe zo strany ruských námorných mín s cieľom „obnoviť životne dôležité exportné trasy,“ uviedol britský minister obrany Grant Shapps. Pre BBC povedal, že plavidlá znamenajú „významný rozdiel“ a posilnia úsilie o odstránenie mín z Čierneho mora. Zatiaľ však nie je jasné, ako a kedy sa tam dostanú. Úžiny Bospor a Dardanely, ktoré spájajú Čierne a Stredozemné more, totiž kontroluje Turecko. To v čase vojny uplatňuje prísne pravidlá na plavbu vojnových plavidiel touto vodnou cestou.
Ukrajina obe mínolovky formálne prevzala už v lete a jej námorníci sa na nich cvičili pri brehoch Škótska. Lode sa teraz volajú Černihiv a Čerkasy a pochádzajú z roku 1998, resp. 2001. Nejde teda o príliš staré plavidlá. Predtým sa volali Grimsby a Shoreham a patria do britskej triedy Sandown. Británia sa ich zbavuje, pretože prechádza na úplne nový spôsob hľadania a zneškodňovania námorných mín. Postarajú sa o to morské roboty operujúce z nových materských lodí. Mínolovky triedy Sandown to robia ešte „starým“ spôsobom, keď mínu zachytí vlečné lano alebo sieť. Keď sa následne mína vynorí na hladinu, posádka ju odpáli streľbou.
Triedu Sandown tvorí 15 plavidiel, z ktorých 12 postavili pre britské námorníctvo a tri pre Pakistan. Z britských lodí neskôr tri prevzalo estónske námorníctvo a tri chce Rumunsko. Prvú z nich prevzalo v septembri v Škótsku a minulý mesiac sa presunula do rumunského prístavu Konstanca. Tieto mínolovky sú dlhé 52,5 m a majú výtlak 600 ton. Posádku tvorí 34 námorníkov. Lode sú vybavené radarom a sonarom a ich výzbroj tvorí kanón kalibru 30 mm a päť guľometov kalibru 12,7 mm. Ich vybavenie pre Ukrajinu nie je známe, ale Estónci svoje tri mínolovky modernizovali pridaním diaľkovo ovládaného robota. Vzhľadom na skúsenosti Ukrajiny s námornými dronmi by to bolo logické aj v ich prípade.
Okrem dodania týchto dvoch lodí Británia oznámila aj vytvorenie námornej aliancie s Nórskom na podporu Ukrajiny. „Táto koalícia pomôže Ukrajine vybudovať námorníctvo schopné brániť ju v budúcnosti,“ povedal minister Shapps pre BBC. „Znamená to začiatok nového cieleného úsilia Spojeného kráľovstva, Nórska a našich spojencov posilniť námorné spôsobilosti Ukrajiny, rozšíriť ich schopnosť operovať pri obrane svojich výsostných vôd a zvýšiť bezpečnosť v Čiernom mori,“ dodal britský šéf rezortu obrany.
Vlajková loď z Turecka
Okrem týchto mínoloviek Ukrajina dlhodobo pracuje aj na získaní väčších lodí. Ešte pred vojnou objednala v Turecku dve korvety triedy Ada. Tých zatiaľ vzniklo päť pre turecké námorníctvo a štyri pre Pakistan. Prvú ukrajinskú korvetu Hetman Ivan Mazepa začali stavať v tureckých lodeniciach v septembri 2021 a na vodu ju spustili vlani v októbri. Podľa pôvodných plánov mala potom zamieriť na Ukrajinu, kde by doplnili výzbroj a všetko potrebné vybavenie. To však zmenila vojna a tak jej dokončovanie prebieha v Turecku. Tam medzitým v auguste tohto roka začali stavať aj sesterskú loď Hetman Pavlo Skoropadskyj. Korveta Hetman Ivan Mazepa sa po dokončení stane novou vlajkovou loďou ukrajinského námorníctva.
Plavidlá triedy Ada majú dĺžku 100 m a výtlak 2 400 ton. Posádku tvorí 93 námorníkov. Korvety nesú viacero radarov, komunikačných systémov, sonar a prostriedky elektronického boja. Výzbroj tvorí kanón kalibru 76 mm, kanón kalibru 35 mm, osem rakiet Harpoon proti lodiam, protilietadlové rakety MICA a dve torpéda proti ponorkám. Na palube je hangár a pristávacia plocha pre vrtuľník alebo drony.
Každé nové plavidlo po dokončení čakajú skúšobné plavby a výcvik posádky. Kedy a kde chce tieto aktivity vykonávať ukrajinské námorníctvo, nie je zatiaľ známe. Je to pochopiteľné, v čase vojny sa takéto plány nezverejňujú. Dáva to priestor rôznym špekuláciám. Ukrajina môže korvetu poslať na výcvik do bezpečnejších vôd mimo Čierneho mora, môže ju „prepašovať“ do svojich vôd popri pobreží Bulharska a Rumunska, alebo ju môže ponechať v Turecku až do skončenia vojny. Každopádne, obe korvety triedy Ada budú tvoriť základ budúceho ukrajinského námorníctva.
Do neho by sa v roku 2025 mali zaradiť aj ďalšie dve mínolovky z Holandska. Na jar tohto roku to počas návštevy Kyjeva oznámila holandská ministerka obrany Karin Hildur Ollongrenová. Holandsko postavilo v 80. rokoch minulého storočia 15 lodí triedy Alkmaar. Z nich postupne päť predalo Lotyšsku, dve Pakistanu a dve Bulharsku. Zvyšných šesť mínoloviek má v roku 2025 nahradiť nová trieda Vlissingen. Namiesto toho, aby ich predali, sa Holanďania rozhodli dve z nich darovať Ukrajine.
Lode triedy Alkmaar majú dĺžku 49 metrov a výtlak 500 ton. Samozrejmosťou je výbava radarom a sonarom, výzbroj tvorí kanón kalibru 20 mm. Ministerka Ollongrenová o chystanom presune lodí na Ukrajinu informovala listom aj holandský parlament. Napísala v ňom, že plavidlá „budú dodané aj s akýmkoľvek dodatočným vybavením“. Podľa holandského servera MarineSchepen sa tým myslia morské drony používané na vyhľadávanie mín. Holandské námorníctvo na tento účel aktuálne používa nemecké roboty Seafox a nórske REMUS.
Na záver ešte spomenieme americké fregaty triedy Oliver Hazard Perry. Oproti všetkým doteraz spomínaným plavidlám ide o pomerne veľké lode s dĺžkou 138 metrov a výtlakom 4 100 ton. Americké námorníctvo ich od roku 1977 používalo 51, poslednú vyradilo v roku 2015. Väčšinu z týchto lodí držia USA v rezerve. Washington ponúkal Kyjevu dve fregaty ešte pred vojnou, po jej začiatku sa však tento plán prestal spomínať. Ukrajina má teraz väčšie starosti, ako dostať do Čierneho mora dve veľké fregaty. Je však možné, že po skončení vojny sa tento projekt opäť obnoví.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ