Kto nás bude liečiť? Chýbajú tisíce sestier aj lekári
Na porovnanie: na Slovensku aktívne pracuje na tisíc obyvateľov len 3,7 lekára a 5,7 zdravotnej sestry, pričom európsky priemer je 4,1 lekára a až 8,4 sestry. Navyše populácia starne, je čoraz chorľavejšia, a tak rastie aj dopyt po tých, čo sa dokážu o pacientov postarať.
Kým dnes rezort zdravotníctva odhaduje deficit lekárov na dvetisíc a sestier na štyritisíc, nedávna štúdia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) predpokladá, že ak by sme pre potreby starnúcej populácie mali vyčleniť v budúcnosti rovnakú lekársku kapacitu ako dnes, do roku 2055 nám budú v systéme chýbať nielen tisíce lekárov, ale až vyše 12-tisíc sestier. „Z dlhodobého hľadiska nás bude oveľa viac tlačiť topánka pri nedostatku zdravotných sestier ako pri lekároch," myslí si Dušan Zachar, riaditeľ a analytik INEKO.
Sama komora sestier už dnes uvádza ešte dramatickejšie čísla. „Chýba nám vyše 14-tisíc sestier a podľa OECD sme jedinou krajinou, ktorá sestry permanentne stráca, nie naberá," upozorňuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA). Problém s nedostatkom sestier potvrdili pre Pravdu aj viaceré nemocnice.
Čítajte viac Dolinková a Drucker predstavili riešenia, ako zaplátať dieru po chýbajúcich lekároch. Riešenie má stáť milióny
Univerzitná nemocnica v Bratislave napríklad láka nové sestry, ktoré podpíšu pracovnú zmluvu, na náborový príspevok v hodnote 4-tisíc eur. V Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) chýbajú predovšetkým na Klinike detskej psychiatrie, Klinike detskej neurológie, Neonatologickej klinike intenzívnej medicíny, ale aj na ďalších pracoviskách. „Sestry hľadáme permanentne a celkovo by sme ich potrebovali prijať zhruba viac ako 60," vyčíslila hovorkyňa NÚDCH Dana Kamenická.
Fakultná nemocnica Trenčín zháňa 67 sestier, vo FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica chýba podľa hovorkyne Ruženy Maťašeje 60 sestier a 10 pôrodných asistentiek, pričom najakútnejšia situácia je na oddelení centrálnych operačných sál.
Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach zas zháňa najmä sestry so špecializáciou v inštrumentovaní na operačných sálach a so špecializáciou v odbore anestéziologická a intenzívna starostlivosť. „Situáciu sa snažíme riešiť aktívnou personálnou politikou – náborom na stredných zdravotníckych školách a lekárskych fakultách v odbore ošetrovateľstvo," uviedla hovorkyňa Monika Krišková.
Čoraz viac, no málo
Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) začiatkom januára tohto roka upozornil, že veľa ambulancií zaniká, a preto zostávajú bez lekárov tisíce pacientov. „Po úpornom snažení sa nám síce podarilo vyjednať isté navýšenie zdrojov aj pre lekárov v ambulanciách, tieto však zďaleka nezohľadňovali reálne zvýšenie nákladov zapríčinené energetickou krízou, prudkou infláciou či nárastom miezd sestier v nemocniciach, ktoré naši lekári neboli schopní sanovať alebo dorovnať," uviedla výkonná riaditeľka ZAP Naďa Trenčanská Bedušová pre agentúru SITA.
Najnovšia správa NCZI pritom ukazuje optimistický trend. Zamestnancov zdravotníckych profesií máme podľa štatistík na Slovensku z roka na rok viac. Najpočetnejšiu skupinu zo špecifických profesií tvoria zdravotné sestry, ktorých sme mali ku koncu roka 2022 takmer 31-tisíc. Za nimi nasledujú lekári v počte vyše 20-tisíc aktívnych pracovníkov, k nim sa pridávajú tisíce sanitárov, asistentov, zubárov a ďalších profesií.
NCZI v tejto súvislosti pripomína, že z dlhodobého hľadiska v prípade lekárov pozorujeme rastúci trend za celé posledné štvrťstoročie. Od roku 2009 sa ich rady rozšírili o 2 436 lekárov (nárast o 13,7 %). Čoraz viac je v zdravotníctve aj zubárov, hoci tu číslo rástlo o niečo miernejšie (nárast o 12,9 %). Pri starnutí a chorľavosti ľudí žijúcich na Slovensku to však nestačí. „Ak by sme chceli zachovať aspoň súčasný štandard zdravotnej starostlivosti do budúcnosti, znamená to vzhľadom na starnutie obyvateľstva zvýšenú záťaž na systém vrátane jeho personálnych zdrojov,“ uvádzajú autori štúdie z RRZ.
Analytik INESS Matej Bárta prognózy nedostatku zdravotníkov ilustruje z iného uhla, teda v prepočte, koľko lekárov a sestier bude postupne pripadať na pacientov vo veku 70+. “Od istého veku prudko stúpa množstvo zdravotnej starostlivosti, ktorú jednotlivec potrebuje, starší jedinci sú teda najnákladnejšími pacientmi. A zatiaľ čo roku 2021 na jedného lekára pripadalo 30 jednotlivcov vo veku 70+, v roku 2030 to podľa našej analýzy bude už 40 jednotlivcov, čo je nárast o 33 percent,” vysvetľuje Bárta. K nárastu tak dôjde aj napriek tomu, že absolútne číslo lekárov mierne stúpne. Naopak je to však v prípade takzvanej „chrbtovej kosti“ nášho zdravotníctva. Počet zdravotných sestier na Slovensku od roku 2009 totiž dlhodobo klesá.
Rizikové najmä sestry
V roku 2022 pracovalo v systéme zdravotnej starostlivosti 30 910 sestier, čo predstavuje medziročný pokles o 280 miest, no v porovnaní s rokom 2009 to je menej až o 1 798 sestier. “Zatiaľ čo teda roku 2021 pripadalo na jednu sestru 19 jednotlivcov vo veku 70+, v roku 2030 to podľa našej analýzy bude už 30 jednotlivcov, teda nárast o 58 percent,” konštatuje Bárta z INESS.
Autori analýzy, ktorú zverejnila RRZ, tiež konštatujú, že v budúcnosti bude situácia oveľa zložitejšia v tzv. „sesterských“ profesiách než pri lekároch. V simulácii vypočítali, že nožnice medzi potrebným počtom sestier a ich ponukou sa začnú výrazne roztvárať už v priebehu najbližšej dekády a do roku 2050 nám môže chýbať až o 12-tisíc sestier viac ako v súčasnosti. A to je zásadný problém.
Stačí si predstaviť, koľkokrát počas riešenia svojich zdravotných ťažkostí v celom procese stretneme práve zdravotnú sestru. „Ošetrovateľské činnosti, ktoré sú realizované u pacienta v rámci poskytovanej zdravotnej starostlivosti, tvoria 80 percent všetkých činností v zdravotníctve. Pri takmer všetkých činnostiach pacient vidí sestru, od príjmu až po prepustenie z nemocnice," zdôrazňuje SK SaPA. To zahŕňa množstvo činností, od posúdenia stavu pacienta, zdokumentovania anamnézy a všetkých aktuálnych, ale aj potenciálnych problémov pacienta ešte pred prijatím u lekára až po sprevádzanie celým ošetrovateľským procesom.
Čítajte viac Nitrianska župa si siahne do vrecka. Pediatrom na pohotovostiach dorovná odmeny
Prvý dramatickejší prepad môžeme podľa nich pri sestrách čakať niekedy po roku 2029, keď najsilnejšie zastúpené ročníky sestier začnú dosahovať dôchodkový vek a najhoršia situácia by mala byť po roku 2035. O 20 rokov teda na Slovensku môže chýbať minimálne sedemtisíc sestier, ak by sme zachovali súčasný pomer lekár/sestra, lenže ak by sme počet lekárov v budúcnosti zvýšili tak, aby zodpovedal potrebám starnutia, počet chýbajúcich sestier sa ešte citeľnejšie zvýši.
Viac študentov problém rieši len čiastočne
Rozdiel v nedostatku lekárov oproti potrebným číslam v budúcnosti by sa podľa expertov z RRZ dal vyriešiť zmenou štruktúry študentov prijímaných na lekárske fakulty. “Ak by sme tento rozdiel chceli vyriešiť skôr, ako nás zastihne výrazná medzera medzi ponukou a dopytom po lekárskom personáli, je nevyhnutné zvýšiť počet prijatých na lekárske fakulty z dnešných 700 približne na 900 v priebehu päť rokov,” konštatujú v predikcii.
Pri zachovaní súčasných kapacít fakúlt by to však zároveň vyžadovalo zníženie počtu zahraničných študentov asi o desatinu. Okrem toho odporúčajú aj znižovanie zahltenia lekárov množstvom byrokracie, lepšie rozvrhnutie kompetencií medzi všeobecnými lekármi a špecialistami či obmedzenie duplicitných vyšetrení pre nedostatočné zdieľanie údajov a presun časti agendy na nemedicínsky personál.
V prípade sestier to nie je také jednoduché. “Na pokrytie dopytu po sestrách by bolo potrebné každoročne prijať na stredné zdravotnícke školy o 1 000 študentov viac – o čo však nie je ani záujem medzi uchádzačmi o stredoškolské štúdium a ani na to nie sú dostatočné kapacity stredných zdravotníckych škôl,” upozorňujú autori z RRZ. Dôležité bude teda nielen udržať čo najviac súčasných sestier v systéme, ale aj zvýšiť nábor mladých ľudí, ktorí sa začnú vzdelávať v týchto oblastiach. To vyžaduje jednak zvýšenie platov, ale aj posilňovanie ich odborných kompetencií a poskytovanie možností na ďalšie vzdelávanie.
Podľa Zachara môžeme nájsť riešenie v mixe opatrení. „Od zmeny pri odmeňovaní a s tým súvisiacimi motiváciami cez úpravu kompetencií, či ich delegovanie na nižší zdravotnícky personál, teda aj ten nezdravotnícky, napríklad recepcie v nemocniciach. Okrem toho by pomohlo odstraňovanie byrokratickej záťaže a bariér pre jednoduchší príchod zdravotníckeho personálu zo zahraničia, ako aj nastavenie vzdelávania tak, aby sme nemrhali prostriedkami, časom a vzdelaním pracovníkov a pracovníčok a aby bolo presnejšie napasované na potreby nášho zdravotníctva. Vďaka tomu by sme tu nemuseli mať všetko sestry s vysokoškolským formálnym vzdelaním," vysvetľuje riaditeľ INEKO.
Rezorty spájajú sily
Problému nedostatku ľudí v zdravotníctve sa dotkli aj členovia novej vlády, ktorá tvrdí, že stabilizácia zdravotníckeho personálu je jej prioritou. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková spolu so šéfom rezortu školstva Tomášom Druckerom na spoločnej tlačovej konferencii na konci novembra 2023 predstavili vlastný plán, ako zaplátať dieru po chýbajúcich lekároch a sestrách – v podobnom duchu, ako odporúča RRZ vo svojej analýze, chcú zastabilizovať zdravotnícky personál už na stredných zdravotníckych školách a lekárskych fakultách vysokých škôl.
„(Ministerstvo, pozn. red.) chce vytvoriť istý mechanizmus, akým by si mohol štát objednávať na vybraných fakultách vysokých škôl isté typy – počty študentov, ktoré nám chýbajú. Ide predovšetkým o lekárov, sestry, pôrodné asistentky, ale aj o iné povolania,“ priblížil Drucker.
Spolu s Dolinkovou zároveň predstavili stratégiu vytvoriť dva tímy. Jeden sa má zamerať na oblasť vysokoškolského vzdelávania a nedostatku lekárov a sestier. Druhý tím sa má venovať otázke možností paralelného vzdelávania nedostatku sestier v odbore ošetrovateľstva tak, aby mohli študovať aj v rozšírenom vyššom strednom odbornom vzdelávaní.
„Zatiaľ hľadáme riešenia, ako by sme v prvom kroku upravili pomer slovenských a zahraničných študentov na lekárskych fakultách a zároveň budeme hľadať zdroje v štátnom rozpočte, ako dofinancovať výpadok príjmu, ktorý by zaplatili zahraniční študenti, ak by sme ten pomer slovenských a zahraničných študentov na lekárskych fakultách upravovali,“ uzavrela Dolinková.
Pre „objednávku štátu“ bude však zrejme potrebná aj legislatívna zmena a kurikulárna reforma vzdelávania. Financovanie 130 nových slovenských študentov by sa mohlo pohybovať okolo sumy 2,5 až 3 milióny eur.
Do úplných detailov na stretnutí ministri nešli. Uzavretá nie je podľa Druckera ani téma, či budúcich absolventov nezaviažu, aby po štúdiu zostali na Slovensku. Upozornil, že aj v rezidentskom vzdelávaní bola lehota päť rokov, ktorú absolventi museli odpracovať na Slovensku. „Nechceme demotivovať ľudí, ale je to normálne aj v zahraničí,“ dodal. Zvýšiť počet medikov by Dolinková a Drucker chceli už od budúceho školského roka, no rátajú s tým, že k zmenám dôjde najskôr až v školskom roku 2025/2026. Bárta tvrdí, že zo strany ministerstva zdravotníctva zaregistrovali isté kroky k zlepšeniu situácie a ako príklad uvádza nedávne mierne zjednodušenie podmienok na vstup ukrajinských zdravotníkov na slovenský pracovný trh.
“V súčasnosti sa pomerne veľa rozpráva aj o vzdelávaní medikov, značný priestor táto téma dostala aj v Programovom vyhlásení vlády, dôležité však bude, aké zmeny budú pretavené do reality. Istý potenciál na efektívnejšie využívanie existujúcich lekárov má optimalizácia siete nemocníc, pôjde však len o čiastkové zlepšenie. Zároveň však netreba zabúdať, že konečným cieľom je vykryť množstvo skutočne potrebnej zdravotnej starostlivosti – vyšší počet zdravotníkov je len nástrojom,” hovorí. Problém je teda možné podľa analytika riešiť aj manažmentom dopytu – napríklad zavedením poplatkov a emancipáciou pacientov za cieľom predídenia nadspotreby, prípadne prenesením istej časti starostlivosti na rodiny či komunity.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ