716. deň: Zmeny v ukrajinskom velení pokračujú, generálny štáb má nového náčelníka

Čítajte viac 715 deň: Zelenskyj chce novú stratégiu. Vyzval armádu na vypracovanie realistického plánu boja proti Rusku

23:45 Ukrajina v piatok obvinila Rusko, že len počas januára použilo pri viac ako 200 útokoch na fronte muníciu s toxickými chemikáliami. TASR o tom informuje podľa správy stanice Sky News.

Podľa ukrajinského generálneho štábu ide o prudký nárast zaznamenaných prípadov nasadenia takýchto látok ruskými silami od začiatku invázie pred dvoma rokmi.

Od 24. februára 2022 bolo „zaznamenaných 815 prípadov použitia munície s toxickými chemickými látkami zo strany Ruskej federácie. Z toho len v januári 2024 (evidujeme) 229 prípadov,“ uviedol generálny štáb s tým, že ruské sily viackrát použili slzotvorný plyn v granátoch, ktorého použitie na bojisku je zakázané medzinárodným Dohovorom o chemických zbraniach.

Moskva takéto obvinenia Ukrajiny opakovane popiera a naopak tvrdí, že muníciu s chemickými látkami používajú ukrajinské sily. Tieto tvrdenia zase odmieta Kyjev. Ani jedna strana však dosiaľ nepredložila dôkazy na podporu svojich tvrdení, uvádza Sky News.

Ukrajina už niekoľko mesiacov po začiatku ruskej invázie tvrdila, že ruské jednotky využívajú pri útokoch chemické zbrane, konkrétne chlórpikrín.

Táto látka spôsobuje závažné podráždenie pokožky a očí a jej vdýchnutie môže poškodiť vnútorné orgány. Chlórpikrín sa využíval aj počas prvej svetovej vojny, no v súčasnosti je jeho použitie na vojenské účely zakázané.

22:47 Nórsko plánuje darovať Ukrajine ďalšie komponenty systému protivzdušnej obrany NASAMS. Konkrétne pôjde o desať veliteľských stanovíšť FDC (Fire Distribution Center) a štyri odpaľovacie zariadenia rakiet v odhadovanej hodnote 3,45 miliardy nórskych korún (vyše 300 miliónov eur), informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na piatkové oznámenie nórskeho ministerstva obrany.

„Nórske systémy NASAMS zachraňujú životy Ukrajincov a zabraňujú ničeniu budov a infraštruktúry. Ruské raketové a dronové útoky sú rozsiahle a brutálne, takže protivzdušná obrana je pre Ukrajinu rozhodujúca,“ povedal podľa oficiálnej stránky nórskej vlády minister obrany Björn Arild Gram. Dodal, že Nórsko bude podporovať Ukrajinu, kým to bude potrebné. Darovanie spomínaných komponentov bude ešte musieť schváliť nórsky parlament.

Systém NASAMS (National Advanced Surface-to-Air Missile System) vyrába nórska spoločnosť Kongsberg Defence & Aerospace v spolupráci s americkou firmou Raytheon. Vyvinutý bol v 90. rokoch na základe požiadaviek nórskej armády. Postupne sa rozšíril aj do iných krajín, napríklad do USA, Fínska, Holandska, Španielska alebo Ománu.

NASAMS je vysoko mobilný systém stredného až dlhého dosahu, určený na ochranu leteckých základní, námorných prístavov, obývaných oblastí a iných dôležitých pozemných cieľov. Od roku 2005 chráni aj hlavné mesto USA.

21:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj urobil ďalšiu zmenu vo velení ukrajinskej armády: Serhija Šaptalu na čele generálneho štábu nahradil Anatolij Barhylevyč. Stalo sa tak na návrh nového hlavného veliteľa Oleksandra Syrského, ktorý vo štvrtok vystriedal na čele ozbrojených síl populárneho generála Valerija Zalužného. Oznámili to dnes ukrajinské médiá s odvolaním sa na Zelenského vyjadrenie.

„Dnes som mal poradu s velením našich ozbrojených síl a ministrom obrany Rustemom Umerovom. K výsledkom porady: vymenil som šéfa generálneho štábu. Novým náčelníkom generálneho štábu som na návrh Oleksandra Syrského vymenoval generálmajora Anatolija Barhylevyča. Je to skúsený človek, ktorý chápe problémy tejto vojny a ukrajinské ciele,“ citovala prezidenta Ukrajinská pravda na svojom webe.

Zelenskyj poďakoval generálporučíkovi Šaptalovi za jeho službu počas dvoch vojnových rokov. Bargylevyč doteraz velil silám územnej obrany, poznamenala agentúra Unian. Dodala, že podľa prezidentovho vyjadrenia boli tiež vybraní zástupcovia nového hlavného veliteľa a nového náčelníka generálneho štábu. Ide o profesionálov, ktorí sa osvedčili v boji a ktorí vedia, čo ukrajinskí vojaci potrebujú, uistil Zelenskyj s tým, že podpíše ich vymenovanie.

V centre Kyjeva na námestí Nezávislosti, zvanom Majdan, sa dnes demonštrovalo proti odvolaniu generála Zalužného, no podľa novinárov prišlo len asi 100 až 150 ľudí. Server BBC News charakterizoval protest ako „maličký“.

20:15 Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov sa prvýkrát stretol s novovymenovaným hlavným veliteľom armády Oleksandrom Syrským, aby prediskutovali podrobný plán činnosti armády na tento rok. Oznámila to tlačová služba ukrajinského ministerstva obrany, informuje web Ukrajinská pravda.

„Kritickou otázkou je vytvorenie logistického systému a včasné uspokojovanie potrieb armády. Dôraz je aj na efektívny systém rotácií jednotiek a odpočinku,“ konštatoval ukrajinský rezort obrany. Umerov a Syrskyj diskutovali aj o zlepšení kvality výcviku, udržiavaní výcvikových stredísk, príprave nových inštruktorov a o učení sa podľa moderných skúseností.

19:54 Ukrajina oznámila tri obete a štyroch zranených po piatkových ruských raketových útokoch na obec v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Traja mŕtvi a štyria zranení – to sú následky ruského náletu v Sumskej oblasti,“ uviedol ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko na platforme Telegram s tým, že obete sa v čase útoku nachádzali v dielni nemenovanej poľnohospodárskej spoločnosti.

„Policajti aj záchranári odstraňujú následky ostreľovania,“ dodal Klymenko s tým, že ruská armáda vypálila na Sumskú oblasť sedem riadených striel. Zároveň zverejnil fotografiu, na ktorej je vidieť záchranárov a trosky zničenej budovy.

Sumská oblasť je od ruských hraníc vzdialená necelých 50 kilometrov a mesto Sumy bolo medzi prvými, ktoré ruské jednotky na začiatku invázie vo februári 2022 napadli. Po niečo vyše mesiaci sa však odtiaľ stiahli.

Počas takmer dvojročnej vojny sa táto oblasť stala terčom niekoľkých ruských útokov, no nachádza sa ďaleko od centra bojov, ktoré sú viac na juhu.

19:12 Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz počas svojej piatkovej návštevy Spojených štátov vyzval americký Kongres, aby čo najskôr schválil pomoc Ukrajine bojujúcej proti ruskej invázii. Informuje o tom TASR, odvolávajúc sa na správy agentúr AP a AFP.

„Bez pomoci USA bude situácia pre Ukrajinu veľmi komplikovaná,“ upozornil na tlačovej konferencii pred stretnutím s americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Pomoc Ukrajine blokujú v Kongrese členovia Republikánskej strany. Tvrdia, že USA si už nemôžu dovoliť posielať na Ukrajinu ďalšie miliardy dolárov a viac sa musí činiť Európa.

Scholz varoval pred následkami prípadného rozhodnutia Kongresu neposlať Ukrajine ďalšiu pomoc aj v článku, ktorý napísal pre americký denník The Wall Street Journal. Podľa neho by to mohlo v dlhodobom horizonte vyjsť draho nielen Ukrajinu, ale aj západné štáty.

„Ďalší aktéri po celom svete pozorne sledujú, či je možné vyťažiť z tohto rozdelenia a či sa dezinformačné kampane dokážu uchytiť,“ napísal kancelár. Podľa neho je potrebné presvedčiť občanov na oboch stranách Atlantického oceána, že víťazstvo Ruska na Ukrajine by urobilo svet nebezpečnejším.

Spojené štáty sú najväčším vojenským podporovateľom Ukrajiny, Nemecko je na druhom mieste.

V americkom Senáte sa teraz prerokúva vojenská pomoc pre Kyjev v hodnote 60 miliárd dolárov (56 miliárd eur). Európski lídri na summite v Bruseli minulý týždeň schválili balík finančnej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 50 miliárd eur počas nasledujúcich štyroch rokov.

18:35 Nový balík vojenskej pomoci od litovského ministerstva obrany v piatok dorazil na Ukrajinu. Litovské ozbrojené sily odovzdali svojim ukrajinským kolegom v novom balíku techniku potrebnú pre zimné obdobie a desiatky tisíc súprav teplého oblečenia. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje správu litovského ministerstva obrany.

„Každý z našich podporných balíkov je ďalším krokom k víťazstvu,“ uviedol litovský minister obrany Arvydas Anušauskas. Najnovšia litovská pomoc na Ukrajinu prichádza po tom, ako Vilnius začiatkom februára Kyjivu dodal napríklad systémy diaľkovej detonácie a muníciu pre protitankové granátomety.

17:39 Podpredseda vlády a minister obrany SR Robert Kaliňák v piatok v severomaďarskej Tate vyhlásil, že predlžovanie vojenských konfliktov neprospieva ani jednej krajine. Podľa agentúry MTI Kaliňák dodal, že v záujme rozvoja je potrebný mier a pokoj, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Kaliňák sa stretol so šéfom maďarského rezortu dopravy Kristófom Szalaym-Bobrovniczkým. Ministri navštívili 1. obrnenú brigádu Györgya Klapku vybavenú novým technickým vybavením a simulátorom.

Szalay-Bobrovniczky tvrdil, že vojna na Ukrajine sa musí zastaviť a že je potrebné dosiahnuť prímerie a mierové rokovania. Dodal, že s Kaliňákom sa zhodli v hodnotení okolností a udalostí vojny na Ukrajine. „Slovensko aj Maďarsko sú členmi Európskej únie i NATO, ale najdôležitejšie je, že sme susedmi so spoločnou históriou, spoločnými hodnotami a že máme úzke strategické partnerstvo,“ podčiarkol maďarský minister.

Skutočnosť, že maďarské letectvo môže zabezpečovať vzdušný priestor Slovenska, podľa jeho slov svedčí o dôvere SR voči Maďarsku.

Súčasťou Kaliňákovej návštevy v Tate bolo aj predstavenie obrnených bojových vozidiel Leopard 2A7, PzH 2000, Lynx a Gidrán. „Časť tejto modernej techniky sa vyrába v Maďarsku, takže otvára sa priestor aj na spoluprácu v zbrojárskom priemysle,“ uviedol Szalay-Bobrovniczky.

16:18 Za ruskú špeciálnu operáciu a súčasť psychologickej vojny v terajšej ruskej agresii voči Ukrajine označil hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Andrij Jusov rozhovor, ktorý ruský prezident Vladimir Putin poskytol americkému moderátorovi Tuckerovi Carlsonovi. Ruská propaganda vykresľuje Putinovo interview ako hlavné svetové podujatie, zatiaľ čo západní novinári ich odsudzujú ako hanebné dno Carlsona, ktorý poskytol autokratovi priestor na manipuláciu, napísal ruský spravodajský server Meduza, pôsobiaci z lotyšského exilu.

Carlson podľa portálu nedal Putinovi ani jedinú nepríjemnú otázku, akokoľvek to pred rozhovorom sľuboval, a Putin opäť rozprával to, čo vždy.

„To nemohla nebyť špeciálna operácia. Bepochybnosti išlo o ovplyvňovanie, je to informačná a psychologická špeciálna operácia. Áno, ruská zvláštna operácia. Pretože cieľovou skupinou tohto rozhovoru bol slobodný svet, západný svet,“ povedal hovorca rozviedky v ukrajinskej televízii podľa serveru RBK-Ukrajina. Putinovo „lživé rozprávanie a propaganda“ mali podľa neho poslúžiť na presviedčanie slobodného demokratického sve­ta.

Jusov označil Putina za „geopolitického šialenca“, ktorý „rozpráva hlúposti o medzinárodnom práve, dejinách, a rozhoduje, ktoré národy majú existovať, alebo neexistovať“. Ale samotná skutočnosť, že ruské špeciálne služby vynakladajú obrovské prostriedky na ovplyvňovanie západnej verejnosti, podľa hovorcu HUR svedčí o tom, ako veľmi je toto publikum pre Rusov dôležité. „Uvedomujú si, že možnosť ovplyvniť demokratický svet je pre nich kriticky dôležitá,“ vyhlásil.

Server pripomenul, že ukrajinské stredisko pre strategickú komunikáciu vyvrátilo Putinove tvrdenia o neonacizme a o tom, že Ukrajinu vytvorili sovietski diktátori Lenin a Stalin alebo že v krajine ako zúri „občianska vojna“.

Meduza upozornila, že sami Rusi na sociálnych sieťach interview zosmiešňujú. Že Putin na otázku, prečo napadol Ukrajinu, odpovedal rozprávaním o kniežati Rurikovi z 9. storočia.

16:10 Nórska vláda navrhla parlamentu objednanie ďalších odpaľovacích zariadení a centier riadenia paľby pre systémy protivzdušnej obrany NASAMS, ktoré by sa mali poslať na Ukrajinu. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje správu nórskej vlády.

„Vláda navrhuje nórskemu parlamentu objednať ďalších desať odpaľovacích jednotiek a štyri centrá riadenia paľby pre systémy protivzdušnej obrany NASAMS od spoločnosti Kongsberg Defence and Aerospace,“ konštatuje vyhlásenie nórskej vlády.

16:00 Predseda poľského parlamentu Szymon Holownia v piatok upozornil, že by sa nemalo veriť „upokojujúcim“ vyjadreniam ruského prezidenta Vladimira Putina, ktoré odzneli v nedávno zverejnenom rozhovore s pravicovo orientovaným americkým moderátorom Tuckerom Carlsonom.

Čítajte viac 'Užitočný idiot, ktorý pridržiaval mikrofón teroristovi.' Poľsko tvrdo reaguje na rozhovor s Putinom

15:00 Fínsko schválilo svoj 22. balík obrannej pomoci Ukrajine v hodnote približne 190 miliónov eur. Celková hodnota vojenskej pomoci, ktorú táto severská krajina poskytla Ukrajine, tak dosiahla 1,8 miliardy eur. Podobne ako v prípade predchádzajúcich balíkov z bezpečnostných dôvodov väčšinu podrobností o obsahu a doručení pomoci Helsinki nezverejnili. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje piatkovú správu fínskeho ministerstva obrany.

Čítajte aj Putin hrozí Fínom. Jeho slová naznačujú vojnu proti NATO, tvrdia experti

14:45 Poľský vicepremiér a minister obrany Wladyslaw Kosiniak-kamysz neverí ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý v rozhovore s americkým moderátorom Tuckerom Carlsonom odmietol, že by Rusko mohlo napadnúť ďalšie krajiny východnej Európy, ako je napríklad Poľsko.

Čítajte aj Medvedev sa vyhráža Poľsku: Je to nebezpečný nepriateľ, nemilosrdne zanikne

Kosiniak-kamysz dnes podľa poľských médií povedal, že „čím viac sa opakuje, že niečo nie je v pláne, o to viac treba byť podozrievavý“. Pripomenul, že predvlani pred začiatkom invázie na Ukrajinu Moskva popierala, že by chystala vpád do susednej krajiny. Pri hraniciach sústredila veľké množstvo jednotiek a tvrdila, že ide o cvičenie alebo o skúšky operačných schopností. Ruská armáda potom na Ukrajinu zaútočila zo zeme, zo vzduchu aj z mora 24. februára 2022.

Kosiniak-Kamysz povedal, že Putinove výroky „nemajú žiadnu vierohodnosť“.

Pred pár dňami tento ľudácky politik pripomenul, že ešte tesne pred ruským vpádom na Ukrajinu niektorí predpokladali, že sa nič také nestane. „Poľsko musí byť pripravené na najťažší variant, aký nás môže stretnúť,“ upozornil s tým, že v situácii, keď za poľskými hranicami zúri vojna „je potrebné, aby sme boli prichystaní na každý scenár“.

14:30 Medzinárodný vyšetrovací tím lokalizoval miesto pobytu ôsmich ukrajinských detí, ktoré boli pravdepodobne nezákonne deportované do Ruska. V piatok o tom informovala holandská polícia.

„Dúfame, že deti sa čoskoro vrátia domov,“ uviedol Vincent Cillessen z Medzinárodného kriminálneho tímu holandskej polície s tým, že informácie o pobyte detí odovzdali ukrajinským orgánom.

Miesto pobytu detí sa vyšetrovateľom podarilo zistiť pomocou rôznych on-line nástrojov i technológie na rozpoznanie tváre.

Vyšetrovanie malo centrom v sídle Európskeho policajného úradu (Europol) v holandskom meste Haag. Zúčastnilo sa na ňom 60 vyšetrovateľov z 23 krajín vrátane Británie, Austrálie a Spojených štátov.

Ukrajina uvádza, že od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na jej územie vo februári 2022 bolo násilne presunutých do Ruska 20.000 ukrajinských detí. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to označil za genocídu.

Čítajte aj Rusi idú ďalej. Unesené ukrajinské deti poslali do Bieloruska trénovať s armádou „núdzové prežitie“

14:25 Kremeľ sa podľa svojho hovorcu Dmitrija Peskova ešte nestihol oboznámiť s obsahom novej správy organizácie na ochranu ľudských práv Human Rights Watch (HRW), ktorá sa týka bitky o Mariupol. HRW vo štvrtok uviedla, že počas bojov o toto ukrajinské mesto zahynulo najmenej 8000 ľudí, a vyzvala na vyšetrovanie a stíhanie ruského prezidenta Vladimira Putina a ďalších činiteľov za ich úlohu v podľa nej zjavných vojnových zločinoch spáchaných ruskými silami počas bojov o mesto. Human Rights Watch zároveň napísala, že sa v decembri obrátila na Moskvu, ruskej vláde poslala zhrnutie svojich zistení a zoznam otázok, avšak k začiatku februára nedostala odpoveď.

„Ešte sme nemali čas sa s tým oboznámiť a nevieme, do akej miery možno túto informáciu považovať za spoľahlivú,“ povedal dnes Peskov novinárom podľa agentúry Reuters.

Čítajte aj Pluk Azov vracia tvrdý úder. Rusi pociťujú ich pomstu za peklo v Mariupole

14:15 Ruské útoky proti Ukrajine počas uplynulého dňa zabili najmenej štyroch civilistov a najmenej 12 ďalších zranili. Rusi celkovo útočili na deväť ukrajinských oblasti. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Proti Chersonskej oblasti Moskva počas uplynulého dňa podnikla 82 útokov, ktoré zabili dvoch ľudí, jedného zranili a poškodili obytné zóny, zdravotnícke zariadenie a kritickú infraštruktúru v oblasti, uviedol tamojší gubernátor Oleksandr Produkin. V Doneckej oblasti ruské útoky zabili dvoch civilistov v mestách Avdijivka a Selydove, konštatoval gubernátor oblasti Vadym Filaškin. Dodal, že v meste Selydove sedem ľudí utrpeli zranenia.

V Mykolajivskej oblasti ruské drony zasiahli obec Kucurub, pričom zranili jedného obyvateľa a poškodili sanitku, uviedol gubernátor Vitalij Kim. Moskva za uplynulý deň podnikla 156 útokov na 24 obcí v Záporožskej oblasti, ktoré zranili dvoch ľudí, uviedol na komunikačnej platforme Telegram gubernátor oblasti Ivan Fedorov. Rusko za uplynulý deň podniklo aj delostrelecké a mínometné útoky na približne 15 obcí v Charkovskej oblasti. Zranenie utrpel jeden civilista, uviedol gubernátor Oleh Synjehubov.

13:50 Ukrajina sa v piatok prihlásila k nočným útokom dronmi na dve ropné zariadenia v Krasnodarskej oblasti na juhozápade Ruska. V jednej z rafinérií vypukol požiar. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvolala na zdroj z prostredia ukrajinských bezpečnostných služieb.

Drony podľa zdroja zasiahli objekty pri mestách Iľskyj a Afipskyj. „Tieto rafinérie sú odôvodnené ciele,“ uviedol zdroj a dodal, že okrem obrannej úlohy a poskytovania paliva pre ruskú armádu sú dôležité aj pre hospodárstvo Ruska.

13:40 Poľskí farmári v piatok blokovali cesty a protestovali aj na hraničných priechodoch s Ukrajinou. Ide o novú vlnu protestov proti dovozu poľnohospodárskych výrobkov zo susednej Ukrajiny, kde Rusko vedie útočnú vojnu.

Poľsko patrí k najvytrvalejším podporovateľom Ukrajiny už od začiatku invázie pred takmer dvoma rokmi, ale vzťahy medzi oboma spojencami teraz poškodzujú ekonomické trenice. Farmári v Poľsku vravia, že otvorenie trhu EÚ ukrajinským poľnohospodárskym výrobkom prinieslo zníženie cien a nespravodlivú konkurenciu.

Farmári začali v piatok protesty na hraničných priechodoch a blokovali aj hlavné cesty. Premávku brzdili kolóny pomaly sa pohybujúcich traktorov, ktoré sa zbiehajú do veľkých miest. „Zahlcovanie výrobkami z Ukrajiny, nevyrobenými v súlade s normami a postupmi EÚ, je pre nás obrovskou záťažou,“ povedal 40-ročný farmár Wilgos.

Maďarskí poľnohospodári v piatok dopoludnia tiež obsadili cesty vedúce k maďarsko-ukrajinskému hraničnému priechodu Záhony, aby protestovali proti dovozu obilia z Ukrajiny. S odvolaním sa na server szon.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Demonštrantom sú nápomocní polícia i miestna občianska stráž, píše server.

13:20 Zelenskyj udelil Zalužnému vyznamenanie Hrdina Ukrajiny, vyplýva z dnes zverejneného prezidentského dekrétu. Podľa agentúry Reuters je rozhodnutie udeliť mu ukrajinské najvyššie štátne vyznamenanie známkou snahy prezidentskej kancelárie ukázať jednotu a rešpekt k populárnemu generálovi. Zelenskyj vo štvrtok Zalužnému poďakoval za obranu krajiny a za dosiahnuté víťazstvá a navrhol mu, aby zostal súčasťou jeho tímu. Ukrajinskí vojaci pod velením Zalužného do veľkej miery odolali ruskej invázii a dobyli späť aj niektoré Rusmi okupované územia.

Foto: SITA/AP

Zelenskyj, Zalužnyj, Kyjev, vojna na Ukrajine, generál Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s hlavným veliteľom ukrajinských ozbrojených síl Valerijom Zalužnym počas ich stretnutia v Kyjeve na Ukrajine, 8. februára 2024.

Zalužnyj je veľmi populárny medzi Ukrajincami, radovými vojakmi a uznanie žne aj v zahraničí. Na konci minulého roka prieskumy verejnej mienky ukázali, že Zalužnému dôverovalo 92 percent Ukrajincov, čo bolo výrazne viac ako Zelenského 77 percent. Zatiaľ nie sú údaje o reakcii verejnosti na jeho odvolanie, ale mnoho Ukrajincov tento krok na sociálnych sieťach otvorene spochybňuje, poznamenal Reuters. Server Ukrajinska pravda upozornil, že Zelenskyj vyznamenanie Hrdina Ukrajiny teraz udelil tiež šéfovi vojenskej rozviedky HUR Kyrylovi Budanovovi.

Čítajte aj Odrazil ruský nápor, stal sa hrdinom Ukrajiny a postrach Moskvy. Kto je generál Zalužnyj?

13:05 Ruská protivzdušná obrana podľa gubernátora ruskej Oriolskej oblasti odrazila ukrajinský útok dronmi na palivový a energetický komplex na západe krajiny. Gubernátor Andrej Klyčkov na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že útok dronmi, ktorý sa odohral v noci na piatok, si nevyžiadal nijaké obete. Zároveň však dodal, že „v záujme zaistenia bezpečnosti podniká policajná jednotka nevyhnutné opatrenia". Informuje o tom spravodajský web Sky News.

Čítajte viac Nová ukrajinská stratégia? V Rusku horeli ďalšie rafinérie, Zelenskyj napĺňa svoj sľub

12:20 Cesta Ukrajiny k víťazstvu vo vojne s Ruskom je podmienená neustálymi zmenami a inováciami v spôsobe vedenia boja, uviedol v príspevku na platforme Telegram nový hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj. Vyzdvihol technologické prvky, ako sú drony alebo prostriedky elektronického boja. Za hlavnú hodnotu ukrajinskej armády označil životy a zdravie vojakov.

„Na programe sú nové úlohy. Predovšetkým je to prehľadné a podrobné plánovanie akcií všetkých vojenských orgánov velenia… s prihliadnutím na potreby frontu ohľadom najnovších zbraní dodávaných medzinárodnými partnermi,“ napísal generálplukovník Syrskyj.

Hlavnou úlohou vojenskej logistiky podľa neho zostáva rýchla a efektívna distribúcia všetkého potrebného bojovým jednotkám.

„Úlohou veliteľstva na všetkých úrovniach je poznať všetky potreby na fronte bez výnimky a zvládať situáciu v každej jej oblasti,“ pokračoval Syrskyj, ktorý ďalej spomenul potrebu rovnováhy medzi plnením bojových úloh a obnovou jednotiek. Vo vyhlásení tiež poďakoval ukrajinským vojakom, ktorí už skoro dva roky bránia svoju krajinu pred ruskou vojenskou agresiou.

12:05 V dopravnom lietadle Il-76, ktoré sa minulý mesiac zrútilo blízko hraníc s Ukrajinou, s istotou neboli žiadni ukrajinskí vojnoví zajatci, povedal tajomník ukrajinskej bezpečnostnej rady Oleksij Danilov spravodajskému webu Babel. Informuje o tom portál Novinky.cz.

„Môžem vám s istotou povedať, že tam neboli žiadni ukrajinskí zajatci,“ povedal Danilov pre web Babel. Ruský vyšetrovací výbor minulý týždeň uviedol, že potvrdili totožnosť 65 ukrajinských vojakov, ktorí údajne mali byť 24. januára vymenení.

„Keby to tak bolo, verte mi… ukázali by to všetko,“ spochybnil v rozhovore ruské tvrdenie Danilov. „(Rusko) nemá čo ukázať, pretože keby sa to skutočne stalo, bol by to úplne iný obrázok,“ podotkol s tým, že v takom prípade by dôkazy boli široko zdieľané v ruskej štátnej televízii a ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom v OSN.

Čítajte aj Rusi ukázali video pred odletom lietadla Il-76. Tvrdia, že ukazuje nástup zajatcov

11:50 Vo Varšave sa budú konať poľsko-ukrajinské medzivládne konzultácie, pravdepodobne koncom marca, a budú zamerané na problematické záležitosti medzi oboma krajinami. Teda aj na tie, ktoré sa týkajú poľnohospodárstva a dopravy. Informoval o tom vedúci úradu poľského premiéra Jan Grabiec. TASR prevzala piatkovú správu z tlačovej agentúry PAP.

Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Vasyľ Zvarych zasa povedal, že prebiehajú prípravy na návštevu ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa vo Varšave a na spoločné zasadnutie vlád Poľska a Ukrajiny. Obe akcie sa majú konať koncom marca.

Grabiec pre PAP uviedol, že konzultácie sa budú týkať problémov v dvojstranných vzťahoch. „Z nášho pohľadu je to v prvom rade záležitosť poľnohospodárskych výrobkov, ktoré prichádzajú do Poľska, hoci by mali byť vyvážané mimo našich trhov a nemali by vytvárať konkurenciu našim farmárom,“ spresnil. „Sú tu aj otázky týkajúce sa ukrajinských prepravných spoločností,“ uviedol.

Čítajte aj Tusk si nedal servítku pred ústa a k Ukrajine „neutrálnym“ politikom odkázal: Zaslúžite si miesto v pekle

Grabiec však zdôraznil, že sú aj „pozitívne spoločné témy“ a „veľmi sľubné oblasti“ na diskusiu. Spomenul výstavbu diaľnice na Ukrajine s pomocou poľských podnikateľov alebo poľsko-ukrajinskú spoluprácu vo vojenskom priemysle.

11:48 Na ruskú ropnú rafinériu v Krasnodarskom kraji zrejme útočili ďalšie ukrajinské drony. V noci 9. februára bol v továrni Ilskij hlásený rozsiahly požiar. Miestne úrady uviedli, že sa oheň už podarilo uhasiť, nešpecifikovali ale, čo presne k nemu viedlo.

Kyjev v poslednom období podniká stále častejšie údery dronov na ruské ropné rafinérie. Niektoré z nich sú úspešné a spôsobia nepriateľom značné škody. Napĺňa sa sľub prezidenta Volodymyra Zelenského z novoročného prejavu: „Ten, kto priniesol peklo do našej krajiny, ho jedného dňa uvidí zo svojho okna.“

Čítajte viac Nová ukrajinská stratégia? V Rusku horeli ďalšie rafinérie, Zelenskyj napĺňa svoj sľub

11:08 Výmena vo velení ukrajinskej armády, keď hlavného veliteľa ozbrojených síl Valerija Zalužného vo štvrtok nahradil doterajší šéf pozemných síl Oleksandr Syrskyj, priebeh ruskej vojny na Ukrajine neovplyvní, myslí si hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informovala o tom dnes agentúra TASS. O striedaní na čele ukrajinskej armády informoval o deň skôr ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ukrajina sa takmer dva roky bráni ruskej vojenskej agresii.

„Nemyslíme, že sú to faktory, ktoré môžu zmeniť priebeh špeciálnej operácie,“ povedal dnes Peskov novinárom, ktorý na označenie vojny použil Moskvou preferovaný termín „špeciálna operácia“. Vojna bude podľa Kremľa pokračovať, kým Rusko nedosiahne svoje ciele. Ako Putin priznal v rozhovore, svoje ciele stále nedosiahli.

Čítajte aj Zalužného odvolali z funkcie, ukrajinskú armádu povedie Syrskyj

10:12 Americká Národná garda má naďalej dostatok peňazí na dokončenie výcviku ukrajinských pilotov na stíhačkách F-16, a to napriek tomu, že Spojeným štátom dochádzajú financie na zaslanie ďalších zbraní a pomoci Kyjevu. Vo štvrtok to povedal veliteľ gardy Dan Hokanson.

Prezident Joe Biden v auguste oznámil, že USA začnú s výcvikom ukrajinských pilotov na F-16 ako súčasti úsilia viacerých krajín poskytnúť Ukrajine pokročilé stíhačky. Výcvik pilotov sa začal v októbri na základni Národnej gardy v Tucsone v štáte Arizona.

Odvtedy sa ukrajinskému vojnovému fondu, ktorý USA použili na posielanie miliárd dolárov v iných zbraňových systémoch a pomoci Ukrajine, vyčerpali peniaze a americký Kongres má problémy s prijatím novej pomoci.

10:00 Ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore s americkým moderátorom Tuckerom Carlsonom nevylúčil, že by sa mohli objaviť požiadavky na pričlenenie územia ukrajinskej Zakarpatskej oblasti späť k Maďarsku. Putin však dodal, že na schôdzkach s maďarským premiérom Viktorom Orbánom túto tému ani len nespomenuli. Uviedol to v piatok server hvg.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Čítajte viac Putin: Maďari si môžu nárokovať Zakarpatskú oblasť, patrila im

9:14 Nemecký kancelár Olaf Scholz pricestoval v noci vo štvrtok do Washingtonu na krátku jednodňovú návštevu, ktorá bude zameraná predovšetkým na ďalšiu pomoc pre Ukrajinu. V piatok ráno o tom informovala agentúra DPA.

Spojené štáty a Nemecko sú dôležitými dodávateľmi zbraní pre Ukrajinu, ktorá sa bráni invázii Ruska. Scholz a americký prezident Joe Biden chcú zabrániť rozpadu pomoci smerovanej Ukrajine od západných spojencov s blížiacim sa druhým výročím začiatku vojny. V piatok popoludní sa preto stretnú v Bielom dome. Ich stretnutie potrvá asi hodinu a okrem Ukrajiny budú rokovať aj o prebiehajúcom konflikte na Blízkom východe a júlom summite NATO.

Čítajte viac Pol miliardy pre Ukrajinu. V rebríčku najštedrejších darcov je pred rodinou Buffettovcov iba sedem štátov

Na piatok nemá nemecký kancelár v Spojených štátoch naplánovanú tlačovú konferenciu, píše DPA. Scholz a Biden sa však podľa nej stretnú s verejnosťou na niekoľko minút na začiatku svojich rokovaní v Oválnej pracovni Bieleho domu a možno prednesú niekoľko slov na adresu konfliktu na Ukrajine.

Po príchode do USA Scholz vo štvrtok večeral v rezidencii nemeckého veľvyslanca vo Washingtone s americkými senátormi vrátane republikánskych. Republikáni pritom v súčasnosti v americkom Kongrese blokujú pomoc v hodnote niekoľkých miliárd pre Ukrajinu, ktorej schválenie žiada Biden.

„Ukrajina potrebuje všetku našu pomoc, aby sa ubránila pred agresiou Ruska,“ uviedol Scholz na sociálnej sieti X po večeri.

Scholz sa v súčasnosti podľa DPA snaží presvedčiť partnerov z Európskej únie, predovšetkým ekonomicky silné krajiny ako Francúzsko a Španielsko, aby Ukrajine poskytli viac vojenskej pomoci. Odpoveď krajín je však zatiaľ umiernená.

Aj týmito zbraňami pomáha Západ Ukrajine v boji

Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

Fotogaléria 15 fotiek

+12

8:33 Ukrajinskí hackeri prelomili niekoľko ruských programov na ovládanie dronov. Ako referuje web Sky News, v príspevku na Telegrame to uviedla kyjivská vojenská spravodajská jednotka. Tá podotkla, že špeciálna operácia sa zamerala na softvér, ktorý Rusko používa na úpravu svojich dronov na vojenské účely.

Kyberšpecialisti ukrajinského ministerstva obrany tak vykonali ďalšiu úspešnú operáciu proti ruským okupantom. „Nepriateľ sa sťažuje na masívne zlyhanie riadiaceho programu dronov. Tento softvér inštalujú Rusi na flashovanie dronov značky DJI pre potreby bojových operácií,“ tvrdia Ukrajinci. Operácia podľa nich zabránila ruským silám v prístupe k dronom a znemožnila im konfigurovať ovládacie panely, snímať videá alebo lietať s dronom pomocou počítačového systému.

Rusko sa k údajnému kybernetickému útoku bezprostredne nevyjadrilo. Drony v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zohrali kľúčovú úlohu, pričom obe strany ich používali ako lacné alternatívne spôsoby vzájomných útokov a monitorovania.

7:55 Ruská protiletecká obrana v noci dnešok nad územím niekoľkých regiónov zneškodnila 19 ukrajinských útočných dronov. Podľa agentúry TASS o tom informovalo ruské ministerstvo obrany. Ruskojazyčný servis BBC píše, že z Krasnodarského kraja je hlásený požiar v ropnej rafinérii.

Moskva uviedla, že dva drony boli zničené nad Kurskou oblasťou, päť nad Brjanskou, štyri nad Orlovskou oblasťou a dva nad územím Krasnodarského kraja ležiaceho na pobreží Azovského a Čierneho mora. Šesť dronov ruská armáda zostrelila nad Čiernym morom.

Či požiar v rafinérii Ilskij v Kranodarskom kraji súvisí s útokom bezpilotných lietadiel, nie je jasné. Ľudia podľa BBC na sociálnych sieťach písali, že pred ním bolo počuť výbuchy. Podľa úradov na mieste zasahovali hasiči a ďalší záchranári, nikomu sa nič nestalo. Zisťujú tiež príčinu požiaru.

Gubernátor Orlovskej oblasti Andrej Klyčkov informoval, že drony mierili na energetickú a teplárenskú infraštruktúru.

7:30 Primátor ukrajinskej metropoly Kyjev Vitalij Kličko, ktorý má dlhodobo napäté vzťahy s prezidentom Volodymyrom Zelenským, nepovažuje vysvetlenie odvolania Valerija Zalužného z postu hlavného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny za presvedčivé.

V statuse zverejnenom na platforme Telegram citovanom britskou stanicou BBC monitorovanou agentúrou TASR Kličko vyjadril nádej, že vedenie krajiny tieto zmeny verejnosti zdôvodní.

Poukázal na to, že k výmene generála Zalužného za Olexandra Syrského došlo v situácii, „keď na frontovej línii pokračujú ťažké boje, keď je potrebné pokračovať v efektívnej spolupráci so zahraničnými partnermi, keď si jednota spoločnosti vyžaduje autority, ktorým (verejnosť) dôveruje“.

Kličko už začiatkom tohto týždňa vystupoval proti odvolaniu Zalužného, pričom argumentoval, že práve vďaka generálovi začali Ukrajinci skutočne veriť ozbrojeným silám, ktoré „sa tešia najväčšej dôvere“.

Čítajte viac Zalužného odvolali z funkcie, ukrajinskú armádu povedie Syrskyj

„Dúfam, že úrady chápu závažnosť krokov, ktoré teraz podnikajú, a rozsah svojej zodpovednosti. Pretože dnes, keď Ukrajina doslova bojuje o svoju existenciu, najdôležitejšie sú bojová efektivita, súdržnosť armády a jednota spoločnosti,“ napísal Kličko.

7:00 Nie je možné, aby Rusko bolo na Ukrajine porazené, je presvedčený ruský prezident Vladimir Putin. Za svoje záujmy podľa neho bude krajina bojovať až do konca. V zhruba dvojhodinovom rozhovore s americkým moderátorom Tuckerom Carlsonom tiež odmietol, že by Rusko mohlo napadnúť aj ďalšie krajiny východnej Európy, ako sú Poľsko či Lotyšsko. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.

Čítajte viac Interview s Putinom: Nie je možné, aby Rusko na Ukrajine prehralo, tvrdí

6:30 Ukrajinci urobili zo systému Patriot opätovne zbraň na zostrelenie lietadiel, aj keď sa v poslednom čase používal najmä na obranu proti raketám. Podľa denníka The New York Times pri zostrelení lietadla Il-76 použil Kyjev práve raketu systému Patriot – americká strana to oficiálne nekomentuje, ale zdroje denníka pod pláštikom anonymity áno. Píše o tom v článku s titulkom „Ukrajinské kreatívne používanie zbraní je prísľubom aj rizikom“.

Americkí predstavitelia tvrdia, že Ukrajina by mala pokračovať v hľadaní inovatívnych spôsobov úderov na ruské sily, keďže vojna sa blíži k svojmu tretiemu roku. Ale to, že Ukrajina minulý mesiac použila raketu Patriot na zostrelenie lietadla IL-76, je príkladom, že nová taktika na bojisku môže byť nielen sľubná, ale aj nebezpečná. Na palube mali byť ukrajinskí väzni, určení na výmenu. Ukrajinci podľa zdrojov New York Times konali na základe legitímnych, ale chybných spravodajských informácií. Lietadlo sa predtým používalo na prepravu rakiet, čo z neho podľa západných predstaviteľov informovaných spravodajskou službou urobilo pre Kyjev cenný cieľ.

Menej jasná je otázka, kto bol v lietadle. Americkí predstavitelia nepotvrdili totožnosť cestujúcich, ale uviedli, že je pravdepodobné, že aspoň niektorí z nich boli ukrajinskí väzni. Americkí a ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že Rusko možno prehnalo počet mŕtvych, uviedol denník.

Patriot je obranný systém, ktorý sa zvyčajne používa na ochranu miesta a nie na zostreľovanie lietadiel. Lietadlo zasiahla raketa, poskytnutá jedným z európskych spojencov. Niektorí americkí predstavitelia hovorili, že povzbudzovali Ukrajinu, aby útočila v tyle nepriateľa, ale na ukrajinskom území. Lietadlo však zostrelili v Rusku. V USA si uvedomujú riziko eskalácie, ak sa pri útokoch na ruské územie použije vybavenie vyrobené v Spojených štátoch. Od útokov na lietadlá však Ukrajincov neodradzujú, berú to ako inovatívny spôsob vedenia vojny.

Patriot bol pôvodne navrhnutý tak, aby zasahoval proti lietadlám, ale po vojne v Perzskom zálive bol prerobený tak, aby sa používal predovšetkým na zasiahnutie taktických balistických rakiet. Ukrajinci vrátili Patriot k jeho pôvodnej funkcii ako protilietadlovej zbrane.

V januári Ukrajinci verili, že ruské nákladné lietadlo je plné rakiet, a preto posunuli jedno odpaľovacie zariadenie Patriot bližšie k hraniciam a potom vystrelili raketu, keď bolo nákladné lietadlo Il-76 v dosahu. Taktika, povedali predstavitelia USA, je kreatívna, ale nie revolučná.

Ukrajinskí predstavitelia prvýkrát navrhli použiť Patrioty proti lietadlám vlani na jar, čiastočne s cieľom spomaliť ruské letecké bombardovanie. Ukrajinci 13. mája prepašovali odpaľovacie zariadenie Patriot do oblasti blízko ruských hraníc a zostrelili päť lietadiel. Po tejto operácii Ukrajina tajne presunula systém Patriot na juh, kde bol použitý na zostrelenie ruského bojového lietadla Su-35 nad Čiernym morom.

Len o niekoľko mesiacov neskôr, v novembri, Ukrajina potvrdila operácie s argumentom, že použitie Patriotov prinajmenšom na určitý čas oddialilo ruské operácie.

„Na chvíľu sa tam vyhli lietaniu, pretože pochopili, že je to nebezpečné a mohli by byť zostrelení,“ povedal novinárom na Ukrajine Jurij Ihnat, hovorca vzdušných síl. „Systém Patriot poskytuje takéto možnosti.“

Zdá sa, že počas zimy sa tempo operácií opäť zrýchlilo. V decembri Ukrajinci tvrdili, že zostrelili päť ruských stíhačiek, uvádza The New York Times.

Prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že operácie nastolili „správnu náladu na celý budúci rok“, pričom sľúbil, že prídu ďalšie. Zatiaľ čo Ukrajinci neposkytli podrobnosti o tom, ako v decembri zostrelili lietadlá, vojenskí analytici uviedli, že pravdepodobne boli použité rakety Patriot.

Veliteľ batérie Patriot v decembri pre The New York Times uviedol, že odstrašujúci účinok batérie Patriot je významný.

„Keď piloti vedia, že niekde v oblasti je Patriot, desaťkrát si rozmyslia, či tam ísť pracovať alebo nie,“ povedal veliteľ s krstným menom Volodymyr.