719. deň: Zelenskyj o ďalších 90 dní predĺžil stanné právo. Šéfka MMF: Ruskú vojnovú ekonomiku čakajú ťažké časy

Čítajte viac 718. deň: Americký Senát schválil Ukrajine vojenskú pomoc za 61 miliárd dolárov

23:00 Kým sa neskončí vojna na Ukrajine, nemôže Fínsko mať žiadne politické vzťahy s Ruskom, uviedol nový fínsky prezident Alexander Stubb. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje jeho vyjadrenie pre fínskeho verejnoprávneho vysielateľa Yle.

Stubb poznamenal, že medzi Ruskom a Fínskom existujú kontakty na úrovni diplomatov a pohraničnej stráže, ale neexistujú žiadne politické vzťahy. Dodal, že postoj Fínska k podpore Ukrajiny vo vojne s Ruskom sa nezmení.

22:25 Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície. Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.

Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne. Rheinmetall do projektu investoval 300 miliónov eur a očakáva vytvorenie 500 nových pracovných miest.

21:30 Francúzska vládna agentúra Viginumpre pre boj proti zahraničným hrozbám na internete v pondelok oznámila, že odhalila sieť kremeľských propagandistických webových stránok.

Agentúra Viginum uviedla, že sieť je „štruktúrovaná a koordinovaná“ so zameraním sa na Európu a Spojené štáty. Sieť s krycím názvom „Portal Kombat“ tvorí 193 webových stránok. Navzájom sa na seba podobajú a „šíria proruský obsah určený medzinárodnému publiku“, predovšetkým v krajinách podporujúcich Ukrajinu.

Niekoľko webov má vo svojom názve slovo „pravda“ s rôznymi koncovkami v závislosti od jazyka, napríklad pravda.en.com pre angličtinu alebo pravda.fr.com pre francúzštinu. Podľa prešetrovania od 23. júna do 19. septembra 2023 zverejnili vyše 150.000 príspevkov. Väčšinou išlo obsah zverejnený ruskými alebo proruskými osobnosťami či ruskými médiami. Ďalších 180 webov šírilo podobný obsah v ruštine.

Zdroj z francúzskej diplomacie povedal novinárom, že hlavným cieľom siete bolo ospravedlňovať vojnu Ruska na Ukrajine. Jej obsah je „silno ideologicky zaujatý“. „Má naratívy, ktoré sú jasne nepravdivé alebo zavádzajúce,“ upozornil zdroj.

Minulý mesiac Francúzsko obvinilo Rusko z novej dezinformačnej kampane. Moskva nepravdivo tvrdila, že Paríž financuje žoldnierov bojujúcich na strane Kyjeva. Je možné, že weby Portal Kombatu v budúcnosti zvýšia aktivity, varoval vojenský zdroj.

Jednou zo stratégií môže byť zaplavovanie západných sietí pochybným obsahom s cieľom vyčerpať novinárov overujúcich fakty, ktorých zamestnávajú západné médiá.

21:20 Ruské úrady zadržali Bielorusa pre podozrenie z proukrajinskej sabotáže, pretože na západe Ruska mal podpáliť trakčnú meniareň.

Od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zadržali v Rusku desiatky ľudí pre sabotáže najmä na rozsiahlej ruskej železničnej sieti.

Zadržaný Bielorus narodený v roku 1998 sa mal pri svojom útoku zamerať na trakčnú meniareň v meste Tula asi 175 kilometrov južne od Moskvy, uviedla ruská agentúra RIA Novosti. V minulosti si už odpykal trest za výtržníctvo v Bielorusku.

Meniareň podľa správ ruských médií podpálil na príkaz Ukrajinca, ktorý mu za to sľúbil peniaze. Zadržali ho v meste Voronež, kde plánoval ďalší útok, uviedli ruské médiá s odvolaním sa na ruskú Federálnu bezpečnostnú službu (FSB). AFP správy ruských médií nedokázala nezávisle overiť.

Ukrajina sa zväčša k podobným incidentom nehlási, no často povzbudzuje útoky na ruskú železničnú sieť. Po železnici sa totiž presúvajú vojaci a vojenská technika, čo posilňuje ruskú ofenzívu na Ukrajine.

Ruské úrady zadržali v decembri iného bieloruského občana, ktorý údajne umiestnil výbušniny do dvoch vlakov prechádzajúcich cez Sibír. Aj v tomto prípade ruské úrady obviňovali Ukrajinu.

21:00 Rusko získava výhodu vo vojne na Ukrajine vďaka väčšiemu počtu vojakov a materiálom dodaných Čínou a Severnou Kóreou či inými krajinami, upozornila v pondelok nórska vojenská spravodajská služba.

Čítajte viac Nórska spravodajská služba: Rusko sa stalo silnejším a vo vojne proti Ukrajine je vo výhode

19:30 Európa musí rýchlo a masívne zvýšiť výrobu zbraní. Vyhlásil to v pondelok nemecký kancelár Olaf Scholz s tým, že európsky kontinent nezažíva obdobie mieru.

Európske krajiny musia spojiť svoje objednávky a finančnú podporu, aby poskytli obrannému priemyslu záruky na ďalšie desaťročia, uviedol Scholz. Spravil tak počas ceremónie pri príležitosti položenia základov novej muničnej továrne nemeckej zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall.

„Toto je naliehavo nevyhnutné, pretože bolestivou skutočnosťou je, že nežijeme v časoch mieru,“ uviedol nemecký kancelár poukazujúc na vojnu na Ukrajine. „Musíme sa pohnúť od výroby k masovej produkcii zbraní… Tí, ktorí chcú mier, musia byť schopní odstrašiť nepriateľa,“ domnieva sa.

„Tanky, húfnice, vrtuľníky a systémy protivzdušnej obrany nie sú naskladané na poličkách. Ak na nich roky nie sú objednávky, potom sa nevyrábajú,“ upozornil Scholz.

Nemecko bolo v posledných desaťročia obozretné ohľadom svojich ozbrojených síl i zbrojného priemyslu vzhľadom na svoju vojenskú minulosť. No invázia Ruska na Ukrajinu v roku 2022 Nemecko prinútila prehodnotiť svoje pacifistické sklony plynúce z druhej svetovej vojny a stať sa zástancom znovuzbrojenia.

Nemecko je v súčasnosti druhým najväčším dodávateľom zbraní pre Ukrajinu, pričom Scholz nahlas vyzýva ostatné krajiny EÚ, aby tiež viac prispievali.

Udalosti na Ukrajine rozhodnú o tom, či má budúcnosť naše mierové usporiadanie a svet založený na pravidlách, uviedol v pondelok Scholz. Rusko podľa neho nesmie uspieť v snahe „pohltiť svojho suseda silou“.

Nová továreň Rheinmetallu pri obci Unterlüs v Dolnom Sasku začne fungovať v roku 2025 a spočiatku má vyrábať 50.000 delostre­leckých granátov ročne. Postupne sa má jej produkcia zvyšovať až na 200.000 delos­treleckých granátov za rok. Cieľom novej továrne je podľa šéfa firmy Armina Pappergera pomôcť Nemecku zabezpečiť si "strategickú suverenitu v oblasti veľkokalibrovej munície.

Čítajte viac Slovenská pomoc Ukrajine patrí medzi najštedrejšie na svete. Pozrite si kompletný rebríček krajín

18:18 Ruskú vojnovú ekonomiku čakajú ťažké časy, napriek tomu, že vysoké výdavky na zbrojenie podporujú ekonomický rast. Povedala to šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová. Ako dôvod uviedla odchod ľudí z krajiny a nedostatok technológií. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ruská ekonomika sa po poklese v roku 2022, v ktorom Rusko zaútočilo na Ukrajinu, v minulom roku výrazne zotavila, ukázali údaje z minulého týždňa. Ruský štatistický úrad zverejnil, že hrubý domáci produkt (HDP) Ruska vzrástol vlani o 3,6 %, zatiaľ čo v roku 2022 klesla ekonomika o 1,2 %. Avšak pod minuloročný rast sa podpísali najmä štátne zákazky pre zbrojársky priemysel, čo do veľkej miery maskuje problémy, ktoré bránia zlepšovaniu životnej úrovne obyvateľstva.

Čítajte viac Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie

Georgievová v rozhovore pre spravodajskú stanicu CNBC povedala, že MMF očakáva v tomto roku rast ruskej ekonomiky o 2,6 %. Naďalej ju bude ťahať zbrojárska výroba, zatiaľ čo spotreba bude klesať. „To sa do veľkej miery podobá situácii z obdobia Sovietskeho zväzu. Vysoká úroveň produkcie, ale slabá úroveň spotreby,“ dodala.

Aj ekonómovia pôsobiaci v Rusku upozornili na nízku kvalitu hospodárskeho rastu. Ako uviedli, výroba rakiet a granátov môže prispievať vyššiemu HDP, bežní ľudia však z toho veľa nemajú.

„Myslím si, že ruskú ekonomiku čakajú veľmi náročné časy. Dôvodom je odchod veľkého počtu ľudí z krajiny, ako aj sťažený prístup k technológiám, čo je dôsledok medzinárodných sankcií. Takže, aj keď najnovší odhad 2,6-percentného rastu vyzerá celkom pekne, za týmto údajom je nejaký príbeh a ten taký pekný už nie je,“ dodala šéfka MMF.

17:51 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal zákony, ktoré predlžujú obdobie všeobecnej mobilizácie na Ukrajine o ďalších 90 dní, a to do 13. mája tohto roka. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Je to už desiatykrát, čo ukrajinský parlament od začiatku rozsiahlej ruskej invázie hlasoval za predĺženie stanného práva. Okrem toho minulý týždeň ukrajinská vláda povolila, aby územné centrá pre odvody do armády zostali počas mobilizácie nepretržite otvorené.

16:40 Moldavské úrady v pondelok oznámili, že zničia výbušniny z dronu Šáhid, ktorého trosky boli objavené v nedeľu neďaleko hraníc s Ukrajinou. Moldavský minister zahraničných vecí Mihai Popsoi zároveň odsúdil ustavičné barbarské cezhraničné útoky Ruska, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

Moldavská polícia uviedla, že pri skúmaní trosiek dronu iránskej výroby Šáhid našla 50 kilogramov výbušnín. Na mieste havárie pri juhomoldavskej obci Etulia polícia pozbierala všetky časti zariadenia a zneškodnila ich.

Moldavská pohraničná polícia sa domnieva, že trosky pochádzajú z dronov, ktoré zostrelila ukrajinská vzdušná obrana v piatok v noci počas útoku Ruska na ukrajinský Izmajilský okres. Obec Etulia je totiž od mesta Izmajil vzdialená len približne 40 kilometrov.

Šéf moldavskej diplomacie v nedeľu odsúdil neprestajné útoky Ruska na Ukrajinu, ktoré majú podľa neho priamy dopad aj na Moldavsko. „Zvyšky dronu Šáhid, ktoré boli dnes nájdené na juhu krajiny neďaleko hraníc, sú ostrou pripomienkou násilia a deštrukcie zasievanej Kremľom,“ uviedol Popsoi na sociálnej sieti X.

16:30 V Prahe sa na konci februára uskutoční summit predsedov parlamentov krajín Vyšehradskej štvorky (V4). Formát stretnutia bude rozšírený aj o Ukrajinu, čo sa odrazí v hlavných témach rokovania. Spravodajkyni TASR to potvrdil hovorca predsedníčky Poslaneckej snemovne českého parlamentu Martin Churavý. Slovensko bude zastupovať predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini.

Parlamentní lídri sa v českom hlavnom meste stretnú 29. februára. Osobnú účasť Česku zatiaľ podľa Churavého potvrdili predstavitelia všetkých členských krajín V4 aj Ukrajiny.

„Formát bude rozšírený o predsedu ukrajinského zákonodarného zboru. S tým bude súvisieť aj tematické zameranie spoločného rokovania. To sa bude venovať situácii na Ukrajine v spojitosti s multilaterálnou medziparlamentnou spoluprácou,“ spresnil obsah summitu Churavý. Dodal, že politici budú rokovať aj o ďalších aktuálnych témach v rámci spolupráce medzi parlamentmi.

15:30 Rusko pri Avdijivke prestalo používať svoje neslávne známe útoky „ľudskými vlnami“ a namiesto toho nasadzuje malé útočné skupiny, ktoré podporuje letectvo, aby testovali ukrajinskú obranu. Uviedol to v pondelok veliteľ ukrajinskej 47. samostatnej mechanizovanej brigády Dmytro Riumšyn. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Ukrajinské sily počas uplynulého dňa odrazili 23 ruských útokov proti Avdijivke, informoval v pondelok generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny. Podľa minulotýždnovej správy britského ministerstva obrany ruské jednotky pokračujú v útokoch na juhovýchodných okrajoch Avdijivky, kde prebiehajú pouličné boje.

Telá ruských vojakov roztrúsené pri Avdijivke

VAROVANIE: Zábery nie sú vhodné pre slabšie povahy.

Fotogaléria 6 fotiek

+3

15:00 Nedávne komentáre amerického prezidentského kandidáta Donalda Trumpa ohľadom Severoatlantickej aliancie by mali byť varovaním pre členov NATO, ktorí dostatočne neinvestujú do obrany. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedla estónska premiérka Kaja Kallasová.

Čítajte viac Prišli by USA pomôcť Slovensku? Kallasová: Nech sú Trumpove výroky varovaním

14:55 Moskva uvalila v pondelok sankcie na 18 britských občanov vrátane špičkových akademikov či expertov na Rusko. Svojim konaním sa údajne pokúšajú démonizovať Rusko a rozdúchavať vojnu na Ukrajine.

„Sme nútení konštatovať, že rusofóbni britskí predstavitelia sa neštítia pokusov zdiskreditovať ústavný systém a spoločensko-politické procesy v našej krajine,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí. „Tzv. mozgové trusty pôsobiace na báze najväčších britských a západných vzdelávacích inštitúcií významne prispievajú k podvratnej činnosti Londýna smerovanej na Rusko,“ dodal rezort.

Terčom sankcií sa stali aj námestník britského ministra obrany James Cartlidge, zástupkyňa poradcu pre národnú bezpečnosť Sarah MacIntoshovej, riaditeľ ponorkovej flotily Simon Asquith, osobitný vyslanec Spojeného kráľovstva pre západný Balkán Stuart Peach, ako aj lordi Dan Hannan a Michael Ashcroft.

14:25 Ukrajinská vláda v pondelok ostro odsúdila „úmyselné zničenie“ ukrajinského obilia poľskými poľnohospodármi počas protestu na hraniciach.

Čítajte viac Poľskí farmári počas protestov zničili ukrajinské obilie. Je to hanebné, zúri Kyjev

13:55 Rusi zmontovali na koľajach pri Donbase 30 kilometrov dlhý vlak, ktorý tvorí 2100 vagónov. Informoval o tom nezávislý projekt DeepState, podľa ktorého má súprava bezpochyby slúžiť na posilnenie ruskej obrany v tomto úseku frontovej línie.

Čítajte viac Rusi zostrojili ozrutný 'cár vlak'. Má vyše 30 kilometrov a bráni Donbas

13:15 Niekdajšiemu americkému veľvyslancovi v Rusku Michaelovi McFaulovi pripomenulo vyhlásenie ruského vodcu Vladimira Putina o tom, že Moskva nemá záujem o napadnutie Poľska, Lotyšska ani inej krajiny, komentáre šéfa Kremľa spred 16 rokov. Ako referuje web news.sky.com, Putin v roku 2008 krátko po invázii do Gruzínska vyhlásil, že Rusko nemá v úmysle obsadiť ukrajinský polostrov Krym. McFaul pripomenul, že šesť rokov po tomto Putinovom vyhlásení Rusi obsadili Krym a rozpútali boje a separatistické vášne na východe Ukrajiny.

V rozhovore s americkým moderátorom Tuckerom Carlsonom Putin povedal, že v roku 2014 bolo Rusko „nútené vziať Krym pod svoju ochranu, pretože polostrov bol ohrozený“. Putin vo svojom rozhovore s Carlsonom zopakoval všetky známe naratívy ruskej propagandy, vrátane tých, ktoré súvisia s vojnou na Ukrajine. Putin zároveň v rozhovore obvinil Ukrajinu z neochoty rokovať.

Čítajte aj Putin: Maďari si môžu nárokovať Zakarpatskú oblasť, patrila im

12:48 Ukrajinský vojenský hovorca Andrij Jusov dnes uviedol, že terminály Starlink ruské sily získavajú prostredníctvom tretích krajín. Žiadne dôkazy na to neposkytol, podotýka Reuters. Kyjev podľa neho teraz pracuje na tom, aby Rusku na okupovaných ukrajinských územiach zabránil v používaní terminálov.

12:25 Ukrajina po nočných útokoch ruských bezpilotných lietadiel neeviduje žiadne obete na ľudských životoch. Ukrajinskej armáde sa podarilo zostreliť dovedna 14 zo 17 dronov vypustených ruskými silami. Referuje o tom web news.sky.com.

Ukrajinské letectvo tiež uviedlo, že Rusko vypálilo rakety dlhého doletu, ale neuviedlo, koľko a či vôbec nejaké zasiahli svoj cieľ.

Gubernátor Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny uviedol, že pri útoku boli poškodené niektoré budovy, zatiaľ čo jeho náprotivok z Dnipropetrovskej oblasti informoval, že niektoré časti mesta Pavlohrad prišli o elektrinu.

Rusi v Charkove trafili čerpaciu stanicu: 13 obetí

Fotogaléria 20 fotiek

+17

12:03 Jakutský šaman Alexandr Gabyšev, ktorý sa preslávil, keď sa pešo vydal na osemtisíc kilometrov dlhú cestu do Moskvy, aby z Kremľa ako démona vyhnal prezidenta Vladimira Putina, zostáva na psychiatrickom oddelení s prísnym režimom.

Čítajte viac „Putin je posadnutý, démona treba vyhnať.“ Šaman z Jakutska zostáva na psychiatrii

12:00 Kremeľ dnes odmietol obvinenia Ukrajiny, že Rusko používa satelitný internetový systém Starlink amerického podnikateľa Elona Muska. Na tlačovej konferencii to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, podľa ktorého Moskva túto technológiu necertifikovala.

Ukrajina podľa agentúry Reuters Starlink používa pre vojenskú komunikáciu v rámci vojny s Ruskom, ktoré na ňu pred takmer dvoma rokmi zaútočilo. V nedeľu ukrajinská vojenská rozviedka HUR uviedla, že ruské jednotky Starlink používajú v okupovaných častiach Ukrajiny.

„Tento systém sme necertifikovali, a preto ho nemožno (do Ruska) oficiálne dodávať a nie je oficiálne dodávaný. V súlade s tým nemôže byť ani žiadnym spôsobom oficiálne využívaný,“ uviedol dnes Peskov. Moskva sa podľa neho nebude miešať do „diskusie“ medzi Kyjevom a Muskom.

Čítajte aj Kyjev tvrdí, že Rusi vo vojne využívajú Muskov Starlink. SpaceX o ničom nevie

11:19 V posledných dňoch sa začal na internete šíriť starší rozhovor s dnes už mŕtvym ruským kapitánom Igorom Krochmalom. V roku 2022 velil ruskej bojovej fregate Admirál Groškov, vyzbrojenej hypersonickými strelami Zirkón. Archívne zábery kapitána potvrdzujú, že Rusi si pri svojej invázii nerobia starosť s presnosťou navádzania odpálených striel a dokonca ani cieľov, ktoré trafia.

Čítajte viac Nejaký dom už zasiahneme. Veliteľ fregaty prezradil 'presnosť' ruských rakiet

11:03 Ruskí operátori iránskych dronov absolvujú výcvik pre vojnu proti Ukrajine v Sýrii. Na leteckej základni Šajrát ich trénujú príslušníci polície libanonského Hizballáhu a iránskych Revolučných gárd, uviedlo na platforme Telegram ukrajinské obranné spravodajstvo. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda.

Výcvik podľa rozviedky zahŕňa zaobchádzanie s bezpilotnými lietadlami Šáhid-136 a Ababil-3, ako aj strojmi Raad. „Spolu s Rusmi absolvujú výcvik aj sýrski žoldnieri, ktorých Moskva plánuje použiť vo vojne proti Ukrajine ako operátorov bezpilotných lietadiel,“ uviedlo obranné spravodajstvo.

10:20 Počas takmer dvoch rokov ruskej vojny na Ukrajine od 24. februára 2022 zahynulo na území Ukrajiny najmenej 10 000 civilistov. Na oboch stranách konfliktu zároveň zahynuli desaťtisíce vojakov.

Úrad OSN pre ľudské práva v januári uviedol, že od začiatku ruskej invázie zaznamenal na Ukrajine úmrtia 10 382 civilistov a ďalších 19 659 utrpelo zranenia. Takmer 8000 obetí zahynulo na území, ktoré ovláda Ukrajina, a vyše 2000 zahynulo v Ruskom okupovaných oblastiach.

Brutálny raketový útok v dedine Hroza pri Charkove

VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.

Fotogaléria 14 fotiek

+11

Od vlaňajšieho decembra do januára sa počet civilných obetí výrazne zvýšil v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi, čím sa zvrátil trend znižovania ich počtu, dodal úrad OSN.

Predstaviteľ z ukrajinskej štátnej polície zároveň koncom januára uviedol, že na Ukrajinou ovládanom území zaznamenali takmer 10 000 civilných obetí, 7000 nezvestných a 11 000 zranených.

Ukrajinské orgány však uvádzajú, že tisíce ďalších civilistov zahynuli počas obliehania juhoukrajinského mesta Mariupol v prvých mesiacoch vojny. Podľa nemenovaného predstaviteľa z radnice tohto mesta je tam v masových hroboch pochovaných najmenej 25 000 civilistov.

Ruský web 7×7 zároveň uvádza, že na území Ruska prišlo o život najmenej 138 civilistov.

Denník The New York Times vlani v auguste s odvolaním sa na odhady amerických predstaviteľov uviedol, že na ukrajinskej strane zahynulo počas vojny 70 000 vojakov a zranenia utrpelo 100 000 až 120 000 ďalších. Na ruskej strane údajne došlo k približne 120 000 obetiam a 170 000 až 180 000 vojakov utrpelo zranenia.

9:55 Americký podnikateľ a miliardár Elon Musk odmietol tvrdenie ukrajinskej rozviedky, že ruská armáda získala prístup k družicovej internetovej službe Starlink a využíva ju vo vojnovej zóne na Ukrajine.

Musk to uviedol v statuse zverejnenom na sieti X, pričom reagoval na vyhlásenie ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR), podľa ktorej Rusko v okupovaných oblastiach Ukrajiny využíva služby Starlink. HUR ako dôkaz zverejnila audiozáznam rozhovoru dvoch ruských vojakov z 83. útočnej brigády v Ruskom okupovanej Doneckej oblasti.

Čítajte aj Kyjev tvrdí, že Rusi vo vojne využívajú Muskov Starlink. SpaceX o ničom nevie

HUR nešpecifikovala, koľko terminálov podľa nej Rusko má, ani ako ich mohlo získať. Hovorca HUR Andrij Jusov však povedal, že používanie Starlinku Rusmi sa stáva „systémovým“.

Musk vo svojom statuse píše, že správy, podľa ktorých spoločnosť SpaceX predáva terminály Starlink Rusku, sú „kategoricky nepravdivé“.

„Pokiaľ vieme, ani jeden Starlink nebol predaný Rusku – priamo ani nepriamo,“ napísal na sociálnej sieti X.

Na podozrenia, že Rusko môže využívať terminály Starlink zakúpené cez sprostredkovateľov, Musk neodpovedal.

Spoločnosť SpaceX vo svojom statuse na sieti X napísala, že ak získa informácie, že terminály Starlink používa sankcionovaná alebo neoprávnená strana, prešetrí ich a v prípade, že sa podozrenie potvrdí, podnikne kroky na deaktiváciu daného terminálu.

9:16 Program dobrovoľného presídlenia krajanov do Ruska vykázal v minulom roku najslabšie výsledky za posledných desať rokov. Podľa údajov ruského ministerstva vnútra sa doň prihlásilo 63 600 ľudí, ale do Ruska ich dorazilo iba 45 100, uviedol dnes na svojom webe list Kommersant. Príčinou tohto stavu je vojna proti Ukrajine a vady samého programu, uviedol Konstantin Zatulin, podpredseda parlamentného výboru pre vzťahy s krajanmi. Kommersant poznamenal, že v predvojnovom roku 2021 sa prihlásilo 113 100 krajanov a v Rusku sa ich zaregistrovalo na pobyt 78 500.

Program vytvoril prezident Vladimir Putin v júni 2006, aby pomáhal k presídleniu Rusom, ktorí sa po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 zrazu ocitli v cudzine. Od vlaňajšieho októbra je podmienkou účasti v programe znalosť ruštiny.

6:43 Ukrajinská protivzdušná obrana zničila 14 zo 17 bezpilotných lietadiel typu Šáhíd, ktoré Rusko v noci na dnes vypustilo na Ukrajinu. Zostrelená bola tiež jedna riadená strela Ch-59, uviedlo dnes veliteľstvo ukrajinského letectva.

Letectvo na komunikačnej platforme Telegram ďalej uviedlo, že Rusko na Ukrajinu vypálilo rovnako protilietadlové rakety dlhého doletu S-300. Neuviedlo však, koľko ich bolo ani či nejaké z nich zasiahli ciele.

6:15 Maďarský premiér Viktor Orbán sa domnieva, že Ukrajina by nemala byť prijatá do EÚ alebo NATO a mala by byť ponechaná ako „nárazníková zóna“ medzi Ruskom a zvyškom Európy, ale s bezpečnostnými zárukami. Uviedol to v rozhovore s bývalým rakúskym kancelárom Wolfgangom Schusselom v rámci mediálneho projektu European Voices – kúsok rozhovoru, ktorý zverejnil rakúsky denník Die Presse, vzbudil v maďarských médiách značnú pozornosť, píše ukrajinský portál Ukrajinska pravda.

Orbán je presvedčený, že Ukrajina by sa mala stať „nárazníkovou zónou“ medzi Ruskom a Západom, pretože Moskva nikdy neprijme jej členstvo v EÚ a NATO.

„Či sa vám to páči alebo nie, či sa to Ukrajincom páči alebo nie, Ukrajina na mape je tam, kde je. Najlepšia perspektíva je, že bude nárazníkovou zónou medzi Ruskom a Západom – samozrejme, s bezpečnostnými zárukami. Ak áno nepomôže, Ukrajina stratí územia. Rusko zničí Ukrajinu znova, znova a znova. Rusko nikdy neprijme skutočnosť, že sa na jeho hraniciach objaví taký člen EÚ a NATO ako Ukrajina,“ povedal Orbán.

Maďarský premiér sa zároveň domnieva, že v roku 2008 bolo naozaj možné prijať Ukrajinu a Gruzínsko do EÚ a NATO, no táto príležitosť bola premrhaná a s ňou aj perspektívy Ukrajiny na budúce členstvo v EÚ a NATO".

V reakcii na Schusselovu poznámku, že prímerie by teraz znamenalo pre Ukrajinu prakticky porážku, Orbán povedal, že hodnotenie môže závisieť „od toho, ako sa pozeráte na budúcnosť“, keďže vojna pokračuje a Ukrajina môže stratiť ešte viac územia, uvádza Ukrajinska pravda.

Maďarský premiér nesúhlasil ani s argumentmi, že členstvo Ukrajiny ochráni Európu, keďže takmer všetci členovia EÚ sú už členmi NATO a toto spojenectvo je silnejšie ako Rusko. „Nehrozí, že Rusko zaútočí na členskú krajinu NATO,“ domnieva sa Orbán. Vyjadril tiež názor, že Rusko nikdy nebude brať Ukrajinu vážne ako partnera pri rokovaniach, „iba USA a možno aj EÚ“.

Schussel poznamenal, že neexistuje žiadna istota, že dohodám s Ruskom možno dôverovať. Orbán odpovedal, že podľa jeho názoru „to nie je otázka dôvery, ale sily“. „My Európania nie sme dosť silní na to, aby nás Rusi brali vážne. Toto je ukážka sily. Toto je vojna. Musíme ukázať silu a jasne povedať Rusom: my máme svoje záujmy, vy svoje, na tomto základe sa môžeme dohodnúť,“ poznamenal Viktor Orbán.

Vyjadril názor, že rusko-ukrajinská vojna sa v roku 2024 neskončí a je potrebné „aspoň zabezpečiť prímerie a dosiahnuť stav, v ktorom bude možné viesť rokovania“. Okrem toho sa Orbán domnieva, že Európa nie je schopná podporiť Ukrajinu dostatočným počtom zbraní, pretože v európskych štátov sa už súčasná pomoc považuje za veľkú, uviedla Ukrajinska pravda.