Zbrojovky sa nezastavia. Putinova vojnová mašinéria beží naplno

„Rusko už prispôsobilo svoju ekonomiku vojnovým podmienkam a na rok 2024 vyčlenilo tretinu štátneho rozpočtu a šesť percent HDP na obranu. Ruská ekonomika v roku 2023 vzrástla a predpokladá sa, že v tomto roku prekoná rast ktorejkoľvek z veľkých európskych krajín,“ konštatuje vo svojej analýze Inštitút pre mier a diplomaciu (IPD).

Západné sankcie podľa tohto amerického think-tanku neboli dostatočne účinné, aby znížili schopnosť či vôľu Ruska viesť vojnu. A tak skoro sa to pravdepodobne nezmení.

Foto: SITA, Dmitry Azarov

Putin, Tu-160M, Rusko, Kazaň Šéf Kremľa Vladimir Putin vystúpil zo strategického bombardéra Tu-160M po lete v Kazani v Rusku 22. februára 2024.

Vojenskí plánovači NATO už priznávajú, že schopnosti mobilizácie ruskej ekonomiky podcenili a netrúfajú si predpovedať, dokedy Moskva nastavené tempo udrží. „Stále nevidíme, kde je ruský bod zlomu,“ pripúšťa Mark Riisik, zástupca riaditeľa oddelenia plánovania politiky estónskeho ministerstva obrany. „V podstate jedna tretina ruského štátneho rozpočtu ide na vojenskú výrobu a na vojnu na Ukrajine. Nevieme, kedy to bude mať skutočný dosah na spoločnosť. Takže je náročné povedať, kedy sa to skončí,“ cituje ho denník Guardian.

Podobne to vidia aj experti IDP. „Nádej, založená na zadržiavaní počas studenej vojny, spočíva v tom, že ruskému hospodárstvu nakoniec dôjde dych v dôsledku absencie vonkajších investícií a inovácií a nadmerných výdavkov na obranu. Ide však o dlhodobú perspektívu, ktorá pravdepodobne ešte nejaký čas neovplyvní situáciu na bojisku,“ uviedli vo svojej analýze.

Foto: Kremlin.ru

Uralvagonzavod Putin Tank Šéf Kremľa Vladimir Putin na návšteve podniku Uralvagonzavod, ktorý v nepretržitej prevádzke vyrába tanky.

Všetko pre front

Šéf Kremľa Vladimir Putin oprášil heslo z čias Veľkej vlasteneckej vojny a nanútil ho krajine. „Všetko pre front, všetko pre víťazstvo!“ Kapitáni ruskej ekonomiky to prijali ako rozkaz. Vojnová mašinéria sa rozbehla na plné obrátky. Zásluhou toho invázne sily, ktoré podľa odhadov Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) od začiatku vojny prišli takmer o 8 800 bojových vozidiel, z čoho za posledný rok asi o 3 000, zostávajú naďalej plne bojaschopné.

Ruské zbrojovky podľa IISS uvádzajú, že tento rok dodali armáde 1 500 hlavných bojových tankov. Hoci väčšinu z nich tvorí staršia technika, ktorú so stovkami obrnených transportérov a bojových vozidiel pechoty vyzdvihli zo skladov a reaktivovali, inštitút pre strategické štúdie usudzuje, že „Rusko bude schopné udržať ofenzívu na Ukrajine pri súčasnom tempe opotrebovacících bojov ešte dva až tri roky a možno aj dlhšie“.

Začiatkom roku 2023 ruská vláda previedla viac ako tucet závodov vrátane niekoľkých tovární na pušný prach do štátneho konglomerátu Rostech s cieľom modernizovať a zefektívniť výrobu delostreleckých granátov a obrnenej vojenskej techniky.

Problém s delostreleckou muníciou sa Moskve oproti stavu spred roka podarilo vyriešiť podstatne lepšie ako Kyjevu, ktorému viaznu prisľúbené západné dodávky. Experti odhadujú že Rusi sú schopní vyrobiť 2,5 až 4 milióny kusov delostreleckých granátov ročne.

Čítajte viac Slovensko sa nepridalo k spojencom. Desiatky krajín spoločne odsúdili dodávky rakiet z KĽDR do Ruska

Rusi si pomohli aj dovozom vyše milióna nábojov zo Severnej Kórey, navyše môžu siahnuť aj do niekoľkomiliónových strategických zásob delostreleckých granátov. Aj preto má dnes Rusko v delostreleckej paľbe prevahu najmenej tri ku jednej.

Putin sa v týchto dňoch pochválil, že vo vojenskopriemy­selnom komplexe, ktorý v súčasnosti zamestnáva odhadom 3,5 milióna Rusov, čiže 2,5 percenta populácie, sa podarilo vytvoriť 520-tisíc nových pracovných miest. Ruský prezident minulý týždeň navštívil Uralvagonzavod, najväčšieho výrobcu hlavných bojových tankov v krajine. Zamestnancov vyzval, aby udržali „stachanovské“ pracovné nasadenie a prisľúbil ďalšie financie, okrem iného na vyškolenie ďalších 1 500 kvalifi­kovaných zamestnancov závodu.

Čítajte viac Kyjev zráža na kolená ruská početná a zbrojná prevaha, opisujú Ukrajinci situáciu na fronte

Strojári a zvárači v ruských továrňach vyrábajúcich vojnové vybavenie teraz zarábajú viac ako mnohí manažéri a právnici s bielymi goliermi, konštatoval po analyzovaní údajov ruského pracovného trhu portál Moscow Times.

Kazanský závod na výrobu pušného prachu, jeden z najväčších v krajine, vlani zvýšil priemerné mesačné mzdy viac ako trojnásobne, z 25-tisíc rubľov (250 eur) na 90-tisíc rubľov (900 eur). V decembrovom nábore, keď budúcim zamestnancov ako benefit ponúkal aj záruku, že ich neodvedú do armády, sa podniku podarilo prijať viac ako 500 pracovníkov.

Hlad po kvalifikovanej pracovnej sile je však stále veľký. Zbrojovkám totiž výškou prisľúbených odmien konkuruje armáda, ktorá regrútom ochotným bojovať na Ukrajine ponúka žold nad 200-tisíc rubľov (2 000 eur) mesačne.

Kurganmašzavod, ktorý vyrába bojové vozidlá pechoty BMP-2 a BMP-3, v snahe dodržať predpísaný objem výroby lanáril nových zamestnancov najmä z radov študentov a odsúdencov. Bývalý prezident a premiér Dmitrij Medvedev, ktorý zastupuje Putina na čele bezpečnostnej rady štátu, pri poslednej návšteve továrne varoval pred možným trestným stíhaním za nesplnené štátne zákazky.

Podobne ako väčšina podnikov vojenskopriemy­selného komplexu aj Kurganmašzavod prešiel na nepretržitú prevádzku. Zamestnanci nemajú právo odmietnuť nariadené nadčasy, konštatoval pre denník Novyje Izvestia predseda Ruského odborového zväzu priemyselných robotníkov Andrej Čekmeňov. Vedenie podniku podľa neho môže pracovníkom zbrojoviek zaviesť 6-dňové pracovné týždne s 12-hodinovými zmenami na základe novelizovaného zákonníka práce. Ten zamestnancom zbrojoviek zapojeným do plnenia štátnych zákaziek garantuje iba to, že nadčasy by nemali presiahnuť štyri hodiny denne, čiže do dlhších než 12-hodinových zmien by ich nik nemal nútiť.

„Dnes v Rusku takmer všetky podniky obranného priemyslu, ktoré plnia štátne zákazky, fungujú podľa tejto schémy,“ povedal pre Novyje Izvestia odborársky predák. „Naozaj neexistuje spôsob, ako odmietnuť nadčasy. Buď súhlasíš, alebo končíš, tretia možnosť neexistuje,“ vysvetlil Čekmeňov.

Cena militarizácie

Centralizovaný autokratický režim logicky ľahšie prechádza na vojnovú ekonomiku než demokracie, ktoré sa pridŕžajú pravidiel trhového hospodárstva. Mnohé civilné podniky sa v Rusku narýchlo transformujú na výrobu pre potreby armády. Továrne na traktory začínajú produkovať vojenskú techniku, textilky šijú spacie vaky pre vojakov. Experti však varujú, že Rusko za militarizáciu svojej ekonomiky raz zaplatí vysokú cenu.

Ruské úrady pravidelne vydávajú optimistické hlásenia o tom, že výroba v niektorých položkách sa zvýšila 10– až 12-násobne. V budúcnosti to však pravdepodobne povedie k zatváraniu podnikov a zbedačovaniu obyvateľstva, predpovedajú odborníci.

Čítajte viac Putin získal čas, no nemusí mu to vydržať dlho. Koľko ešte ruská ekonomika vydrží?

„Ľudia, ktorí namiesto pečenia chleba začali montovať drony, stratia časom svoju kvalifikáciu. Na ulici sa ocitnú státisíce ľudí, ktorí v civile nenájdu platy, aké dostávali v obrannom priemysle. Bude to bolestivé. Prešli sme si tým v 90. rokoch,“ povedal pre portál Cholod ekonóm Jevgenij Nadoršin.

S podobným varovaním prišli aj experti z Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie. „Rusko je čoraz viac závislé od pokračovania vojny. Obrovské výdavky na ňu sú pre ekonomiku ako droga. Samozrejme, ak sa objem tejto drogy zníži alebo sa jej prísun zastaví, nastane príslušný abstinenčný syndróm,“ cituje web inštitútu ekonóma Vasilia Astrova.