Profesor práva kritizuje rozhodnutie Ústavného súdu: Nemal by sa zaoberať neplatným zákonom, akademická obec mlčí zo strachu pred lynčom

Anna Mogilevskaia | 29.02.2024 10:00
Ústavný súd by nemal posudzovať neplatný zákon, lebo tak koná v rozpore s ústavou. Podľa profesora Právnickej fakulty Univerzity Komenského Miroslava Slašťana, podanie prezidentky v súvislosti s novelou Trestného zákona bolo treba zamietnuť, aby následne nedošlo k „právnemu chaosu”.
Minister Boris Susko o rozhodnutí Ústavného súdu
Video

Ústavný súd (ÚS) SR pozastavuje viaceré paragrafy kontroverznej novely Trestného zákona. Podľa Markízy súd rozhodol v stredu a aktuálne doručuje svoje rozhodnutie dotknutým stranám. ÚS pozastavil paragrafy, ktoré sa mu nepozdávali, majú to byť body o kajúcnikoch či o používaní videí v trestnom konaní. Problematických a pozastavených bodov má byť viac.

Profesor Právnickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Miroslav Slašťan ešte minulý týždeň zaslal súdu osobné stanovisko ku konaniu vedenému v súvislosti so schválenou novelou Trestného zákona. V ňom poukazuje, že podľa právnych predpisov by mal súd o právnej úprave rozhodovať až po tom, čo bude zverejnená v Zbierke zákonov.

Neštandardné lehoty

Minulý týždeň ÚS prijal návrh prezidentky Zuzany Čaputovej na posúdenie ústavnosti rozsiahlej legislatívnej zmeny. Hlava štátu navrhla pozastavenie účinnosti zákona, kým súd o jej podaní nerozhodne. Prezidentka vo svojom podaní okrem obsahu novely namietala aj časové lehoty, v ktorých prebieha zmena Trestného zákona. Zákon bol v parlamente schválený 8. februára, ale do Prezidentského paláca bol doručený „veľmi neštandardne a v rozpore s obvyklým postupom” až po šiestich dňoch. „V piatok 16. februára 2024 som zákon podpísala a ešte v ten deň bol doručený do parlamentu. Pri dodržaní všetkých obvyklých postupov by zákon bol k dnešnému dňu (20. februára 2024) už publikovaný v Zbierke zákonov, čo sa však nestalo,” uvádza hlava štátu. Zákon ešte nebol uverejnený ani 29. februára.

sudca, kladivko, zákony Čítajte viac Ústavný súd pozastavil viaceré paragrafy trestného zákona. Lipšicovej špeciálnej prokuratúry by sa to týkať nemalo

Čaputová v podaní na ÚS uviedla, že v prípade novely Trestného zákona dodržuje vláda a parlament zákonné lehoty len formálne, v skutočnosti sa podľa nej snažia oddialiť publikáciu právnej úpravy v Zbierke zákonov. Existuje preto možnosť, že schválená novela sa stane právoplatná prakticky súbežne s tým, ako má nadobudnúť účinnosť.

„Bez ohľadu na lehoty sa nedá nijako obhájiť ani logicky vysvetliť to, ak sa na jednej strane využíva skrátené legislatívne konanie bez zákonného dôvodu, výrazne sa skracuje rozprava v parlamente, ktorá sčasti prebieha aj po nociach, a na druhej strane sa následne na rozpätie týždňov naťahuje realizácia formálnych úkonov, ktoré je možné, obvyklé, no predovšetkým žiaduce vykonať v rozpätí hodín, najviac dní,” uvádza prezidentka.

Video
Prezidentka Čaputová o rozhodnutí Ústavného súdu

Príliš komplexná zmena

Profesor Právnickej fakulty UK Slašťan však má na situáciu iný pohľad. Vo svojom stanovisku, ktoré zaslal ústavným sudcom, oponuje argumentom prezidentky a jej tímu právnických poradcov. Rozsiahly balíček úprav mení a dopĺňa celkovo 18 zákonov, poukazuje právnik. Nestotožňuje sa preto s názorom hlavy štátu, že vláda či Národná rada narábajú so zverejnením schváleného zákona v neštandardne dlhých časových lehotách.

„Disponujem štatistikou, ktorá ako priemernú dĺžku uvádza 22 dní. Len ministerstvu spravodlivosti trvá elektronické vyhlásenie zákonov 11 dní,” uviedol pre Pravdu Slašťan. Nepokladá za pravdivý ani výrok prezidentky, podľa ktorého je publikácia zákona v Zbierke zákonov „formálny administratívny úkon” , ktorého realizácia je otázkou hodín.

Fico: Vťahuje prezidentka Ústavný súd do politického súboja?
Video
Zdroj: Facebook Robert Fico

Pripomína, že vyhlásenie zákona v Zbierke zákonov je ústavnou podmienkou platnosti zákona a významným dôvodom pre naplnenie princípu právnej istoty. Ústavný súd preto podľa jeho názoru nemôže rozhodovať o pozastavení účinnosti zákona, ktorý nenadobudol platnosť. Slašťan je preto toho názoru, že návrh prezidentky Čaputovej, aby Ústavný súd konal a posudzoval neprávoplatný zákon, nemá právny základ v ústave. „Takéto pozastavenie účinnosti napadnutého zákona ešte nepublikovaného v Zbierke zákonov SR je nutné odmietnuť ako návrhy vyzývajúce na porušovanie Ústavy SR a viacerých zákonov a návrhy vyzývajúce na právny chaos,” sumarizuje Slašťan v stanovisku.

Akademici sa boja lynču

Zaslaný dokument však podľa Slašťana nemá za cieľ ovplyvniť orgány súdnej moci, údajne je jeho snahou ukončiť stav, v ktorom „značná časť právnického profesijného stavu najmä z dôvodu strachu mlčí”, uviedol právnik. Zároveň pre Pravdu uviedol, že viacerí právnici sa k téme nechcú vyjadrovať, a to pre obavy, že budú mediálne kritizovaní.

„Pýtal som sa viacerých skúsených kolegov z právnických fakúlt, či boli oslovení, aby vec vysvetlili, pričom z obavy o negatívne vnímanie okolia a mediálny lynč to odmietli. Tu však už nejde o akademický či osobný komfort, ide o voľbu medzi právnou istotou a chaosom. Kto iný by teda mal povedať svoj názor?” kladie rečnícku otázku.

Pre Pravdu ďalej zdôvodnil, že jeho stanovisko je akademickým rozborom prerokúvanej veci. „Návrh pani prezidentky je vo viacerých smeroch výnimočný, prekračuje Rubikon. Tým primárnym je skutočnosť, že sa od Ústavného súdu žiada, aby ako ústavný orgán konal v rozpore s Ústavou SR s odkazom na ,špecifické okolnosti‘, ktoré ku dňu podania návrhu neexistujú,” povedal.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ