741. deň: Macron priletel do Prahy, vyzval spojencov, aby neboli zbabelí v pomoci Ukrajine
Foto: SITA/AP, Efrem Lukatsky
Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 741 dní
- Ruský ‚zázračný‘ tank sa vyhýba službe. Armatu proti Ukrajine nechcú poslať
- Ukrajinci priniesli Rusom skazu na mori aj súši. Po potopení lode zaútočili na ropné sklady
- VIDEO: Ukrajina hlási potopenie ďalšieho významného ruského plavidla. Drony zasiahli loď Sergej Kotov
- Macron priletel do Prahy, vyzval spojencov, aby neboli zbabelí v pomoci Ukrajine
- OSN: Na Kryme zdokumentovali 104 prípadov únosov a 55 prípadov mučenia
Čítajte viac 740. deň: Ukrajinskí hackeri nabúrali servery ruského ministerstva obrany. Ukoristili mnohé tajné dokumenty
23:02 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nikdy nepožiadal o nasadenie západných vojenských jednotiek na Ukrajine na boj proti ruskej invázii. V utorok to uviedol Biely dom. Hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby takto reagoval na otázku o myšlienke, ktorú na záver nedávneho summitu európskych lídrov v Paríži prezentoval Emmanuel Macron.
Macron vtedy na novinársku otázku, ktorá sa týkala možnosti vyslania pozemných síl na Ukrajinu, reagoval, že nič nie je vylúčené. Neskôr však svoj výrok vysvetlil s tým, že to neznamená úvahu o nasadení jednotiek v blízkej budúcnosti, ale že tým otvára debatu o možnostiach podpory Kyjeva.
„Zelenskyj o to nežiada, žiada len o nástroje a možnosti. Nikdy nežiadal, aby za jeho krajinu bojovali zahraniční vojaci,“ citovala agentúra AFP vyhlásenie Kirbyho.
Foto: TASR/AP, Andrew Harnik
Od myšlienky vyslania vojakov európskymi krajinami alebo krajinami aliancie NATO na Ukrajinu sa dištancovali viacerí predstavitelia vlád štátov EÚ, Spojených štátov, Británie aj vedenia Aliancie. (afp, tasr)
22:26 Dve najdôležitejšie témy piatkového stretnutia predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána s bývalým americkým prezidentom Donaldom Trumpom budú obnovenie mieru v Európe a vrátenie maďarsko-amerických bilaterálnych vzťahov na úroveň, na ktorej boli počas Trumpovho prezidentského obdobia, uviedol šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.
Zdôraznil, že sa ukázalo, že „synonymom vytvorenia mieru v Európe a zlepšenia maďarsko-amerických vzťahov je Donald Trump“. Dodal, že z maďarskej strany sú pripravení na spoločnú prácu, pokiaľ Trump sa opäť stane prezidentom USA.
Čítajte viac Szijjártó: Synonymom vytvorenia mieru v Európe je Trump
21:11 Lotyšsko plánuje, že v nasledujúcich piatich rokoch investuje do posilnenia ochrany svojej hranice s Ruskom a Bieloruskom 300 miliónov eur. Vláda v Rige dnes podľa agentúry DPA schválila príslušné plány.
Podľa nich majú pozdĺž východnej hranice vzniknúť opevnené miesta pre vojakov, rôzne zátarasy, protitankové priekopy alebo muničné sklady. Lotyšsko chce s Litvou a Estónskom vytvoriť obrannú líniu, ktorú sa chcú zaistiť pred možným útokom zo strany Ruska alebo Bieloruska, ktoré je blízkym spojencom Moskvy.
Ministri obrany týchto krajín o tom v polovici januára podpísali zmluvu. Zabezpečenie vznikne v súlade s obrannými plánmi NATO, krajiny budú výstavbu medzi sebou koordinovať, platiť ju ale budú zo svojich rozpočtov.
Šéf lotyšskej pohraničnej stráže Guntis Pujáts v pondelok upozornil, že s blížiacou sa jarou rastú počty migrantov, ktoré sa z Bieloruska snažia dostať cez lotyšskú hranicu. Lotyšsko, Litva a Poľsko obviňujú režim v Minsku, že ľudí z krízových oblastí využíva ako zbraň v hybridnej vojne proti Európskej únii. (dpa, čtk)
19:27 Podľa českého premiéra Petra Fialu je potrebné premýšľať nielen o tom, ako aktuálne pomôcť Ukrajine, ale aj o posilnení európskej bezpečnosti v nasledujúcich rokoch. Na oba aspekty sa podľa neho zamerala parížska konferencia, ktorú minulý týždeň zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Čítajte viac Fiala: Treba myslieť nielen na okamžitú pomoc Ukrajine, ale aj budúcnosť Európy
19:07 Monitorovacia misia Organizácie Spojených národov pre ľudské práva na Ukrajine od roku 2014 zdokumentovala 104 prípadov únosov a 55 prípadov mučenia proukrajinských aktivistov, ktorých sa ruské sily dopustili na Kryme. Od začiatku ruskej okupácie k októbru minulého roka na polostrove zdokumentovali viac ako 5-tisíc prípadov porušenia ľudských práv. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda
Misia konštatovala, že Rusko nezákonne vnútilo obyvateľom Krymu svoje „občianstvo“, „zákony“ a „inštitúcie“ vo všetkých aspektoch života a potláča opozíciu a nesúhlas. Podľa správy OSN represie postihli najmä lídrov Krymských Tatárov, ktorí sú proti okupácii Krymu. Mnohí Krymskí Tatári boli donútení opustiť polostrov a Moskva ich nahradila Rusmi. Podľa OSN ide o „zjavný pokus o zmenu demografickej štruktúry polostrova“.
16:29 Maďarský prezident Tamás Sulyok podpísal zákon o vstupe Švédska do NATO, informuje agentúra Reuters. Stalo sa to len niekoľko hodín po tom, ako sa Sulyok ujal prezidentského úradu.
Čítajte viac Nový maďarský prezident podpísal vstup Švédska do NATO
16:18 Odpoveď ukrajinskej vlády neobsahuje žiadny posun týkajúci sa úplného obnovenia práv Maďarov žijúcich v Zakarpatskej oblasti, aké mali pred rokom 2015. Konštatoval to v utorok maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Šéf maďarskej diplomacie pripomenul, že na januárovom stretnutí s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom v Užhorode dal jasne najavo očakávania Maďarska v tejto veci, že je potrebné maďarskej menšine na Ukrajine navrátiť práva, ktoré boli podľa neho postupne obmedzované. Budapešť preto odovzdala Kyjevu dokument s požiadavkami v 11 bodoch.
Čítajte aj Financial Times: Zakarpatskí Maďari sa odvracajú od Viktora Orbána
16:12 Keď to bude potrebné, je Poľsko pripravené brániť každý centimeter územia NATO pred nepriateľským útokom. Povedal to dnes poľský prezident Andrzej Duda, keď so svojím litovským náprotivkom Gitanasom Nausédou navštívili časť najväčšieho cvičenia aliančných vojsk od studenej vojny.
Prezident Duda, ktorý je vrchným veliteľom poľských ozbrojených síl, ubezpečil, že jeho krajina je pripravená plniť záväzky vyplývajúce z piateho článku Severoatlantickej zmluvy, na základe ktorého je útok na jedného člena považovaný za útok na všetkých. „Uisťujem prezidenta Nausédu, že sa Litva na nás môže spoľahnúť. Ak by to bolo potrebné, poľskí vojaci sa postavia po boku litovských na obranu každého centimetra územia NATO pred útokom nepriateľa,“ povedal Duda.
V baltských krajinách obavy o bezpečnosť vyvoláva ruská invázia na Ukrajinu. Litva, Lotyšsko a Estónsko bývali súčasťou Sovietskeho zväzu a zdieľa hranice s Ruskom aj Bieloruskom, ktoré je blízkym spojencom Moskvy.
15:45 Deti strávia s manželom niekoľko hodín tak raz týždenne, niekedy menej často, povedala v rozhovore s britským televíznym moderátorom Piersom Morganom manželka ukrajinského prezidenta Olena Zelenská. V interview, na ktoré upozornil server Ukrajinska pravda, okrem iného opísala, aký dopad má ruská vojenská agresia proti Ukrajine na jej deti alebo, ako sa Volodymyr Zelenskyj vyrovnáva so stresom.
„Snažíme sa žiť čo najnormálnejšie to ide. Naše deti študujú, dcéra je teraz študentkou druhého ročníka vysokej školy, má kamarátov, syn chodí do školy. Ale samozrejme je to ťažké, keď nemôžete pre svoje deti nič naplánovať,“ povedala v rozhovore, ktorý podľa Morgana poskytla počas nedávnej svojej cesty do Británie. Zelenskí majú dve deti – devätnásťročnú Oleksandru a desaťročného Kyryla.
„Syn sa pýta… Kedy sa skončí vojna? Nie je na to odpoveď, je to ťažké. Ale máme šťastie, že môže chodiť do školy. V jeho škole je protiletecký kryt. Bohužiaľ, nie všetky školy na Ukrajine takéto kryty majú. Naša záchranná služba nedovoľuje prevádzku škôl bez krytov a takmer tretina detí sa učí online,“ poznamenala Zelenská v rozhovore.
Moderátorovi zároveň povedala, že ona sa môže s manželom stretávať častejšie, ako ho vídajú ich deti. „Hlavne v prezidentskej kancelárii, pretože tam mám svoju vlastnú kanceláriu. Niekedy mu zavolám a ak nie je príliš zaneprázdnený, môžeme sa zísť.. Niekedy si môžeme dať spolu obed, aj keď nie veľmi často,“ povedala prvá dáma s tým, že všetko sa odvíja od ich pracovných povinností.
„Možno včera sme sa nemohli jeden druhému vôbec dovolať. Trikrát mi volal, ale ja bola na stretnutiach. Potom som mu začala volať ja, ale on (už) nemal čas. Je to akoby sme žili paralelné životy. Ale je to v poriadku,“ dodala Zelenská, ktorá ďalej okrem iného rozprávala o tom, ako prežíva tragédie vojny. Priznala, že na jeden z nedávno zverejnených ukrajinských dokumentárnych filmov nazvaný Dlhý deň sa nebola schopná dozerať do konca.
V rozhovore tiež prezradila, že jej dcéra má priateľa pôvodom z Mariupolu, o ktorého ruské invázne vojská zviedli ťažké boje s ukrajinskými obrancami a od mája 2022 ho okupujú. Priateľ prezidentovej dcéry sa podľa Zelenskej aj s jeho rodičmi počas ruského obkľúčenia a bombardovania Mariupolu týždne schovával v pivnici, kým sa im podarilo odísť. „Videl telá zabitých susedov,“ opísala Zelenská.
15:09 Rusko nesmie zvíťaziť vo vojne na Ukrajine. Je nutné podporovať ukrajinský ľud a tamojšiu armádu tak dlho, ako to bude potrebné. Francúzsky prezident Emmanuel Macron to povedal na tlačovej konferencii po rokovaní s českým náprotivkom Petrom Pavlom v Prahe.
Čítajte viac Macron vyzval spojencov, aby neboli zbabelí. Rusko nesmie vyhrať, kroky Česka sú významné, povedal v Prahe
14:40 Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal zatykače na dvoch vysokopostavených ruských vojenských veliteľov. Ako referuje web news.sky.com, spomenutými mužmi sú admirál Viktor Sokolov, bývalý veliteľ ruskej Čiernomorskej flotily, a Sergej Kobylaš, veliteľ diaľkového letectva ruských ozbrojených síl.
Obviňujú ich z účasti na raketových útokoch na ukrajinskú elektrickú infraštruktúru. ICC uviedol, že má dôvod domnievať sa, že útoky boli zamerané na civilné objekty a že škody spôsobené civilistom prevážili nad vojenskými cieľmi.
Spomenutý ICC pred rokom vydal tiež zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina za jeho rolu pri únosoch detí do Ruska počas vojny na Ukrajine. Súd vo vyhlásení uviedol, že Putin „je údajne zodpovedný za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva (detí) a nezákonného presunu obyvateľstva (detí) z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruskej federácie“. Súd tiež v tejto súvislosti vydal zatykač na komisárku pre práva detí pri úrade ruského prezidenta Mariu Ľvovú-Belovú.
14:10 „Milovaný Dave, majú NATO a Biden tajný plán, ako nám pomôcť?“ pýtala sa ho necelý mesiac po začatí ruskej invázie na Ukrajinu. A on zaslepený romantickými citmi k nezadanej Ukrajinke, ako sa mu predstavila na zoznamovacej webovej stránke, odpovedal aj na ďalšie bizarne formulované žiadosti o tajné informácie. Okrem iného vyzradil chystanú prvú cestu amerických politikov na Ukrajinu po 24. februári 2022.
Čítajte viac Chytil sa do medovej pasce. Si moja tajná láska, písala americkému podplukovníkovi domnelá Ukrajinka
13:55 Býval generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen kritizoval nemeckého kancelára Olafa Scholza za to, že je súvislosti s vojnou na Ukrajine príliš váhavý. Spravil tak v rozhovore pre švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung, ktorý bol zverejnený v utorok, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.
„Potrebujeme hlavy štátov, ktoré konajú rozhodne,“ uviedol Rasmussen s tým, že v čase vojny sa nemožno nechať viesť verejnou mienkou.
„Potrebujeme rozhodnejšiu nemeckú vládu. Kancelár Scholz je príliš pomalý, príliš váhavý. Nepôsobí ako vodca,“ uviedol bývalý generálny tajomník NATO.
Scholz už nejakú dobu blokuje dodávky rakiet Taurus nemeckej výroby s dlhým dosahom pre Ukrajinu z obáv, že by mohli byť použité na zasiahnutie cieľov v Rusku, čo by viedlo k ďalšej eskalácii konfliktu, pripomína DPA.
Bývalý šéf NATO sa domnieva, že Európa musí prejsť na vojnovú ekonomiku a dať Ukrajine všetky zbrane, ktoré potrebuje. „Musíme si konečne uvedomiť vážnosť situácie. (Ruský prezident Vladimir) Putin nepoľaví a už vôbec nie pred voľbami v Spojených štátoch,“ povedal.
Zároveň sa vyslovil za čo najskoršiu pozvánku pre Ukrajinu na vstup do NATO. „Neviem, či sa tak stane summite NATO v júli… No chcel by som oponovať argumentu, že nie možné spustiť vstupný proces, kým je Ukrajina vo vojne,“ vyhlásil Rasmussen, podľa ktorého je tak vysielaný Rusku nesprávny signál. Putin preto podľa jeho slov vie, že musí jednoducho predlžovať do nekonečna vojnu, aby Ukrajine zabránil vstúpiť vo Severoatlantickej aliancie.
13:40 Na Ukrajine naďalej pokračuje boj proti falšovaným tabakovým výrobkom. Ako referuje web thepage.ua, colníci v meste Černivci zadržali dve cisterny s plynom, v ktorých bolo 335 balení s falošnými cigaretami Marlboro, ktoré vyrobila tabaková továreň v obci Hošča v Rivnenskej oblasti.
Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa spoločnosť Ukrainian Tobacco Production v Hošči stala centrom výroby falšovaného tabaku. Dosiaľ colníci natrafili väčšinou na falzifikáty menej známych značiek, no úrady po prvý raz odhalili kontraband známejších značiek. Napríklad v Nemecku stojí krabička cigariet Marlboro 8,50 eura, kým náklad továrne v Hošči je desať až 15 hrivien.
Tabaková továreň v Hošči pritiahla pozornosť predstaviteľov skupiny G7. Zhabanie falošných cigariet Marlboro sa udialo práve v čase, keď sa v Kyjive konalo stretnutie zástupcov G7, na ktorom medzinárodní partneri Ukrajiny upozornili na rozsah pašovania falšovaných cigariet známych značiek z Ukrajiny do Európskej únie.
Do boja proti nelegálnemu trhu sa zapojili osobitní predstavitelia USA a veľvyslanci G7, pričom orgány činné v trestnom konaní zintenzívnili svoje úsilie. Telegramové kanály, ktoré dosiaľ predávali nelegálne cigarety, prestávajú predávať alebo vymazávajú stránky.
13:39 Európska komisia navrhla vznik nového programu na podporu európskeho obranného priemyslu s 1,5 miliardami eur, ktorý bude financovaný z rozpočtu EÚ v rokoch 2025 až 2027. Vznik programu je súčasťou prvej Európskej stratégie týkajúcej sa obranného priemyslu, ktorú komisia zverejnila.
Nové opatrenia majú napríklad podporiť členské štáty v spoločnom obstarávaní obranných materiálov. Súčasťou stratégie je aj väčšia spolupráca medzi úniovým a ukrajinským obranným priemyslom. V Kyjeve by mal vzniknúť aj úrad EÚ, ktorý bude pomáhať ukrajinskej armáde v oblasti inovácií.
„Aby sa zvýšila pripravenosť európskeho obranného priemyslu, musia členské štáty investovať viac, lepšie, spoločne a európsky,“ uviedla Európska komisia vo svojom vyhlásení. Nový program označený skratkou EDIP (European Defence Industry Programme) okrem iného nabáda členské štáty, aby si do roku 2030 zaobstarali aspoň 40 percent svojho obranného vybavenia spoločne. Európska komisia v rámci svojej stratégie tiež navrhuje využiť na financovanie nákupu zbraní pre Ukrajinu zisky zo zmrazeného ruského majetku.
Čítajte aj Bloomberg: G7 chce použiť zmrazené ruské aktíva ako záruku pri obnove Ukrajiny
13:26 Francúzsky prezident Emmanuel Macron je v utorok na návšteve Prahy. V prejave k študentom francúzskeho lýcea podľa agentúry AFP zdôraznil, že sa blíži moment, keď bude potrebné, aby spojenci Ukrajiny neboli pri jej podpore v boji proti ruskej agresii zbabelí.
Prvou zastávkou v Macronovom nabitom programe v Prahe bolo francúzske lýceum, kde otvoril nové priestory a stretol sa s francúzskou komunitou v Česku. V prejave apeloval na spojencov Ukrajiny, aby neboli voči Rusku zbabelcami. „V Európe sa blíži doba, keď nesmieme byť zbabelí,“ povedal francúzsky prezident.
Potom zamieril na Pražský hrad, kde ho s vojenskými poctami prijal český prezident Petr Pavel. Po rokovaní sa spolu zúčastnia aj na pietnom akte na Námestí Jana Palacha. Macrona potom čaká rokovanie s predsedom českej vlády Petrom Fialom, s ktorým by mal podpísať Akčný plán strategického partnerstva oboch krajín na roku 2024 až 2028.
13:18 Pásové vozidlo prešlo v utorok ráno počas cvičenia poľskej armády dvoch vojakov. Jeden zahynul, ďalší bol s vážnymi zraneniami prevezený do nemocnice.
Tragédia sa stala na vojenskom cvičisku pozemných jednotiek pri obci Drawsko Pomorskie v Západopomoranskom vojvodstve na severozápade Poľska, uviedol Tomasz Zygmunt z vojenskej polície v Štetíne. Dodal, že druhého zraneného vojaka vrtuľník v kritickom stave previezol do nemocnice.
Hovorca 1. varšavskej obrnenej brigády Jacek Piotrowski pre PAP uviedol, že nehoda sa stala počas rutinného cvičenia, ktoré nie je spojené s manévrami Dragon-24.
Tie prebiehajú viac než 200 kilometrov východne od miesta nehody a sú súčasťou rozsiahlejšieho cvičenia jednotiek NATO pod názvom Steadfast Defender-24.
Čítajte aj Armáda NATO smeruje na východ. Rusko vníma enormné vojenské manévre aliancie ako hrozbu
13:10 Únik nahrávky zo stretnutia vysokopostavených predstaviteľov nemeckej armády spôsobila chyba jednotlivca a Nemecko má aj napriek tomu stále dôveru svojich spojencov. Vyhlásil to v utorok nemecký minister obrany Boris Pistorius, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Nemeckí dôstojníci na nahrávke, ktorá bola minulý týždeň zverejnená na ruských sociálnych sieťach, diskutujú o možnom použití rakiet Taurus nemeckej výroby zo strany Ukrajiny.
Čítajte aj Uniknutá nahrávka rozhovoru dôstojníkov je súčasťou ruskej informačnej vojny, povedal Pistorius
„Stala sa vážna chyba, ku ktorej nemalo prísť,“ uviedol Pistorius na tlačovej konferencii. Dodal, že počiatočné vyšetrovanie ukázalo, že komunikačné systémy nemeckej armády neboli poškodené.
Jeden z účastníkov rozhovoru, ktorý bol v danom čase na leteckej prehliadke v Singapore, sa totiž na stretnutie pripojil cez „nezabezpečené pripojenie“, čo viedlo k odpočutiu rozhovoru, povedal Pistorius.
Vzhľadom na tom, že na leteckom podujatí v Singapure sa zúčastnilo viacero vysokopostavených predstaviteľov armád z viacerých krajín, predstavovalo toto podujatie pre ruské spravodajské služby dobrú príležitosť. Úspešné odpočutie rozhovoru nemeckých dôstojníkov tak bolo podľa Pistoriusa „náhodným zásahom do čierneho v rámci širšieho prístupu“.
Čítajte aj Únik nahrávky z Nemecka je podľa Bieleho domu pokus Ruska rozdeliť západných spojencov Kyjeva
Minister zároveň oznámil, že za incident zatiaľ nebudú vyvodené osobné dôsledky. „Neobetujem svojich najlepších dôstojníkov hre (ruského prezidenta Vladimira) Putina,“ povedal šéf nemeckého rezortu obrany.
13:09 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 070 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 419 020, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 28 obrnených bojových vozidiel pechoty, 48 delostreleckých systémov tri raketomety.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 657 tankov, 12 688 obrnených bojových vozidiel pechoty, 10 258 delostreleckých systémov a 1 007 raketometov.
12:40 Rusko sa svojim tankom T-14 Armata rado pýši. Keď Moskva v marci 2015 predstavila prvý prototyp nového obrnenca, spozornel aj Západ. Na papieri vyzerá tento stroj takmer zázračne, avšak do vojny proti Ukrajine ho Rusi nepošlú.
Čítajte viac Ruský 'zázračný' tank sa vyhýba službe. Armatu proti Ukrajine nechcú poslať
10:15 V ruskej Belgorodskej oblasti dnes ráno po útoku dronu vzbĺkli rezervoáre v ropnom sklade, uviedla ruská tlačová agentúra RIA Novosti. Aj tento útok, rovnako ako potopenie hliadkovej lode Sergej Kotov bol operáciou ukrajinskej vojenskej rozviedky, napísal server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na svoj zdroj z tajnej služby. Gubernátor ruskej Kurskej oblasti, ktorá rovnako ako belgorodský región hraničí s Ukrajinou, potom informoval o útoku na železničnú stanicu Gluškovo. Útok, ktorý pripísal Ukrajine, podľa neho nikoho nezranil, spôsobil ale požiar.
9:07 Približne 140 detí z Ukrajiny, ktorí sa vzdelávajú v Spojenej škole T. Ševčenka s vyučovacím jazykom ukrajinským v Prešove, dostalo novú výpočtovú techniku. Nové notebooky a tablety si prevzali od svojho zriaďovateľa Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Výpočtovú techniku za 51-tisíc eur župe daroval Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).
Novú výpočtovú techniku budú na škole používať v novozriadenej počítačovej miestnosti a počas výučby. „Táto pomoc je pre žiakov 1. stupňa základnej školy, sú tam moderné učebné pomôcky pre 2. stupeň na rozvoj robotiky. Pre žiakov gymnázia tam sú nové počítačové systémy, ktoré rozšíria možnosti vyučovania informatiky. Dôležité je to najmä preto, pretože sa nám zväčšil počet žiakov okolo 37 percent oproti tomu, čo sme mali. Takže nám to pomôže, aby každý žiak mal vlastné zariadenie, pretože teraz sa učia teoreticky traja na jednom,“ skonštatoval riaditeľ školy Igor Andrejčák.
Čítajte aj Drucker: Naučme ukrajinské deti po slovensky, možno tu zostanú
Ide o druhý dar UNHCR pre prešovskú krajskú samosprávu. V roku 2023 bola pomoc zameraná na nákup vybavenia a nábytku, ako aj tzv. bielej techniky pre školský internát pri Strednej odbornej škole ekonomiky, hotelierstva a služieb Jána Andraščíka v Bardejove. Doteraz je tam ubytovaných približne 40 ukrajinských odídencov.
8:20 Ukrajine sa v noci na utorok podarilo pomocou morských dronov zasiahnuť ruskú hliadkovú loď Sergej Kotov, uviedol server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na zdroj v ukrajinskej vojenskej rozviedke. Informácie o osude lode sa podľa neho spresňujú. Agentúra Unian medzitým napísala, že podľa ruských provojnových účtov na platforme Telegram sa loď potopila. Rusko správu zatiaľ oficiálne nekomentovalo.
Čítajte viac VIDEO: Ukrajina hlási potopenie ďalšieho významného ruského plavidla. Drony zasiahli loď Sergej Kotov
8:05 Ukrajina a Španielsko začali rokovania o bilaterálnej dohode o bezpečnostných zárukách. Je to súčasťou spoločného vyhlásenia G7 o podpore Ukrajiny, informuje spravodajský portál Kyiv Independet s odvolaním sa na úrad prezidenta. Španielski a ukrajinskí predstavitelia diskutovali o štruktúre budúcej dohody a dohodli sa na harmonograme ďalších rokovaní.
K spomenutému vyhláseniu sa pridalo už viac ako 30 krajín. Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko, Dánsko, Taliansko, Kanada a Holandsko už s Ukrajinou podpísali bilaterálne dohody.
Členovia G7 predstavili svoj plán pre dlhodobé bezpečnostné záväzky pre Ukrajinu vlani v júli na samite Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) vo Vilniuse. V rámci tohto plánu by jednotlivé krajiny poskytli bilaterálnu podporu, aby pomohli Kyjevu odraziť ruskú inváziu a odradiť akúkoľvek budúcu agresiu. Bezpečnostné záruky by zahŕňali explicitné a dlhodobé záväzky a zároveň by posilnili schopnosť Ukrajiny odolávať ruskej agresii. Vzťahovali by sa aj na sankcie, finančnú pomoc a povojnovú obnovu.
6:25 Škandál vyvolaný odpočúvaním nemeckej armády sa obracia proti samotnému kancelárovi Olafovi Scholzovi. Opozičný politik Roderich Kiesewetter ho už označil za bezpečnostné riziko. Niet totiž pochýb, čo Rusko zverejnením tajnej nahrávky sledovalo – vyvinúť tlak na nemeckú vládu, aby Ukrajine za žiadnych okolností nedodala rakety Taurus. Je navyše možné, že Moskva Bundeswehr odpočúvala oveľa dlhšie.
Čítajte viac Nemecko sa pripravuje na vojnu s Ruskom, tvrdí Kremeľ. Taurus Gate dostala Berlín pod tlak
6:00 Európska komisia v utorok navrhne spôsoby, ako Európska únia môže posilniť svoj zbrojný priemysel, aby mohol prejsť na „režim vojnovej ekonomiky“. Je to reakcia na ruskú inváziu na Ukrajinu, uvádza agentúra Reuters.
Thierry Breton, európsky komisár pre priemysel, predloží návrhy ako motivovať krajiny EÚ, aby spoločne nakupovali viac zbraní od európskych spoločností, aj ako pomôcť takýmto firmám zvýšiť výrobnú kapacitu.
„Musíme zmeniť paradigmu a prejsť do režimu vojnovej ekonomiky. To tiež znamená, že európsky obranný priemysel musí s našou podporou zobrať na seba viac rizika,“ povedal Breton.
Breton, bývalý francúzsky generálny riaditeľ technologickej spoločnosti, tiež povedal, že možnosť ďalšieho funkčného obdobia amerického prezidenta Donalda Trumpa – ktorý spochybňuje záväzky Washingtonu voči NATO – znamená, že Európa musí urobiť viac, aby sa ochránila.
„V súčasnom geopolitickom kontexte musí Európa prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť bez ohľadu na výsledok volieb našich spojencov každé štyri roky,“ povedal Breton.
Ruská vojna na Ukrajine podnietila mnohé európske krajiny k zvýšeniu výdavkov na obranu. Predstavitelia EÚ však tvrdia, že čisto vnútroštátne úsilie je menej efektívne a chcú, aby orgány EÚ zohrávali väčšiu úlohu v politike obranného priemyslu.
Analytici tvrdia, že vojna jasne ukázala, že európsky priemysel bol zle pripravený na niektoré veľké výzvy, ako je náhly nárast dopytu po veľkom množstve delostreleckej munície, uviedol Reuters. Bretonove návrhy zahŕňajú vytvorenie európskej verzie systému amerického predaja zbraní do zahraničia, v rámci ktorej USA pomáhajú iným vládam nakupovať od amerických zbrojárskych spoločností. Ďalší návrh by umožnil EÚ prinútiť európske zbrojárske firmy, aby v čase krízy uprednostňovali európske objednávky.
Na to, aby sa návrhy stali skutočnosťou, budú potrebovať súhlas 27 národných vlád EÚ – ktoré sa často zdráhali vzdať moci v obranných a vojenských záležitostiach – a Európskeho parlamentu. Návrhy bude pozorne študovať aj NATO, ktoré uviedlo, že víta snahy EÚ pomôcť európskej obrane, ale varovalo, že nesmú duplikovať prácu transatlantickej aliancie ani s ňou byť v rozpore.
Očakáva sa, že Bretonov balík bude do konca roka 2027 zahŕňať približne 1,5 miliardy eur v nových peniazoch – čo je skromná suma vo svete rozsiahleho obstarávania obrany.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ