Koniec RTVS: O Machajov post je záujem, Šimkovičovej návrh chce napadnúť. Krajcera v ňom vyrušujú zmluvy so štátom

Henrieta Mihalková, Lucia Lauková | 13.03.2024 06:00
Nové meno, nová programová rada aj nový riaditeľ. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) zverejnila v pondelok svoju predstavu o budúcnosti verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Jej vízia sa však so súčasnou podobou média nestotožňuje, plánuje ho premenovať, vymeniť súčasného riaditeľa Ľuboša Machaja a zriadiť orgán, ktorý bude dohliadať na to, čo sa v televízii a rozhlase vysiela.
Ľ. Machaj: Ide o to, aby sa verejnoprávne médiá dostali pod oveľa silnejšiu politickú moc
Video
Zdroj: tasr

Súčasný šéf telerozhlasu označil zmeny za účelové a avizoval, že s odborníkmi na mediálne právo pripravuje materiál s pripomienkami, ktoré doručia ministerke. Pred radikálnym zásahom do RTVS varuje aj opozícia, ktorá hovorí, že ak by zmeny prešli, pôjde o vytvorenie vládneho propagandistického kanálu.

Čo sa zmení Šimkovičovej zákonom

  • RTVS zanikne, vznikne Slovenská televízia a rozhlas, tzv. STaR
  • RTVS sa rozdelí právne a ekonomicky na dve mediálne inštitúcie Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas
  • k súčasným dvom orgánom (rada a generálny riaditeľ) pribudne tretí – programová rada
  • zavedie sa inštitút zmluvy so štátom
  • generálneho riaditeľa už nebude voliť NR SR, ale rada
  • vypustí sa zákaz umiestňovať reklamu na webe

Ešte koncom minulého roka predseda SNS Andrej Danko vyhlásil, že vláda sa definitívne rozhodla telerozhlas rozdeliť a zákon predloží vo februári. V jednom z neskorších rozhovorov tiež skloňoval, že by sa z verejnoprávnej inštitúcie malo stať štátne médium. Šéfka rezortu Šimkovičová to však v rozhovore pre Pravdu minulý týždeň poprela a naznačila, že všetko bude inak. „Tým, že sa nebude meniť RTVS, tak musíme v prvom rade vymeniť vedenie RTVS,“ objasnila svoj zámer.

Zmeny chce presadiť nie novelou, ale novým zákonom. Ten už predložila do medzirezortného pripomienkového konania. Ak návrh v parlamente prejde, RTVS po viac ako desiatich rokoch zrušia. Čo všetko sa zmení, ak dajú poslanci zániku RTVS zelenú?

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová v relácii Ide o pravdu
Video
Zdroj: TV Pravda

Machaj je presvedčený, že navrhované zmeny sú v rozpore s princípmi európskej ochrany verejnoprávnych médií. „Mimochodom, tieto normy sú záväzné aj pre Slovensko. Zákon má jediný cieľ, zmocniť sa nezávislého verejnoprávneho média a podriadiť ho vládnej moci,“ povedal. „Tento spôsob je vyslovene uzurpátorský,“ dodal. „Mám indície, že v koalícii nie je stopercentná zhoda na tejto verzii,“ uviedol Machaj.

Výhodné spojenie? Viac mýtus ako pravda, tvrdí rezort

Slovenská televízia a Slovenský rozhlas sa spojili do Rozhlasu a televízie Slovenska, teda RTVS, v roku 2011. Ministrom kultúry bol vtedy Daniel Krajcer, ktorý argumentoval tým, že ak k zlúčeniu STV a SRo nedôjde, hrozia vážne hospodárske škody. Podľa súčasného vedenia bol argument o ekonomickej výhodnosti spojenia od začiatku viac mýtus ako pravda. „Ekonomika RTVS nikdy nebola lepšia ako ekonomika STV a SRo,“ píše sa v dôvodovej správe.

Slovenská televízia Čítajte viac Čo s verejnoprávnou TV? Už ju chceli zoštátniť, sprivatizovať aj zrušiť

Krajcer v reakcii pre Pravdu podotkol, že spojenie inicioval na základe argumentov a neskôr sa ukázalo, že išlo o racionálne rozhodnutie. Na okraj poznamenal, že väčšina verejnoprávnych médií, ktoré sú členmi EBU (Európskej vysielacej únie, pozn. red.), funguje ako spojené médium.

„Roky praxe preukázali, že to bolo výhodnejšie, že sa ušetrili finančné prostriedky. Násobne viac finančných prostriedkov by teraz stálo rozdelenie, pretože by ste museli rušiť zmluvy, nanovo vytvárať obslužné funkcie pre rozhlas a televíziu,“ vysvetlil Krajcer s tým, že ak sa diskutuje o tom, čo stojí viac a čo menej, „nie je sa o čom baviť“.

Ľ. Machaj: Chcem do poslednej chvíľky obhajovať nezávislosť a slobodu RTVS
Video
Zdroj: tasr

Nie RTVS, ale STaR

Súčasné vedenie rezortu chce RTVS nielen zrušiť, ale ju aj rozdeliť na dve nezávislé verejnoprávne mediálne inštitúcie – Slovenskú televíziu a rozhlas so skratkou STaR. Delenie však nemá byť formálne, ale právne a ekonomické.

Šimkovičovej rezort tvrdí, že spojenie spred trinástich rokov neprinieslo očakávané zmeny ani v oblasti verejnoprávnosti, nezávislosti či objektívnosti. Vedenie rezortu RTVS vyčíta, že sa tvorba a vysielanie minimálne líšia od iných komerčných elektronických masmédií. „Spravodajstvo a publicistika v Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase sa po zjednotení do Rozhlasu a televízie Slovenska, stali postupne iba príveskom ideologického a politického ťaženia súkromných médií pôsobiacich na slovenskom mediálnom trhu,“ uvádza sa v dôvodovej správe.

Sprava: Štátny tajomník Ministerstva kultúry SR... Foto: TASR, Milan Illík
Bernaťák, šimkovičová Sprava: Štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Tibor Bernaťák a ministerka kultúry Martina Šimkovičová.

Verejnoprávnosť RTVS neochránil podľa vedenia rezortu ani výber koncesionárskych poplatkov, ktoré mali byť kontrolnou brzdou spoločnosť. Médium údajne stratilo kritiku a širokospektrálny pohľad na udalosti. „RTVS v Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii vytvorila názorovo unifikované prostredie s veľkým zúžením vnútornej oponentúry a tvorivej diskusie,“ kritizuje rezort.

Machaj pochybnosti o neobjektívnosti spravodajstva odmieta. „Na posúdenie je tu Rada pre mediálne služby a Rada RTVS, ktoré môžu potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenie o neobjektívnosti spravodajstva. Rada pre mediálne služby za rok a pol môjho mandátu neudelila spravodajstvu ani jednu sankciu, pričom boli podané iba dva podnety. Konkrétne výhrady od ministerstva kultúry som sa nedozvedel. Domnienky o tom, že neposkytujeme priestor všetkým relevantným subjektom, sú neopodstatnené,“ tvrdí Machaj.

„Priorita je obhájiť nezávislosť a slobodu verejnoprávneho média. Myslím si, že počas môjho pôsobenia sa nám podarilo výrazne inštitúciu posunúť vpred. Vyriešili sme ekonomickú situáciu, aj napriek strate 50 miliónov eur zo štátneho rozpočtu. Podarilo sa nám nastaviť program tak, aby sme boli konkurencieschop­ní,“ vyhlásil.

O verejnoprávnych médiách aj v Bruseli

Machaj upozornil, že Európsky parlament v tomto období rozhoduje o Európskom akte o slobode médií a osobitne sa venuje verejnoprávnym médiám. Aj podľa analytičky portálu euractiv.sk Barbory Zmuškovej by si vláda mala dať pozor, akú reformu schváli.

Barbara Zmušková, analytička portálu euractiv.sk: „Zákon o slobode médií zatiaľ nie je v platnosti, ale blíži sa k tomu. Europoslanci o ňom budú definitívne hlasovať v stredu. Do európskeho práva by mal vložiť napríklad fakt, že vlády nemôžu zasahovať do nezávislosti médií. Vláda by si teda mala dať pozor, aby reformu RTVS napísala tak, že podozrenia o ovplyvňovaní nezávislosti novinárov vôbec nevzniknú. Inak Slovensku hrozí žaloba od eurokomisie, ktorá môže vyústiť v miliónové sankcie.“

Pribudne programová rada, hoci už existuje

Meniť sa má po 14 rokoch aj štruktúra verejnoprávnej inštitúcie. Kým nateraz má RTVS dva orgány, a to Radu RTVS a generálneho riaditeľa, STaR má mať ešte aj programovú radu. Podľa rezortu na Slovensku chýba objektívna forma hodnotenia verejnoprávnosti, ktorú majú v iných krajinách zavedenú.

V orgánoch sa má zmeniť aj pomer síl. Rada bude mať namiesto doterajších deviatich len sedem členov, z ktorých bude troch voliť ministerstvo kultúry (z toho jedného na návrh ministerstva financií) a štyroch parlament. Zo strany ministerstva by malo ísť o odborníkov v oblasti vysielania, ekonómie, práva alebo informačných technológií.

Generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj na... Foto: RTVS
Ľuboš Machaj Generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj na otvorení kreatívneho centra RTVS Arténa v Bratislave.

Programová rada bude mať 11 členov, z ktorých deväť ľudí bude vyberať parlament a dvaja budú zástupcovia zamestnancov STaR. Nominácie na členov budú predkladať odborníci z kultúrnej oblasti. Cieľom programovej rady bude kontrolovať program a dodržiavanie verejnoprávneho charakteru televízie a rozhlasu. Správu následne predloží parlamentu.

Programovú radu pritom už RTVS má. Spolu s radou manažérov je jedným z dvoch poradných orgánov generálneho riaditeľa. Okrem iného prerokúva aj oblasť realizácie programovej služby či napĺňania programovej štruktúry a výsledky analýz programov, sledovanosti a počúvanosti programových služieb RTVS.

„Programová rada má neuveriteľne silné právomoci, je to vyslovene politický orgán. Zažil som za komunizmu éru cenzorov. Do istej miery to pripomína túto situáciu, keď môžu bez akéhokoľvek dôvodu odvolať generálneho riaditeľa. Takto zásadne meniť fungovanie verejnoprávneho média považujem za účelové,“ dodal na margo vládnych plánov Machaj.

Krajcerovi sa dve rady zdajú zbytočné. Podotkol, že kontrolou vysielania sa už dnes zaoberajú Rada RTVS a Rada pre mediálne služby.

Páky na generálneho riaditeľa

Šimkovičovej tiež prekáža, že vláda ani ministerstvo kultúry nemajú kompetencie smerom k vedeniu RTVS. Netají sa tým, že tŕňom v jej oku je práve súčasný riaditeľ RTVS Machaj, ktorému plynie päťročné funkčné obdobie. To však evidentne nenaplní celé. Ak RTVS zrušia, zrejme zanikne aj jeho mandát. Podľa noviniek, ktoré chce ministerka presadiť, riaditeľa RTVS viac nebudú vyberať poslanci, ale sedemčlenná rada.

Exminister kultúry Krajcer nevníma presunutie voľby riaditeľa na radu ako zásadnú zmenu.

„Sú to také hysterické reči, že keď je voľba v parlamente, je to politické, a keď je voľba v rade, je to nezávislé. Nie je to pravda, lebo aj členovia rady sú volení v parlamente, čiže sú to nominanti politických strán. Z tohto pohľadu možno voľba v parlamente je niekedy ťažšie ovplyvniteľná z externého vonkajšieho prostredia, ako keď o tom rozhoduje niekoľko politicky volených členov rady,“ myslí si. Otázniky podľa neho vyvoláva spôsob vymenúvania jednotlivých členov. Za lepšie riešenie by považoval, ak by boli všetci volení v parlamente.

Daniel Krajcer počas brífingu, na ktorom... Foto: SITA, Diana Černáková
Krajcer kandiduje na predsedu BSK Daniel Krajcer počas brífingu, na ktorom oznámil svoju kandidatúru na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja.

Proti ministerkinmu návrhu sa búri aj opozícia. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka sa vyjadril, že vláda chce ovládnutím RTVS vytvoriť propagandistický kanál. „Budeme žiadať stiahnutie tejto škodlivej legislatívy a informovať aj našich partnerov v EÚ. Na najbližšej schôdzi NR SR budeme odvolávať ministerku kultúry Šimkovičovú,“ reagoval predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka.

Poslanec Smeru Dušan Jarjabek si myslí, že ak opozícia obviňuje zo snáh o zoštátnenie verejnoprávnej RTVS, mala by obviňovať samu seba. „Bola to práve súčasná opozícia, ktorá zrušením koncesionárskych poplatkov vytvorila z RTVS štátne médium zo dňa na deň,“ reagoval. Špekulovať, či môže byť k návrhu zákona mimoriadne rokovanie parlamentu, nechcel. „Je potrebné si počkať na znenie zákona, ktoré príde do parlamentu,“ zopakoval.

Inšpirovali sa v Nórsku a v Španielsku

Ministerstvo kultúry v utorok odmietlo komentovať svoj návrh, vyjadrí sa k nemu vo štvrtok na tlačovej konferencii. Predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Roman Michelko (nominant SNS) však pre Pravdu uviedol, že niektoré veci sa v zákone „ešte vypilujú a troška zmenia“.

„Apeloval som na to, aby to bola transpozícia európskeho riešenia. Podľa mojich informácií je to mix nórskeho a španielskeho zákona, ktorý upravuje podobným spôsobom verejnoprávne médiá. Malo by to byť kompatibilné s členstvom v EBU (Európska vysielacia únia, pozn. red.),“ uviedol pre Pravdu s tým, že nespokojnosť s tým, ako RTVS fungovala, vyjadrovali dlhodobo.

Ako fungujú verejnoprávne médiá v zahraničí?

  • ČESKO: Česká televízia je samostatnou inštitúciou oddelenou od Českého rozhlasu. Prevádzkuje šesť plnoformátových programov. Povinnosť platiť poplatok za TV a rozhlas majú všetky domácnosti. Za TV je to 135 Kč (5,34 eura) mesačne a za rozhlas 45 Kč (1,78 eura) mesačne.
  • POĽSKO: Verejnoprávna Telewizja Polska (TVP) v súčasnosti zápasí s ťažkou finančnou situáciou. Poľský minister kultúry koncom minulého roka oznámil, že sa rozhodol dať do likvidácie verejnoprávnu televíziu Telewizja Polska, rozhlas Polskie Radio a tlačovú agentúru PAP.
  • RAKÚSKO: V Rakúsku je verejnoprávny vysielateľ ORF najväčším rakúskym mediálnym poskytovateľom. Financovaný je formou koncesionárskeho poplatku, ktorý platia všetky domácnosti. Ten predstavuje 15,30 eura mesačne. Tieto príjmy tvoria dve tretiny rozpočtu ORF, zvyšok pochádza z reklamy a z iných príjmov. Kontrolu zabezpečuje Nadačná rada, ďalším orgánom je Divácka rada.
  • NÓRSKO: Nórska verejnoprávna televízia a rádio Norsk Rikskringkasting (NRK) je akciovou spoločnosťou vlastnenou štátom. Financovaná bola do roku 2019 z koncesi­onárskych poplatkov, ktoré tvorili 96 % príjmov NRK. Neskôr ich nahradila tzv. „daň za verejné služby“. Koncesionársky poplatok vo výške približne 2 500 NOK (v prepočte 218 eur) platí každý v Nórsku, kto má televíziu a rádio. Od 1. 1. 2009 je vysielanie NRK kompletne bez reklám, s výnimkou sponzorov jednotlivých programov.

Na zmene spôsobu voľby manažmentu bol podľa neho „všeobecný súhlas“, očakáva však, že opozícia bude namietať. „Vždy, keď sa orgány verejnoprávnych médií volia v parlamente, tak je tam vždy nejaké politikum. Pre mňa je dôležité, že to nebude priamo plénum poslancov, ktorí sú často nezorientovaní, ale ľudia, ktorí sú zžití s tou inštitúciou,“ komentoval.

Michelko má voči RTVS viacero výhrad, aj preto podľa neho orgán, akým má byť programová rada, chýba. Aktuálnemu vedeniu RTVS vyčíta, že neposkytuje priestor relevantným názorom a prekáža mu aj kandidatúra jednej z už bývalých tvárí televízie do eurovolieb.

„RTVS bola aktivistická, boli tam aktivistickí novinári. Samozrejme, že nečakáme, že opozícia nám bude tlieskať, ale máme podľa nás veľmi veľa argumentov,“ priblížil svoj pohľad. Zopakoval, že za podstatné považuje, že manažment nebude voliť plénum, ale rady zložené z odborníkov. „Tým, že ich bude parlament voliť, nedá sa to nespolitizovať, ale tí ľudia, konkrétni radní, predpokladám, že naozaj to nebudú straníci, ale budú to odborníci,“ dodal.

Meno nového generálneho riaditeľa sa podľa Michelku ešte nespomína, no vie o ľuďoch, ktorí by o túto pozíciu mali záujem. Keďže nástupca RTVS bude podľa neho fungovať na konfederačnom modeli, nebude „len“ jeden riaditeľ, ale hneď dvaja – jeden pre televíziu a druhý pre rozhlas.

Reklama nemusí naplniť pokladnicu

Čo Krajcera v návrhu vyrušuje, je spôsob financovania. Ak má znovu pribudnúť inštitút zmluvy so štátom, pôjde podľa neho o dvojitý spôsob financovania zo štátneho rozpočtu, ktorý nebude legislatívne možný. „Treba si povedať, či je to vôbec možné. Nie som zástancom zmluvy so štátom, lebo je to len nástroj na to, aby bol vplyv na manažment, pretože je to ad hoc rozhodovanie tej-ktorej garnitúry o výške sumy,“ komentoval.

Nádej na zlepšenie financovania telerozhlasu vkladá vláda aj do zrušenia zákazu umiestnenia reklamy na webe. Krajcer si nemyslí, že by opatrenie zásadne zmenilo finančné možnosti média. „Akékoľvek zvýšenie objemu reklamy automaticky neznamená, že peniaze natečú do rozpočtu. To si treba povedať,“ podotkol. Myslí si, že množstvo reklamy vo verejnoprávnom médiu by malo byť nastavené veľmi citlivo, a to aj vzhľadom na duálny systém médií.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ