749. deň: Ruskú ofenzívu sme zastavili. Moskva stratila dych na niektorých úsekoch, situácia je ale náročná, hlási Kyjev

ČTK, SITA, TASR, Pravda | 13.03.2024 05:55, aktualizované: 
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že postup ruských síl na Ukrajine bol zastavený a situácia je pre ukrajinskú armádu v porovnaní s uplynulými troma mesiacmi oveľa lepšia. Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj uviedol, že situácia na bojisku na východe Ukrajiny je „náročná“ a nepriateľ pokračuje v ofenzíve vo viacerých častiach Doneckej oblasti. "Zároveň sa výrazne znížila aktivita nepriateľa v iných oblastiach frontu, pravdepodobne v dôsledku vysokých strát," dodal bez poskytnutia ďalších detailov.

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 749 dní
  • Ukrajina v noci zaútočila na Rusko 58 dronmi
  • Bezpilotné lietadlo zasiahlo aj ropnú rafinériu pri Riazani
  • Kyjev: Rusi prišli o ďalších takmer tisíc vojakov
  • Členské štáty sa dohodli na 5 miliardách na vojenskú pomoc Ukrajine
  • Putin pácha genocídu, agresora musia sankcie naozaj bolieť. Europoslanci poslali Moskve tvrdé odkazy
  • Rusko zasypali drony, horelo niekoľko veľkých rafinérií, útoky smerovali aj na leteckú základňu
  • Rusi v meste Kryvyj Rih zabili štyroch ľudí, desiatky ďalších, vrátane detí sú vo vážnom stave
  • Ruské drony zaútočili na mesto Sumy, na mieste sú mŕtvi civilisti a 15 zničených bytov
  • Delostrelecká munícia od Čechov už je na ceste
  • Partizánske boje pokračujú, bojovníci udržali ruskú dedinu. Kursku a Belgorodu poslali varovanie
  • USA v reakcii na Putinove vyjadrenia nezmenili svoj jadrový postoj
Útok ukrajinských dronov, očami ruských námorníkov
Video
Video zhotovené ruskými námorníkmi ukazuje, ako z ich perspektívy vyzeralo februárové potopenie výsadkovej lode Cezar Kunikov pri pobreží Krymu. / Zdroj: Telegram / Fighterbomber
Ukrajina, vojna Čítajte viac 748. deň: Spojené štáty poskytnú Ukrajine po mesiacoch ďalší balík vojenskej pomoci

23:43 Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrej Jermak sa v stredu v Kyjeve stretol s čínskym veľvyslancom na Ukrajine Fan Sien-žungom. Rokovali aj o prípravách na svetový summit o vojne s Ruskom, informuje agentúra Reuters.

Na webovej stránke ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa uvádza, že Jermak a Fan Sien-žung diskutovali o „ďalších spoločných krokoch“ a Zelenského pláne na ukončenie vojny na Ukrajine. Jermak informoval čínskeho veľvyslanca o plánoch na „mierový summit“, ktorý bude hostiť Švajčiarsko. Zároveň poďakoval Číne za jej „záujem o dosiahnutie spravodlivého mieru pre Ukrajinu“.

Obaja sa venovali aj témam, ktoré zazneli na minulotýždňovej schôdzke s osobitným predstaviteľom čínskeho ministerstva zahraničných vecí pre eurázijské záležitosti Li Chuejom.

Jermak vtedy čínskeho diplomata informoval o situácii na bojisku a vyhliadkach mierového plánu, ktorý predstavil Kyjev. Šéf Zelenského kancelárie tiež podľa Kyjeva predstavil dôkazy o dodávkach severokórejských zbraní Rusku.

Li Chuej sa pred návštevou Kyjeva stretol v Moskve s námestníkom ruského ministra zahraničných vecí Michailom Galuzinom.

Ukrajina sa snaží zachovávať dobré vzťahy s Pekingom. Čínski predstavitelia sa podľa Reuters zúčastnili minimálne na jednom z prípravných stretnutí pre summit vo Švajčiarsku, na ktorý Rusko nebolo pozvané.

22:50 Biely dom vyhlásil, že nie sú žiadne náznaky, že by sa Moskva pripravovala použiť jadrovú zbraň na Ukrajine. Reagoval tým na prezidenta Vladimira Putina, ktorý povedal, že je pripravený ich použiť, ak bude ohrozená štátnosť a nezávislosť Ruska, informuje AFP.

„Nevidíme žiadne dôvody upraviť rozmiestnenie nášho vlastného jadrového arzenálu a ani žiadne náznaky, že Rusko sa pripravuje použiť jadrovú zbraň na Ukrajine,“ odpovedala v prezidentskom špeciáli Air Force One novinárom tlačová tajomníčka Bieleho domu Karine Jean-Pierrová na otázku o Putinových slovách.

Putin v stredu vyhlásil, že Rusko je pripravené použiť jadrové zbrane v prípade ohrozenia svojej štátnosti, zvrchovanosti či nezávislosti. „Z vojensko-technickej stránky sme, samozrejme, pripravení,“ povedal Putin pre ruské médiá. USA si podľa jeho slov uvedomujú, že nasadenie amerických vojakov na ruskom území či na Ukrajine by Rusko považovalo za intervenciu.

22:40 V Rusku bola vydaná nová školská učebnica, ktorá prekrúca dejiny vojny proti Ukrajine a nabáda študentov, aby vstúpili do armády. Vytvorili ju pre nový predmet s názvom „Základy bezpečnosti a obrany vlasti“.

rusko Čítajte viac Nová ruská učebnica vyzýva tínedžerov, aby vstúpili do armády

21:58 Rakúsko vyhosťuje dvoch ruských diplomatov, oznámilo v stredu ministerstvo zahraničných vecí vo Viedni. Tento krok prišiel v čase silnejúceho napätia spôsobeného inváziou Moskvy na Ukrajinu, ktorá donútila západné vlády uvaliť na Rusko prísne sankcie. TASR prevzala informácie z tlačovej agentúry AFP.

Diplomati konali „spôsobom nezlučiteľným so svojím diplomatickým postavením“, uviedlo ministerstvo bez ďalších podrobností. Dodalo, že krajinu musia opustiť do 19. marca.

Ruské veľvyslanectvo vo Viedni oznámilo, že ho „nahnevalo“ „čisto politické“ rozhodnutie Rakúska. Dodalo, že mu Rakúšania „nepredložili ani ten najmenší dôkaz“. „Netreba vôbec pochybovať, že príde rázna odpoveď Moskvy,“ uviedlo ruské veľvyslanectvo na sociálnej sieti Telegram a obvinilo Viedeň z „ďalšieho zhoršovania dvojstranných vzťahov“.

Už vo februári 2023 vyhostilo Rakúsko štyroch ruských diplomatov, vrátane dvoch akreditovaných pri OSN vo Viedni. Rusko ako odvetný krok vyhostilo štyroch rakúskych diplomatov. Rakúsko vyhostilo štyroch ruských diplomatov aj v apríli 2022 v rámci koordinovanej reakcie Európskej únie, keď sa odhalilo, že ruskí vojaci počas invázie vraždili ukrajinských civilistov na kyjevskom predmestí Buča.

Pred vojnou, v apríli 2020, Rakúsko vyhostilo ruského diplomata obvineného z špionáže. Pred napadnutím Ukrajiny boli prípady vyhostenia diplomatov v neutrálnom členskom štáte Európskej únie iba zriedkavé.

21:21 Rusko predčasne spustilo hlasovanie v ruských prezidentských voľbách na nelegálne okupovaných územiach Ukrajiny. Ako referuje web news.sky.com, volebné miestnosti sú otvorené v častiach Záporožskej, Chersonskej, Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré sú pod kontrolou ruských síl.

Samotní ruskí občania budú voliť od 15. do 17. marca vo voľbách, v ktorých sa očakáva, že vodca režimu Vladimir Putin získa ďalšie šesťročné funkčné obdobie.

Ukrajinské obranné spravodajstvo (HUR) nedávno oznámilo, že Rusko posiela na okupované územia Ukrajiny špeciálne vycvičené skupiny, aby počas volieb vytvorili očakávaný počet hlasov. Podľa HUR na pokyn Moskvy ruská okupačná administratíva a propagandisti aktívne šíria falošné správy o tom, že 85 percent obyvateľov okupovaných území Ukrajiny „podporuje“ Putina.

Rusi rozhodli, že do volieb na okupovaných územiach sa bude možné zaregistrovať s ruskými alebo ukrajinskými pasmi, prípadne inými dokladmi totožnosti, ako sú občianske preukazy. HUR sa domnieva, že toto rozhodnutie svedčí o neúspechu vnucovania ruských pasov obyvateľom okupovaných území.

20:50 Ruský útok leteckou bombou na mesto Vovčansk v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny v stredu poškodil viacero budov a zranil najmenej jedného civilistu. Uviedli to ukrajinskí záchranári. Útok poškodil rodinný dom, obchod, jednu päťposchodovú a jednu dvojposchodovú budovu. Rodinný dom zachvátil požiar, ale hasiči ho zlikvidovali. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Vovčansk, v ktorom pred ruskou agresiou proti Ukrajine žilo viac ako 17-tisíc ľudí, leží len niekoľko kilometrov južne od ruskej Belgorodskej oblasti. Mesto dočasne okupovala ruská armáda v roku 2022, ale vlani na jeseň ho počas protiofenzívy oslobodili ukrajinskí vojaci spolu s ďalšími obcami v Charkovskej oblasti.

19:30 Členské štáty Európskej únie sa v stredu dohodli, že spoločne poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za päť miliárd eur. Oznámilo to belgické predsedníctvo v Rade EÚ, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru DPA.

Dohoda na úrovni veľvyslancov členských štátov znamená dodatočné prostriedky pre mechanizmus financovania známy ako Európsky mierový nástroj (EPF). Únia z neho členským štátom prepláca nákupy vojenského vybavenia a spoločné obstarávanie.

Rokovania o reforme EPF trvali mesiace a boli náročné najmä v dôsledku postoja Berlína a Paríža, približuje DPA. Nemecko ako najväčší prispievateľ do rozpočtu EÚ dohodu podporilo až po zárukách, že pri výške jeho príspevkov do EPF sa zohľadní bilaterálna pomoc, ktorú posiela na Ukrajinu.

Francúzsko chcelo, aby sa fond používal na nákup výzbroje vyrobenej v EÚ. Na základe dohody budú takéto produkty prioritou, ak to bude možné. Tam, kde európska možnosť neexistuje, budú povolené aj komponenty z tretích krajín.

„EÚ zostáva odhodlaná poskytovať Ukrajine trvalú podporu a zaistiť, že táto krajina dostane vojenské vybavenie, ktoré potrebuje, aby sa bránila,“ uviedlo belgické predsedníctvo na sociálnej sieti.

17:40 Spojené štáty po vyjadreniach ruského prezidenta Vladimira Putina nezmenili svoj postoj v súvislosti s pripravenosťou použiť jadrové zbrane. Pre agentúru Reuters to v stredu uviedol nemenovaný americký predstaviteľ.

Putin v stredu vyhlásil, že Rusko je pripravené použiť jadrové zbrane v prípade ohrozenia svojej štátnosti, zvrchovanosti či nezávislosti. „Z vojensko-technickej stránky sme, samozrejme, pripravení,“ povedal Putin pre ruské médiá. USA si podľa jeho slov uvedomujú, že nasadenie amerických vojakov na ruskom území či na Ukrajine by Rusko považovalo za intervenciu.

Washington po týchto vyjadreniach nezaznamenal žiadne náznaky, že by sa Moskva chystala na Ukrajine použiť jadrové zbrane, povedal americký predstaviteľ, ktorý si želal ostať v anonymite. Podľa jeho slov sa zdá, že Putin chcel pripomenúť znenie ruskej jadrovej doktríny, ktorá hovorí o tom, za akých okolností môže Moskva použiť jadrový arzenál.

Hovorkyňa americkej Rady pre národnú bezpečnosť Adrienne Watsonová v reakcii na slová ruského prezidenta uviedla, že „ruská jadrová rétorika je počas konfliktu (na Ukrajine) bezohľadná a nezodpovedná“.

„Je to Rusko, ktoré brutálne napadlo Ukrajinu bez provokácie alebo odôvodnenia, a my budeme naďalej podporovať Ukrajinu, ktorá bráni svoj ľud a svoje zvrchované územie pred ruskou agresiou,“ dodala.

16:38 Prvé dodávky delostreleckej munície v rámci takzvanej českej iniciatívy by mali doraziť na Ukrajinu najneskôr v júni. Na otázku ČTK to dnes uviedol český poradca pre národnú bezpečnosť Tomáš Pojar, ktorého v tejto súvislosti citovala aj agentúra Reuters. Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba o niečo skôr podľa denníka Ukrajinska pravda povedal, že ukrajinská armáda začne dostávať muníciu nakúpenú prostredníctvom českej iniciatívy čoskoro.

„Aktuálne dodávky veľkorážovej munície pochádzajú ešte z predošlých objednávok. Prvé dodávky z takzvanej ‚českej muničnej iniciatívy‘ možno na Ukrajine očakávať najneskôr v júni,“ informoval ČTK Pojar. Zároveň upozornil, že dodávky nazmluvnené mimo iniciatívy budú pokračovať najmenej rok.

Aj týmito zbraňami pomáha Západ Ukrajine v boji

Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

Fotogaléria
Tank Leopard 2 v akcii počas návštevy nemeckého...
V novembri si prevzala Ukrajina už siedmu z...
+11Americká húfnica M777.

16:15 Ruské veľvyslanectvo pri Svätej stolici v stredu poprialo pápežovi Františkovi všetko najlepšie k 11. výročiu jeho zvolenia za pápeža.

V príspevku na sociálnej sieti X opísalo veľvyslanectvo 87-ročného pápeža ako „skutočného obrancu humanizmu, mieru a tradičných hodnôt“. Ako ďalej uviedlo, pápeža považuje za jedného z mála lídrov so skutočne strategickým pohľadom na svetové problémy.

Správa prichádza krátko po kontroverzii okolo rozhovoru pápeža o vojne na Ukrajine. František v rozhovore pre švajčiarsku televíziu uviedol, že Ukrajina by mala mať odvahu vyvesiť „bielu vlajku“ vo vojne s Ruskom. Predstavitelia viacerých krajín pápežove vyjadrenia kritizovali a Ukrajina si v pondelok reakcii predvolala vyslanca Vatikánu v Kyjeve. Vatikán následne objasnil, že František nežiadal Ukrajinu, aby sa vzdala.

Pápež František Čítajte aj Vojna na Ukrajine podľa pápeža neničí len oblasť Európy, spúšťa globálnu vlnu strachu a nenávisti

16:12 Ruské útoky počas uplynulých štrnástich dní neviedli k obsadeniu ani jednej ukrajinskej dediny. Povedal to v stredu hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj. Podľa jeho slov situácia na bojiskách „zostáva zložitá" a Rusko podniká útočné operácie v niekoľkých oblastiach vrátane výbežku pod ukrajinskou kontrolou pri obci Robotyne v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. Dodal však, že ruská armáda utrpela vysoké straty vzhľadom na posilnenie ukrajinskej obrany. Informuje o tom web Sky News.

„Počas dvoch týždňov krutých bojov utrpel nepriateľ mimoriadne vysoké straty. Všetky obce, ktoré sa pokúsil dobyť, však zostali pod našou kontrolou," konštatoval Syrskyj.

Rusi stratili za deň viac ako 80 obrnených vozidiel
Video
Ukrajinci začiatkom týždňa informovali, že odrazili ruský útok na Novomychajlivku (asi 50 kilometrov od Avdijivky), a zničili 12 obrnených vozidiel vrátane štyroch tankov. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany

16:05 Rusko varovalo, že Západ „kráča na okraji priepasti“ a vojna môže eskalovať za ukrajinskými hranicami. Referuje o tom spravodajský web news.sky.com.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová v najnovších vyhláseniach uviedla, že činy „jedného alebo dvoch“ členov NATO by mohli spôsobiť, že sa konflikt prenesie za hranice Ukrajiny a vymkne spod kontroly.

Na margo potenciálnej eskalácie Zacharovová uviedla, že Západ „kráča na okraji priepasti“ a „tlačí svet na okraj“. Bez podloženia dôkazmi tiež zopakovala tradičné tvrdenia pre proruské publikum, že Západ sa snaží zničiť Rusko.

Švédsko, NATO Čítajte aj Švédsky analytik: Riziko vojny s Ruskom je reálne, kým je tam Putinov režim

15:30 Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj v stredu uviedol, že situácia na bojisku na východe Ukrajiny je „náročná“.

Syrskyj povedal, že navštívil dve bojové brigády na východnom fronte, „kde sa situácia postupne komplikuje“. Podľa jeho slov hrozí, že ruské sily „preniknú hlboko do bojových formácii ukrajinskej armády“.

„Situácia na východnom fronte zostáva vo všeobecnosti zložitá. Nepriateľ pokračuje v ofenzívnych akciách,“ vo viacerých častiach Doneckej oblasti, napísal Syrskyj v príspevku na platforme Telegram.

„Zároveň sa výrazne znížila aktivita nepriateľa v iných oblastiach frontu, pravdepodobne v dôsledku vysokých strát,“ dodal bez poskytnutia ďalších detailov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok v rozhovore pre francúzsku televíznu stanicu BFM TV uviedol, že postup ruských síl na Ukrajine bol „zastavený“ a situácia je pre ukrajinskú armádu v porovnaní s uplynulými troma mesiacmi oveľa lepšia. Povedal tiež, že Ukrajina stavia „viac ako 1000 kilometrov“ opevnení.

Ukrajincom by sa zišli. Vrtuľníky Apache sú zabijakmi tankov
Video
Zoznámte sa s lovcami tankov americkej armády v Európe. Vrtuľníky Apache sú nasadené v Nemecku. / Zdroj: NATO

15:25 Nemecký kancelár Olaf Scholz dnes pri poslaneckých interpeláciách znovu jednoznačne odmietol, aby Nemecko poskytlo Ukrajine strely s plochou dráhou letu Taurus. Rozvážnosť v tejto veci nie je prejavom slabosti, zdôraznil. Postoj sociálnodemokra­tického kancelára ostro kritizoval opozičný poslanec Kresťanskodemo­kratickej únie (CDU) Norbert Röttgen, ktorý je zahraničnopoli­tickým expertom strany.

„Rozvážnosť nie je niečo, čo by sa dalo kvalifikovať ako slabosť, ako to niektorí robia, ale rozvážnosť je to, čo občianky a občania tejto krajiny požadujú,“ povedal Scholz v odpovedi na otázku z CDU, v ktorej radoch niektorí poslanci požadujú dodávky taurusov na Ukrajinu. Vo štvrtok majú poslanci Spolkového snemu o príslušnom návrhu hlasovať, uviedla agentúra DPA.

vojna na ukrajine Čítajte aj Taurusy pre Ukrajinu rozdeľujú nemeckých politikov. Zapojí to Berlín do vojny?

Kancelár povedal, že je pre neho vylúčené dodávať ďalekonosné zbraňové systémy, ktorých dodávky majú zmysel iba v spojení s nasadením nemeckých vojakov. „To je hranica, ktorú ako kancelár neprekročím,“ zdôraznil Scholz.

Kancelár sa podľa DPA v diskusii ostro oponoval zahraničnopoli­tickému expertovi CDU Röttgenom. Ten sa šéfa vlády pýtal, či z hľadiska medzinárodného práva zastáva názor, že sa Francúzsko a Británia svojimi dodávkami striel Storm Shadow / SCALP stali stranou vojnového konfliktu. „Nie, dodávkami zbraní sa nestanete stranou vojnového konfliktu,“ pripustil Scholz a odmietol tvrdenia Röttgena, že by to bol niekedy povedal.

Nemecké rakety Taurus by našli Rusov všade. Zničí nimi Ukrajina Kerčský most?
Video
Nemecké rakety Taurus zasiahnu cieľ až na 500 kilometrov a pokladajú ich za ničiteľov mostov. / Zdroj: Bundeswehr

13:55 Európsky parlament (EP) nevyšle pozorovateľov na ruské prezidentské voľby v roku 2024. Oznámili to v stredu vedúci zahraničnopoli­tického výboru EP David McAllister a vedúci výboru EP pre rozvoj Tomas Tobé.

McAllister a Tobé v spoločnom vyhlásení k prezidentským voľbám v Ruskej federácii v dňoch 15. – 17. marca 2024 uviedli, že zákonodarný zbor EÚ nebude tento volebný proces v Rusku monitorovať a následne nebude ani komentovať priebeh volieb a volebné výsledky.

„Nikto z poslancov Európskeho parlamentu nebol poverený, aby v jeho mene monitoroval alebo komentoval tento volebný proces, a to ani na území Ruskej federácie, ani na nezákonne anektovanom území Krymu alebo na územiach Ukrajiny nezákonne okupovaných Ruskom,“ uvádza sa vo vyhlásení.

prezidentski kandidati rusko Čítajte aj Ruské prezidentské voľby: Putin a jeho traja nosiči vody

12:57 Ukrajinské ozbrojené sily čoskoro začnú dostávať muníciu nakúpenú prostredníctvom českej iniciatívy. Na tlačovej konferencii v Kyjeve to dnes podľa denníka Ukrajinska pravda povedal ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba. S českými kolegami sa chce spojiť ešte tento týždeň, keď majú podľa neho načrtnúť plán dodávok munície.

„Podľa prvých náznakov sa naši muži na fronte v najbližšom čase dočkajú zvýšenia dodávok munície,“ povedal šéf ukrajinskej diplomacie. „Česká iniciatíva je koncipovaná tak, aby bola realizovaná v priebehu celého roka. Prvá munícia bude dodaná v najbližšom čase, potom budú v priebehu roka prichádzať nové dodávky,“ dodal.

O možnosti zakúpiť v tretích krajinách delostrelecké granáty pre Ukrajincov, ktorí sa už vyše dva roky bránia ruskej ozbrojenej agresii, informoval český prezident Petr Pavel na mníchovskej bezpečnostnej konferencii v polovici februára. Český premiér Petr Fiala potom v utorok oznámil, že sa k nákupu zatiaľ pripojilo 18 krajín od Kanady cez Nemecko či Holandsko až po Poľsko. Oznámil tiež, že popri záväzne potvrdenom nákupe 300 000 kusov munície pre Ukrajinu má česká iniciatíva nezáväzne prisľúbených ďalších zhruba 200 000 kusov.

„Česká iniciatíva je výborná, ale ani zďaleka nestačí,“ povedal dnes Kuleba, podľa ktorého sa Kyjev bude snažiť o ďalšie podobné dodávky.

hufnica Čítajte aj Česká akcia "Dělová koule" s muníciou pre Ukrajinu sa podarila. Za tri týždne vyzbierali 1,5 miliardy eur

12:50 Polovojenské skupiny z Légie Sloboda Ruska, Ruského dobrovoľníckeho zboru a Sibírskeho práporu, ktorí bojujú na strane Ukrajiny a tvoria ich prebehlíci z ruských ozbrojených síl a ruskí občania, podnikli výpad do pohraničných miest na západe Ruska. Podarilo sa im obsadiť pohraničnú dedinu Ťotkino v ruskej Kurskej oblasti. Nasledujúci deň podľa ich vyjadrení odrazili útok ruských síl. V spoločnom vyhlásení vyzvali obyvateľov Belgorodu a Kurska, aby opustili mestá.

Rusko Ukrajina vojaci Suma Ruský dobrovoľný zbor Čítajte viac Partizánske boje pokračujú, bojovníci udržali ruskú dedinu. Kursku a Belgorodu poslali varovanie

12:00 Rusko v noci na dnes zaútočilo dronmi na východoukrajinskú Sumskú oblasť, v oblastnej metropole zasiahlo päťpodlažný dom, uviedli na telegrame tamojšie úrady. Na mieste je niekoľko zranených a zrejme aj mŕtvych, počet obetí správa zisťuje.

„V dôsledku zásahu nepriateľským bezpilotným lietadlom bolo poškodených 30 bytov, z ktorých je 15 zničených. Podľa predbežných informácií bolo 15 ľudí zachránených zo sutín, osem z nich je zranených. Bohužiaľ, sú tu mŕtvi (informácie sa spresňujú),“ uviedla správa Sumskej oblasti. Neskôr oznámila, že sa z trosiek záchranárom podarilo vytiahnuť ďalších päť ľudí. Na mieste pokračujú záchranné práce.

Brutálny raketový útok v dedine Hroza pri Charkove

VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.

Fotogaléria
Ukrajinskí policajti vo štvrtok 5. októbra 2023...
Obete smrteľného ruského raketového útoku,...
+11Na tejto fotografii, ktorú poskytla tlačová...

11:50 Dánsko v nasledujúcich piatich rokoch zvýši výdavky na obranu o 40,5 miliardy dánskych korún (približne 5,4 miliardy eur). Podľa agentúry Reuters to oznámila dánska premiérka Mette Frederiksenová, ktorá dnes predstavila plán na posilnenie armády krajiny. Podľa premiérky bude Dánsko s týmto zvýšením dávať už tento rok na obranu viac ako dve percentá svojho HDP, ako vyžaduje členstvo v NATO. Dánska vláda sa tiež chystá navrhnúť predĺženie povinnej vojenskej služby z terajších štyroch na 11 mesiacov. Branná povinnosť by sa mala týkať mužov aj žien, uviedla podľa dánskej televízie TV2 premiérka.

„Neprezbrojujeme Dánsko preto, že chceme vojnu, ničenie a utrpenie. Robíme tak, aby sme sa vyhli vojne a tiež preto, že medzinárodný poriadok čelí vážnym výzvam,“ povedala predsedníčka dánskej vlády novinárom, pričom upozornila na hrozbu zo strany Ruska.

„Rusko rýchlo premenilo svoju ekonomiku na vojnovú. Podľa vládnej analýzy možno preto očakávať početnejšie pokusy o destabilizáciu Európy,“ uviedla Frederiksenová. „Štáty NATO musia posilniť svoju obranu,“ dodala premiérka.

Dánska vláda chce tiež predĺžiť brannú povinnosť na 11 mesiacov. Terajšia služba, ktorá je vo väčšine prípadov štvormesačná, nestačí na to, aby sa človek naučil, čo je nutné na plnenie operačných úloh NATO, uviedla Frederiksenová. Pri odvodoch by podľa nej mala fungovať plná rovnoprávnosť. Odvody by sa tak týkali povinne mužov aj žien.

Dánsko patrí k krajinám, ktoré majú povinnú vojenskú službu. V praxi to ale vyzerá tak, že mladí muži sú síce formálne odvedení, k výcviku ale potom už povolaní nebývajú, pretože personálne požiadavky armády zvládajú naplniť dobrovoľníci. Tých sa podľa premiérky prihlási ročne okolo 4700.

Lotyšsko, NATO Čítajte aj Lotyšsko napína svaly, kvôli Rusku zaviedlo povinnú vojnu. Pre Moskvu má jasný odkaz

11:40 Europoslanci v rozprave naliehali na navrátenie tisícov detí odvlečených z okupovanej časti Ukrajiny do Ruska a vyzývali na potrestanie páchateľov týchto činov, kvôli ktorým Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu pred rokom vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina.

deti, ukrajina Čítajte viac Putin pácha genocídu, agresora musia sankcie naozaj bolieť. Europoslanci poslali Moskve tvrdé odkazy

10:55 Ukrajina dostane 18 miliónov dolárov z fondu Vzdelávanie nemôže počkať, ktorý podporuje Detský fond Spojených národov (UNICEF), na podporu vzdelávania detí postihnutých vojnou. Oznámil to ukrajinský minister školstva Oksen Lisovyj, ktorý dohodu podpísal. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Dar od UNICEF nepriamo podporí 150-tisíc detí a zároveň poskytne finančné prostriedky na školenie učiteľov, rozšírenie digitálnych vzdelávacích iniciatív a poskytovanie alternatívnych vzdelávacích príležitostí. Hlavnými prispievateľmi do spoločného financovania sú Nemecko a Japonsko, ktoré poskytli spolu 13,9 milióna dolárov.

Výcvik / UA Civilisti / AK-47 / Útočná puška / Čítajte aj Ukrajinskí civilisti sa prispôsobujú podmienkam vojny. Učia sa rozpoznávať míny či používať zbrane

10:53 Litovská polícia začala vyšetrovanie násilného útoku na Leonida Volkova, dlhoročného a blízkeho spolupracovníka ruského opozičného vodcu Alexeja Navaľného, ktorý pred necelým mesiacom zomrel v ruskej trestaneckej kolónii. Šéf litovskej polície Renatas Poželala dnes uviedol, že vyšetrovanie sa zameriava na viaceré možné verzie, informovala agentúra Reuters.

Volkov bol v utorok napadnutý pri svojom dome vo Vilniuse, kde žije v exile. Útočník mu rozbil okienko auta, nastriekal slzotvorný plyn do očí a potom ho začal mlátiť kladivom, uviedla v utorok na sociálnej sieti X iná bývalá Navaľného spolupracovníčka Kira Jarmyšová. Volkov utrpel okrem iného zlomeninu ruky, pomliaždeniny na hlave a poranenie nohy.

Požela dnes oznámil, že litovská polícia vynakladá na vyšetrovanie útoku na Vokove „obrovské zdroje“, a to ako analytické, tak fyzické. Podľa neho ide o ojedinelý prípad a bezpečnosť v Litve sa nezhoršila. Vyšetrovanie prípadu pritom sleduje niekoľko línií.

Vladimir Putin Čítajte aj V Litve zaútočili na Navaľného kolegu, minister je šokovaný. Grozev: Veľký teror malého diktátora Putina

Litovská tajná služba (VSD) v stredu uviedla, že útok kladivom na ruského opozičného politika Leonida Volkova, blízkeho spolupracovníka vodcu ruskej opozície Alexeja Navaľného, pravdepodobne zorganizovalo Rus­ko.

Útokom na ruského aktivistu žijúceho v Litve chcelo Rusko podľa VSD zastaviť projekty ruskej opozície. K útoku došlo v utorok večer neďaleko jeho domu. Navaľného hovorkyňa Kira Jarmyšová na sociálnych sieťach uviedla, že neznáme osoby najprv rozbili na aute okno na strane vodiča, potom Volkovovi nastriekali do očí slzotvorný plyn a následne ho začali biť kladivom. Po útoku bol 43-ročný Volkov krátko hospitalizovaný. Volkov na Telegrame uviedol, že ho 15-krát zasiahli do nohy.

10:45 Ukrajinská tajná služba SBU v noci na dnes zaútočila na tri ruské ropné rafinérie, uviedla agentúra Unian s odvolaním sa na svoje zdroje. Ide o zariadenie v Riazani, ktorého zásah predtým potvrdili ruské úrady, v Kiriši v Leningradskej oblasti a v Kstove v Novgorodskej oblasti. Ďalšie útoky smerovali na leteckú základňu a vojenské letisko vo Voronežskej oblasti, uviedli zdroje.

V Riazani podľa správ médií horela najväčšia ropná rafinéria spoločnosti Rosnefť, siedma najväčšia v Rusku. Podľa agentúry RIA Novosti na ňu skoro ráno zaútočili štyri ukrajinské drony, čo spôsobilo požiar na ploche 175 metrov štvorcových. Plamene sa odvtedy podarilo uhasiť. Zatiaľ nie je jasné, aké škody ukrajinský útok napáchal.

Zábery na sociálnych sieťach ukázali, ako z rafinérie stúpa stĺpec čierneho dymu. Podľa agentúry Reuters zariadenie ročne spracuje asi 12,7 milióna ton ropy, čo zodpovedá 4,6 percenta z celkového množstva v Rusku.

„Našou úlohou je pripraviť nepriateľa o zdroje a znížiť tok peňazí z ropy a pohonných hmôt, ktoré Ruská federácia smeruje priamo do vojnového úsilia,“ uviedol zdroj Unianu. Útoky sú podľa neho súčasťou stratégie na znižovanie ekonomického potenciálu Ruska.

Ruskojazyčný server BBC News napísal, že v rafinérii pri Riazane po nálete horí. Útok neskôr potvrdil rjazanský gubernátor Pavel Malkov. „Podľa predbežných údajov sú na mieste obete,“ napísal na telegrame.

10:30 Rusko rozmiestni vojakov a zbrane pri hraniciach s Fínskom, vyhlásil Putin. Vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie označil za „bezvýznamný krok“. Vyhlásil to v rozhovore s agentúrou RIA Novosti a televíziou Rossija-1. Helsinki a Štokholm sa pre vstup do NATO rozhodli kvôli ruskému útoku na Ukrajinu.

DN - Russia Putin Čítajte viac Rusko posiela vojsko na hranicu Fínska. Odpovieme v pravú chvíľu, znie z Moskvy

10:10 V Berlíne sa v piatok uskutoční summit medzi Poľskom, Nemeckom a Francúzskom, oznámil podľa agentúry AFP poľský premiér Donald Tusk po utorkovej návšteve Spojených štátov. Hlavnou témou rokovania bude podľa neho podpora brániacej sa Ukrajiny v súvislosti s tým, že v americkom Kongrese je zatiaľ blokovaná ďalšia pomoc USA tejto krajine.

„My (Poľsko a USA) rokujeme ako pravdepodobne dve krajiny, ktoré sa najviac podieľajú na pomoci Ukrajine počas vojny,“ povedal premiér verejnoprávnej stanice TVP po stretnutí s americkým prezidentom Joom Bidenom. „Hovoríme o tom, ako prejsť týmto kritickým momentom – kritickým preto, že Snemovňa reprezentantov tu v USA stále neuvoľnila finančnú pomoc,“ dodal.

Tusk podľa agentúry PAP oznámil, že o svojich rozhovoroch s Bidenom podá správu predstaviteľom Francúzska a Nemecka pri piatkovom summite v rámci spolupráce v takzvanom weimarskom trojuholníku, ktorý trojica krajín ustanovila v roku 1991.

Tusk v Berlíne plánuje rokovať s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzem práve tiež o blokovaní balíka pomoci Ukrajine americkým Kongresom. „Situácia je zložitá, nemá zmysel popierať ju,“ povedal Tusk. Biden však podľa Tuska verí, že prostriedky na podporu Ukrajiny budú uvoľnené.

„Čoraz viac pozornosti bude venovaných ‚trojuholníku‘ – Parížu, Berlínu a Varšave,“ uviedol Tusk a dodal, že podľa jeho názoru „majú tieto tri hlavné mestá úlohu a silu mobilizovať celú Európu“.

„Buďme však optimistickí. Nemám žiadny dôvod neveriť prezidentovi Bidenovi, keď hovorí ‚počkajte, myslím, že nájdeme riešenie a pomoc začne prúdiť‘,“ dodal Tusk.

Tusk na Ukrajine o "neutrálnych" politikoch: Zaslúžia si miesto v pekle
Video
Poľský premiér Donald Tusk kritizoval politikov, ktorí sa tvária, že sú v ruskej vojne proti Ukrajine neutrálni, alebo sa rovnako stavajú ku Kyjevu a Moskve. / Zdroj: Twitter Donalda Tuska

9:53 Štyria ľudia prišli o život v dôsledku ruského raketového útoku na ukrajinské mesto Kryvyj Rih v Dnepropetrovskej oblasti. O život prišli tri ženy a jeden muž, povedal šéf vojenskej administratívy mesta Oleksandr Vikul. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Gubernátor Dnipropetrovskej oblasti Serhij Lysak konštatoval, že zranených je 44 ľudí. Najmenej 20 dospelých a deväť detí hospitalizovali. Medzi zranenými je aj dvojmesačný chlapček. Štyria zo zranených sú vo vážnom stave.

Na mesto dopadli najmenej tri rakety, z ktorých jedna zasiahla deväťposchodovú budovu a druhá strechu päťposchodovej budovy.

9:02 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 980 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 426 870, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, 20 obrnených bojových vozidiel pechoty, 32 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 752 tankov, 12 921 obrnených bojových vozidiel pechoty, 10 554 delostre­leckých systémov a 1 017 raketometov.

8:23 Ruská protiletecká obrana v noci na dnešok zostrelila 58 ukrajinských dronov nad najmenej šiestimi oblasťami, oznámilo ruské ministerstvo obrany. Jedno bezpilotné lietadlo narazilo aj do budovy ruskej tajnej služby FSB v Belgorode, kde poškodilo fasádu a rozbilo okná, píše agentúra TASS.

Ruské úrady už skôr uviedli, že zostrelené drony spôsobili menšie škody na infraštruktúre a obytných budovách. Ruskojazyčný server BBC News napísal, že v rafinérii pri Riazane po nálete horí. Útok neskôr potvrdil rjazanský gubernátor Pavel Malkov. „Podľa predbežných údajov sú na mieste obete,“ napísal na telegrame.

Rusko sa nebývalo vysokému počtu dronových náletov bránilo už v noci na utorok a počas utorkového dňa, keď bezpilotné lietadlá spôsobili požiar v rafinérii spoločnosti Lukoil v Novgorodskej oblasti av sklade pohonných hmôt v meste Orol. Útoky oznámil aj Belgorod, kde dron zasiahol radnicu.

Podľa ruskej armády protiletecká obrana počas noci a dnešného rána „zadržala a zničila“ 11 dronov nad Belgorodskou oblasťou, osem na Brjanskú, 29 nad Voronežskou, osem nad Kurskou a po jednom bezpilotnom lietadle nad Leningradskou a Rjazanskou.

7:34 Bezpilotné lietadlo v stredu pri útoku zasiahlo ropnú rafinériu v meste Riazaň na juhu európskej časti Ruska. V areáli následne vypukol požiar. Správy o o prípadných obetiach nateraz nie sú k dispozícii, hlásia však zranených.

Podľa britskej stanice BBC očití svedkovia zverejnili fotografie a videá, na ktorých vidno stĺp čierneho dymu stúpajúci nad objektom.

Ide o tretie ruské ropné zariadenie zasiahnuté dronmi za posledné dva dni. Ako je známe, v noci na utorok drony zaútočili na rafinériu v Nižnonovgorodskej oblasti a na sklad ropných látok v západoruskom meste Oriol. V oboch lokalitách vypukli požiare.

O zneškodnení dronu letiaceho smerom k ropnej rafinérii v okrese Kiriši informoval v stredu aj gubernátor Leningradskej oblasti Alexandr Drozdenko.

O nočných náletoch dronov písal v stredu v statusoch na sociálnych sieťach aj gubernátor Voronežskej oblasti Alexandr Gusev.

Podľa neho ruské systémy protivzdušnej obrany počas noci zničili viac ako 30 dronov. Na miestach pádu ich trosiek vznikli vo viacerých obciach menšie škody na majetku. K obetiam na životoch alebo zraneniam nedošlo.

7:11 Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že v utorok pri pokuse o vpád na územie ruských prihraničných regiónov – Belgorodskej a Kurskej oblasti – bolo zabitých 234 diverzantov bojujúcich na strane Ukrajiny. V noci na stredu o tom informovala agentúra DPA.

Ministerstvo podľa britskej stanice BBC spresnilo, že v noci na 12. marca sa diverzanti pokúsili prekročiť ruské hranice z troch smerov: z obce Odnorobivka v ukrajinskej Charkovskej oblasti a v okolí lokalít Nechotejevka a Spodariušino v Belgorodskej oblasti.

Tank partizánov prerazil obranu ruských hraníc
Video
Tank Ruského dobrovoľníckeho zboru, 12. marca 2024. / Zdroj: Telegram / Ruský dobrovoľnícky zbor

Ruský rezort obrany deklaroval, že ruské ozbrojené sily odrazili všetky útoky.

Špecifikoval ďalej, že v oblasti Odnorobivky diverzanti prišli o asi 60 ľudí a štyri vozidlá typu pik-up; v oblasti Nechotejevky straty dosiahli do 45 ľudí, dva tanky a dva obrnené transportéry; v oblasti Spodariušina útočníci utrpeli straty na životoch i technike: prišli o viac ako 100 mužov, päť tankov, tri bojové vozidlá pechoty Bradley, dve osobné autá a jedno ženijné vozidlo.

O vpáde ozbrojených jednotiek z územia Ukrajiny do ruského pohraničia informovali v utorok ráno mnohé médiá, ako aj ruskí vojenskí blogeri.

Rusko Ukrajina vojaci Suma Ruský dobrovoľný zbor Čítajte aj Partizáni na strane Kyjeva obsadili ruskú dedinu. Putinova armáda rýchlo uteká, tvrdia

5:55 Rusko je podľa prezidenta Vladimira Putina z vojensko-technologického hľadiska pripravené na jadrovú vojnu. Keď bude ohrozená jeho existencia, je tiež pripravené jadrové zbrane aj použiť. Uviedla to v stredu agentúra Reuters s odvolaním sa na rozhovor ruskej hlavy štátu s agentúrou RIA Novosti, podľa ktorej ale zároveň Putin povedal, že nie všetko k jadrovej vojne speje. Tiež podľa neho zatiaľ nikdy nevyvstala potreba nasadiť atómové zbrane vo vojne na Ukrajine.

Putin ďalej uviedol, že ak Spojené štáty uskutočnia jadrové testy, Rusko môže urobiť to isté. Zároveň USA odkázal, že ak sa americkí vojaci objavia na Ukrajine, Rusko k nim bude pristupovať ako k intervenčným si­lám.

Sedemdesiatje­denročný politik v rozhovore tiež tvrdil, že Rusko je pripravené rokovať o Ukrajine, ale len ak budú rozhovory založené na „realite“.

Putin aj ďalší ruskí predstavitelia o možnosti použitia jadrových zbraní v súvislosti s vojnou, ktorú Rusko rozpútalo pred viac ako dvoma rokmi, hovoria opakovane. Krátko po invázii Ukrajiny Putin nariadil uviesť ruské jadrové sily do vysokého stupňa bojovej pohotovosti, vlani navyše nechal rozmiestniť jadrové zbrane v susednom Bielorusku a pozastavil účasť Ruska dohode Nový ŠTART, ktorá obmedzuje počet jadrových hlavíc a ich nosičov.

Americký prezident Joe Biden v súvislosti s krokmi Ruska vo februári hovoril o tom, že sa „vždy musíme obávať jadrového konfliktu“.

Rusko rozmiestni vojakov a zbrane pri hraniciach s Fínskom, vyhlásil Putin. Vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie v rozhovore s agentúrou RIA Novosti a televíziou Rossija-1 označil za „bezvýznamný krok“. Helsinki a Štokholm sa pre vstup do NATO rozhodli kvôli ruskému útoku na Ukrajinu.

„Nemali sme tam (na fínskej hranici) vojakov, teraz tam budú. Neboli tam systémy ničenia, teraz sa tam objavia,“ vyhlásil Putin. „Z hľadiska zabezpečenia vlastných národných záujmov je to (pre Fínsko a Švédsko) absolútne bezvýznamný krok,“ nechal tiež počuť.

Desiatky rokov neutrálne Fínsko sa 31. členskou krajinou NATO stalo vlani v apríli, Švédsko do aliancie vstúpilo tento rok v marci. Oba štáty sú rovnako ako ich spojenci presvedčení o tom, že členstvo v zoskupení kolektívnej obrany prispeje tak k ich bezpečnosti, ako aj k bezpečnosti celej aliancie.

„Keď ruský prezident (Vladimir) Putin začal pred dvoma rokmi inváziu na Ukrajine, chcel zmenšiť vplyv NATO, získať viac kontroly nad svojimi susedmi a zničiť Ukrajinu ako suverénny štát. To sa mu ale nepodarilo. Severoatlantická aliancia je ešte silnejšia a Ukrajina je bližšie k NATO ako kedykoľvek predtým,“ poznamenal k vývoju v aliancii nedávno jej šéf Jens Stoltenberg.

Moskva už skôr uviedla, že na rozšírenie obrannej aliancie odpovie v pravú chvíľu a bez náhlenia.