787. deň: Ukrajina sa dočkala. Spojené štáty konečne schválili životne dôležitú pomoc za 61 miliárd dolárov

ČTK, SITA, TASR, Pravda | 20.04.2024 07:35, aktualizované: 
kapitol Foto: ,
Aktivisti podporujúci Ukrajinu demonštrujú pred Kapitolom vo Washingtone v sobotu 20. apríla 2024 pred hlasovaním Snemovne reprezentantov o schválení zahraničnej pomoci pre Ukrajinu, Izrael a ďalších spojencov USA v hodnote 95 miliárd dolárov.
Americká Snemovňa reprezentantov schválila Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote takmer 61 miliárd dolárov. Ruský záujem o Charkov môže súvisieť s vytvorením "sanitárnej zóny" okolo ruských obcí, aby boli mimo dostrelu ukrajinskej armády. Americký Inštitút pre štúdium vojny uviedol, že to vyplýva zo slov ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Podľa inštitútu je to prvý vysoký predstaviteľ Kremľa, ktorý to naznačil. Piatkový ruský útok na čiernomorský prístav Pivdennyj na juhu Ukrajiny zničil kontajnery s poľnohospodárskymi produktmi, ktoré mali ísť do Ázie a Afriky.

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 787 dní
  • Americká Snemovňa schválila Ukrajine pomoc za 61 miliárd dolárov
  • Zelenskyj vyjadril USA vďaku, podľa Kremľa bude pokračovať zabíjanie Ukrajincov
  • Desiatky ukrajinských dronov útočili na Rusko
  • Stroje zasiahli tri elektrické stanice a sklad paliva
  • Obrana zostrelila 50 dronov nad ôsmimi ruskými oblasťami
  • ISW: Rusi chcú dobyť Charkov a vytvoriť „sanitárnu zónu“
  • Rusi raketami udreli na čiernomorský prístav Pivdennyj
Ukrajinci zničili systém S-400. Ruská protivzdušná obrana sa nevie brániť
Video
Vojenská rozviedka ukrajinského ministerstva obrany (GUR) oznámila, že sa jej na okupovanom Kryme podarilo zničiť ruský protilietadlový raketový systém S-400. / Zdroj: GUR
Rusko, vojna na Ukrajine, CAESAR, húfnica, streľba Čítajte viac 786. deň: Rusko zaútočilo na čiernomorský prístav na juhu Ukrajiny, potvrdil Zelenskyj

**22:05 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že víta hlasovanie v americkej Snemovni reprezentantov, ktorá po dlhých sporoch schválila pomoc pre jeho krajinu za 61 miliárd dolárov. Podľa neho preukazuje podporu oboch hlavných strán v USA pre Ukrajinu. „Toto významné posilnenie pomoci doplní pomoc za desiatky miliárd, ktorú Ukrajine poskytli európski spojenci,“ píše sa v jeho vyhlásení.

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov uviedol, že rozhodnutie americkej snemovne bolo „očakávané a predvídateľné“. „Ďalej obohatí Spojené štáty americké a ešte viac zničí Ukrajinu, keď vinou kyjevského režimu zabije ešte viac Ukrajincov,“ vyhlásil podľa štátnej tlačovej agentúry TASS.

Americký prezident Joe Biden ocenil demokratických i republikánskych kongresmanov, ktorí krátko po sebe odobrili pomoc Ukrajine, Izraelu i Taiwanu. „V tomto kritickom bode sa spojili, aby odpovedali na výzvu dejín,“ vyhlásil s tým, že prijatý balík poskytne kritickú podporu Izraelu a Ukrajine, no tiež naliehavo potrebnú humanitárnu pomoc Pásmu Gazy, Sudánu, Haiti a ďalším krajinám, pričom posilní bezpečnosť a stabilitu v indo-tichomorskom regióne.

21:19 Okrem ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského uvítala schválenie 61 miliardovej pomoci Kyjevu zo strany americkej Snemovne reprezentantov aj Európska únia, generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a predstavitelia ďalších západných krajín.

„Vítam hlasovanie v Snemovni reprezentantov, ktorým bol prijatý – dlho oneskorený – kľúčový balík 60-miliardovej pomoci Ukrajine. Ide o jasnú správu Kremľa: ‚Tí, ktorí veria v slobodu a Chartu Spojených národov, budú podporovať Ukrajinu a jej ľud‘,“ napísal na sieti X predseda Európskej rady Charles Michel. „Severoatlantickí spojenci sú jednotní vo svojej podpore slobody a demokracie,“ dodala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Medzi ďalšími reakciami z európskeho kontinentu bola nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková, ktorá poznamenala, že „USA a Európa stoja spoločne na strane slobody“. „Prekonali sme veľkú prekážku, ktorá stála v ceste americkej pomoci Ukrajine,“ napísala ministerka. Jej britský kolega David Cameron poznamenal, že „ak niekedy (ruský prezident Vladimír) Putin pochyboval o odhodlaní Západu podporovať Ukrajinu, (dnešok) ukazuje, že naša jednotná vôľa nie je ničím zatienená“.

Fínsky prezident Alexander Stubb okrem iného poďakoval predsedovi americkej Snemovne reprezentantov a obom politickým stranám za podporu, estónsky prezident Alar Karis uvítal „dobré správy z Washingtonu“ a litovská premiérka Ingrida Šimonytéová sa obmedzila na jednoduché: „Boh žehnaj Spojeným štátom americkým!“

20:41 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po schválení finančnej pomoci pre Ukrajinu uviedol, že je vďačný Snemovni reprezentantov USA, obom americkým politickým stranám a osobne predsedovi snemovne za rozhodnutie, ktoré podľa neho udrží chod dejín na správnej ceste. Zelenskyj to uviedol na sieti X. Kremeľ krátko nato vydal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že schválenie návrhu zákona o vojenskej pomoci Ukrajine len spôsobí smrť ešte viac Ukrajincov, podľa neho vinou „kyjevského režimu“. Informovala o tom agentúra AFP.

20:07 Americká Snemovňa reprezentantov dnes prijala návrh zákona o vojenskej pomoci Ukrajine. Pre vyčlenenie až 60,8 miliárd dolárov na podporu Ruskom napadnutej krajine dnes zdvihlo ruku 311 kongresmanov, proti bolo 112. Teraz návrh poputuje do Senátu, ktorým by mal podľa očakávania prejsť. Prezident Joe Biden ho podľa predchádzajúcich vyhlásení potom urýchlene podpíše.

Ohľadom podpory Ukrajiny boli USA pod veľkým tlakom zahraničných partnerov, pretože Kyjev by podľa nich bez pomoci USA nemusel byť schopný ustáť očakávanú ruskú ofenzívu. Zákon týkajúci sa Ukrajiny počíta s vyčlenením až 60,8 miliardy dolárov na podporu Kyjeva a pokrytie ďalších výdavkov, ktoré s jeho podporou súvisia. Z lavíc kongresmanov Demokratickej strany sa dnes po konci hlasovania ozval jasot, niektorí mávali ukrajinskými vlajočkami.

Suma vyčlenená pre Ukrajinu sa nerovná priamej vojenskej podpore – značný podieľ pôjde na doplnenie amerických vojenských zásob, rozvoj vojenskej infraštruktúry či humanitárnu pomoc. Ukrajina zo 60,8 miliardy dolárov dostane v priamej vojenskej podpore asi 23 miliárd.

Spojené štáty sú najväčším zahraničným vojenským podporovateľom Kyjeva, podľa údajov Pentagonu mu od začiatku vojny poskytli vybavenie v hodnote 44,2 miliardy dolárov. Pomoc však v posledných mesiacoch viazla kvôli vnútropolitickým sporom v Kongrese a stále viac západných partnerov Ukrajiny, vrátane Česka, upozorňovalo, že Ukrajina by bez americkej podpory nemusela v nasledujúcich mesiacoch ustáť očakávanú ruskú ofenzívu.

19:02 Ruská invázia na Ukrajinu si od jej začiatku podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry vyžiadala prinajmenšom 1 843 detských obetí. Podľa výpočtov prokuratúry, o ktorých informuje spravodajský portál Kyiv Independent, najmenej 545 detí bolo zabitých. Ďalších 1 298 detí utrpelo zranenia rôznej závažnosti.

Väčšina z počtu detských obetí, a to 529, sú deti z Doneckej oblasti. V Charkivskej oblasti potvrdili 346 prípadov, v Chersonskej oblasti 150, v Dnipropetrovskej 135, v Kyjivskej 130, v Zaporižžskej 108 a v Mykolajivskej 104 detských obetí.

18:17 Na západe Ukrajiny v sobotu údajne dvaja vojaci zastrelili pri dopravnej kontrole policajta a ďalšieho zranili, oznámila tamojšia polícia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Prokuratúra uviedla, že k incidentu došlo ráno vo Vinnyckej oblasti juhozápadne od hlavného mesta Kyjev. Dodala, že v súčasnosti pátrajú po dvoch ukrajinských vojakoch. Úrady zverejnili o streľbe len málo podrobností.

Ukrajinská armáda však informovala, že hľadaní vojaci boli pred rokom súčasťou mechanizovanej brigády a teraz slúžia v inej jednotke. Tamojšie médiá zverejnili fotografiu, na ktorej sú údajne podozriví vo svojom vozidle.

15:59 Americká Snemovňa reprezentantov začala rokovať o štyroch zákonov, ktoré zahŕňajú vojenskú a finančnú podporu Ukrajine, Izraelu aj Taiwanu. Obsahujú aj nové sankcie proti iránskym a ruským predstaviteľom a eventuálne využitie zmrazených ruských na aktíva na podporu Ukrajiny. Americké médiá očakávajú, že návrhy snemovňa schváli. Následne by ich musel podporiť ešte Senát. Hlasovanie sa očakáva pred 19:30 SELČ.

Predseda Snemovne reprezentantov, republikán Mike Johnson pôvodne jednotné zákonné opatrenie rozdelil na štyri, aby zaistil, že odpor skupiny zákonodarcov voči jednej časti nebude znamenať odmietnutie celého balíka, uvádza denník The New York Times (NYT). Médiá podotýkajú, že Johnson zákony na hlasovanie na pléne predložil s podporou demokratov a napriek opozícii konzervatívneho krídla Republikánskej strany.

ukrajina Čítajte viac Hrozivý scenár CIA: Ukrajina môže vojnu s Ruskom prehrať už tento rok

Demokratický kongresman Gregory Meeks zdôraznil historický význam dnešného hlasovania. „Niekedy človeku nedochádza, ako môžu jeho činy dopadnúť na životy ešte nenarodených detí. Toto plénum väčšinou spolieha na väčšinu jednej strany, že presadí svoju vôľu, zatiaľ čo menšina za ňu nikdy nehlasuje,“ uviedol Meeks. „Demokrati si však uvedomujú, aký je tento moment významný… pre bezpečnosť slobodného sveta,“ dodal.

Johnsonov program dnešnej schôdze prijalo plénum v piatok väčšinou 316 ku 94 hlasom, teda s podporou demokratov.

Americký Bradley sa prebíja bojiskom pri Avdijivke
Video

Po skončení rozpravy sa vo večerných hodinách SELČ očakáva hlasovanie; najprv o zákone o sankciách na predstaviteľov Ruska, Iránu a niektorých islamistických organizácií a využití zmrazených ruských aktív, potom o vojenskej pomoci americkým partnerom v juhovýchodnej Ázii, potom o pomoci Ukrajine a nakoniec o pomoci Izraelu.

Zákony týkajúce sa vojenskej pomoci obsahujú podporu 60,8 miliárd dolárov pre Ukrajinu.

14:41 Rusko prišlo na Ukrajine podľa Kyjeva za uplynulých 24 hodín o 750 vojakov. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Podľa neho ruské straty na personále od začiatku invázie v roku 2022 dosiahli 458 580.

Rusko počas uplynulého dňa prišlo aj o osem tankov, 21 obrnených bojových vozidiel pechoty, 20 delostreleckých systémov, jedno lietadlo, jeden systém protivzdušnej obrany, 30 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, 13 striel s plochou dráhou letu, 46 vozidiel a cisterien a tri kusy špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

Celkovo ruské straty na technike rátajú už 7 213 tankov, 13 873 obrnených bojových vozidiel pechoty, 11 678 delostre­leckých systémov, 348 lietadiel, 763 systémov protivzdušnej obrany, 9 341 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, 2 109 striel s plochou dráhou letu, 15 717 vozidiel a cisterien a 1 918 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

14:07 Ukrajina pri svojom masívnom útokom dronmi na Rusko zasiahla tri elektrické stanice a sklad paliva, informoval zdroj z ukrajinského obranného sektora tlačovú agentúru AFP.

„Zasiahnuté boli najmenej tri elektrické stanice a sklad paliva a začali horieť. Cieľom bola energetická infraštruktúra, ktorá napája ruský vojensko-priemyselný komplex,“ povedal zdroj.

Ruské ministerstvo obrany tiež uviedlo, že Ukrajina vypustila v noci na sobotu vlnu dronov na osem ruských oblastí.

Protivzdušná obrana dovedna zostrelila 50 dronov nad ôsmimi ruskými oblasťami, vrátane 26 dronov nad západnou Belgorodskou oblasťou v blízkosti ukrajinskej hranice, dodalo ruské ministerstvo. Drony boli podľa ruského ministerstva obrany tiež údajne zničené nad Brianskou, Kurskou, Tulskou, Smolenskou, Riazanskou a Kalužskou oblasťou, teda nad západom a juhom Ruska, ale aj nad Moskovskou oblasťou.

V posledných mesiacoch sú ruské rafinérie a ropné terminály prioritnými cieľmi ukrajinských dronových útokov, pretože Ukrajina stupňuje útoky na ruské územie.

13:25 Pri ukrajinskom sobotnom útoku v Belgorodskej oblasti zahynula tehotná žena, tvrdí gubernátor tamojšej oblasti Viačeslav Gladkov. TASR informuje na základe agentúry AFP.

Ukrajina spustila v noci na sobotu vlnu útokov dronmi na osem ruských oblastí a zasiahla tri elektrické stanice a sklad paliva, informoval zdroj z ukrajinského obranného sektora tlačovú agentúru AFP. Medzi zasiahnutými regiónmi bola aj Belgorodská oblasť. Gladkov skoro ráno informoval o dvoch ďalších obetiach útokov v tejto oblasti.

Kyjev v posledných týždňoch vystupňoval svoje útoky na Rusko, pričom sa zameriava najmä na lokality s energetickou infraštruktúrou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého krajina sa v boji proti ruskej ofenzíve spolieha na vojenskú podporu Západu, nalieha na spojencov, aby urýchlili dodávky zbraní jeho armáde.

Kongres USA má hlasovať o balíku pomoci pre Ukrajinu v sobotu. Zelenskyj to označil za „životne dôležité rozhodnutie“.

12:31 Ukrajinské bezpilotné lietadlá v noci na sobotu zaútočili na ruské územie. Bola to spoločná operácia ukrajinskej vojenskej rozviedky, bezpečnostnej služby (SBU) a ukrajinských síl pre špeciálne operácie. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda, ktorému to povedali zdroje v rozviedke a bezpečnostnej službe.

Desiatky dronov doleteli do Belgorodskej, Brianskej, Kurskej, Tulskej, Smolenskej, Riazanskej, Kalužskej a Moskovskej oblasti. Cieľom bola energetická infraštruktúra, ktorá napája zariadenia obranného priemyslu. Niektoré oblasti mali po útokoch dronmi problémy s dodávkou elektriny a vody. Zasiahnuté boli najmenej tri rozvodne a sklad paliva, pričom vznikli požiare, uviedli zdroje.

Ruské ministerstvo obrany v sobotu vyhlásilo, že ruské systémy protivzdušnej obrany v noci zneškodnili 50 bezpilotných lietadiel.

11:46 Piatkový ruský útok na čiernomorský prístav Pivdennyj na juhu Ukrajiny zničil kontajnery s poľnohospodár­skymi produktmi, ktoré mali ísť do Ázie a Afriky. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ukrajinské ministerstvo pre obnovu.

Útok podľa rezortu zasiahol dva terminály určené na prepravu agroproduktov. Jeden z terminálov patrí singapurskej firme Delta Vilmar, ktorá na Ukrajine pôsobí od roku 2004.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok popoludní potvrdil, že ruské sily udreli na prístav Pivdennyj a zasiahli jeho zariadenia raketami.

Piatkový úder bol podľa spomenutého ministerstva už 39. ruský útok na prístavnú infraštruktúru v Odeskej oblasti.

11:01 Na začiatku vojny na Ukrajine pôsobilo v Rusku približne 65 rakúskych spoločností. Krajinu doteraz opustilo 15 firiem, medzi nimi napríklad prevádzkovateľ mýtnych systémov Kapsch, výrobca šperkov Swarovski alebo stavebný koncern Wienerberger. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.

Zámer stiahnuť sa z Ruska oznámilo ďalších deväť spoločností. Svoju ruskú pobočku plánuje tento rok zrušiť napríklad strojárenský podnik Engel. Na súhlas Kremľa s odchodom z krajiny čakajú aj energetická spoločnosť EVN alebo stavebný koncern Strabag. Šesť firiem medzičasom podnikanie v Rusku ukončilo.

Vladimir Putin Čítajte viac Ruska odišla z centrálnej banky po invázii na Ukrajinu. Poskytla návod Západu, ako vykrvácať ruskú ekonomiku

Klesajúci záujem rakúskych firiem o ruský trh sa prejavuje aj na investíciách. Ich celková hodnota sa prepadla zo 7 miliárd eur v roku 2021 na 4 miliardy eur v závere roka 2023. Rýchlemu odchodu z Ruska bránia pravidlá, na základe ktorých sa zahraniční vlastníci pri predaji ruských dcérskych spoločností musia vzdať podstatnej časti ich trhovej hodnoty.

9:33 Na juhovýchodnej Ukrajine zahynul vojnový reportér ruského denníka Izvestija Semjon Jeremin. Denník o tom informoval na telegrame. Podľa neho zomrel 42-ročný novinár na následky zranení, ktoré utrpel pri útoku ukrajinského dronu. Ukrajina sa podľa agentúry Reuters k správe nevyjadrila.

Podľa Izvestija jej vojnový spravodajca zahynul v ukrajinskej Záporožskej oblasti, ktorej časť Rusko okupuje. Jeho posledná reportáž sa venovala ruskému pohľadu na dronovú vojnu s Ukrajinou, dodal denník.

Rusko pred viac ako dvoma rokmi napadlo na príkaz prezidenta Vladimíra Putina Ukrajinu a obsadilo časť jej územia, stále okupuje rozsiahle oblasti na juhu a východe krajiny. Jeremin písal pre denník Izvestija o vojne od jej počiatku, sledoval okrem iného vývoj bojov o mestá Mariupol, Marjinka či Vuhledar.

Putin v Mariupole. Miestni si ho pozvali do bytu
Video

Kvôli intenzívnym dronovým útokom a ostreľovaniu – a tiež obmedzeniam uvaleným na prácu novinárov na oboch stranách tisíc kilometrov dlhého radu – je informovanie o vojne na Ukrajine veľmi nebezpečné a veľmi zložité, napísala k tomu agentúra Reuters. Podľa mimovládnej organizácie Výbor na ochranu novinárov zahynulo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 v bojoch najmenej 15 žurnalistov.

7:40 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov signalizoval zámer Ruska zmocniť sa mesta Charkov v budúcej významnej ruskej útočnej operácii, uvádza Inštitút pre štúdium vojny (ISW) a dodal, že je to prvý vysoký predstaviteľ Kremľa, ktorý Charkov označil za možný cieľ pri predpokladanej ruskej ofenzíve. Ukrajinci už skôr varovali, že v lete sa ruská armáda môže pokúsiť o obsadenie tohto mesta.

ISW pokladá takúto útočnú operáciu za mimoriadne ambicióznu a predstavovala by pre ruské sily významnú výzvu. Inštitút takisto pokladá americkú vojenskú pomoc, o ktorej sa v sobotu bude hlasovať v americkom Kongrese, za životne dôležitú pre schopnosť Ukrajiny brániť sa proti akejkoľvek letnej ruskej útočnej operácii vrátane útoku na Charkov.

Lavrov počas rozhlasového rozhovoru s niekoľkými významnými ruskými štátnymi propagandistami 19. apríla uviedol, že mesto Charkov „hrá dôležitú úlohu“ v myšlienke ruského prezidenta Vladimira Putina vytvoriť demilitarizovanú „sanitárnu zónu“ na Ukrajine na ochranu ruských pohraničných osád pred ukrajinskými útokmi, napísal ISW.

Putin podľa Lavrova veľmi jasne uviedol, že ruské sily musia zatlačiť frontovú líniu dostatočne ďaleko na Ukrajinu – ktorú Lavrov výslovne definuje ako do Charkovskej oblasti – aby boli ruské osady mimo dosahu ukrajinských úderov. Táto požiadavka je podľa ISW veľmi vágnou definíciou, ktorá by mohla zahŕňať celé ukrajinské územie, kým existuje nezávislý ukrajinský štát a je ochotný brániť sa.

Lavrov v odpovedi na otázku, kam pôjdu ruské sily po vytvorení „sanitárnej zóny“, uviedol, že ruské úrady sú „úplne presvedčené“ o potrebe pokračovať vo vojne Ruska proti Ukrajine. Lavrov odpovedal zdanlivo súhlasne na jeden komentár, ktorý naznačil, že Lavrovove skoršie poznámky znamenali, že ruské sily budú musieť pokračovať v útokoch ďalej na Ukrajinu po vytvorení „sanitárnej zóny“. Lavrovove poznámky podľa ISW naznačujú, že Kremeľ pravdepodobne využije myšlienku neustále sa presúvajúcej demilitarizovanej „sanitárnej zóny“ na ospravedlnenie ďalších ruských útočných operácií na Ukrajine.

7:35 Dvaja ľudia zahynuli v noci na sobotu pri ukrajinskom útoku dronom v ruskej Belgorodskej oblasti, uviedol v sobotu nadránom tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov, uviedla agentúra AFP. Obytná budova a stodola v obci Poroz pri útoku „kompletne zhoreli“, uviedol guvernér. Ďalšia obytná budova bola vážne poškodená.

„Súkromný obytný dom zachvátil v dôsledku explózie dvoch výbušných zariadení požiar, pri ktorom tragicky zomreli dvaja civilisti – žena, ktorá sa zotavovala zo zlomeniny stehennej kosti, a muž, ktorý sa o ňu staral,“ napísal Gladkov na sociálnej sieti Telegram. „Synovi nebožtíka sa v poslednej chvíli podarilo z horiaceho domu utiecť,“ dodal.

Gladkov uviedol, že na mieste sú záchranári a obhliadka miesta bude vykonaná za denného svetla. Gubernátori Kurskej, Kalužskej a Brjanskej oblasti v západnom Rusku taktiež hlásili útoky vo svojich oblastiach.

Ukrajina v posledných týždňoch vystupňovala svoje útoky na Rusko, pričom sa zameriava najmä na lokality s energetickou infraštruktúrou.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého krajina sa v boji proti ruskej ofenzíve spolieha na vojenskú podporu západu, predovšetkým USA, nalieha na spojencov, aby urýchlili dodávky zbraní jeho armáde. Kongres USA má hlasovať o balíku pomoci pre Ukrajinu v sobotu. Zelenskyj to označil za „životne dôležité rozhodnutie“.