819. deň: Stret jadrových veľmocí? Rusko varuje Francúzsko pred tvrdou odvetou, ak vyšle na Ukrajinu vojakov

Čítajte viac 818. deň: Vojaci NATO už sú na Ukrajine. Kallasová sa vyjadrila k aktivácii článku 5. Do služby sa hlásia tisíce ukrajinských väzňov

23:23 Čína poskytuje Rusku bojové vybavenie pre použitie v jeho vojne proti Ukrajine, povedal v stredu britský minister obrany Grant Shapps. Informovali o tom agentúry PA Media a DPA, píše TASR. Shapps uviedol, že spravodajské informácie Británie a USA sú v rozpore s predošlými pokusmi Pekingu prezentovať sa ako aktér s umierňujúcim vplyvom na Moskvu.

„Dnes môžem odhaliť, že máme dôkazy, že Rusko a Čína spolupracujú na bojovej technike, ktorá sa má použiť na Ukrajine,“ povedal Shapps vo vystúpení na Londýnskej konferencii o obrane. Argumentoval v ňom, že NATO a všetci jeho členovia sa musia „zobudiť“ a posilniť výdavky na obranu.

„Americké a britské obranné spravodajstvo môže preukázať, že z Číny teraz prúdi do Ruska a na Ukrajinu smrtiaca pomoc,“ uviedol britský minister.

Vyjadrenie prišlo po tom, ako čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin tento mesiac na stretnutí v Pekingu, ostro sledovanom v západných metropolách, dôrazne demonštrovali jednotu. Čínsky líder povedal, že konflikt na Ukrajine by mal mať politické riešenie, podrobnosti však neposkytol, hoci ho západné krajiny vyzývali, aby naliehal na Rusko vo veci ukončenia vojny.

Peking je kľúčovým podporovateľom Putina. Moskve naďalej dodáva dôležité komponenty, ktoré potrebuje pre svoje vojnové úsilie, pričom nákupom ruskej ropy a zemného plynu podporuje ruskú ekonomiku, napísala britská tlačová agentúra PA Media.

Americká veľvyslankyňa pri NATO Julianne Smithová predtým v rozhovore pre online noviny Politico uviedla, že Čína stále predáva Rusku napríklad dodávku dronovej technológie či zložky pušného prachu. Čína podľa nej nemôže tvrdiť, že je v prípade konfliktu na Ukrajine úplne neutrálna. „Ak by nedodávali niektoré z týchto komponentov alebo materiálnu podporu, Rusko by sa ocitlo vo veľmi inej situácii a malo by problémy pokračovať v niektorých útočných činoch,“ dodala Smithová.

22:31 Ukrajina začala prepúšťať väzňov, aby mohli vstúpiť do armády, vyplýva zo súdnych dokumentov zverejnených v stredu. Podľa nového zákona je možné podmienečne prepustiť väzňov, ktorí sú pripravení bojovať, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Súd v západoukrajinskom meste Chmeľnyckyj uviedol, že v utorok rozhodol o podmienečnom prepustení dvoch mužov odsúdených za krádež a narodených v rokoch 2000 a 1981, aby mohli vstúpiť do ukrajinskej Národnej gardy.

„Obaja muži sú spôsobilí na vojenskú službu zo zdravotného hľadiska, prešli psychologickým a odborným výberom a sú dostatočne fyzicky zdatní,“ uviedol súd.

Muži budú pod dozorom a nebudú môcť opustiť svoju vojenskú jednotku alebo cestovať z osobných dôvodov bez povolenia veliteľa.

Ukrajinská vláda uviedla, že o prijatie do armády požiadalo na základe nedávno prijatého zákona vyše 3000 väzňov. Týka sa len väzňov, ktorým do konca trestu zostávajú menej než tri roky.

Ukrajina pristúpila k tomuto kroku v čase, keď čelí nedostatku vojakov. Podobne postupovalo aj Rusko, ktoré od začiatku vojny poslalo do bojov na Ukrajine desiatky tisíc trestancov, pričom im sľúbilo amnestiu.

21:18 Nemecko, Francúzsko a Poľsko sa chcú stať hnacou silou spoločného európskeho bezpečnostného rámca, ktorý by dokázal odolávať hybridným hrozbám Ruska. Vyhlásili to šéfovia diplomacie po stredajšom stretnutí v nemeckom Weimare v rámci tzv. Weimarského trojuholníka, uvádzajú agentúry DPA a PAP.

Čítajte viac Weimarský trojuholník: Nemecko, Francúzsko a Poľsko chcú byť základom obrany Európy pred Ruskom

20:10 Poľsko v súčasnosti neuvažuje o zavedení povinnej vojenskej služby, pretože záujem o vstup do ozbrojených síl zostáva vysoký. Uviedol to v stredu v parlamente poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz, informuje agentúra DPA.

Kosiniak-Kamysz uviedol, že nie je dôvod zavádzať niečo iné ako dobrovoľnú vojenskú službu, keďže do armády stále vstupuje dostatočný počet Poliakov.

Poľsko je dôležitým dodávateľom zbraní pre Ukrajinu, ktorá bojuje proti invázii Ruska. Varšava sa zároveň snaží zvýšiť aj svoje zásoby zbraní a vojenského vybavenia pre obavy, že sa Rusko nezastaví na Ukrajine.

Poľsko by chcelo v nasledujúcich rokoch rozšíriť početný stav armády na 300 000 vojakov. V súčasnosti ich má asi 198 000, uviedlo ministerstvo obrany. Tvorí ju asi 140 000 profesionálnych vojakov a vyše 20 000 mladých mužov a žien zapojených do základnej dobrovoľnej vojenskej služby. Ďalších asi 35 000 ľudí majú polovojenské poľské územné obranné sily.

Poľsko zrušilo povinnú vojenskú službu v roku 2009. Mladí muži sa však stále musia v určitom veku hlásiť na odvodových úradoch, aby mohli byť povolaní do služby v prípade vojny, vysvetľuje DPA.

18:22 Bývalý námestník šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Smyrnov bol obvinený z nezákonného obohacovania v prepočte takmer 400 000 eur, uviedli v stredu ukrajinské protikorupčné úrady, informuje agentúra AFP.

Smyrnov je obvinený z nákupu majetku, pôdy a luxusných vozidiel z fondov nejasného pôvodu. "Hovoríme o dvoch automobiloch Mercedes Benz a Volkswagen, dvoch motocykloch Honda a BMW, troch parkovacích miestach v Kyjeve a bytu v Ľvove a pozemku v Zakarpatskej oblasti, uviedol ukrajinský Národný protikorupčný úrad (NABU).

Smyrnov podľa NABU väčšinu tohto majetku previedol na svojho brata, s cieľom ukryť jeho existenciu. Ponechal si však právo úplne sa ho zbaviť. V prípade usvedčenia mu hrozí trest odňatia slobody až desať rokov.

Smyrnov bol zástupcom šéfa prezidentskej kancelárie od septembra 2019. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ho z funkcie odvolal v marci tohto roka.

Zelenskyj pri nástupe do funkcie v roku 2019 prisľúbil dôrazný boj proti korupcii a sprenevere štátnych financií. Ukrajina musí preukázať pokrok aj v tejto oblasti, ak chce uspieť v úsilí o vstup do EÚ a zaistiť si vojenskú podporu od Západu.

16:20 Poľsko kúpi štyri americké balóny včasnej výstrahy s podvesenými radarmi. Príslušnú dohodu v hodnote 960 miliónov dolárov dnes vo Varšave podpísal poľský vicepremiér a minister obrany Wladyslaw Kosiniak-kamysz. Predtým bola hodnota kontraktu odhadovaná na 1,2 miliardy dolárov, pripomenula televízia TVN 24. Poľsko bude po USA iba druhou krajinou na svete využívajúcou tento systém včasnej výstrahy.

„Táto dohoda definuje našu bezpečnosť, je to ďalší krok v spolupráci medzi Poľskom a Spojenými štátmi,“ povedal minister podľa serveru Onet. Financovanie akvizície podľa ministra zabezpečí pôžička poskytnutá americkou vládou.

Systém známy pod skratkou TARS (Tethered Aerostat Radar Systems) umožňuje identifikáciu cudzích objektov do vzdialenosti viac ako 300 kilometrov a podáva v reálnom čase prehľad o leteckej, námornej a pozemnej premávke. Balóny, ktoré majú byť rozmiestnené pri východnej hranici krajiny, doplnia podľa poľského ministra existujúce radarové systémy a zvýšia poľskú pripravenosť a obranyschopnosť v tomto smere na vyššiu úroveň. Poľsko kupuje systém so všetkou logistikou a všetkými prvkami zabezpečujúcimi jeho fungovanie, pričom kľúčový pre získanie schopností operovať s týmto systémom bude rok 2027, dodal Onet.

„Neposkytujeme tieto veľmi vyspelé systémy každému,“ uviedol americký veľvyslanec Mark Brzezinski. „Svedčí to o úplne základnej dôvere medzi USA a Poľskom,“ povedal a zdôraznil význam prehlbovania americko-poľského partnerstva pre bezpečnosť v strednej a východnej Európe.

Poľsko v posledných rokoch investuje veľké sumy do posilnenia svojej obranyschopnosti. Tempo prezbrojovania poľských vojsk sa výrazne zvýšilo po tom, čo Rusko rozpútalo vojnu proti Ukrajine. Varšava patrí k popredným spojencom Kyjeva. Argumentuje okrem iného tým, že je lepšie poraziť ruské vojská na Ukrajine ako im čeliť na poľských hraniciach, ktoré predstavujú aj hranice Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.

16:05 Neutrálne štáty, ktoré nie sú členmi Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), ale využívajú jeho „ochranný dáždnik", by sa podľa britského ministra obrany mali stať členmi aliancie. Ako informuje portál Politico, Grant Shapps v prejave v Londýne priamo nepoukazoval na európske krajiny, ktoré nie sú v NATO, a teda Írsko, Maltu, Rakúsko a Švajčiarsko, dal však najavo, že Spojené kráľovstvo sa bude usilovať o to, aby sa viac štátov pridalo k obrannému bloku.

Čítajte viac Vlk je za dverami, neutrálne štáty by sa mali pridať k NATO a členovia zvýšiť výdavky na armádu, vyzval Londýn

15:55 Švédsky parlament sa dnes zhodol na ďalšom balíku vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Počas troch rokov severská krajina Ukrajine poskytne pomoc v celkovej výške 75 miliárd švédskych korún (zhruba 6,5 miliárd eur). Premiér Ulf Kristersson to povedal vo videu na platforme X. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj Švédsku za balík podpory poďakoval.

„V záujme zvýšenia švédskej podpory Ukrajine a udržania dlhodobej perspektívy sa švédske vládne strany a (strana) Švédski demokrati zhodli na balíku vojenskej pomoci pre Ukrajinu na roky 2024 až 2026,“ uviedli švédske úrady. Suma 75 miliárd švédskych korún bude podľa nich do troch rokov rovnomerne rozdelená. Celková výška švédskej pomoci napadnutej krajine tak dosiahne viac ako 100 miliárd švédskych korún.

Zelenskyj na svojom profile napísal, že rozhodnutie Švédska vypovedá o skutočnej solidarite škandinávskej krajiny s Ukrajinou v jej „boji za slobodu“. „Ukrajina bojuje nielen za seba, ale aj za mier a stabilitu v celej Európe,“ uviedol ukrajinský prezident.

Súčasťou balíka by podľa Kristerssona mala byť vojenská technika, finančné príspevky aj finančná podpora na nákup vojenského vybavenia. Švédska vláda podotkla, že balík pomoci môže zaťažiť financie severskej krajiny aj po roku 2026.

15:40 Jeden policajt prišiel o život pri ruskom útoku dronmi v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Oznámil to ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko.

„Rusko v (meste) Vovčansk strieľalo na policajné auto v čase evakuácie,“ uviedol Klymenko v aplikácii Telegram. Spresnil, že vo vozidle boli dvaja policajti, ktorí sa zúčastňovali na záchrane civilistov. Auto zasiahol tzv. FPT (first person view) dron. „Druhý policajt utrpel zranenia,“ dodal Klymenko v Telegrame.

Barbarstvo: Ruský útok mierený na záchranárov

VAROVANIE: Zábery nie sú vhodné pre slabšie povahy.

Fotogaléria 9 fotiek

+6

15:15 Neutrálne štáty, ktoré nie sú členmi Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), ale využívajú jeho „ochranný dáždnik", by sa podľa britského ministra obrany mali stať členmi aliancie. Ako informuje portál Politico, Grant Shapps v prejave v Londýne priamo nepoukazoval na európske krajiny, ktoré nie sú v NATO, a teda Írsko, Maltu, Rakúsko a Švajčiarsko, dal však najavo, že Spojené kráľovstvo sa bude usilovať o to, aby sa viac štátov pridalo k obrannému bloku.

Čítajte viac Vlk je za dverami, neutrálne štáty by sa mali pridať k NATO a členovia zvýšiť výdavky na armádu, vyzval Londýn

13:42 Ruské vojská dobyli dedinu Kliščijivka ležiacu na východe Ukrajiny, ohlásilo dnes ruské ministerstvo obrany. Ukrajinský generálny štáb dnes v rannom hlásení podľa médií uviedol, že ruské útoky pri dedine pokračujú, ale ukrajinskí vojaci ich odrážajú a situáciu kontrolujú.

K tvrdeniu ruského ministerstva o dobytí dediny sa ukrajinské velenie doteraz nevyjadrilo, napísal server Meduza a pripomenul, že o ovládnutí dediny, nazývanej rusky „Kleščejevka“, o deň skôr písali ruskí provojnoví blogeri. Avšak podľa mapy spravodajského kanála DeepState, blízkeho ukrajinskej armáde, je Kliščijivka naďalej v ukrajinských rukách, upozornila ruská redakcia BBC.

Pripomenula, že obec, označovaná za „kľúče od Bachmutu“ vzhľadom na kopce, z ktorých možno ovládať prístupy k mestu, sa ocitla v ohnisku bojov na jeseň 2022. V januári 2023 ju ovládli ruskí žoldnieri, vlani na jeseň ju oslobodila ukrajinská armáda v rámci svojej protiofenzívy.

13:15 Na ruských telegramových účtoch sa šíri list vedenia Služby pre raketové delostrelecké zbrane, ktorý reaguje na sťažnosti vojakov. Vyplýva z neho, že Moskva má problémy s presnosťou delostreleckých granátov. Strelci kritizovali, že prachové náplne v munícii majú odlišné váhy a každý granát letí inak.

Čítajte viac Ruská delostrelecká fraška: Prachové náplne rozvrátili bojovú efektivitu

12:35 Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v stredu poprel tvrdenie Spojených štátov, že Rusko vypustilo na nízku obežnú dráhu Zeme družicu, ktorá je pravdepodobne zbraňou schopnou zaútočiť na iné satelity na tejto obežnej dráhe.

Riabkov pripomenul, že Moskva vždy dôsledne odmieta nasadzovanie úderných zbraní na nízku obežnú dráhu Zeme. S odvolaním sa na správy agentúr TASS a Interfax o tom informoval Reuters.

Vyhlásenie Pentagónu v tejto veci Riabkov odmietol ako únik informácií z Washingtonu.

Dodal, že ruský vesmírny program sa vyvíja podľa plánu: uskutočňujú sa štarty kozmických lodí na rôzne účely a do vesmíru sú vynášané zariadenia, ktoré „riešia problém posilnenia obranyschopnosti“ Ruska.

Riabkov reagoval na vyhlásenie hovorcu Pentagónu Patricka Rydera, podľa ktorého sa Spojené štáty domnievajú, že Rusko 16. mája vypustilo na nízkej obežnej dráhe družicu, ktorá by mohla byť zbraňou schopnou zaútočiť na iné satelity na nízkej obežnej dráhe Zeme. Ryder dodal, že družica je na rovnakej obežnej dráhe ako vládny satelit USA.

Čítajte aj USA podozrievajú Rusko, že do vesmíru vyslalo 'zabijácku' družicu

11:43 Rusko v stredu odovzdalo Ukrajine šesť detí vo veku od šesť do 17 rokov. Stretnutie s ich rodinami sa uskutočnilo v Moskve na veľvyslanectve Kataru, ktorý sprostredkoval dohodu o vydaní detí. S odvolaním sa na správu agentúry TASS o tom informovala agentúra Reuters.

Rusko je dlhodobo obviňované, že počas invázie na Ukrajinu odvlieklo na ruské územie stovky detí. Za tieto nútené deportácie bol dokonca na ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú aj ruského prezidenta Vladimira Putina vydaný zatykač Medzinárodným trestným súdom (ICC) v Haagu.

Ukrajina tvrdí, že do Ruska bolo od februára 2022 nelegálne odvedených viac ako 19.000 detí, ktoré sa tam snažia zbaviť ich ukrajinskej identity. Z tohto počtu ich už ruská strana vrátila približne 400.

Čítajte aj Putin pácha genocídu, agresora musia sankcie naozaj bolieť. Europoslanci poslali Moskve tvrdé odkazy

11:39 Pri výbuchu ruskej rakety Iskander na predmestí Pokrovska na východe Ukrajiny bol zranený desaťročný chlapec, jeho rodičia prišli o život. Zranenia utrpel tiež sused, oznámila dnes ukrajinská prokuratúra. Ďalšieho mŕtveho si podľa úradov vyžiadalo ruské ostreľovanie mesta Toreck, rovnako na východe krajiny. Na ruskej strane o jednom mŕtvom a jednom zranenom civilistovi po ukrajinskom nálete na dedinu Beleňkoje informoval gubernátor Belgorodskej oblasti, ktorá susedí s Ukrajinou.

Sedem zranených po ostreľovaní mesta Čuhujiv ruskými raketami hlási Oleh Synehubov, ktorý stojí na čele Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny.

Ruské rakety v Čuhujive podľa Synehubova zasiahli škôlku, ale žiadne dieťa nebolo zranené. Zranenia utrpel jeden muž a šesť žien vo veku od 22 do 77 rokov, dve štyridsiatničky sú v stredne vážnom stave.

10:47 Orli zmenili svoje migračné trasy vedúce cez Ukrajinu tak, aby sa vyhli oblastiam bojov. Niektoré miesta ich výskytu boli pravdepodobne vojnou zničené, uviedla stanica BBC s odvolaním sa na štúdiu britských a estónskych vedcov.

Čítajte viac Orlom hrubozobým hrozí vyhynutie, kvôli vojne na Ukrajine. Menia trasy, aby sa vyhli bojom

10:29 Kanada uvalila ďalšie sankcie na ruských občanov a spoločnosti, ktoré pomáhajú Rusku vo vojne proti Ukrajine. Sankcie sú namierené proti dvom osobám a šiestim lodným firmám, ktoré podľa Ottawy „umožnili nezákonnú prepravu zbraní vrátane balistických rakiet zo Severnej Kórey do Ruska“. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Ottawa tvrdí, že ide o spoločnosti, ktoré sú úzko prepojené s ruskou armádou a podieľajú sa na preprave zbraní. Preto zakázala ich finančné transakcie s Kanaďanmi.

10:15 Ruské ministerstvo obrany navrhuje revíziu hraníc ruských teritoriálnych vôd v Baltskom mori, informovala v stredu agentúra Interfax s odvolaním sa na návrh zákona, ktorý na vládnom webe zverejnila ruská vláda.

Čítajte viac Okupáciou Ukrajiny sa to nekončí. Rusom sa nepozdávajú ani námorné hranice v Balte

9:58 Rusko v utorok po prvýkrát v histórii oznámilo začiatok vojenských manévrov s použitím taktických jadrových zbraní neďaleko Ukrajiny. Podľa Moskvy ide o reakciu na „hrozby“ zo strany Západu.

Čítajte viac Rusko začalo manévre s malými jadrovými zbraňami. Ruský bloger prezradil pointu

9:53 Ukrajinská protivzdušná obrana zničila všetkých 24 dronov Šáhid, ktorými Rusko zaútočilo v noci na stredu. Ako informuje spravodajský web Kyiv Independent, uviedol to veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk.

Ruské údery boli podľa spoločnosti Ukrenerho cielené predovšetkým na zariadenia energetickej infraštruktúry na severovýchode Ukrajiny.

Útok dronmi Rusi podnikli z ruského mesta Primorsko-Achtarsk, ktoré leží na pobreží Azovského mora, z okupovaného Krymu a z ruskej Kurskej oblasti.

Lietadlá, protiraketové jednotky, jednotky elektronického boja a mobilné palebné skupiny ukrajinských vzdušných síl zostrelili ruské drony nad šiestimi ukrajinskými oblasťami, uviedol Oleščuk.

9:18 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 496 370 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 300 vojakov, šesť tankov, 22 bojových obrnených vozidiel či 41 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 611 tankov, 14 721 bojových obrnených vozidiel, 17 442 vozidiel a palivových nádrží, 12 820 delostreleckých systémov, 1 077 odpaľovacích raketových systémov, 812 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 354 lietadiel, 10 346 dronov, 2 208 striel s plochou dráhou letu, 27 lodí, jednu ponorku a 2 090 kusov špeciálnej techniky.

8:35 Európska komisia oznámila, že Ukrajina dostane prvé peniaze zo zisku zo zmrazených aktív Ruska v Európskej únii už v júli tohto roka. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to výkonný podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

Lotyšský politik privítal oficiálne utorňajšie rozhodnutie Rady Európskej únie, ktoré odblokuje použitie mimoriadnych výnosov z aktív Ruskej centrálnej banky v EÚ. Predstavitelia členských krajín Európskej únie túto iniciatívu schválili ešte 8. mája, pričom sa očakáva, že ročné tržby budú predstavovať približne 2,5 až tri miliardy eur.

Čítajte viac Americké spravodajské služby varujú, že Putin by mohol zvrátiť vývoj vojny

„Rýchlosť zostáva základom a Komisia bude naďalej vyvíjať maximálne úsilie, aby umožnila uskutočnenie prvej platby už v júli,“ vyhlásil Dombrovskis.

Ako už Rada EÚ informovala, 90 % očakávaných príjmov sa použije na vojenské účely na podporu obrany Ukrajiny a zvyšných 10 % pôjde na obnovu a rekonštrukciu Ukrajiny.

7:44 Ak budú na Ukrajinu vyslaní francúzski vojaci, Rusko prijme odvetné opatrenia nielen v politickej rovine. Varoval v stredu vedúci sekcie pre Európu na ruskom ministerstve zahraničných vecí Arťom Studennikov citovaný ruskou tlačovou agentúrou RIA, ktorej správu prevzala agentúra Reuters.

Studennikov nešpecifikoval, aké opatrenia Rusko prijme, ale uviedol, že Moskva pred nimi varovala Paríž. Dodal, že vyslanie francúzskych vojakov na Ukrajinu zvýši riziko stretu dvoch jadrových mocností. Francúzska armáda sa zároveň „stane legitímnym cieľom“ pre ruskú armádu.

Ruský diplomat súčasne podotkol, že aj keď „stále bojovnejšia rétorika“ francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona nenachádza širokú podporu medzi spojencami v EÚ a NATO a odmieta ju aj väčšina Francúzov, Moskva nemôže nebrať takéto vyhlásenia vážne.

Studennikov však súčasne vyjadril nádej, že vo vládnucich kruhoch Francúzska prevládne „ak nie zdravý rozum, tak aspoň pud sebazáchovy“. „Tak či onak, sme pripravení na akýkoľvek vývoj udalostí,“ uzavrel Studennikov.

Prezident Macron začiatkom mája v rozhovore pre týždenník The Economist povedal, že nevylučuje možnosť vyslania vojakov na Ukrajinu, ak Rusko prelomí frontovú líniu a ak takáto požiadavka príde z Kyjeva.

S týmto prístupom Francúzska podľa neho súhlasilo „veľa krajín EÚ“.

6:30 Ukrajinskí vojaci, ktorí obsluhujú húfnicu v Charkovskej oblasti neďaleko ruských hraníc, nepretržite pracujú na zastavení vpádu ruských jednotiek a konečne na to dostávajú náboje, píše agentúra Reuters.

Ukrajinských obrancov niekoľko mesiacov obmedzoval nedostatok delostreleckých granátov a iných zbraní, keďže Kongres USA zadržiaval vojenskú pomoc v miliardách dolárov. Ako argumentovali zákonodarcovia vo Washingtone, ruské sily využívali túto výhodu v prvých líniách a tlačili sa vpred na východnom fronte.

S balíkom pomoci vo výške 61 miliárd dolárov, ktorý Kongres minulý mesiac neskoro schválil, ukrajinskí strelci tvrdia, že ochromujúci nedostatok zbraní sa začína zmierňovať, uviedla agentúra Reuters.

Ukrajinskí vojaci v severných okresoch Charkovskej oblasti tvrdia, že boje sú intenzívnejšie ako počas ich predchádzajúceho pôsobenia v Bachmute, meste na východe Ukrajiny, ktoré minulý rok obsadilo Rusko a mesiace bojov ho premenili na trosky.

„Je to 24 hodín denne, 7 dní v týždni, ich pechota stále prichádza, my stále bojujeme s ich útokmi. Aspoň sa o to snažíme. Vždy, keď je to možné, dáme ich ‚dole‘,“ povedal Pavlo, strelec 92. ukrajinskej samostatnej útočnej brigády obsluhujúcej húfnicu.

„Predtým sme boli umiestnení v oblasti Bachmutu, teraz nás presunuli sem. Je to tu oveľa "horúcejšie“. Nemali sme tam náboje. Tu aspoň máme náboje, začali ich dodávať. Máme čím bojovať," uviedol pre Reuters.

Ruské sily prenikli cez hranicu začiatkom tohto mesiaca a tvrdia, že dobyli asi tucet dedín. Mesto Vovčansk, 5 km za hranicou, zostáva ústredným bodom invázie. Ukrajinské sily kontrolujú asi 60 % mesta a bojujú od domu k domu, aby odrazili ruské útoky. V stávke je veľa – dobytie Vovčanska by bolo pre Rusko najvýznamnejším ziskom od spustenia útoku. Charkov, druhé najväčšie mesto Ukrajiny, je vzdialené 70 km.

„Vidíme ich kráčať po ceste, 5 km od Šebekina,“ povedal veliteľ delostreleckej jednotky brigády Vitalij s odkazom na mesto na ruskej strane hranice.

„Vidíme, ako kráčajú pešo na svoje pozície. Keď sa pohybujú, samozrejme sa ich snažíme zasiahnuť, aby sme spôsobili maximálne straty.“

Vitalij je presvedčený, že munícia bude prichádzať, pretože si každý uvedomuje, aké dôležité je držať svoju líniu. „Áno, dostaneme muníciu, pretože stojíme proti veľkej a vážnej nepriateľskej skupine,“ povedal.

„Ak teraz dokážeme, že sme schopní v takejto extrémnej situácii zastaviť nepriateľský rozsiahly útok na Charkov a Charkovskú oblasť, nepriateľ sa neodváži pomyslieť na útok na Kyjev, Černihiv, Sumy alebo Poltavu,“ dodal pre Reuters.