Americké himarsy sa triafajú. Do zbraní i psychiky Rusov
Foto: SITA/AP, Aaron Favila
Trvalo to krátko, iba pár dní, kým Kyjev využil novú situáciu po tom, čo mu Washington a ďalší spojenci koncom minulého týždňa povolili používať dodané zbrane aj proti vojenským cieľom na území Ruska.
Podľa telegramového kanála Dosie špiona Ukrajinci v pondelok pomocou salvového raketometu HIMARS zničili najmenej dve odpaľovacie zariadenia a niekoľko pomocných vozidiel systému protivzdušnej obrany S-300/S-400 v Belgorodskej oblasti. Hoci primárne ide o obranný systém s raketami zem-vzduch, Rusi ho používajú aj v modalite zem-zem pri ostreľovaní prihraničnej ukrajinskej Charkovskej oblasti. Práve v tomto regióne otvorili Rusi na jar nový front, keď šéf Kremľa prikázal, že sa z neho má stať sanitárna zóna.
„Geolokalizované snímky zverejnené 3. júna ukazujú dve zničené odpaľovacie zariadenia a poškodené veliteľské stanovište ruskej protivzdušnej obrany systému S-300/400 v poli východne od Kiseľova (severne od mesta Belgorod),“ napísali vo svojej pravidelnej zvodke analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).
„Systém protivzdušnej obrany S-300/400 sa nachádzal približne 60 kilometrov od súčasnej frontovej línie na severe Charkovskej oblasti a viac ako 80 kilometrov od mesta Charkov, čo je v dosahu systému HIMARS, ale presahuje dosah iných systémov, ktoré ukrajinské sily používajú pri nanášaní úderov na Belgorodskú oblasť,“ poznamenáva ISW.
Tucet krajín v uplynulých dňoch čiastočne alebo úplne uvoľnil Ukrajine ruky na používanie západných zbraní pri útokoch na vojenské ciele na ruskom území. Umožnili tak ukrajinským silám využívať systémy poskytované Západom na zasiahnutie ruských palebných postavení v pohraničných oblastiach Ruska i vo vzdušnom priestore.
Ruským bojovým lietadlám ostreľujúcim Charkov doteraz prakticky nič nehrozilo, keďže masívne používané kĺzavé bomby odpaľujú z hĺbky ruského vzdušného priestoru a ony potom už samy doletia do cieľa. „Predsunuté sklady zbraní, paliva, miesta sústredenia vojakov a techniky v Belgorodskej oblasti sa tak dostali do cieľovej zóny – predtým boli v bezpečí pre americký zákaz,“ vysvetlil pre telegramový kanál Možem objasniť vojenský analytik Jan Matvejev.
Po prste celú ruku?
Washington však Kyjevu rozviazal ruky iba čiastočne. Ukrajinci naďalej nesmú proti cieľom na ruskom území používať strely ATACMS, ktoré majú dosah až 300 kilometrov. Povolené majú raketomety HIMARS, no tie majú dostrel iba okolo 80 kilometrov. Ukrajinci sa navyše musia obmedziť na miesta, ktoré sú z vojenského hľadiska podstatné pre súčasnú ruskú ofenzívu v Charkovskej oblasti. Útoky na vzdialenejšie ciele v hĺbke ruského územia USA Ukrajine naďalej zakazujú.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa cez víkend poďakoval šéfovi Bieleho domu Joeovi Bidenovi za čiastočné uvoľnenie doterajších obmedzení, no zdôraznil, že „to nestačí“. Podľa neho je potrebné rozšíriť pásmo v Rusku, na ktoré budú môcť Ukrajinci páliť z amerických zbraní.
Šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba v pondelok potvrdil, že Kyjev žiada o rozšírenie rozsahu použitia západných zbraní. „Nie je to stopercentné povolenie. Sú s ním spojené určité pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať,“ citovala agentúra AFP Kulebu, ktorý dodal: „Budeme pokračovať v spolupráci s našimi spojencami na rozšírení rozsahu uplatňovania.“
Biely dom Kyjevu nevyčíta, že po podanom prste žiada celú ruku. „Myslím si, že nikto by nemal byť šokovaný, že Zelenskyj je na jednej strane vďačný a na druhej strane naďalej propaguje svoju vec,“ citoval spravodajský portál rozhlasovej stanice Hlas Ameriky Johna Kirbyho, poradcu Bieleho domu pre komunikáciu v oblasti národnej bezpečnosti. „Kto môže viniť prezidenta Zelenského za to, že chce viac prostriedkov a viac príležitostí na použitie týchto prostriedkov? Koniec koncov, jeho krajina je naďalej vystavená útokom, najmä uprostred terajšieho rázneho úsilia Ruska ohroziť Charkov, jedno z najdôležitejších miest na severe Ukrajiny,“ povedal Kirby.
Predstaviteľ Bieleho domu nevylúčil v budúcnosti rozšírenie povolenia pre Ukrajinu. "Na každom kroku tejto vojny, ako sa menila, menili sa podmienky na bojisku, aj my sme sa vyvíjali a menili našu podporu Ukrajine… Uvidíme, ako sa situácia vyvinie a čo budú Ukrajinci potrebovať,“ poznamenal Kirby a dodal: "V týchto rozhovoroch s Ukrajincami budeme pokračovať. Od potrieb Ukrajiny sa neodvrátime. Budeme pokračovať v rozvíjaní našej podpory v závislosti od vývoja situácie na bojisku.“
Slabosťou sa pohŕda
Podľa vojenského analytika Matvejeva je paľba západnými zbraňami na prihraničnú Belgorodskú oblasť veľkou ranou pre reputáciu šéfa Kremľa Vladimira Putina. „Putin bojuje proti NATO už toľko rokov a napokon sa dostal do bodu, keď zbrane NATO zasahujú vojenské ciele v Rusku a Rusko nemá možnosť reagovať na samotné NATO. Čo je to, ak nie víťazstvo veľkého geopolitika?“ ironicky poznamenáva vo svojom telegramovom kanáli.
Matvejev pripúšťa, že zrušenie západných obmedzení ho svojou rýchlosťou prekvapilo. „Zrejme Putinov nešikovný pokus o útok na Charkov západných politikov vážne vystrašil. Výsledkom je, že namiesto sanitárnej zóny dostane Putin raketové útoky na vojenské letiská,“ predpovedá na Telegrame.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Politický analytik Abbas Galliamov predpokladá, že nová situácia môže oslabiť domácu podporu Putinovho režimu. „Údery Ukrajinských ozbrojených síl hlboko na ruskom území sú účinné nielen z vojenského hľadiska, ale aj z pohľadu ovplyvňovania verejnosti. Deň čo deň dokazujú neschopnosť ruskej armády postaviť sa nepriateľovi spôsobom, ktorý Rusi očakávajú, čím podkopávajú legitimitu režimu,“ napísal bývalý pisateľ Putinových prejavov na Telegrame.
„Okolo porazenej mocnosti sa nedá zomknúť. V autoritárskej spoločnosti sa sila rešpektuje a slabosťou sa pohŕda. Nie nadarmo sa hovorí, že víťazstvo má veľa otcov, kým porážka je vždy sirota,“ dodal v exile pôsobiaci analytik.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ