840. deň: Ruská protivzdušná obrana sa nevie brániť: Koordinovaný raketový úder na Kryme zničil ďalšie systémy S-400 a S-300

Čítajte viac 839. deň: Kyjev údajne zasiahol pozície na odpaľovanie rakiet v Rusku, útokov na Charkov ubudlo

22:23 Štáty skupiny G7 sa predbežne dohodli, že Ukrajine do konca tohto roku zabezpečia 50 miliárd dolárov, ktoré získajú s pomocou zmrazených ruských aktív. S odvolaním na predstaviteľa kancelárie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o tom v stredu informovala agentúra AFP, uvádza TASR.

Čítajte viac Lídri G7 sa dohodli - Ukrajina dostane 50 miliárd dolárov, pomôžu ruské aktíva

22:00 Americký prezident Joe Biden a jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj podpíšu vo štvrtok v úvodný deň summitu skupiny G7 v Taliansku bilaterálnu bezpečnostnú dohodu. Novinárom to v stredu počas letu do Talianska oznámil Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. Informovala o tom agentúra DPA.

Podobné dohody s Ukrajinou už uzavrelo 15 krajín. Sullivan neposkytol podrobnosti o obsahu dohody, zdôraznil však, že nebude obsahovať záväzok nasadenia amerických vojakov na obranu Ukrajiny.

Ako Sullivan naznačil, v dohode bude zakotvené, že vláda USA bude spolupracovať s Kongresom na hľadaní cesty k „udržateľnej“ podpore pre Ukrajinu. Konkrétne sumy sa v dokumente podľa neho neuvádzajú.

Bilaterálnu bezpečnostnú dohodu s Kyjevom označil Sullivan za „most“ k možnému členstvu Ukrajiny v NATO. „Tento most je o tom, že pomôžeme Ukrajine získať spôsobilosti, ktoré potrebuje pre svoju vlastnú bezpečnosť a pre udržanie svojej suverenity a územnej celistvosti,“ konštatoval Sullivan. Dodal, že „podpisom zároveň vyšleme Rusku signál o našej odhodlanosti“.

21:26 Za dôveryhodné označil v stredu americký Biely dom správy, že Rusko dáva na adopciu deti unesené z Ukrajiny. Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan tento postup označil za „opovrhnutiahodný a otrasný“. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

„Tieto ukrajinské deti patria k svojim rodinám na Ukrajinu. Rusko vedie vojnu nielen proti ukrajinskej armáde, ale aj proti bežným Ukrajincom… Ako povedal prezident (Joe Biden), Rusko sa na Ukrajine dopúšťa vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Naďalej budeme stáť pri Ukrajincoch a pomáhať im v obrane proti barbarskej vojenskej agresii Ruska,“ dodal.

Britský denník Financial Times (FT) v stredu napísal, že štyri deti, ktoré boli unesené z Ukrajiny do Ruska na začiatku vojenskej invázie, boli pravdepodobne ponúknuté na adopciu prostredníctvom webovej stránky napojenej na vládu v Moskve.

20:54 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu pricestoval do Saudskej Arábie na vopred neohlásenú návštevu. Stretol sa s tamojším korunným princom Muhammadom bin Salmánom, informovali saudské médiá, na ktoré sa odvoláva agentúra AFP.

Zelenského na letisku v prístavnom meste Džidda privítali saudskoarabskí predstavitelia vrátane poradcu pre národnú bezpečnosť a veľvyslanca na Ukrajine

Saudskoarabské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo na sociálnej sieti X fotografie zo stretnutia Zelenského a princa Muhammada, detaily tejto schôdzky však bezprostredne známe neboli.

20:24 Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall bude svoje bojové vozidlo pechoty (BVP) Lynx vyrábať aj na Ukrajine. Príslušné vyhlásenie o úmysle bolo podpísané počas dvojdňovej konferencie o obnove Ukrajiny, ktorá sa v stredu skončila v Berlíne. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na oznámenie Rheinmetallu.

Šéf Rheinmetallu Armin Papperger uviedol, že jeho spoločnosť chce Lynx začať vyrábať na Ukrajine čo najskôr. Tento rok navyše plánuje dodať Kyjevu prvé BVP Lynx, ktoré sa v súčasnosti vyrábajú v Nemecku a Maďarsku.

Podľa hovorcu Rheinmetall výrobu prevezme spoločný podnik Rheinmetall Ukrainian Defence Industry. Rheinmetall v ňom má podiel 51 percent, 49 percent patrí ukrajinskej štátnej spoločnosti UDI.

19:51 Na najmenej osem stúpol v stredu počet obetí ruského raketového útoku na mesto Kryvyj Rih na juhu Ukrajiny. Viac než dve desiatky ďalších osôb utrpeli zranenia, uviedli tamojší predstavitelia. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil videozáznam zachytávajúci miesto útoku v jeho rodnom meste, na ktorom bolo vidieť záchranárov prehľadávajúcich trosky a pátrajúcich po možných preživších.

„Počet obetí stúpol na osem, 21 ľudí vrátane dvoch detí utrpelo zranenia. Ďalší štyria ľudia sú nezvestní,“ uviedol na sociálnych sieťach ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko.

19:42 Severoatlantická aliancia (NATO) sa pripravuje na prevzatie úlohy koordinátora dodávok zbraní pre Ukrajinu od Spojených štátov. V stredu to oznámil generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg, informovala agentúra Reuters.

„Očakávam, že ministri (obrany členských krajín Aliancie) schvália plán, podľa ktorého bude NATO viesť koordináciu bezpečnostnej pomoci a výcviku pre Ukrajinu,“ uviedol Stoltenberg. Dvojdňové ministerské stretnutie v Bruseli sa začína vo štvrtok.

Spojenci budú zároveň diskutovať o prispôsobení svojich jadrových kapacít súčasnej bezpečnostnej situácii. Podľa Stoltenberga sa v posledných mesiacoch objavila nebezpečná rétorika aj manévre zahŕňajúce jadrové zbrane zo strany Ruska, zatiaľ čo Čína taktiež modernizuje svoje jadrové kapacity.

19:07 Spojené štáty rozšírili svoj sankčný zoznam o ďalších vyše 300 fyzických a právnických osôb v Rusku aj v iných krajinách, ktoré Moskve pomáhajú pokračovať vo vojne na Ukrajine a vyhýbať sa sankciám. Na svojej webstránke to v stredu oznámilo americké ministerstvo financií, informuje TASR.

Americké veľvyslanectvo v Moldavsku medzičasom informovalo, že USA zaviedli sankcie aj na proruskú guvernérku moldavského regiónu Gaugazsko Jevgeniju Guculovú za prepojenia na oligarchu na úteku Ilana Šora.

Na sankčný zoznam USA pribudla okrem iných aj Moskovská burza, ktorá v reakcii uviedla, že prestáva obchodovať s devízami v dolároch a eurách. Sankcie sa zamerali na spoločnosti a jednotlivcov tretích strán vrátane desiatok dodávateľov elektroniky i polovodičov v Rusku, Číne, na Blízkom východe, v Európe, Afrike aj Karibiku.

Americké ministerstvo navyše oznámilo upravenie už uvalených sankcií na dve ruské banky – VTB a Sberbank -, aby zahŕňali ich pobočky a dcérske spoločnosti v ďalších štátoch vrátane Číny, Indie a Kirgizska.

18:00 Na Konferencii o obnove Ukrajiny v Berlíne Slovensko potvrdilo, že chce podporovať Ukrajinu v jej obnove a európskej integrácii. Uviedol to vo svojom vystúpení podpredseda vlády SR pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Peter Kmec.

Čítajte viac Kmec: Slovensko podporí Ukrajinu pri jej obnove aj integrácii do EÚ

17:58 Najmenej sedem obetí na životoch a 20 zranených si v stredu vyžiadal ruský raketový útok na juhoukrajinské mesto Kryvyj Rih, oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Každý deň a každú hodinu ruský teror dokazuje, že Ukrajina by mala spoločne so svojimi partnermi posilniť protivzdušnú obranu,“ napísal na platforme Telegram Zelenskyj, ktorý sám pochádza z Kryvého Rihu.

Prezident zverejnil aj videozáznam, na ktorom hasiči bojujú s plameňmi a záchranári zdvíhajú z trosiek betónový blok. Jedného muža odtiaľ vynášali na nosidlách. Južné velenie ukrajinských ozbrojených síl v súvislosti s raketovým útokom Ruska na Kryvyj Rih spresnilo, že poškodená je administratívna budova a bytovka. (reuters, tasr)

16:13 Nemecký minister obrany Boris Pistorius chce úpravou existujúceho modelu dobrovoľnej vojenskej služby výrazne posilniť početný stav nemeckej armády. Navrhuje, aby všetci muži po dosiahnutí veku 18 rokov povinne vypĺňali dotazník o záujme slúžiť v ozbrojených zložkách, časť z nich by potom armáda pozvala na odvodné konanie. Pistorius si od toho sľubuje, že k súčasným asi 10-tisíc dobrovoľníkom ročne by armáda získala ďalších 5000 ľudí. Pre ženy bude opýtanie dobrovoľné, prípadné zmeny v budúcnosti ale minister nevylúčil.

Pistorius už vlani v lete hovoril o tom, že bundeswehr, ako sa nemecká armáda nazýva, má ťažkosti s náborom nových príslušníkov. Pre armádu je to palčivý problém vzhľadom na súčasnú bezpečnostnú situáciu v Európe, keď európski predstavitelia vrátane Nemcov nevylučujú stret s Ruskom. Nemecko po ruskej invázii na Ukrajinu spustilo rozsiahlu modernizáciu armády, problémom však zostáva personál.

Nemecká armáda má teraz asi 181.000 vojakov, cieľom je však zvýšiť stav najmenej o 20-tisíc ľudí. Potrebné je tiež vytvoriť rezervu, ktorú dnes Pistorius vyčíslil na ďalších 200-tisíc ľudí. V Nemecku, ktoré má zhruba 84 miliónov obyvateľov, sa ročne dobrovoľne k vojenskej službe hlási 10-tisíc ľudí, čo je podľa ministerstva príliš málo.

Čítajte aj Nemci sa do armády nehrnú. Berlínu chýba 20-tisíc vojakov, prvé dni výcviku nezvládne tretina kadetov

16:00 Skupina bohatých krajín G7 tento týždeň na summite v Taliansku vyzve Čínu, aby prestala pomáhať Rusku v jeho agresii proti Ukrajine. Podľa agentúry Bloomberg to vyplýva z pracovnej verzie spoločného vyhlásenia. Pripravovaná výzva nadväzuje na dlhotrvajúce podozrenie Západu, že Peking poskytuje Rusku technológie, ktoré možno použiť aj pri výrobe zbraní.

Spojenci Ukrajiny na čele s Európskou úniou a Spojenými štátmi sa snažia Moskvu od výrobkov s vojenským použitím odstrihnúť neustále rozširovanými sankciami. Dlhodobo pritom dávajú najavo, že Čína tieto sankcie pomáha obchádzať. Americké tajné služby v nedávnej správe uviedli, že od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 viac ako trojnásobne vzrástol čínsky vývoz výrobkov s dvojakým použitím smerujúci do Ruska.

„Pokračujúca čínska podpora ruského obranného priemyslu má významné a ďalekosiahle bezpečnostné dôsledky,“ uvádza podľa Bloombergu návrh spoločného vyhlásenia G7. Text sa pred publikáciou môže zmeniť.

Čínske ministerstvo zahraničia na informáciu reagovalo vyhlásením, že G7 by mala presadzovať znižovanie napätia namiesto „nepodloženého obviňovania strany, ktorá nie je aktérom konfliktu“. Peking tvrdí, že vojenské technológie Rusom nedodáva, zároveň ale kritizuje západné sankcie, rozvíja hospodársku spoluprácu s Ruskom a jeho agresiu voči susednej krajine odmieta odsúdiť.

Čítajte aj Čína dodáva Rusku zbrane, máme dôkazy. NATO sa musí zobudiť, vyhlásil britský minister obrany

15:05 Ukrajinská armáda hlási zasiahnutie troch ruských protilietadlových systémov S-300 a S-400 rozmiestnených na Moskvou anektovanom ukrajinskom polostrove Krym v noci na dnes. O podobnom zásahu tamojších ruských protivzdušných komplexov informovali ukrajinské ozbrojené sily aj v pondelok, poznamenala agentúra Reuters.

„Tentoraz bol vykonaný skupinový raketový úder na jeden nepriateľský protilietadlový systém S-300 blízko Belbeku a na dva protilietadlové systémy S-400 neďaleko Belbeku a Sevastopolu,“ uviedol ukrajinský generálny štáb na facebooku, kde tiež tvrdí, že sa podarilo zničiť dva radary systémov S-300 a S-400. Informácie o treťom radare sa spresňujú, dodalo velenie ukrajinskej armády. Informuje zároveň o detonáciách munície na zasiahnutých miestach.

Moskva sa k tvrdeniu Kyjeva nevyjadrila. Rusmi dosadený gubernátor Sevastopolu Michail Razvožajev podľa ruskojazyčného webu stanice BBC v utorok večer uviedol, že ruská protivzdušná obrana odrazila ukrajinský vzdušný útok a zničila všetky útočiace zbrane ešte na oblohe. Nikto podľa neho nebol zranený a nie sú ani škody.

13:40 Moskva vyzýva na okamžité prepustenie Rusky zatknutých v Dánsku kvôli podozreniu z napomáhania nemenovanej zahraničnej tajnej službe s pôsobením v krajine. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová dnes v reakcii na prípad tvrdila, že dánske úrady nepredložili žiadne dôkazy o nezákonných aktivitách ženy.

„Veľvyslanectvo Ruska v Dánsku požiadalo dánske úrady o okamžité prepustenie krajanky a je pripravené jej poskytnúť nevyhnutné konzulárne služby,“ uviedla Zacharovová vo vyjadrení zverejnenom na webe ruskej diplomacie. Ruský veľvyslanec v Kodani Vladimir Barbin podľa agentúry AP odsúdil zadržanie ženy ako „drzú a nehanebnú provokáciu dánskych bezpečnostných služieb“ s cieľom zastrašiť Rusov.

Dánska bezpečnostná a spravodajská služba (PET) v utorok informovala o zadržaní ruskej občianky žijúcej v Dánsku pre podozrenie, že umožňovala operovať v krajine zahraničnej tajnej službe. Podľa agentúry AP sa to týka aj pomoci pri propagandistických aktivitách zahraničnej rozviedky.

Čítajte aj Sabotáže v Európe: ruské tajné služby si to chcú rozdať so Západom v treťom kole

13:17 Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj zdôraznil, že obranné sily potrebujú dosiahnuť prevahu nad Rusmi, znížiť straty a čo je najdôležitejšie, zmeniť svoju obrannú a útočnú psychológiu, čo bude rozhodujúci krok k víťazstvu. Syrskyj to uviedol na sociálnych sieťach.

„Za týchto okolností je pre nás nevyhnutné držať svoje línie a pozície, zabrániť prielomu v obrane a maximalizovať devastáciu nepriateľskej živej sily a vybavenia,“ vyhlásil Syrskyj.

Za týmto účelom sa ukrajinské vojenské vedenie podľa Syrského zameriava na zlepšenie kvality výcviku jednotiek, ktoré prechádzajú bojovou koordináciou. To zahŕňa boj proti ruským bezpilotným lietadlám a obranu proti nim, pohyb na bojisku, používanie zariadení na elektronický boj, evakuáciu ranených a mnoho ďalších otázok týkajúcich sa moderného boja.

„Iba technologická prevaha a výcvik našich jednotiek nám zabezpečia úspech na bojisku,“ skonštatoval Syrskyj.

Čítajte aj Syrskyj: Ukrajinci sa zahryzli do krajiny, no Rusov je násobne viac. Putin chce ovládnuť Časiv Jar do osláv 9. mája

12:55 „Maďarsko dnes dalo jasne najavo, že nebude blokovať rozhodnutia NATO, ktoré sa síce líšia od nášho hodnotenia situácie, ale ktoré zdieľa a obhajuje zvyšok aliancie,“ povedal maďarský premiér Viktor Orbán na tlačovej konferencii. Dodal, že sa mu od Stoltenberga dostalo uistenia, že Budapešť nebude musieť Ukrajine poskytovať finančné prostriedky ani tam vysielať personál.

„Dohodli sme sa dnes s premiérom, že Maďarsko nebude blokovať ostatných spojencov, aby sa dohodli na prísľube finančnej podpory pre Ukrajinu a na vedúcej úlohe NATO pri koordinácii podpory Ukrajiny,“ uviedol Stoltenberg, ktorý tiež podľa agentúry AP uviedol, že Maďarsko sa na týchto aktivitách podieľať nebude. NATO prijíma všetky rozhodnutia na základe konsenzu, čím dáva každému z 32 spojencov právo veta, pripomenula AP.

Foto: SITA/AP, Zoltan Mathe

NATO, Jens Stoltenberg, Viktor Orbán Maďarský premiér Viktor Orbán a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na tlačovej konferencii po stretnutí v sídle vlády v Budapešti, Maďarsko, 12. júna 2024.

Generálny tajomník NATO zamieril do Budapešti deň po summite predstaviteľov deviatich krajín z východného krídla Severoatlantickej aliancie v lotyšskej Rige, teda krajín takzvaného Bukurešťského formátu (B9), ktorého sa maďarský prezident nezúčastnil, hoci je jeho krajina členom tohto zoskupenia.

Čítajte aj B9 vrátane Slovenska rokuje o vylúčení Maďarska, pôvodný formát zrejme skončí. Spoločnú deklaráciu stopla Budapešť

12:10 Počet krajín a organizácií, ktoré potvrdili svoju účasť na samite o mieri na Ukrajine, klesol z 93 na 78. Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na rozhlasovú stanicu Slobodná Európa a niekoľkých nemenovaných diplomatov EÚ.

Mierový samit sa bude konať vo švajčiarskom Bürgenstocku nad Vierwaldstattským jazerom 15. až 16. júna. Kyjev uviedol, že začiatkom júna 107 krajín a medzinárodných organizácií potvrdilo svoju účasť, zatiaľ čo Bern neskôr oznámil len 90 účastníkov. Jeden zo zdrojov nevylúčil, že zoznam krajín, ktoré sa zúčastnia na samite, sa môže opäť rozrásť. Zostáva nejasné, ktoré krajiny prehodnotili svoju účasť.

11:50 Maďarsko nebude blokovať rozhodnutie NATO o poskytovaní podpory Ukrajine, povedal dnes podľa agentúry Reuters maďarský premiér Viktor Orbán pri návšteve generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga v Budapešti. Šéf NATO zdôraznil, že na podporu Ukrajiny, ktorá sa už tretím rokom bráni ruskej vojenskej agresii, nebudú použité maďarské finančné prostriedky ani personál.

Stoltenberg podľa agentúry AFP pripravuje pred júlovým summitom NATO vo Washingtone plán na väčšiu úlohu aliancie pri koordinácii dodávok zbraní Kyjevu a pri výcviku ukrajinských vojakov. Maďarsko sa predtým proti tejto vízii ohradilo a tvrdilo, že by to mohlo aliancii zatiahnuť do vojny s Ruskom.

Čítajte aj Západ sa pripravuje na vojnu proti Rusom. Načo? Moskva nedokáže poraziť ani Ukrajinu, vyhlásil Orbán

V NATO podľa ruskojazyčného webu stanice BBC rastie znepokojenie v súvislosti s postojom Budapešti k vojne na Ukrajine. Orbán je jediným európskym lídrom, ktorý udržiava úzke vzťahy s režimom ruského vodcu Vladimira Putina, na ktorého rozkaz ruská armáda vo februári 2022 začala rozsiahlu inváziu do susednej krajiny.

11:45 Ruské úrady dali na adopciu ukrajinské deti, ktoré boli násilne unesené a zavlečené do Ruska v prvých mesiacoch plnohodnotnej invázie vo februári 2022. Informuje o tom denník The Financial Times (FT), ktorý deti identifikoval na ruskej adopčnej stránke usynovite.ru.

Adopčný web je napojený na Kremeľ. Štyri ukrajinské deti rozpoznali na verejných záznamov, ukrajinských úradov a príbuzných detí, ale aj na základe nástrojov na identifikovanie tvárí.

Zistenia dopĺňajú rastúci počet dôkazov, ktoré podľa Medzinárodného trestného súdu (ICC), ukrajinských vládnych predstaviteľov a právnych expertov poukazujú na vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané Ruskom.

Čítajte aj Putin pácha genocídu, agresora musia sankcie naozaj bolieť. Europoslanci poslali Moskve tvrdé odkazy

Jedno z detí ruské úrady dali na adopciu s novým ruským menom a vekom, ktoré sa líšia od dokumentov vydaných ukrajinskou vládou. Ďalšie dieťa je uvedené s ruskou verziou svojho ukrajinského mena. O ukrajinskom pôvode nie je u žiadneho dieťaťa na adopčnej stránke ani zmienka.

Čítajte aj Občianstvo, alebo teror a deportácia. Rusi sa snažia ničiť Ukrajincom aj identitu

11:25 Holandská vláda poskytne Ukrajine 60 miliónov eur na podporu nákupu a výroby leteckých a námorných dronov. Uviedla to holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

Čítajte aj Ruský bloger upozorňuje na prevahu ukrajinských dronov na bojisku

Na nákup námorných dronov vyčlenia 17,5 milióna eur a ďalších 42,5 milióna eur pôjde na bilaterálne dodávky dronov prostredníctvom Medzinárodnej koalície dronov. Koalícia dronov vznikla v januári tohto roka s cieľom posilniť ukrajinský arzenál bezpilotných lietadiel.

Pod rúškom noci. Na Rusov útočia ukrajinské drony

Fotogaléria 10 fotiek

+7

10:45 Rusko v noci na dnes vykonalo ďalší vzdušný útok na Ukrajinu. Ukrajinské letectvo na platforme Telegram informovalo o zostrelení 29 z 30 ruských striel a dronov. V Kyjevskej oblasti padajúce trosky spôsobili požiar priemyselného objektu, skladu, poškodili súkromný dom, čerpaciu stanicu a garáž, píše server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na ukrajinské úrady. Agentúra Reuters informuje o viacerých zranených v Kyjevskej a Dnepropetrovskej oblasti.

Ruská armáda podľa ukrajinských vzdušných síl vyslala na Ukrajinu v noci na dnes štyri riadené strely Ch-101/Ch-555, jednu balistickú strelu Iskander, jednu hypersonickú strelu Kinžal a 24 útočných dronov typu Šáhid. Ukrajinci zároveň oznámili zostrelenie všetkých týchto útočiacich vzdušných zbraní až na jednu – pri výpočte zlikvidovaných striel nespomínajú Iskander. Kde dopadol, nie je z dostupných informácií známe.

Protivzdušná obrana pracovala v Kyjevskej, Dnepropetrovskej, Záporožskej, Poltavskej, Charkovskej a Vinnyckej oblasti, podotklo ukrajinské letectvo.

10:28 Druhá batéria protivzdušnej obrany od Američanov má na Ukrajinu zamieriť z Poľska, kde chráni rotačné jednotky USA, ktoré sa budú vracať do vlasti, píše The New York Times a dodáva, že na Ukrajine by mohla byť batéria v priebehu niekoľkých najbližších dní. Podľa amerických činiteľov bude rýchlosť dodania systému závisieť od prípadných potrebných úprav.

Aj týmito zbraňami pomáha Západ Ukrajine v boji

Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

Fotogaléria 15 fotiek

+12

9:31 Srí Lanka plánuje zabezpečiť návrat stoviek svojich občanov späť do vlasti z Ukrajiny, kam boli naverbovaní, aby bojovali na ruskej strane. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a DPA.

Podľa srílanskej polície bolo do bojov na Ukrajine naverbovaných pod falošnými prísľubmi najmenej 800 mužov. Rodinní príslušníci zväčša vojakov vo výslužbe pritom naliehajú na srílanskú vládu, aby zariadila ich návrat. V bojoch na Ukrajine údajne zahynulo najmenej 16 Srílančanov a 37 utrpelo zranenia. Vyše desať sa údajne dostalo do ukrajinského zajatia, uviedol parlament.

Srílanský minister zahraničných vecí Ali Sabry o tejto záležitosti hovoril v pondelok počas summitu zoskupenia BRICS v Moskve so svojim ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Srílanský rezort obrany pritom uviedol, že dostal od Ruska uistenie o zastavení náboru Srílančanov do bojov.

V priebehu júna má do Moskvy pricestovať srílanská delegácia, ktorá bude rokovať o vyriešení situácie. Srí Lanka dúfa, že Moskva pomôže pri repatriácii jej občanov.

Podľa srílanskej polície boli Srílančania do bojov na Ukrajine nalákaní pod prísľubmi vysokej mzdy, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje bežné príjmy na Srí Lanke. Okrem toho im boli sľúbené pozemky a možnosť usadiť sa v Rusku za nenáročnú prácu a službu v armáde v nebojových úlohách. V skutočnosti boli poslaní na front a údajne nedostali ani sľubované peniaze.

Srílanská polícia už zadržala dvoch generálov vo výslužbe podozrivých z toho, že boli náborovými agentami pre ruské žoldnierske firmy. Do bojov na Ukrajina sú pritom podľa AFP zapojení aj občania susednej Indie a Nepálu, pričom už bolo potvrdené, že niekoľkí z nich v bojoch zomreli.

Čítajte aj Odišli do Ruska ako robotníci, skončili na ukrajinskom fronte. Kubánski pašeráci verbujú do ruskej armády

9:10 Partizánske hnutie Ukrajincov a Krymských Tatárov Ateš zničilo v Moskovskej oblasti ruskú satelitnú komunikačnú stanicu. Ako referuje web Kyiv Independent, skupina Ateš o tom informovala v stredu na Telegrame. Zverejnila tiež video, na ktorom vidieť príslušníka hnutia, ako nalieva horľavú kvapalinu na komunikačný satelit R-441 Liven, ktorý sa následne vznietil.

K incidentu údajne došlo v okrese Klin v Moskovskej oblasti, približne 85 kilometrov severozápadne od ruskej metropoly. Podľa skupiny Ateš bola komunikačná stanica súčasťou 584. gardového protilietadlového raketového pluku a slúžila ako súčasť systémov protivzdušnej obrany regiónu.

Ateš vo svojom príspevku na sociálnej sieti uviedol, že „systémy protivzdušnej obrany celej Moskovskej oblasti boli oslabené“ v dôsledku útoku. Kyiv Independent nevedel nezávisle overiť tvrdenia a nemohol určiť, kedy k incidentu došlo. Ukrajinská armáda údajný útok nekomentovala.

Čítajte aj Ruských partizánov pribúda, zvrhneme Putinov režim, tvrdia. Kremeľ odpovedá na pokračujúce útoky

8:43 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 980 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 521 830, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 11 obrnených bojových vozidiel pechoty a 46 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 911 tankov, 15 187 obrnených bojových vozidiel pechoty a 13 736 delostreleckých systémov.

8:20 Ukrajinská armáda zostrelila v noci na stredu všetkých 24 dronov, ktoré na jej územie vypustilo Rusko, a päť zo šiestich vypálených rakiet. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Ukrajinská armáda v stredu informovala, že Rusko v stredu skoro ráno útočilo aj na hlavné mesto Kyjev. Z ukrajinskej metropoly ani jej okolia bezprostredne nehlásili nijakých zranených ani materiálne škody, informovala ukrajinská armáda. Protivzdušná obrana údajne zničila všetky rakety aj drony, ktoré sa blížili k hlavnému mestu.

Jedného mŕtveho a troch zranených však v stredu skoro ráno hlásili v dôsledku ukrajinského ostreľovanie z mesta Šebekino v ruskej Belgorodskej oblasti, ktorá leží pri hraniciach s Ukrajinou.

„Muž zomrel na mieste v dôsledku svojich poranení pred príchodom zdravotníkov,“ uviedol gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov. Dodal, že dvaja ľudia, ktorí pri útoku utrpeli zranenia, boli prevezení do nemocnice.

Podľa Gladkova Ukrajina Šebekino ostreľovala niekoľkými raketometmi a poškodených bolo šesť rodinných domov a 11 bytoviek.

Reuters upozorňuje, že informácie nebolo možné nezávisle overiť a Ukrajina sa bezprostredne nevyjadrila.

7:12 Rusko útočilo v stredu skoro ráno raketami a dronmi na Kyjev. Z ukrajinského hlavného mesta ani jeho okolia bezprostredne nehlásili nijakých zranených ani materiálne škody, informovala ukrajinská armáda. TASR o tom píše podľa agentúry Reuters.

Ukrajinská protivzdušná obrana údajne zničila všetky rakety aj drony pri ich priblížení k hlavnému mestu. Uviedol to šéf kyjevskej mestskej vojenskej správy Serhij Popko na platforme Telegram. Dodal, že podľa predbežných informácií použilo Rusko pri útoku kombináciu riadených a balistických striel, ako aj bezpilotné lietadlá. Rozsah útoku na Kyjev nebol bezprostredne jasný.

Reuters upozorňuje, že nedokázal nezávisle overiť, aké zbrane boli pri útoku použité. Miestni obyvatelia pre túto agentúru uviedli, že v Kyjeve a jeho okolí bolo počuť viacero dunení, ktoré zneli ako zásahy systémov protivzdušnej obrany.

Letecký poplach bol na území celej Ukrajiny, vrátane oblastí susediacich s Poľskom, ktoré je členskou krajinou NATO, vyhlásený krátko po 02.00 h SELČ a trval niekoľko hodín.

Preventívne boli aktivované lietadlá Poľska aj NATO, informovalo velenie poľských ozbrojených síl na sociálnej sieti X. Reuters uvádza, že takáto situácia nastáva pomerene často v prípade, že Rusko podnikne nálety na západe Ukrajiny.

6:30 Usiluje sa Čína podkopať mierový summit týkajúci sa ruskej vojny proti Ukrajine? Schôdzka sa koná cez víkend vo Švajčiarsku. Rusko, ale ani Čína na nej nebudú. Moskvu nepozvali, ale švajčiarski organizátori tvrdia, že sú s ňou v kontakte. Peking účasť vylúčil. Na summit by mali prísť zástupcovia približne 90 krajín a medzinárodných organizácií. Podľa agentúry AP asi polovica z nich bude z Európy. Slovensko bude zastupovať minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer).

Čítajte viac Expert: Mier? Číne by na Ukrajine možno vyhovovalo úplné ruské víťazstvo, ale...

5:55 Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalší systém protivzdušnej obrany Patriot, informuje agentúra AP s odvolaním sa na dvoch nemenovaných amerických predstaviteľov. Tento krok už podľa nich schválil prezident Joe Biden a Washington tak reaguje na naliehavé volanie Kyjeva po posilnení protivzdušnej obrany krajiny, ktorá sa v poslednom čase bráni hlavne intenzívnym ruským úderom v severovýchodnej charkovskej oblasti.

Americkí činitelia s AP hovorili pod podmienkou zachovania anonymity vzhľadom na to, že rozhodnutie, o ktorom ako prvý napísal denník The New York Times, doteraz nebolo verejne oznámené. Ak sa informácia potvrdí, pôjde len o druhú kompletnú batériu Patriot, ktorú Spojené štáty poskytnú krajine brániacej sa už tretí rok ruskej agresii. Pentagon okrem toho Ukrajine priebežne dodáva nezverejnený počet rakiet pre tento systém. Patriotov vrátane munície dodalo napadnutej krajine napríklad tiež Nemecko.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj koncom mája pri návšteve Madridu žiadal o ďalšie americké systémy protivzdušnej obrany s tým, že významne pomôžu ukrajinským silám čeliť viac ako 3000 leteckým bombám, ktoré podľa neho Rusko len za minulý mesiac poslalo nielen na ukrajinské vojenské ciele, ale aj na jej energetickú sieť a civilné oblasti. Ukrajina podľa Zelenského potrebuje najmenej ďalších sedem týchto systémov, aby sa ruským útokom mohla účinne brániť.

Tvrdil, že Ukrajina potrebuje dva takéto systémy len na ochranu zmienenej Charkovskej oblasti ležiacej pri ruských hraniciach, kde Moskva začala 10. mája novú ofenzívu. „Ak by sme mali tieto moderné systémy Patriot, (ruské) lietadlá by nemohli priletieť dostatočne blízko, aby mohli zhadzovať (kĺzavé) bomby na civilné obyvateľstvo a armádu,“ povedal vtedy ukrajinský prezident.

Vo štvrtok sa v Bruseli začína dvojdňové rokovanie ministrov obrany Severoatlantickej aliancie, kde vystúpi tiež americký minister obrany Lloyd Austin. Hovorca Pentagonu Pat Ryder v pondelok novinárom povedal, že ukrajinská potreba protivzdušnej obrany bude jednou z tém zasadnutia.

Spojené štáty priebežne naliehajú na spojencov v NATO, aby poskytli Ukrajine vlastné systémy protivzdušnej obrany. Mnohí z nich sa ich však zdráhajú vzdať – najmä potom východoeurópske krajiny, ktoré sa rovnako cítia Ruskom ohrozené, poznamenala AP. Ani Washington však nechce Patriotov venovať príliš veľa, pretože sú nasadzované po celom svete na ochranu amerických síl aj spojencov USA, ako tomu bolo napríklad pri rozsiahlom vzdušnom útoku Iránu proti Izraelu v polovici apríla.

Patriot je považovaný za jeden z najmodernejších protivzdušných raketových systémov. Môže sa použiť na boj proti nepriateľským lietadlám, balistickým raketám či riadeným strelám, pričom dokáže zasiahnuť ciele až do vzdialenosť približne 100 kilometrov, a to vo výške do 30 kilometrov, približuje agentúra DPA. Dodáva, že Berlín už poskytol Kyjevu dva kompletné Patrioty aj s raketami, a prisľúbil tiež dodanie tretieho, ktorý by mal na Ukrajinu doraziť už čoskoro.