Advokáti nevidia dôvod na zrýchlené prijímanie „lex atentát“. Závažné výhrady majú k dvom opatreniam. Žilinka sa vyjadrí

TASR | 13.06.2024 14:52, aktualizované: 16:00

Slovenská advokátska komora (SAK) nevidí dôvod na skrátené legislatívne konanie v prípade návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, tzv. lex atentát. Zdôrazňuje to najmä v súvislosti so zásahmi do Trestného zákona. Zásadnú výhradu má k navrhovanému zavedeniu hrozby trestnoprávneho postihu za nezaplatenie peňažných pokút uložených rozhodnutím štátneho orgánu, informoval mediálny odbor komory.

Slovenská advokátska komora plne rešpektuje zámer vlády SR nájsť vhodné riešenia na zvýšenie bezpečnostnej situácie v SR a legitímnu ochranu ústavných činiteľov. „Rovnako rešpektuje, že pri niektorých opatreniach naozaj bezpečnostnej povahy môže byť na mieste aj úvaha o skrátenom legislatívnom konaní. V prípade navrhovaného zásahu do Trestného zákona (a prípadne aj niektorých ďalších novelizačných článkov) však podľa SAK na to nie je dôvod,“ uvádza komora vo svojom stanovisku.

Exšéf bodyguardov o atentáte na Fica: Ochranka nie je o násilí, ale o poriadnej príprave. Otázne je, kto mal aké informácie

Video

K navrhovanému zákonu má SAK aj niektoré vecné odborné pripomienky. „Napriek absencii štandardného legislatívneho konania sa bude snažiť doručiť ich predkladateľom na zváženie. Sme totiž presvedčení o tom, že v konečnom dôsledku by malo ísť všetkým o prijatie kvalitnej a proporcionálnej právnej úpravy, ktorá zvýši bezpečnosť občanov SR a ústavných činiteľov,“ podotkla.

Bude štát žiadať citlivé údaje?

Zásadnú výhradu má k navrhovanému zavedeniu hrozby trestnoprávneho postihu za nezaplatenie peňažných pokút uložených rozhodnutím štátneho orgánu. Tiež k novelizačnému článku k zákonu o elektronických komunikáciách, ktorý má podľa komory umožniť orgánom činným v trestnom konaní žiadať od operátorov citlivé telekomunikačné údaje aj pri vyšetrovaní priestupkov.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti informoval, že k častiam navrhovanej legislatívy, ktoré bezprostredne súvisia s výkonom pôsobnosti prokuratúry, zaujme v najbližších dňoch odborné stanovisko spôsobom a na mieste zodpovedajúcom štádiu legislatívneho procesu.

Tzv. lex atentát v stredu schválila vláda. Zákaz zhromaždení by mohol platiť v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, vlády SR či všeobecného súdu. V prípade Ústavného súdu SR by mal platiť zákaz zhromaždenia v okruhu 100 metrov od jeho sídla. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia. Chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami. Prezident, predseda Národnej rady SR a premiér by mali mať priznané právo na „primerane vybavenú nehnuteľnosť“. Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat. Vláda navrhuje, aby parlament prijal zákon v skrátenom legislatívnom konaní.