849. deň: Ukrajinci bombardovali ruské rafinérie a radarové stanice. Kyjev chce ďalší summit o mieri

ČTK, SITA, TASR, Pravda | 21.06.2024 05:55, aktualizované: 
rusko, vojak, vojna, kanón Foto: ,
Ruskí vojaci strieľajú z protilietadlového kanónu na nezistenom mieste na Ukrajine. Fotografiu zverejnila Tlačová služba ruského ministerstva obrany v piatok 21. júna 2024.
Rozsiahly útok ukrajinských dronov s dlhým doletom v piatok skoro ráno zasiahol štyri ruské ropné rafinérie, niekoľko radarových staníc a ďalšie ciele na území Ruska. Ukrajina považuje ropné zariadenia za legitímne vojenské ciele, pretože zásobujú vojská počas už vyše dva roky trvajúcej invázie.

Najdôležitejšie udalosti

Top Gun v podaní NATO: stíhačky si precvičili dogfight
Video
Manévrovací súboj alebo dogfight stíhačky proti stíhačke je síce v najnovších vojnách skôr zriedkavý, ale cvičia ho aj piloti krajín NATO. Zdroj: NATO
Na snímke z videa mesto Vovčansk počas...
Na snímke z videa mesto Vovčansk počas...
+4Žena reaguje počas prehliadky zničeného...
Ukrajina Rusko Vojna Invázia UARUS Čítajte viac 848. deň: Američania pošlú Ukrajine strely pre systémy Patriot a NASAMS. Je to priorita, povedal Kirby

22:52 Rusko musí dodržiavať medzinárodné sankcie uvalené na Severnú Kóreu (KĽDR), vyhlásil v piatok generálny tajomník OSN António Guterres. Reagoval tak na prehĺbenie vzťahov medzi Moskvou a Pchjongjangom, informuje agentúra Reuters.

Lídri Ruska a KĽDR – Vladimir Putin a Kim Čong-un – v stredu uzavreli dohodu o komplexnom strategickom partnerstve. Okrem iného dohoda predpokladá, že si tieto krajiny poskytnú okamžitú vojenskú pomoc, ak bude jedna z nich čeliť vojenskej agresii. Putin navyše nevylúčil možnosť, že Severnej Kórei pošle zbrane.

Toto vyjadrenie znepokojilo Spojené štáty, ktoré dlhodobo obviňujú KĽDR z dodávania zbraní Rusku pre jeho inváziu na Ukrajinu. Moskva aj Pchjongjang tieto tvrdenia odmietajú.

Na KĽDR sú od roku 2006 uvalené sankcie OSN za jej program jadrových a balistických zbraní. Režim sankcií sa v priebehu ostatných rokov sprísnil – aj s podporou Ruska ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN.

„Ktorákoľvek krajina, vrátane Ruskej federácie, musí v plnej miere dodržiavať všetky sankcie, ktoré sú na KĽDR uvalené,“ vyhlásil Guterres.

BR OSN podľa diplomatov zasadne v súvislosti s Pchjongjangom budúci piatok (28. júna). Žiadosť o zasadnutie podali Spojené štáty, Francúzsko, Británia, Južná Kórea a Japonsko, ktoré chcú rokovať o presunoch zbraní, čím Pchjongjang porušuje rezolúcie prijaté radou.

Pätnásťčlenný orgán svetovej organizácie je rozdelený v otázke, ako sa vysporiadať so Severnou Kóreu. Rusko a Čína argumentujú, že ďalšie sankcie nepomôžu a žiadajú ich zmiernenie. Moskva ani Peking však nikdy nepredložili k hlasovaniu príslušný návrh rezolúcie. V roku 2022 však vetovali sprísnenie sankcií, za ktoré agitovali USA.

20:52 Ukrajina by si želala, aby sa ďalší mierový summit konal ešte tento rok, hostiť by ho mohla jedna z krajín takzvaného globálneho juhu, niektoré z nich to Kyjevu už ponúkli. Agentúre Reuters to oznámil poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Ihor Žovkva.

Summitu vo Švajčiarsku sa minulý týždeň zúčastnilo viac ako 90 krajín, avšak nie Rusko, ktoré na Ukrajinu už 28 mesiacov útočí a ktoré ani nebolo pozvané. Účasť odmietli Brazília, Čína, India či Saudská Arábia. Moskva závery víkendového summitu označila za takmer irelevantné. Budúceho summitu by sa podľa Žovkvu mohlo Rusko zúčastniť za predpokladu, že „bude pripravené zvážiť ukrajinské návrhy riešení (konfliktu) a nebude predkladať ultimáta“.

Ruský prezident Vladimir Putin tento mesiac povedal, že Rusko by ukončilo vojnu na Ukrajine, ak by sa Kyjev vzdal ambície pripojiť sa k Severoatlantickej aliancii (NATO). Kremeľ tiež chce, aby ukrajinské jednotky opustili štyri územia na východe krajiny, ktoré teraz invázne vojská čiastočne okupujú. Ukrajina požiadavky odmietla; ich prijatie by sa podľa nej rovnalo kapitulácii.

Viacerí štátnici, ktorí sa summitu vo Švajčiarsku zúčastnili, poznamenali, že trvalé ukončenie konfliktu nemožno dosiahnuť bez Ruska. Viac ako osemdesiat krajín vyzvalo, aby „územná celistvosť“ Ukrajiny bola základom akejkoľvek dohody o ukončení ruskej agresie. Delegácie zároveň vyzvali na návrat ukrajinských detí deportovaných Ruskom.

„Máme niekoľko krajín, ktoré ponúkajú hostiteľstvo (nasledujúceho summitu o mieri) a môžem s veľkou pravdepodobnosťou povedať, že by sa (ďalší summit) mohol konať v jednej z krajín globálneho juhu,“ uviedol Zelenského poradca bez ďalších podrobností.

Za aktívnu podporu, ktorú vyjadril švajčiarskemu rokovania, Zelenskyj telefonicky poďakoval poľskému prezidentovi Andrzejovi Dudovi. Ukrajinský prezident to oznámil v príspevku na sieti X. „Hovorili sme o výsledkoch summitu a zhodli sme sa, že budeme pracovať na tom, aby sa k záverečnému komuniké pridali aj ďalšie štáty,“ poznamenal Zelenskyj.

19:30 Poľský minister pre európske záležitosti Adam Szlapka, štátna tajomníčka nemeckého ministerstva zahraničných vecí Anna Lührmannová a francúzsky veľvyslanec Gaël Veyssiere navštívili Kyjev, Odesu a Kišiňov, informuje agentúra PAP.

Zástupcovia trojice krajín prišli vo štvrtok do Odesy v rámci aktivít tzv. Weimarského trojuholníka. Pozvanie dostali od podpredsedníčky ukrajinskej vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľhy Stefanišynovej.

Szlapka a Lührmannová vo vyhlásení uviedli, že si uvedomujú „kľúčový význam Odesy nielen pre ukrajinskú ekonomiku, ale aj pre potravinovú bezpečnosť celého sveta vrátane krajín severnej Afriky a Blízkeho východu“. Zároveň dodali, že „Odesa by mala byť najdôležitejším obilným uzlom Ukrajiny“, a preto sa budú aj naďalej snažiť presviedčať svojich partnerov o potrebe podpory tohto mesta.

Poľský minister ešte v stredu v Kyjeve zdôraznil, že členstvo Ukrajiny v EÚ by bolo pre Poľsko prínosom, a to najmä v oblasti bezpečnosti a hospodárskeho rozvoja. Zároveň však dodal, že viesť prístupové rozhovory by bolo do istej miery náročné pre rozdielnosť záujmov v ekonomickej oblasti.

V piatok delegácia navštívila moldavské hlavné mesto Kišiňov, kde sa stretla aj s prezidentkou krajiny Maiou Sanduovou a podpredsedníčkou vlády pre európsku integráciu Cristinou Gherasimovou. Hlavnou témou stretnutia boli prístupové rokovania Moldavska s EÚ, ako aj regionálna bezpečnosť.

17:44 Rusko bude naďalej rozvíjať svoj arzenál jadrových zbraní ako odstrašujúci prostriedok a vojakom bojujúcim na Ukrajine poskytne najmodernejšie zbrane a bezpilotné lietadlá. V piatok to vyhlásil šéf Kremľa Vladimir Putin, informuje TASR agentúra Reuters.

Putin hovoril o jadrových zbraniach počas ceremónie v Kremli, na ktorej sa zúčastnili absolventi vojenských, policajných a spravodajských akadémií.

„Plánujeme ďalej rozvíjať jadrovú triádu ako záruku strategického odstrašenia a zachovania rovnováhy síl vo svete,“ uviedol ruský prezident. Jadrová triáda je odkazom na ruské jadrové zbrane odpaľované zo zeme, vzduchu a mora.

Šéf Kremľa ešte vo štvrtok zopakoval, že zvažuje prehodnotenie ruskej doktríny o používaní jadrových zbraní. Súčasná stanovuje, že Moskva môže použiť jadrové zbrane len v dvoch prípadoch – pri jadrovom útoku na Rusko alebo pri útoku konvenčnými zbraňami, ktorý by ohrozoval samotnú existenciu krajiny.

Rusko podľa Putina uvažuje o zmene, pretože jej potenciálni nepriatelia pracujú na „nových prvkoch“ súvisiacich so znížením prahu pre použitie jadrových zbraní.

Rusko a Spojené štáty vlastnia spolu približne 90 percent všetkých nukleárnych zbraní na svete a Rusko podľa expertov disponuje najväčšími zásobami jadrových zbraní – má vyše 5500 jadrových hlavíc.

17:13 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj plánuje podporiť výstavbu solárnych systémov na výrobu elektriny a stabilizovať tak energetickú sieť, ktorá bola výrazne zasiahnutá ruskými útokmi. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Vláda dostala za úlohu predstaviť program na podporu výroby a skladovania elektrickej energie zo slnečného žiarenia. Obyvatelia by mali na inštaláciu solárnych panelov dostať bezúročnú pôžičku. Povedal to Zelenskyj vo svojom štvrtkovom večernom príhovore.

Prezident sa tiež zaviazal vybudovať viac zariadení na decentralizované zásobovanie elektrinou. Chce tak zabezpečiť alternatívne zásobovanie elektrinou pre administratívne budovy a budovy kritickej infraštruktúry.

Ukrajina doteraz v dôsledku ruských útokov prišla približne o polovicu svojej kapacity na výrobu elektrickej energie. Obyvatelia zažívajú aj každodenné výpadky elektriny a teda aj vody, pričom existujú obavy, že počas zimy sa situácia ešte zhorší.

15:15 Ruský prezident Vladimir Putin je otvorený bezpečnostným rozhovorom so Spojenými štátmi, musia však byť komplexné a zahŕňať aj otázku Ukrajiny, uviedol v piatok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR o tom informuje na základe agentúry Reuters.

„Nie je možné vytrhnúť jednotlivosti zo všeobecného komplexu nahromadených problémov,“ odpovedal Peskov na otázku, či je Moskva pripravená hovoriť s Washingtonom o jadrových rizikách. Dodal však, že dialóg medzi krajinami je potrebný.

Spojené štáty odmietajú tvrdenie Ruska, že vyzbrojovaním Ukrajiny sa stali priamym účastníkom vojny, ktorej cieľom je podľa Kremľa spôsobiť Moskve zdrvujúcu „strategickú porážku“. USA tvrdia, že akékoľvek rokovania o vojne sú záležitosťou Ukrajiny.

Washington zároveň obviňuje Putina, že prispieva k zhoršovaniu bezpečnostnej situácie vo svete. Tento týždeň navštívil Pchjongjang, s ktorou podpísal dohodu o vzájomnej obrane medzi Ruskom a Severnou Kóreou.

Putin vo štvrtok tiež zopakoval, že zvažuje prehodnotenie ruskej doktríny o používaní jadrových zbraní. Súčasná ruská jadrová doktrína stanovuje, že Moskva môže použiť jadrové zbrane len v dvoch prípadoch – v prípade jadrového útoku na Rusko alebo v prípade útoku na Rusko konvenčnými zbraňami, ktorý by ohrozoval samotnú existenciu krajiny. Ruský prezident dodal, že Moskva uvažuje o zmene, pretože jej potenciálni nepriatelia pracujú na „nových prvkoch“ súvisiacich so znížením prahu pre použitie jadrových zbraní.

13:42 Rozsiahly útok ukrajinských dronov s dlhým doletom v piatok skoro ráno zasiahol štyri ruské ropné rafinérie, niekoľko radarových staníc a ďalšie ciele na území Ruska. Ukrajina považuje ropné zariadenia za legitímne vojenské ciele, pretože zásobujú vojská počas už vyše dva roky trvajúcej invázie. TASR o tom informuje podľa správy Reuters.

Ukrajinská armáda tvrdí, že zaútočila na Afinskú, Iľskú, Krasnodarskú a Astrachanskú ropnú rafinériu. Poškodenie rafinérií podľa Reuters skomplikuje dodávky palív aj vykurovacieho oleja.

Dronové útoky sa podľa vyjadrení ukrajinskej armády zamerali tiež na radarové stanice a strediská elektronickej rozviedky v Brianskej oblasti a na okupovanom Kryme. Rovnako vraj zasiahli sklady a odpaľovacie miesta dronov či veliteľské a riadiace strediská v ruskom Krasnodarskom kraji, ale aj výcvikové strediská a sklady pohonných hmôt.

Ruská armáda zároveň oznámila zostrelenie 70 dronov nad Čiernym morom a Krymským polostrovom, 43 dronov nad Krasnodarskou oblasťou a ďalšieho dronu nad Volgogradskou oblasťou.

Tento dronový útok prišiel v reakcii na sériu ruských leteckých útokov na ukrajinské energetické zariadenia, čo spôsobilo výpadky elektriny na území Ukrajiny a vyvolalo obavy o schopnosť energetickej siete vydržať nadchádzajúcu zimu.

13:13 Šesť ukrajinských civilistov prišlo o život a ďalších 13 utrpelo zranenia pri ruských útokoch počas uplynulého dňa. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje piatkové správy regionálnych úradov.

Za uplynulý deň Rusko celkovo zaútočilo na desať ukrajinských regiónov. V Doneckej oblasti prišli o život piati ľudia, a to traja v dedine Rozkišne, jeden v meste Mykolajivka a jeden v meste Kosťantynivka. Terčom Rusov bola aj Chersonská oblasť, kde o život prišiel jeden civilista.

12:50 Ak by sa chcel maďarský premiér Viktor Orbán s jeho vládnou stranou Fidesz stať členom frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov v Európskom parlamente, musel by predložiť písomné vyhlásenie vyjadrujúce podporu Ukrajine. Uviedol to spolupredseda politickej skupiny ECR Nicola Procaccini.

orban, leyenova Čítajte viac Procaccini: Ak chce Orbán vstúpiť k reformistom, musí podporiť Ukrajinu. Babiš končí vo frakciách

12:30 Členské štáty Európskej únie v piatok formálne schválili začatie prístupových rozhovorov s Ukrajinou a Moldavskom. Ministri krajín EÚ začnú rokovania v Luxemburgu v utorok popoludní najprv s Ukrajinou a potom s Moldavskom.

ukrajina, eú Čítajte viac Členské štáty EÚ sa dohodli na začatí prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom

11:47 Na internete sa objavili citlivé údaje z kybernetického útoku, ktorý začiatkom júna narušil činnosť nemocníc v Londýne a viedol k odkladu plánovaných operácií. Britská stanica BBC uviedla, že dáta zverejnila ruská kybernetická zločinecká skupina Qilin, známa tiež pod názvom Agenda, informuje TASR.

Skupina Qilin zdieľala takmer 400 gigabajtov údajov – vrátane mien pacientov, dátumov narodenia, hodnôt a popisov krvných testov. Uverejnila ich na svojom dark webe a sociálnej sieti Telegram.

„Chápeme, že to ľudí môže znepokojovať a naďalej spolupracujeme so spoločnosťou Synnovis, Národným centrom kybernetickej bezpečnosti a ďalšími partnermi, aby sme čo najrýchlejšie preverili obsah zverejnených súborov,“ uviedla britská Národná zdravotná služba (NHS).

V dotknutých nemocniciach je spracovávanie testov naďalej obmedzené a od incidentu zrušili viac ako 1 000 plánovaných operácií a 2000 vyšetrení, uviedol Reuters.

Kyberútok na spoločnosť Synnovis, ktorá dodáva diagnostické služby viacerým nemocniciam v rámci NHS, sa odohral 3. júna.

Podľa správy portálu Health Service Journal išlo o útok tzv. ransomvérom, pri ktorom páchatelia zašifrujú údaje firiem či inštitúcií a žiadajú výkupné za ich odkódovanie. Počítačový útok postihol najmä nemocnice King's College a Guy's a St. Thomas', ale aj súkromné ambulancie v celom Londýne.

Britská NHS sa stala terčom kybernetického útoku aj v roku 2017. Vtedy zamrzli počítače v nemocniciach po celej krajine, čo paralyzovalo prevádzku nemocníc aj pohotovostí.

10:50 Ukrajinská armáda v noci na dnešok zaútočila na štyri ruské ropné rafinérie, radarové stanice alebo centrá elektronickej rozviedky v Brjanskej oblasti a na okupovanom Kryme, oznámil dnes ukrajinský generálny štáb.

Terčom ukrajinských útokov sa stali tri rafinérie v Krasnodarskom kraji a jedna v Astrachanskej oblasti.

Ukrajinská armáda podľa generálneho štábu vraj úspešne udrela aj na miesta v Krasnodarskom kraji, kde ruská armáda skladuje útočné drony typu Šahíd a kde ich pripravuje na nasadenie. Cieľom sa stali aj výcvikové budovy a komunikačné body pre bezpilotné lietadlá. „V dôsledku bojových operácií bolo zaznamenaných množstvo explózií a požiarov s následnou detonáciou,“ uviedol generálny štáb a dodal, že zisťuje informácie o následkoch útokov.

Ukrajinská armáda uvádza, že útočí proti ruskej vojenskej a energetickej infraštruktúre s cieľom znížiť bojaschopnosť ruských jednotiek zúčastňujúcich sa invázie na Ukrajinu.

9:25 V Rusku oficiálne odvolali z funkcie námestníka ministra obrany Timura Ivanova v súvislosti s obvineniami z úplatkárstva, uviedli vo štvrtok ruské médiá. Súd okrem toho nariadil predĺženie jeho vyšetrovacej väzby o tri mesiace.

Ivanov (48) je jedným z viacerých vysokopostavených ruských vojenských predstaviteľov, ktorých v uplynulých mesiacoch zadržali pre obvinenia z korupcie. Bol blízkym spolupracovníkom bývalého ministra obrany Sergeja Šojgua, ktorého ruský prezident Vladimir Putin minulý mesiac vo funkcii nahradil Andrejom Belousovom.

Ivanova zatkli ešte v apríli a obvinili ho z prevzatia mimoriadne veľkého úplatku. Jeho právnici uviedli, že trvá na svojej nevine. Vo väzbe podľa najnovšieho nariadenia súdu zostáva najmenej do 23. septembra. V prípade odsúdenia mu hrozí až 15-ročné väzenie.

Russia Putin Čítajte viac Prepych a pád Putinovho generála. Aký luxus si užíval a ohrozí jeho škandál ministra obrany?

Podľa webovej stránky ruského ministerstva obrany bol Ivanov do funkcie menovaný prezidentským dekrétom v roku 2016 a mal na starosti správu majetku, stavebné projekty i zdravotnícku podporu armády. Ruské médiá informovali, že Ivanov dohliadal na výstavbu v okupovanom a vojnou zničenom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol.

Ivanov patrí medzi Rusov zasiahnutých sankciami zo strany Európskej únie aj Spojených štátov.

Tím nebohého ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného, ktorý Ivanova už dávnejšie obviňoval z korupcie, tvrdí, že mal hýrivý životný štýl.

9:15 Ruský vojenský súd odsúdil učiteľa umenia Danila Kľuku na 20 rokov väzenia na základe obvinenia z vlastizrady – za to, že poslal peniaze pre ukrajinskú armádu. Vo väzení strávi päť rokov a ďalších 15 rokov bude umiestnený v trestaneckej kolónii s prísnym režimom.

Podľa internetovej stránky ruského súdu bol rozsudok vynesený v stredu a obžalovaný bol obvinený z vlastizrady a podpory teroristických aktivít.

Ruská mediálna skupina RBK uviedla, že dvadsaťsedemročný učiteľ údajne uskutočnil dva bankové prevody v kryptomenách v hodnote od 20.000 do 100.000 rubľov na ukrajinský fond s názvom „Vráť sa živý“, ktorý zbiera peniaze pre kyjevskú armádu. Podľa obžaloby učiteľ údajne plánoval poslať peniaze aj ukrajinskému pluku Azov, ktorý Rusko zaradilo na svoj zoznam teroristických organizácií.

Kľuka, ktorého zadržali vo februári 2023, počas súdneho procesu údajne priznal svoju vinu, uviedla RBK.

Učiteľ v liste zverejnenom minulý rok uviedol, že bol zadržaný po tom, ako namaľoval rohy, brady a fúzy ľuďom zobrazených v miestnych prokremeľských novinách. Po tom, čo Rusko vo februári 2022 začalo svoju vojenskú operáciu na Ukrajine, si jeho kolegovia kresby všimli a nahlásili ho ruskej Federálnej bezpečnostnej službe (FSB), ktorej odovzdali noviny a uviedli, že sa Kľuk zaujíma o výbušniny.

Obvinený učiteľ uviedol, že kresby vytvoril, aby sa zasmial alebo vyjadril svoje pocity. Dodal, že peniaze poslal príbuzným z ukrajinskej okupovanej Luhanskej oblasti a bol prinútený priznať, že boli určené na financovanie pluku Azov.

9:10 Spojené štáty povolili Ukrajine používať nimi dodané zbrane kdekoľvek v prihraničných regiónoch Ruska, odkiaľ ruská armáda útočí na ukrajinské územie. Povolenie sa tak už nevzťahuje len na miesta v blízkosti Charkova, píše server Politico s odvolaním sa na nemenovaných amerických činiteľov.

Rusko Ukrajina Rusko Azov útok drony požiar Čítajte viac Politico: Ukrajinci môžu americkými zbraňami útočiť v celom ruskom pohraničí

8:40 Rusko po prvý raz vo vojne na Ukrajine použilo obrovskú kĺzavú bombu FAB-3000 s hmotnosťou vyše 3 000 kilogramov, vybavenú modulom na navádzanie a výsuvnými krídlami. Informovala o tom agentúra TASS s odvolaním sa na zdroje v armádnych kruhoch.

Ukrajina Rusko Vojna Invázia UARUS Čítajte viac Rusi vytiahli ťažký kaliber. Po prvý raz použili trojtonovú kĺzavú bombu FAB-3000

8:20 Ruské ministerstvo obrany hlási likvidáciu 114 ukrajinských dronov nad anektovaným Krymom, Čiernym morom, Krasnodarským krajom a Volgogradskou oblasťou počas noci na piatok. Moskva tiež uviedla, že zničila šesť bezposádkových plavidiel ukrajinského námorníctva v Čiernom mori. Veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk informoval o zostrelení všetkých štyroch ruských riadených striel.

Ruská protivzdušná obrana zachytila a zničila 70 dronov nad Krymom a Čiernym morom, 43 nad Krasnodarským krajom a jeden nad Volgogardskou oblasťou, uviedlo ruské ministerstvo obrany na platforme Telegram. Koľko celkovo Ukrajina vyslala bezpilotných lietadiel, rezort neoznámil.

Ruské úrady už počas noci podľa ruskej služby BBC hlásili masívny útok bezpilotných lietadiel z Ukrajiny na Krasnodarský kraj. „Škody boli zaznamenané na budove autobusovej stanice Južnyj a na kotolni v Krasnodare,“ cituje ruská štátna agentúra TASS skoršie vyjadrenie regionálneho operačného štábu, ktorý vtedy uviedol, že podľa predbežných informácií utrpeli štyria ľudia zranenia kvôli padajúcim úlomkom bezpilotného lietadla. Ďalší dvaja ľudia boli zranení pri tom, čo ruské úrady označili ako pád ukrajinského dronu na území Ilskej ropnej rafinérie pri Krasnodare. Krasnodarský gubernátor Veniamin Kondratev však ráno podľa agentúry Interfax oznámil smrť pracovníka kotolne.

8:15 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 060 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 531 980, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 14 tankov, 35 obrnených bojových vozidiel pechoty, 54 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 001 tankov, 15 372 obrnených bojových vozidiel pechoty, 14 106 delostreleckých systémov a 1 106 raketometov.

6:50 Veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk informoval, že Rusi na Ukrajinu vyslali v noci na piatok štyri riadené strely Ch-59/Ch-69. „Všetky zostrelila protivzdušná obrana v Kirovohradskej a Chersonskej oblasti,“ uviedol Oleščuk na Telegrame.

6:45 Rusko hlásilo masívny útok dronov z Ukrajiny na Krasnodarský kraj. Neskôr ruské úrady hlásili odrážanie vzdušných útokov aj pri Sevastopole na anektovanom Kryme.

„Podľa predbežných informácií boli zostrelené už štyri drony,“ uviedol podľa TASS dosadený gubernátor Sevastopolu na Kryme Michail Razvožajev a dodal, že nikto nebol zranený.

Alexander Bogomaz, gubernátor Brjanskej oblasti, ktorá susedí so severom Ukrajiny, medzitým podľa BBC informoval o zostrelení jedného ukrajinského bezpilotného lietadla. Ani v ním spravovanom regióne podľa neho nebol nikto zranený.

6:30 Ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru zvyšujú riziko šírenia infekčných chorôb, ako je napríklad hepatitída, keďže pri výpadku elektrickej energie sú často prerušené dodávky vody. Uviedol to ukrajinský minister zdravotníctva Viktor Ljaško v rozhovore pre ukrajinskú službu BBC, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

Keď sú dodávky vody prerušené, ľudia nemôžu dodržiavať základné hygienické normy, ako je umývanie rúk alebo zeleniny, povedal Ljaško. Minister zdravotníctva dodal, že výpadky elektrickej energie ovplyvňujú aj schopnosť ľudí skladovať potraviny v správnych podmienkach, čo vedie k zvýšenému riziku otravy potravinami.

6:00 Americké ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo vo štvrtok znepokojenie nad vyjadrením ruského prezidenta Vladmira Putina, ktorý nevylúčil možnosť, že Rusko pošle zbrane Severnej Kórei. Podľa Washingtonu by takýto krok mohol destabilizovať Kórejský polostrov, uviedla agentúra AFP.

„Je to mimoriadne znepokojujúce,“ povedal hovorca amerického rezortu diplomacie Matthew Miller v reakcii na takúto hrozbu. „Mohlo by to byť v rozpore s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, ktoré podporilo aj samotné Rusko,“ dodal.

Ruský prezident vo štvrtok počas návštevy Vietnamu nevylúčil, že Rusko pošle zbrane Severnej Kórei. Podľa jeho slov by išlo o dôsledok vyzbrojovania Ukrajiny zo strany Západu.

„Tí, ktorí ich (zbrane na Ukrajinu) posielajú, si myslia, že s nami nebojujú. Ja som však povedal, aj v Pchjongjangu, že si potom vyhradzujeme právo dodávať zbrane do iných regiónov sveta… Nevylučujem to,“ uviedol na margo takýchto potenciálnych zásielok.

5:55 Rusko v noci na dnešok hlásilo masívny útok bezpilotných lietadiel z Ukrajiny na Krasnodarský kraj. Informovala o tom stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe. Podľa ruskej štátnej agentúry TASS utrpelo zranenie celkom šesť ľudí. Dvaja z nich pri tom, čo ruské úrady označili ako pád ukrajinského dronu na území Ilskej ropnej rafinérie pri Krasnodare.

„Škody boli zaznamenané na budove autobusovej stanice Južnyj a na kotolni v Krasnodare,“ cituje TASS skoršie vyjadrenie regionálneho operačného štábu, ktorý vtedy uviedol, že podľa predbežných informácií utrpeli štyria ľudia zranení kvôli padajúcim úlomkom bezpilotného lietadla. Ďalší dvaja ľudia boli podľa neho zranení v rafinérii, kde vypukol požiar. Ten už bol uhasený, píše ruská agentúra.

Ruský operačný štáb tiež predtým povedal, že terčom ukrajinského útoku sa stali tri okresy Krasnodarského kraja. V obci Volna podľa neho spadli trosky na penzión, ale nikto nebol zranený, hostia sa evakuovali.

Operačný štáb najprv tvrdil, že všetky útoky boli odrazené, ale niektoré ruské telegramové kanály na základe informácií od miestnych obyvateľov naznačovali opak, napísala skôr BBC, podľa ktorej sa objavili okrem iného nepotvrdené informácie o požiari v oblasti vojenského letiska v Jejsku.

Krasnodarský kraj sa nachádza na juhozápade Ruska pri Azovskom a Čiernom mori, neďaleko ukrajinského polostrova Krym, ktorý Moskva anektovala v rozpore s medzinárodným právom v roku 2014. V roku 2022 ruské vojská napadli celú Ukrajinu alebo od tej doby ruské úrady hlásia ukrajinskej strany, najmä pohraničných oblastí.