854. deň: Americkí vojenskí kontraktori pôjdu na Ukrajinu, Biden zruší zákaz
Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 854 dní
- Ruská riadená bomba v Charkovskej oblasti zranila osem civilistov
- NATO má nového šéfa. Mark Rutte povedie alianciu, rozhodli členské krajiny
- Americkí vojenskí kontraktori pôjdu na Ukrajinu, Biden zruší zákaz
- Pellegrini v Česku: Slovensko pomôže Prahe s muníciou pre Ukrajinu
23:14 Dánske ministerstvo zahraničných vecí poskytne dodatočný grant v sume približne 4,7 milióna eur pre Fond na podporu energetiky Ukrajiny. Cieľom pomoci je rýchla obnova zariadení kritickej energetickej infraštruktúry v Mykolajivskej a Charkivskej oblasti. Ako referuje web Ukrajinská pravda, informoval o tom dánsky rezort diplomacie.
„Dánsko ako prvá krajina prispelo k obnove ukrajinského energetického sektora, a to ešte v apríli 2022," pripomenul ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko.
22:43 Ministri zahraničných vecí Poľska, Turecka a Rumunska sa na spoločnom stretnutí zhodli, že Severoatlantická aliancia (NATO) by mala investovať do bezpečnosti svojho východného krídla, citovala v stredu agentúra PAP poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského. O správe informuje TASR.
Na stretnutí v Pruszkówe neďaleko Varšavy sa zúčastnili ministri zahraničných vecí Poľska, Rumunska aj Turecka – Radoslaw Sikorski, Luminita-Teodora Odobescuová a Hakan Fidan. O výsledkoch schôdzky následne informovali na spoločnej tlačovej konferencii.
Sikorski vyzdvihol pevné spojenectvo medzi spomenutými troma krajinami a zdôraznil ich spoločný názor, že je nevyhnutné investovať do bezpečnosti východného krídla NATO. V diskusii podľa neho potvrdili svoj záväzok „zaistiť bezpečnosť a stabilitu“ troch zúčastnených krajín, ako aj celej euroatlantickej zóny.
Minister tiež hovoril o súčasných bezpečnostných výzvach, najmä tých, ktoré vyplývajú z ruskej agresie voči Ukrajine. Stretnutie sa uskutočnilo v rámci príprav troch krajín na ďalší summit NATO, ktorý sa bude konať 9. až 11. júla vo Washingtone.
21:44 Rusmi dosadený zástupca riaditeľa okupovanej ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne Eduard Atakiščev podľa ukrajinského Centra národného odporu pomáha ruskej armáde kradnúť vybavenie elektrárne, ktoré sa nepoužíva. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
Podľa obyvateľov okupovaného mesta Enerhodar, pri ktorom sa jadrová elektráreň nachádza, Atakiščev podpísal fiktívne dohody o presune nepoužívaného majetku z elektrárne pre potreby Rusov, uviedlo Centrum národného odporu. Samotný Atakiščev sa podľa neho pohybuje iba v sprievode vojakov, len zriedka sa ukazuje v Enerhodare a väčšinou je v Moskve.
20:40 Slovenský prezident Peter Pellegrini potvrdil, že sa po prvý raz bilaterálne stretne s ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským. "Zajtra sa prvýkrát bilaterálne stretnem s pánom prezidentom Zelenským, ktorý tu bude,“ povedal Pellegrini v Bruseli, kde bude zajtra a v piatok rokovať na summite lídrov Európskej únie.
19:19 Osem ukrajinských civilistov zranila ruská navádzaná bomba, ktorá zasiahla mesto Derhači v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny. Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, oznámil to v stredu gubernátor oblasti Oleh Synjehubov.
Štyroch ľudí hospitalizovali. Ďalší štyria civilisti, a to jeden dospelý a tri deti, utrpeli šok, konštatovala polícia.
Moskva zintenzívnila útoky proti Charkovu a Charkovskej oblasti s použitím rakiet, kĺzavých bômb a bezpilotných lietadiel, pričom ničí energetickú infraštruktúru a obeťami sa stávajú civilisti.
18:10 Veľká väčšina Ukrajincov verí vo víťazstvo svojej krajiny vo vojne proti ruskej invázii. Víťazstvo v priebehu jedného až dvoch rokov predpokladá 38 percent Ukrajincov. Vyplýva to z prieskumu ukrajinskej mimovládnej organizácie Razumkovovo centrum. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
„Celkovo 80 percent opýtaných verí, že Ukrajina zvíťazí vo vojne a 12 percent tomu neverí," uviedli autori prieskumu. Podľa 38 percent respondentov víťazstvo príde o jeden až dva roky, podľa 15 percent o tri až päť rokov.
„Pokiaľ ide o to, čo možno považovať za víťazstvo, najviac (42 %) tých, ktorí vo víťazstvo veria, hovorí, že by mohlo ísť o stiahnutie ruských jednotiek z celého územia Ukrajiny a obnovenie hraníc z januára 2014. Štrnásť percent by považovalo za víťazstvo návrat k situácii z 23. februára 2022, čiže k stavu pred rozsiahlou ruskou inváziou.
18:05 Päť litovských humanitárnych pracovníkov utrpelo zranenia pri ostreľovaní v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Pod paľbou sa ocitli v pondelok, a to práve v čase, keď doručovali humanitárnu pomoc ukrajinským vojakom. Oznámili to v stredu ich kolegovia, ako aj litovský minister obrany Laurynas Kasčiúnas.
Kasčiúnas spresnil, že pätica je v stabilizovanom stave hospitalizovaná v meste Dnipro. Podľa vyjadrenia ich kolegu sa Litovčania dostali pod paľbu v pondelok v meste Pokrovsk, keď autom viezli zásielku humanitárnej pomoci.
„Všetci piati sme v nemocnici,“ informoval AFP aj jeden zo zranených Litovčanov, ktorý pri útokoch utrpel pomliaždeniny. Ďalšiemu zo zranených amputovali nohu, zatiaľ čo dvaja ďalší taktiež utrpeli pomliaždeniny a posledný má zranenú ruky.
Gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin informoval, že pri pondelkových ruských útokoch na toto mesto prišlo o život najmenej päť ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia.
Donecká oblasť je – spolu so Záporožskou, Chersonskou a Luhanskou – jednou zo štyroch oblastí na Ukrajine, ktoré Rusko predvlani v septembri anektovalo napriek tomu, že ich stále nemá úplne pod kontrolou. Získanie celej Doneckej oblasti je pritom jednou z priorít Moskvy, ktorá tam v ostatnom čase zintenzívnila útoky a snaží sa čo najviac postúpiť skôr, než Kyjev dostane ďalšie dodávky sľúbených zbraní od západných mocností.
17:00 Štáty ako Rusko a Bielorusko, ktoré sa snažia cez vonkajšie hranice do Európskej únie dostávať migrantov s cieľom dvadsaťsedmičku destabilizovať, by sa mali považovať za hrozbu pre jej bezpečnosť, je presvedčená šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Uviedla to v liste adresovanom členským krajinám.
Podľa von der Leyenovej je jasné, že ruské aktivity na hraniciach s Fínskom, ako aj bieloruské na hraniciach s Poľskom, Lotyšskom a Litvou „sú hybridnými útokmi, ktorých cieľom je podkopať bezpečnosť našich vonkajších hraníc, ako aj bezpečnosť pohraničných regiónov a našich občanov“.
„Členské štáty musia byť schopné účinne čeliť týmto typom aktivít a zaručiť stabilitu a bezpečnosť našej únie,“ napísala. Bude potrebné uvažovať o posilnení právneho rámca EÚ, poznamenala tiež politička, ktorá má dobré šance na čele EK zotrvať aj na ďalšie päťročné obdobie.
16:00 Ruskí vyšetrovatelia požiadali súd, aby v neprítomnosti uvalil väzbu na bývalú novinárku jednej z ruských televíznych staníc Faridu Kurbangalejevovú, ktorá v súčasnosti žije v Česku. S odvolaním sa na oznámenie moskovského súdu to dnes uviedla ruská štátna agentúra TASS. Z vyjadrenia súdu vyplýva, že vyšetrovatelia stíhajú novinárku podľa paragrafu o verejnom schvaľovaní terorizmu s použitím hromadných médií či internetu. Za to v Rusku v prípade odsúdenia môže hroziť až sedem rokov za mrežami.
Zatiaľ nie je zrejmé, kedy by súd mohol o žiadosti vyšetrovateľov rozhodovať, poznamenal server RBK a pripomenul, že Kurbangalejevová bývala moderátorkou štátnej televízie Rossija 1. Ruské ministerstvo vnútra po nej 20. júna vyhlásilo pátranie, o deň skôr ju ruské úrady zaradili na zoznam „teroristov a extrémistov“.
15:52 Ruskí okupanti sa na ukrajinskom polostrove Krym prezentovali ďalším barbarským počinom. Zbúrali totiž pozostatky starogréckeho mesta Chersonézos a na mieste vykopávok postavili nový amfiteáter pod holým nebom.
Evelina Kravčenko, vysokopostavená výskumníčka z Inštitútu archeológie Národnej akadémie vied Ukrajiny, uviedla, že Rusi menia pôvodné pamiatky na nové budovy, čím ničia ich autenticitu.
V rokoch 2015 a 2016 developeri ohradili povrchové archeologické pozostatky, ako sú veže, múry a stĺpy, vyhliadkovými plošinami. Neskôr na mieste starovekej citadely postavili amfiteáter pod holým nebom. Väčšinu artefaktov nájdených na mieste previezli do múzeí v Rusku. Medzi nimi sa nachádzajú fresky, riady, domáce predmety a ikony.
Čítajte aj Celá Odesa vami pohŕda. Nezlomíte nás, len viac nahneváte, odkazuje starosta po zničení katedrály15:45 Veľvyslanci Európskej únie sa v stredu dohodli na novom balíku sankcií voči Bielorusku. „Tento balík posilní naše opatrenia v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, vrátane boja proti obchádzaniu sankcií," uviedlo na mikroblogovacej sieti X belgické predsedníctvo EÚ. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
Voči Rusku Rada Európskej únie v pondelok pre inváziu na Ukrajinu prijala už 14. balík sankcií. Ide o balík, ktorý prvýkrát od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine obsahuje opatrenia zamerané na ruský plynárenský priemysel.
Kameňom úrazu pri vypracovávaní sankcií bol vývoz potaše (uhličitanu draselného), ktorá sa používa hlavne na výrobu hnojív. Ustanovenie, ktoré by umožnilo export potaše cez Európu v prípade prudkého nárastu cien tejto chemikálie, nakoniec zo sankčného balíka vypadlo.
Schválený balík okrem toho zosúlaďuje opatrenia týkajúce sa dvojakého použitia tovaru, ako sú napríklad čipy nachádzajúce sa v základných spotrebičoch, ako aj v pokročilých technológiách a zbraňových systémoch či munícii.
15:25 Ruské ministerstvo zahraničia dnes odobralo akreditáciu už druhej novinárke rakúskej verejnoprávnej televízie ORF za posledné dva týždne. Bude musieť v najbližšom čase opustiť krajinu. V Rusku tak nezostane žiadna spravodajkyňa či spravodajca ORF, napísala agentúra APA, podľa ktorej rakúska televízia ruské rozhodnutie kritizovala.
Tentoraz Moskva odobrala akreditáciu vedúcej spravodajstva ORF v ruskej metropole Carole Schneiderovej.
Nepredĺženie alebo odobratie akreditácie zahraničným spravodajcom je už niekoľko rokov čoraz častejšou súčasťou každodenného novinárskeho života v Moskve, podotýka APA. Na rozdiel od sovietskej minulosti podľa nej dotyční spravodajcovia zvyčajne nie sú ani z ničoho konkrétneho obvinení.
14:53 Súčasťou poslednej výmeny zajatcov medzi Ukrajinou a Ruskom bol tiež metropolita Jonafan – vysoko postavený prelát ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorá sa pred ruskou inváziou podriaďovala Moskve. Duchovný odsúdený vlani na päť rokov väzenia za verejné schvaľovanie ruskej invázie odišiel do Moskvy, napísala dnes ruská služba BBC na Telegrame s odvolaním sa na informácie ukrajinského generálneho štábu.
Metropolita Jonafan, občianskym menom Anatolij Jeleckich, sa narodil a vyrastal v Rusku, ale od konca 80. rokov minulého storočia žil a slúžil na Ukrajine, podotkla BBC. Ukrajinský súd mu vlani v auguste vymeral päťročný trest väzenia. Čelil okrem iného obvineniu z rozširovania proruských letákov a podpory ruskej invázie do krajiny. Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry ho súd uznal vinným zo snahy o narušenie územnej celistvosti, o násilné zvrhnutie ústavného poriadku, porušenie rovnoprávnosti občanov a zo schvaľovania ruskej ozbrojenej agresie proti Ukrajine. Duchovný sa k vzneseným obvineniam nepriznal.
V utorok Kyjev aj Moskva oznámili ďalšiu výmenu vojnových zajatcov, konkrétne po 90 vojakoch na každej strane.
Čítajte aj Bol taký hladný, že žul ešte živú krysu, a Rusi ho bili. Ukrajinský vojak opísal peklo v zajatíUkrajinská pravoslávna cirkev (UPC) mala pred vpádom ruských vojsk do krajiny v roku 2022 v oficiálnom názve aj dovetok „moskovského patriarchátu“. Po invázii sa však oficiálne s Moskvou rozišla a agresiu proti Ukrajine odsúdila. Ukrajinské úrady ju však naďalej podozrievajú zo spolupráce s Ruskom, čo cirkev odmieta.
14:30 Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v stredu kritizoval rozhodnutie Ruska zablokovať prístup k desiatkam európskych médií. Išlo o odvetu za podobný zákaz, ktorý v máji Brusel uvalil voči ruským spravodajským webom.
„EÚ odsudzuje úplne neopodstatnené rozhodnutie ruských úradov zablokovať prístup ku viac ako osemdesiatim európskym médiám,“ uviedol Borrell. Podľa neho toto „rozhodnutie ďalej obmedzuje prístup k slobodným a nezávislým informáciám a rozširuje už aj tak prísnu cenzúru médií v Rusku“.
Rusko v utorok oznámilo, že na svojom území obmedzí vysielanie a prístup k webom 81 spravodajských médií z Európy, ktorý sa týka aj slovenských denníkov SME a Denník N či verejnoprávnej Českej televízie a portálu Seznamzpravy.cz.
Čítajte aj Rusko obmedzí prístup k desiatkam médií z EÚ vrátane niektorých slovenských denníkov14:13 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu so svojím najvyšším vojenským vedením navštívil jednotky v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Referuje o tom web news.sky.com.
Zelenskyj vo vyhlásení na Telegrame uviedol, že uskutočnil podrobné stretnutie o bezpečnosti s vojenskými lídrami a venoval sa mnohým otázkam. „V Kyjeve sa uskutoční samostatný rozhovor, najmä s predstaviteľmi, ktorí musia byť tu a v iných oblastiach blízko frontovej línie – v zložitých komunitách, kde ľudia potrebujú okamžité riešenia. Riešenia, ktoré z Kyjeva jednoducho nevidieť," povedal.
Zelenskyj poznamenal, že bol „prekvapený“, keď sa dozvedel, že niektorí príslušní úradníci neboli v regióne „šesť mesiacov alebo dlhšie“. „Uskutoční sa vážny rozhovor a vyvodím z toho príslušné závery,“ dodal Zelenskyj.
14:05 Slovenský prezident Peter Pellegrini už má naplánované stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Uskutoční sa buď tento týždeň v Bruseli počas zasadnutia Európskej rady, alebo počas nadchádzajúceho summitu NATO vo Washingtone. Povedal to v stredu počas svojej prvej zahraničnej cesty v Prahe. Budúci týždeň navštívi Poľsko a postupne všetky susedné krajiny. Návštevou Bruselu chce dať najavo pevné ukotvenie Slovenska v štruktúrach EÚ a NATO.
13:38 Lotyšská vláda podľa pobaltského portálu Delfi daruje Ukrajine zdravotnícku techniku v hodnote viac ako 340-tisíc eur. Lotyšské ministerstvo zdravotníctva totiž prostredníctvom zástupcov lotyšskej parlamentnej delegácie dostalo žiadosť o podporu pre detskú nemocnicu v Černihivskej oblasti. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Rezort zdravotníctva Lotyšska sa rozhodol dodať detskej nemocnici v Černihivskej oblasti 36 pľúcnych ventilátorov a 12 monitorov vitálnych funkcií pacientov. Poznamenal pritom, že poskytnutie tohto zdravotníckeho vybavenia neovplyvní primárne funkcie lotyšských zdravotníckych zariadení a jeho darovanie si nebude vyžadovať nákup novej zdravotníckej techniky.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
13:28 Tradícia sa naplnila. Slovenský prezident Peter Pellegrini išiel na prvú oficiálnu zahraničnú cestu do Česka a stretol sa so svojím náprotivkom Petrom Pavlom. K susedom zavítal v situácii, keď sa vlády v Prahe a Bratislave opätovne usilujú nastaviť si úroveň vzťahov.
Čítajte viac Pellegrini v Česku: Slovensko pomôže Prahe s muníciou pre Ukrajinu13:19 Centrála amerického prezidentského kandidáta Donalda Trumpa uviedla, že prioritou Trumpovho potenciálneho druhého funkčného obdobia bude čo najskôr ukončiť vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou. Dodala pritom, že európske krajiny by mali urobiť väčší príspevok k udržaniu bezpečnosti. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Hlas Ameriky.
Riaditeľ komunikácie Trumpovej kampane Steven Cheung poznamenal, že Donald Trump opakovane naznačil, že kritickou prioritou jeho druhého funkčného obdobia bude rýchle dosiahnutie dohody o ukončení rusko-ukrajinskej vojny. Trump sa domnieva, že európske krajiny by mali znášať väčší podiel nákladov, pričom tvrdí, že je nespravodlivé voči americkým daňovým poplatníkom, aby Spojené štáty zaplatili výrazne viac.
Trump podľa Cheunga „urobí všetko, čo bude potrebné, aby obnovil mier a obnovil americkú silu a odstrašenie na svetovej scéne“. Centrála nazýva Trumpa „jedinou osobou“, ktorá môže ukončiť ruskú vojnu proti Ukrajine, a poznamenáva, že by sa nezačala, keby bol prezidentom.
Čítajte aj Poradcovia Trumpa vysvetlili plán na ukončenie vojny: tvrdo zatlačíme na Putina aj Zelenského12:51 Rusko podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova považuje obvinenie Medzinárodného trestného súdu (ICC) proti bývalému ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi a náčelníkovi generálneho štábu Valeriju Gerasimovi za „pomerne absurdné“. Rusko nie je členom Rímskeho štatútu a jurisdikciu ICC neuznáva, uviedol podľa ruských médií Peskov. Haagsky tribunál v utorok vydal na dvojicu čelných predstaviteľov ruskej vojny proti Ukrajine zatykač kvôli obvineniu z vojnových zločinov a zločinu proti ľudskosti.
ICC má podporu 124 krajín, okrem Ruska jeho jurisdikciu neuznávajú napríklad Spojené štáty. Ukrajina tiež nie je jeho členom, ale udelila súdu právomoc stíhať zločiny spáchané na jej území, podotkla agentúra Reuters. Už vlani v marci vydal ICC zatykač aj na ruského prezidenta Vladimira Putina a splnomocnenkyňu Kremľa pre práva detí Mariju Ľvovovú-Bělovovú kvôli podozreniu z nezákonného odvlečenia ukrajinských detí do Ruska. Rímsky štatút ukladá signatárskym krajinám povinnosť zatknúť na svojom území osobu, na ktorú je vydaný medzinárodný zatykač ICC.
ICC vo svojich obvinených cituje články Rímskeho štatútu, ktoré popisujú okrem iného vojnové zločiny „úmyselného vedenia útokov proti civilným objektom“, „úmyselné začatie útoku s vedomím, že v súvislosti (s ním) dôjde k stratám na životoch alebo zraneniam civilných osôb“ a zločin proti ľudskosti " spočívajúce v úmyselnom spôsobení veľkých útrap alebo vážnej ujmy na zdraví alebo porúch duševného alebo telesného zdravia."
Čítajte aj Súd v Haagu vydal zatykače na Šojgua a Gerasimova. Zelenskyj: Spravodlivosť sa blíži12:07 Bidenova administratíva chce zrušiť zákaz rozmiestňovania amerických vojenských kontraktorov (dodávateľov) na Ukrajine, povedali pre CNN štyria americkí predstavitelia oboznámení s touto záležitosťou. Američania by mali pomôcť ukrajinskej armáde pomôcť s údržbou a opravou zbraňových systémov dodané USA.
Táto zmena by znamenala ďalší významný posun v politike Bidenovej administratívy na Ukrajine, keďže USA hľadajú spôsoby, ako dať ukrajinskej armáde navrch proti Rusku, tvrdí CNN.
Na tejto politike stále pracujú predstavitelia administratívy a zatiaľ nedostala konečný súhlas od prezidenta Joea Bidena, uviedli úradníci. „Neurobili sme žiadne rozhodnutia a akákoľvek diskusia o tom je predčasná,“ povedal jeden predstaviteľ administratívy. „Prezident je absolútne pevný, že nepošle americké jednotky na Ukrajinu.“
Po schválení bude zmena pravdepodobne uzákonená tento rok, uviedli úradníci. Umožní to Pentagónu poskytnúť americkým spoločnostiam zmluvy na prácu na Ukrajine po prvý raz od ruskej invázie v roku 2022. Predstavitelia uviedli, že dúfajú, že to urýchli údržbu a opravy zbraňových systémov používaných ukrajinskou armádou.
Poškodená americká technika sa musela odvážať na opravu do Poľska a Rumunska, čo zabralo drahocenný čas. S jednoduchšími opravami si Ukrajinci dokážu poradiť sami, často na základe porady cez zabezpečené komunikačné kanály.
Čítajte aj Západ vrazil klin medzi Vučiča a Putina. Srbské zbrojovky idú naplno, dopujú Ukrajinu zbraňami11:54 Ak by boli severokórejské jednotky vyslané na Ukrajinu, aby pomohli ruskej armáde, stali by sa „potravou pre delá“. Ako referuje web news.sky.com, povedal to tlačový tajomník Pentagónu Pat Ryder.
Uvedený americký predstaviteľ nepovedal, že existujú náznaky, že by boli severokórejské jednotky skutočne vyslané do boja, ale varoval Sever pred týmto potenciálnym vývojom. „To je určite niečo, na čo treba dávať pozor,“ poznamenal.
„Myslím si, že keby som bol severokórejským vojenským personálnym manažmentom, spochybňoval by som svoje rozhodnutie poslať svoje sily ako potravu pre delá v nelegálnej vojne proti Ukrajine.“
11:46 Ruský predstaviteľ navrhol verejne bičovať neposlušných Rusov. V preloženom klipe, ktorý zdieľala publicistka denníka The Daily Beast Julia Davis, zástupca Štátnej dumy Andrej Svincov diskutoval o svojich názoroch na tých, ktorí vystupovali proti Kremľu.
„Tí, ktorí činia pokánie, by sa mali verejne ospravedlniť a verejne dostať 20 rán bičom na Červenom námestí,“ povedal. „Potom by mohli pokračovať v podnikaní, ale s novou sadzbou dane.“
Čítajte viac Ruský poslanec navrhuje verejne bičovať 'neposlušných' Rusov na Červenom námestí11:25 Vyriešenie konfliktu na Ukrajine je v záujme Poľska i Číny, keďže by to vydláždilo cestu k opätovnému nastoleniu slobody medzinárodného obchodu. Vyhlásil to v stredu poľský prezident Andrzej Duda počas návštevy v Číne. TASR o tom informuje podľa správy agentúry PAP.
Duda otvoril svojim príhovorom v posledný deň svojej návštevy poľsko-čínske ekonomické fórum v Šanghaji.
„Musíme byť priamočiari, keďže je pre nás táto záležitosť mimoriadne dôležitá. Útok Ruska na Ukrajinu je aj útokom na slobodu medzinárodného obchodu,“ povedal Duda.
Poľský prezident poukázal na to, že v roku 2023 prvýkrát za osem rokov poklesol medzinárodný obchod medzi Poľskom a Čínou. To podľa neho súvisí práve s vojnou na Ukrajine, ktorá narušila logistické reťazce, predovšetkým železničnú trasu spájajúcu Čínu s krajinami Európskej únie.
„Je v záujme Poľska a Číny, aby vojna čo najskôr skončila,“ uviedol poľský prezident. Zároveň vyjadril nádej, že bude nastolený trvalý mier, ktorý obnoví „nadradenosť medzinárodného práva“.
Čítajte aj Duda: Poľsko je pripravené rozmiestniť na svojom území jadrové zbrane. Rusko reaguje10:48 Novým generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie bude doterajší holandský premiér Mark Rutte. Rozhodli o tom v stredu členské krajiny NATO, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Čítajte viac NATO má nového šéfa. Mark Rutte povedie alianciu, rozhodli členské krajiny10:29 Napriek sankciám zakazujúcim dodávku zahraničných lietadiel do Ruska, do krajiny dorazilo nové lietadlo Airbus A320neo za 110 miliónov dolárov. Ako referuje telegramové konto webu The Moscow Times, jeho novým vlastníkom je pravdepodobne Zarach Iliev, jeden zo zakladateľov skupiny Kievskaja Ploščaď, najväčšej spoločnosti na komerčnom trhu s nehnuteľnosťami v Rusku.
Iliev je na sankčnom zozname USA a Spojeného kráľovstva. Jeho majetok odhadol magazín Forbes na približne tri miliardy dolárov. Podľa dostupných informácií, skupina Kievskaja Ploščaď dosiahla v roku 2023 príjmy z prenájmu vo výške 1,76 miliardy dolárov, pričom Iliev vlastnil polovicu tohto podnikania.
Podľa jedného zdroja Iliev zakúpil nové lietadlo na nahradenie staršieho modelu Airbus A318CJ a druhý zdroj potvrdil, že majiteľ lietadla je prepojený so skupinou Kievskaja Ploščaď. Airbus Corporate Jets predstavil toto lietadlo koncom roka 2019 pod sériovým číslom 8774. V januári 2020 bolo lietadlo prevezené do Bazileja, kde bolo vybavené VIP interiérom a natreté, čo trvalo celý rok.
10:10 V ruskom Jekaterinburgu sa začal súdny proces s americkým novinárom Evanom Gershkovichom, ktorého ruské úrady obvinili zo špionáže. Pojednávanie sa koná za zatvorenými dverami. Oznámila to hovorkyňa súdu.
Čítajte viac Na ruskom Urale sa začal súd s americkým novinárom Gershkovichom. Objavil sa tam s vyholenou hlavou9:43 Bývalá rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová, ktorá žije v Rusku, sa cíti byť očierňovaná, zatiaľ čo v jej vlasti pokračuje ruský špionážny škandál.
Kneisslová (59) sa v Rakúsku stala „vyvrheľom“ po tom, ako v roku 2018 na svojej svadbe tancovala s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Tvrdí, že nemala inú možnosť, ako utiecť z Rakúska a ukryť sa v Rusku. Popiera tiež akúkoľvek účasť na špionážnom škandále, ktorý podľa všetkého odhaľuje hniezdo ruských špiónov na vplyvných pozíciách v Rakúsku, najmä v rámci krajnej pravice.
„Som urážaná a skutočne degradovaná na agentku Kremľa, ale tam som nevkročila od roku 2018. Majú iné starosti,“ uviedla Kneisslová v rozhovore pre AFP prostredníctvom videolinky z Petrohradu.
Jej ruské väzby – v Rusku žije od roku 2023 – ju prinútili poprieť účasť na najväčšom špionážnom škandále v Rakúsku za uplynulé desaťročia. Jeho dôsledky sa prejavili po marcovom zatknutí bývalého rakúskeho spravodajského dôstojníka Egista Otta pre podozrenie zo špionáže v prospech Moskvy.
9:39 V dôsledku ukrajinského ostreľovania bolo zničené radiačné kontrolné stanovište v obci Velyka Znamianka v Záporožskej oblasti, oznámil v stredu Ruskom dosadený manažment Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) na Ukrajine.
„Špecialisti (zo ZAES) vykonali niekoľko kompenzačných opatrení na kontrolovanie radiačnej situácie v oblasti,“ uviedol ruský manažment na sociálnej sieti Telegram.
Úroveň radiácie podľa manažmentu neprekračuje bezpečné limity. Ukrajina tieto tvrdenia bezprostredne nekomentovala.
8:58 Ruský raketový útok zasiahol v noci na stredu civilnú infraštruktúru v meste Odesa na juhu Ukrajiny. Uviedol to gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.
Útok poškodil administratívnu budovu v priemyselnej zóne, napísal Kiper na platforme Telegram. Dodal, že neboli hlásené žiadne zranenia. Ruský raketový úder zasiahol Odesu aj v pondelok – poškodil sklad a vyžiadal si troch zranených.
Prístavná Odesa je počas vojny na Ukrajine častým cieľom útokov ruských síl, pričom mnohé údery boli zamerané na tamojšie prístavné zariadenia. Rusko opakovane poprelo, že by na Ukrajine cielilo svoje útoky na civilistov alebo civilnú infraštruktúru.
8:16 Z ruského zajatia sa v utorok dostalo domov 90 ukrajinských vojakov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý sa odvoláva na vyhlásenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na sociálnych sieťach. Na Ukrajinu sa vrátili príslušníci národnej gardy, námorníctva, pozemných síl, teritoriálnej obrany a pohraničníci, pričom sú medzi nimi napríklad obrancovia Mariupoľa a jadrovej elektrárne Černobyľ.
Zelenskyj sa poďakoval Spojeným arabským emirátom za pomoc pri oslobodení vojakov, ako aj ukrajinským orgánom, ktoré sa do toho zapojili.
Rusko tvrdí, že si s Ukrajinou vymenili rovnaký počet vojakov.
Čítajte viac Ruskí okupanti nevzali ukrajinského vojaka do zajatia, ale odrezali mu hlavu. Aké šialenosti robia na fronte?6:43 Ruský minister obrany Andrej Belousov v utorkovom telefonáte varoval amerického ministra obrany Lloyda Austina pred nebezpečenstvom spojeným s americkými dodávkami zbraní Ukrajine, proti ktorej vedie Rusko od februárovej invázie v roku 2022 vojnu. Podľa agentúry Reuters o tom informovalo ruské ministerstvo obrany.
Ministri obrany Ruska a USA spolu rokovali prvýkrát od marca 2023. Pentagon už skôr uviedol, že iniciatíva vzišla z Austinovej strany a jednou z tém rozhovoru bol význam udržania otvorených komunikačných kanálov.
Minister Belousov „zdôraznil nebezpečenstvo ďalšej eskalácie situácie v súvislosti s pokračujúcimi dodávkami amerických zbraní ukrajinským ozbrojeným silám“, uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení.
Vzťahy medzi USA a Ruskom sú na najnižšej úrovni od konca studenej vojny v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Spojené štáty nedávno Ukrajine povolili používať nimi dodané zbrane kdekoľvek v prihraničných regiónoch Ruska, odkiaľ ruská armáda útočí na ukrajinské územie.
6:20 Ak Západ podcení odhodlanie Ruska brániť sa, môže to mať tragické následky, varoval v utorok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov, informuje agentúry Reuters.
Rusko je podľa Riabkova pripravené presadiť si svoje záujmy v akejkoľvek situácii. „Nechcem si ani predstaviť, že by sa toto podcenenie mohlo stať tragickým a osudným,“ uviedol s presvedčením, že Západ si „vybral“ konfrontáciu s jadrovou mocnosťou.
„Na to sa dá reagovať rôznymi spôsobmi – rétorickými aj praktickými. Máme prostriedky na to, aby sme Západu odovzdali signály v oblasti jadrového odstrašovania, a to aj v prípade, že naši protivníci nebudú ochotní viesť triezvy dialóg,“ povedal ruský diplomat.
Súčasne zdôraznil, že by sa nemalo podceňovať nebezpečenstvo, že Západ môže „urobiť chybu“, pričom Moskva sa jej podľa neho bude snažiť vyvarovať.
Šéf Kremľa Vladimir Putin nedávno zopakoval, že zvažuje prehodnotenie jadrovej doktríny Ruska. Súčasná stanovuje, že Moskva môže použiť jadrové zbrane len v dvoch prípadoch – pri jadrovom útoku na Rusko alebo pri útoku konvenčnými zbraňami, ktorý by ohrozoval samotnú existenciu krajiny.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu Putin viackrát pohrozil, že Moskva by mohla v prípade mimoriadnych okolností na svoju obranu použiť jadrové zbrane.
Rusko zároveň obviňuje západné krajiny, že tlačia svet do jadrovej konfrontácie, pretože poskytujú Ukrajine zbrane v hodnote miliárd dolárov a niektoré z nich sa používajú pri útokoch na ruskom území.
Rusko a Spojené štáty vlastnia spolu približne 90 percent všetkých nukleárnych zbraní na svete. Rusko podľa expertov disponuje najväčšími zásobami jadrových zbraní – má vyše 5500 jadrových hlavíc.