860. deň: Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za 2,3 miliardy dolárov

ČTK, SITA, TASR, Pravda | 02.07.2024 06:30, aktualizované: 
vojna na ukrajine Foto: ,
Odsúdený väzeň, ktorý sa pripojil k ukrajinskému práporu Arey, strieľa z RPG-7 počas výcviku na polygóne v Dnepropetrovskej oblasti. Ukrajina rozširuje svoj vojenský nábor, aby sa vyrovnala s nedostatkom na bojiskách.
Spojené štáty čoskoro oznámia ďalšiu vojenskú pomoc pre Ukrajinu v hodnote 2,3 miliardy dolárov. Uviedol to v utorok minister obrany USA Lloyd Austin, píše agentúra AP. "Nenechajte sa mýliť, Ukrajina nie je sama a Spojené štáty nikdy nepoľavia v podpore," povedal Austin na začiatku stretnutia so svojím ukrajinským kolegom Rustemom Umerovom. Nový balík vojenskej pomoci bude zahŕňať protitankové zbrane a muníciu pre systémy protivzdušnej obrany.

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 860 dní
  • Ruské útoky na Nikopol si vyžiadali najmenej dve obete
  • Prinesie mier? Orbán pricestoval do Kyjeva
  • Kým Kyjev čaká na F-16, nepriateľ páli na letecké základne. Terčom budú aj samotné stíhačky, Moskva je odhodlaná ich zneškodniť
  • Zelenskyj telefonoval s Ruttem, diskutovali o budúcej spolupráci Ukrajiny s NATO
  • Rusko tvrdí, že na ukrajinskom letisku zničilo päť stíhačiek Su-27
  • Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalšiu pomoc za 2,3 miliardy dolárov
Ukrajinská helikoptéra zasypala ruské pozície raketami
Video
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj...
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj...
+3Maďarský premiér Viktor Orbán pricestoval do...
vojna na Ukrajine, Donecká oblasť Čítajte viac 859. deň: Na východe Ukrajiny pokračujú boje o strategické dediny. Moskva tvrdí, že dobyla ďalšie dve

22:55 Šéf Kremľa Vladimir Putin sa stretne v stredu počas summitu hláv štátov Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) v Kazachstane s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a tureckým lídrom Tayyipom Erdoganom. Informovali o tom agentúry Reuters a TASS.

S Erdagonom bude Putin hovoriť o svojej nadchádzajúcej návšteve Turecka a iných záležitostiach. „Návštevu Turecka plánujeme už dlho. Myslím si, že lídri o tom budú hovoriť,“ uviedol Putinov poradca pre zahraničné záležitosti Jurij Ušakov s tým, že Putin s Erdoganom majú množstvo tém, o ktorých budú rokovať.

So Si Ťin-pchingom sa Putin naposledy stretol v máji počas návštevy Číny. Bola to jeho prvá zahraničná cesta od svojej prezidentskej inaugurácie, pričom vo voľbách predtým získal už v poradí piaty mandát.

SCO je euroázijská politická, ekonomická, obranná a bezpečnostná organizácia, ktorú v roku 2001 založila Čína a Rusko. Jej ďalšími členmi sú India, Irán, Kazachstan, Kirgizsko, Pakistan, Tadžikistan a Uzbekistan. Turecko nie je členom tejto organizácie, ale často sa ako partnerská krajina zúčastňuje na jej summitoch.

21:10 Lídra Luhanskej oblasti Leonida Pasečnika odsúdili v utorok na Ukrajine v neprítomnosti na 12-ročné väzenie za podpísanie dohody s Kremľom, ktorá viedla k ruskej invázii, uvádza TASR podľa agentúry AFP.

Pasečnik, ako líder samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR), spoločne s vodcom samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denispm Pušilinom podpísali 21. februára 2022 s ruským prezidentom Vladimirom Putinom pakt o vzájomnej pomoci. Dvojica proruských lídrov v Donbase následne požiadala Putina o vojenskú pomoc a Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu.

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) tvrdí, že Kremeľ využil Pašečnikov podpis dohody ako „zámienku na začatie rozsiahlej invázie na Ukrajinu“. Pasečnik bol uznaný za vinného z porušenia územnej celistvosti Ukrajiny a z kolaborácie.

Pasečnikovi uložil súd podľa vyjadrenia SBU aj zákaz zastávať najbližších 13 rokov na Ukrajine akékoľvek verejné funkcie a konfiškáciu „všetkého jeho majetku“. SBU dodala, že výkon trestu začne plynúť až dňom zadržania Pasečnika.

Pašečnik sa narodil na Ukrajine a do roku 2014 pracoval v SBU, keď začal podporovať proruských separatistov na východe Ukrajiny. V roku 2017 sa stal vodcom samozvanej LĽR, predtým šéfoval jej tajnej službe.

20:03 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v utorok maďarského premiéra Viktora Orbána, aby sa pripojil k mierovým snahám Ukrajiny po invázii Ruska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore uviedol, že s Orbánom počas rokovaní hovoril o krokoch Kyjeva na nastolenie mieru v spolupráci s medzinárodnými partnermi. „Pozval som Maďarsko a premiéra Orbána, aby sa pripojil k príslušným snahám,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident s Orbánom podľa vlastných slov hovoril aj o mierovom summite vo Švajčiarsku a prípravách na ďalší takýto summit. „Hovoril som o tom, čo sme už s našimi partnermi dosiahli,“ povedal Zelenskyj.

Orbán Viktor Kijevben Čítajte viac Mierová misia? Orbán v Kyjeve na chvíľu poslúžil aspoň ako protiraketový štít

Orbán v utorok navštívil prvýkrát od začiatku vojny Ukrajinu a na tlačovej konferencii so Zelenským vyzval Kyjev na dosiahnutie „rýchleho prímeria“. Ukrajina však opakovane odmieta výzvy na prerušenie bojov, pričom tvrdí, že by tak Rusko len získalo čas na preskupenie pre podniknutie nového útoku.

Zelenskyj vo večernom príhovore poukázal na to, že ide o prvú Orbánovu návštevu Kyjeva za mnohé roky. Podľa Zelenského je to dôležitá cesta, keďže sa koná hneď po začiatku maďarského predsedníctva v Rade Európskej únie. „To je jasný signál, aké veľmi je pre nás všetkých v Európe dôležité zostať zjednotení a prijímať spoločné kroky,“ povedal Zelenskyj.

Na rozdiel od mnohých iných európskych lídrov Orbán nenavštívil po začiatku invázie Ruska Ukrajinu a spomedzi lídrov EÚ je vnímaný ako najviac proruský, pripomína AFP.

18:59 Litovské ministerstvo zahraničných vecí vznieslo v utorok Rusku diplomatický protest v súvislosti s nepovoleným vstupom ruského civilného lietadla do vzdušného priestoru Litvy. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Lietadlo ruskej leteckej spoločnosti Pobeda vstúpilo približne v nedeľu večer na minútu nad Baltským morom do vzdušného priestoru Litvy počas letu z moskovského letiska Vnukovo do Kaliningradskej oblasti, uviedlo litovské ministerstvo vo vyhlásení.

V diplomatickej nóte odovzdanej predstaviteľovi ruského veľvyslanectva vo Vilniuse žiada Litva vysvetlenie incidentu a upozornila, že je neprijateľné, aby sa v budúcnosti takáto situácia opakovala, píše spravodajský portál lenta.ru.

18:15 Dve osoby zahynuli a deväť osôb utrpelo zranenia v utorok pri ruských útokoch na ukrajinské mesto Nikopol neďaleko Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES). Uviedol to gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Útoky poškodili v meste obytné domy, vzdelávacie zariadenia a kliniku, napísal Lysak v príspevku na platforme Telegram. Dodal, že obeťami sú dve ženy vo veku 61 a 86 rokov.

Nikopol oddeľuje od ZAES, najväčšej jadrovej elektrárne v Európe, rieka Dneper. Toto mesto v Dnepropetrovskej oblasti je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu často vystavované ruským leteckým útokom.

17:24 V Česku začal pôsobiť nový ukrajinský veľvyslanec Vasyl Zvaryč. Český prezident Petr Pavel od neho v utorok na Pražskom hrade prevzal poverovacie listiny. Ukrajina nemala v ČR najvyššie diplomatické zastúpenie od polovice júla 2022, informuje spravodajkyňa TASR.

„Mám tú česť odovzdať vám listiny, ktorými ma prezident Ukrajiny u vás akreditoval ako mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ukrajiny,“ povedal Zvaryč Pavlovi v češtine, za čo mu český prezident vyjadril rešpekt.

Zvaryč sa do Prahy presunul z Poľska, kde bol veľvyslancom od februára 2022. Na iných diplomatických pozíciách tam však pôsobil aj v rôznych obdobiach v minulosti. Skúsenosti má tiež z ambasád v Turecku a Spojených štátoch, zastával aj viaceré vedúce funkcie na ukrajinskom ministerstve zahraničných vecí. Zvaryča do novej funkcie vymenoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 21. júna.

Kyjev nemal v Prahe veľvyslanca takmer dva roky. Naposledy na tejto pozícii pôsobil diplomat Jevhen Perebyjnis, ktorý úrad viedol päť rokov. Zelenskyj ho v polovici júla 2022 v rámci rotácie diplomatov z funkcie odvolal. Perebyjnis sa krátko nato stal námestníkom ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu. Za jeho pôsobenie vo funkcii ukrajinského veľvyslanca v ČR ho predseda českého Senátu Miloš Vystrčil ocenil Striebornou medailou.

17:00 Spojené štáty čoskoro poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 2,3 miliardy dolárov, oznámil americký minister obrany Lloyd Austin. Balík pomoci bude zahŕňať okrem iného aj protitankové zbrane a muníciu pre systémy protivzdušnej obrany Patriot a ďalšie, uviedla agentúra AP.

Oznámenie prichádza v čase, keď sa ukrajinský minister obrany Rustom Umerov stretol s Austinom v Pentagone. Zároveň ide o dôraznú odpoveď Washingtonu na prosby Kyjeva o pomoc v boji proti ruským silám v Doneckej oblasti.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu uviedol, že Rusko len za posledný týždeň zhodilo na Ukrajinu viac ako 800 silných kĺzavých bômb.

Zelenskyj vyzval svetových predstaviteľov, aby zmiernili obmedzenia týkajúce sa používania západných zbraní na údery na vojenské ciele vo vnútri Ruska. Uviedol, že Ukrajina potrebuje „nevyhnutné prostriedky na zničenie nosičov týchto bômb, vrátane ruských bojových lietadiel, nech sú kdekoľvek“.

15:57 Moskva nemôže komentovať vyjadrenia exprezidenta USA Donalda Trumpa o ukončení vojny na Ukrajine, pretože nevie, čo jeho plán zahŕňa. Uviedol to v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Trump v rámci predvolebnej kampane viackrát uviedol, že v prípade znovuzvolenia by vojnu na Ukrajine vyriešil v priebehu 24 hodín. V minulotýždňovej televíznej debate s prezidentom USA Joeom Bidenom tvrdil, že v prípade víťazstva v novembrových prezidentských voľbách by vojnu bol schopný vyriešiť ešte pred oficiálnym nástupom do úradu. Neprezradil však, ako to chce dosiahnuť.

„Nejde o prvé Trumpove vyhlásenie v tejto veci a v tomto zmysle sa vyjadril už predtým. Bez toho, aby sme vedeli, o čo ide, sa k tomu nemôžeme vyjadriť,“ povedal Peskov novinárom.

Kremeľ minulý týždeň uviedol, že akýkoľvek mierový plán pre konflikt na Ukrajine, ktorý by navrhla možná budúca americká administratíva v prípade víťazstva Trumpa v prezidentských voľbách, by musel zohľadňovať realitu na bojisku. Ruské sily v súčasnosti okupujú asi pätinu územia Ukrajiny.

Ukrajina tvrdí, že mier môže nastať len po úplnom odchode ruských síl z jej územia a obnovení jej územnej celistvosti.

Trump v minulotýždňovej debate s úradujúcim šéfom Bieleho domu povedal, že Rusko by nikdy nenapadlo Ukrajinu, ak by Spojené štáty mali „skutočného prezidenta“. Biden reagoval, že Trump „nemá ani poňatia, o čom hovorí“.

Election 2024 Trump Čítajte viac Poradcovia Trumpa vysvetlili plán na ukončenie vojny: tvrdo zatlačíme na Putina aj Zelenského

15:50 Gruzínsky vojenský pilot v utorok zomrel pri havárii svojho lietadla počas výcviku, oznámilo gruzínske ministerstvo obrany.

Stíhačka Su-25 sa zrútila počas výcviku, ktorý zahŕňal komponenty vzdušnej obrany, uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. „Pilot vzdušných síl Kachaber Zurabašvili pri nehode tragicky zahynul,“ uviedol rezort s tým, že bolo začaté vyšetrovanie, ktoré má určiť príčinu nehody.

Suchoj Su-25 je jednomiestne podzvukové stíhacie lietadlo, ktoré bolo vyvinuté v 70. rokoch minulého storočia v Sovietskom zväze na podporu pozemných síl. Masová výroba stíhačky bola spustená v roku 1978 v leteckom závode Tbilaviamšeni v gruzínskom Tbilisi.

V roku 2022 sa pri lyžiarskom stredisku Gudauri na severe Gruzínska zrútil vrtuľník gruzínskej pohraničnej polície. Zomrelo vtedy všetkých osem ľudí na jeho palube.

15:30 Putinov hovorca Dmitrij Peskov význam Orbánovej návštevy v Kyjeve podľa AP zľahčoval slovami, že Maďarsko si musí plniť svoje povinnosti predsedníckej krajiny, a dodal, že Moskva nemá ohľadom výsledku návštevy žiadne prehnané očakávania.

15:15 Novým stálym predstaviteľom SR pri Severoatlantickej aliancii (NATO) bude Marek Varga. Doteraz zastupoval Slovensko vo funkcii veľvyslanca v Bejrúte pre Libanon a ďalšie štáty Blízkeho východu.

NATO Čítajte viac Novým stálym predstaviteľom Slovenska pri NATO bude Marek Varga

15:10 Veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk v utorok vyhlásil, že Ukrajina vykonala útok na muničný sklad na Ruskom anektovanom Krymskom polostrove.

„Opäť sa ukázalo, že ukrajinské lietadlá ‚zničené‘ nepriateľskou propagandou úspešne pokračujú v bojových operáciách,“ uviedol Oleščuk. Odkazoval na skoršie tvrdenie Moskvy, že v ukrajinskej Poltavskej oblasti zničila päť ukrajinských stíhačiek.

Oleščuk nešpecifikoval presné miesto ukrajinského útoku. Na Telegrame sa však objavilo video, ktoré údajne zobrazuje útok na mestečko Balaklava neďaleko Sevastopola.

Ruskom dosadený gubernátor Sevastopola Michail Razvožajev v pondelok vyhlásil, že ruské vzdušné sily zničili päť ukrajinských cieľov nad Čiernym morom a v Balaklave. Razvožajev však nehovoril o žiadnych významnejších škodách.

Od začiatku plošnej invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 Kyjev podnikol viacero vzdušných a námorných útokov na ruské ciele na Kryme a v Čiernom mori, ktoré spôsobili významné straty ruskej Čiernomorskej flotile.

15:05 Dovedna 20 politických analytikov odsúdili v Bielorusku v neprítomnosti na desať- a viacročné tresty odňatia slobody po tom, ako ich usvedčili zo sprisahania s cieľom zvrhnúť tamojšiu vládu a z účasti v extrémistickej skupine. Všetci odsúdení žijú v zahraničí, za mrežami by však mohli skončiť po prípadnom návrate do vlasti, uvádza v utorok agentúra AP.

Aľaksandr Dabravoľski, jeden z hlavných poradcov exilovej líderky bieloruskej opozície Sviatlany Cichanovskej, bol odsúdený na 11 a pol roka väzenia.

Tresty pre ostatných obžalovaných vrátane Cichanovskej hovorkyne Hanny Kasulinovej sa pohybovali v rozmedzí od 10 do 11 rokov väzenia.

Medzi odsúdenými figuruje aj Ryhor Astapeňa, ktorý je riaditeľom tzv. bieloruskej iniciatívy zriadenej v britskom politologickom inštitúte Chatham House, či výskumný pracovník na Štrasburskej univerzite Jauhen Kryžanovski. Odsúdená bola aj Kaciaryna Šmacinová, ktorá pôsobí na univerzite v americkom štáte Virgínia.

Bieloruské úrady začali prenasledovať oponentov autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka po rozsiahlych protestoch, ktoré vyvolali sporné prezidentské voľby z augusta 2020. Lukašenko v nich oficiálne zvíťazil a zaistil sa tak šieste funkčné obdobie v úrade. Opozícia aj Západ však voľby označili za zmanipulované.

Režim následné protesty tvrdo potlačil. Ľudskoprávni aktivisti tvrdia, že počas vtedajších zásahov bolo zadržaných zhruba 35 000 ľudí, pričom za mrežami sú dodnes stvoky politických väzňov vrátane laureáta Nobelovej ceny za mier za rok 2022 Alesa Biaľackého, zakladateľa ľudskoprávnej organizácie Viasna.

15:00 Európska verejnosť si mylne myslí, že sankcie sú na nastolenie mieru. V relácii Miroslava Wlachovského Okno do sveta na portáli sita.sk to povedal rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg.

„Sú to reštriktívne opatrenia, ktoré majú veľmi jasne ukázať, že sa vám nepáči určitý vývoj, a snažiť sa prinútiť dotyčnú krajinu, aby zmenila svoje konanie. Sankcie sa ale nikdy nepoužívali na nastolenie mieru. To je mylná predstava,“ skonštatoval šéf rakúskej diplomacie.

Schallenberg poukázal na to, že Európska únia (EÚ) má voči Rusku zavedený najzávažnejší a najrozsiahlejší sankčný režim, aký kedy uplatnila voči tretej krajine. Nedávno Únia prijala 14. balík sankcií, ktorý zakazuje dodávky ruského skvapalneného plynu cez európske prístavy. Minister však upozornil na to, že sankcie sú účinné len vtedy, ak je väčšia skupina krajín, ktoré ich uplatňujú.

Najväčší problém teraz podľa neho predstavuje obchádzanie sankcií. „Vidíme to na niektorých tovaroch dvojakého použitia na sankčnom zozname, ktorých vývoz z Európy do určitých tretích krajín sa zrazu zvýšil o viac ako tisíc percent. A vieme, že žiadny z nich nezostáva v týchto tretích krajinách. Sú znova použité na predaj do Ruska,“ vyjadril sa diplomat.

Ruský prezident sa podľa rakúskeho ministra zahraničia postaral o to, že Rusko stráca ekonomicky neuveriteľným spôsobom. Ekonomika krajiny sa prehrieva, všetko úsilie sa orientuje na vojnu a aj nedávne rozhovory s Čínou boli z ruského hľadiska mimoriadnym sklamaním, poznamenal Schallenberg s tým, že Rusko sa stalo v určitom zmysle menej významným a dosiaľ nenašlo takého spoľahlivého partnera, ako preň v minulosti bola Európa. „Takže prezident Ruskej federácie urobil veľa škody ľuďom v Rusku. Možno to teraz ešte nepociťujú, ale skôr či neskôr to pocítia,“ dodal.

14:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil rokovanie s maďarským premiérom Viktorom Orbánom v Kyjeve za možný základ pre budúcu dohodu s Maďarskom. Ochotu uzavrieť dohodu vyjadril tiež Orbán, ktorý do Kyjeva pricestoval po prvý raz od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022.

Premiér uviedol, že Maďarsko oceňuje Zelenského mierovú iniciatívu a že hostiteľa požiadal, aby zvážil uzavretie prímeria, ktoré by mohlo urýchliť začatie mierových rozhovorov, napísala agentúra Reuters. Orbán podľa nej tiež vyhlásil, že sa obe krajiny snažia prekonať skoršie nezhody a že sa zameriavajú na budúcnosť.

Návšteva sa koná deň po tom, ako sa Maďarsko ujalo polročného predsedníctva v Rade Európskej únie. To síce dáva Budapešti len malú reálnu moc, umožňuje jej však ovplyvňovať agendu EÚ. Maďarsko bolo v poslednom čase terčom kritiky pre blokovanie, meškanie či rozdrobovanie takmer všetkej pomoci určenej Ukrajine, na ktorej sa ostatné členské štáty zhodli.

Cieľom maďarského predsedníctva je riešiť problémy, ktorým čelí EÚ, a preto prvá cesta vedie do Kyjeva, napísal Orbán na facebooku.

13:40 Nadchádzajúca návšteva indického premiéra Naréndru Módího v Rusku, ktorú Moskva avizovala ešte koncom júna, bude veľmi dôležitá. V utorok to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Ruský prezident Vladimir Putin bude s Módím rokovať o bilaterálnych vzťahoch, vzájomnom obchode, ale aj regionálnej a globálnej bezpečnosti – témach, ktoré sú podľa Peskova vždy na programe takýchto stretnutí.

Kremeľ zatiaľ nespresnil, kedy sa návšteva indického premiéra uskutoční, podľa ruských médií to však bude v júli. Peskov potvrdil, že návšteva je v záverečnej fáze príprav.

Rusko a India udržiavajú úzke vzťahy, ktoré siahajú až do obdobia studenej vojny. Význam Naí Díllí ako kľúčového obchodného partnera Moskvy vzrástol od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. India pod vedením Módího agresiu Moskvy neodsúdila, zdôrazňuje však potrebu mierového ukončenia konfliktu.

Módí navštívil Rusko naposledy v roku 2019, keď sa zúčastnil na ekonomickom fóre vo Vladivostoku. S Putinom sa stretol v roku 2022 na okraj summitu Šanghajskej organizácie spolupráce v Uzbekistane.

Avizovaná zahraničná cesta sa uskutoční po tohtoročných voľbách v Indii, v ktorých si Módí víťazstvom svojej nacionalistickej Indickej ľudovej strany (BJP) zaistil tretie funkčné obdobie ako predseda vlády.

13:30 Poľsko a Nemecko sa dohodli, že budú rokovať o posilnení obrannej spolupráce. Chcú tak odstrašiť ruskú hrozbu v regióne, a to aj silnejšou prítomnosťou síl Severoatlantickej aliancie na jej východnom krídle a koordináciou pomoci Ukrajine, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na predstavený spoločný akčný plán oboch krajín. Detaily jeho financovania však chýbajú, napísala agentúra DPA. Obe krajiny návštevou kancelára Olafa Scholza vo Varšave obnovili po šesťročnej prestávke medzivládne konzultácie.

Poľsko a Nemecko môžu mať rozdielne predstavy, ako financovať obranné projekty, ale aj tak budú spolupracovať na projektoch, ako je európska iniciatíva protivzdušnej obrany European Sky Shield Initiative (ESSI), povedal poľský premiér Donald Tusk. Rozšírenie dopravy a dopravných ciest medzi Nemeckom a Poľskom je kľúčom nielen k ekonomickému rozvoju a mobilite občanov, ale aj k zaisteniu spoločnej bezpečnosti, uviedol kancelár Scholz, ktorého do Varšavy sprevádzal tucet spolkových a krajinských ministrov.

AZNemecký kancelár Olaf Scholz (vľavo) a poľský... Foto: TASR/AP, Czarek Sokolowski
Poľsko Nemecko Scholz Tusk AZNemecký kancelár Olaf Scholz (vľavo) a poľský premiér Donald Tusk (vpravo) počas prehliadky čestnej stráže pred rokovaním oboch vlád 2. júla 2024 vo Varšave.

13:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonoval s odchádzajúcim holandským premiérom a budúcim generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. V telefonáte diskutovali o budúcej spolupráci Ukrajiny so Severoatlantickou alianciou.

Zelenskyj v utorok v príspevku na sieti X napísal, že Ruttemu sa poďakoval za všetko, čo on, holandská vláda a občania urobili pre Ukrajinu. Spresnil, že vyslovil vďaku za všetku včasnú a rozsiahlu obrannú, humanitárnu a politickú podporu a Ruttemu zagratuloval k vymenovaniu do novej funkcie šéfa Aliancie.

„Naďalej zostaneme v kontakte, keď sa ujme svojej novej funkcie generálneho tajomníka NATO,“ napísal Zelenskyj.

Rutte v nedeľu vo svojom rozlúčkovom prejave pred holandskými poslancami vyzval na pokračovanie v podpore Ukrajiny pri obrane proti ruskej agresii. Prebiehajúca vojna v Európe by podľa neho mala motivovať občanov Holandska, aby aj v budúcnosti podporovali Ukrajinu -„pre mier tam a bezpečnosť tu,“ povedal Rutte.

Päťdesiatsedemročný politik, ktorý viedol holandskú vládu takmer 14 rokov, bol pred niekoľkými dňami oficiálne vybraný za nového generálneho tajomníka NATO. Jeho vymenovanie sa stalo formalitou po tom, ako jeho jediný súper, rumunský prezident Klaus Iohannis, z boja o post odstúpil, keďže nezískal dostatočnú podporu.

Rutte tak začiatkom októbra vystrieda na čele tejto obrannej aliancie bývalého nórskeho premiéra Jensa Stoltenberga.

13:10 Kazašský opozičný aktivista, bloger a šéf informačného kanála BASE Ajdos Sadykov v utorok podľahol zraneniam, ktoré utrpel pred dvomi týždňami, keď naňho v Kyjeve zaútočili dve osoby. Sadykovova manželka viní zo zodpovednosti za útok kazašského prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva, informovala agentúra Reuters.

Útok na Ajdosa Sadykova sa odohral 18. júna na dvore jeho domu. Generálna prokuratúra Ukrajiny uviedla, že útočník dobehol k autu, v ktorom bol bloger s manželkou, a niekoľkokrát na Sadykova vystrelil. Blogera previezli do nemocnice vo vážnom stave. Jeho manželka zranená nebola.

Podozrivými z útoku sú občania Kazachstanu Altaj Žakanbajev a Mejram Karatajev, ktorí následne ušli do Moldavska. Generálna prokuratúra Kazachstanu 22. júna oznámila, že sa Žakanbajev vzdal polícii.

Na Ukrajine bol na Žakanbajeva a Karatajeva v ich neprítomnosti vydaný príkaz na vzatie do väzby a boli zaradení na medzinárodný zoznam hľadaných osôb. Kazašské úrady však medzičasom oznámili, že Žakanbajeva na Ukrajinu nevydajú.

Sadykovová tvrdí, že za útokom sú kazašské úrady a „osoh z nej má prezident Tokajev“.

Kazašské úrady označili tieto jej vyhlásenia za provokácie a tvrdenia, ktoré nezodpovedajú realite. Tokajev zasa oznámil pripravenosť Astany spolupracovať pri vyšetrovaní útoku na Sadykova, a to aj prostredníctvom medzinárodnej policajnej organizácie Interpol.

Sadykov a jeho manželka Nataľja žili na Ukrajine od roku 2014 a prevádzkovali tam online médiá, ktoré boli často kritické k exprezidentovi Nursultanovi Nazarbajevovi i jeho nástupcovi Tokajevovi. Sadykov obviňoval Tokajeva z proruskej orientácie – ako bloger často písal o „agentoch Kremľa“ pohybujúcich sa v blízkosti prezidenta. Vlani na jeseň boli Sadykovovci v Kazachstane pre podozrenie z podnecovania nenávisti zapísaní na zoznam hľadaných osôb.

12:45 Rusko chce do roku 2030 vytvoriť jadro svojej vesmírnej stanice, prvý modul by na orbitu mal byť vynesený už v roku 2027. O časovom harmonograme vzniku stanice informovala ruská vesmírna agentúra Roskosmos.

Okrem šéfa Roskosmosu Jurija Borisova podpísalo harmonogram aj 19 ruských podnikov, ktoré sa na vývoji vesmírnej stanice budú podieľať.

Do roku 2030 plánuje Roskosmos vytvoriť jadro stanice, ktoré bude pozostávať zo štyroch modulov. V druhej etape v rokoch 2031 až 2033 bude stanica rozšírená o dva ďalšie moduly.

Rusko až doteraz spolupracovalo so Spojenými štátmi a ďalšími krajinami na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Ide o jednu z mála oblastí, v ktorých Moskva a Washington stále spolupracujú.

S blížiacim sa koncom životnosti ISS Moskva v roku 2022 oznámila, že plánuje od projektu odstúpiť a postaviť vlastnú stanicu. Pôvodne chcela ISS opustiť po roku 2024, no vlani svojim partnerom oznámila, že svoju účasť predĺži do roku 2028, pripomenula agentúra Reuters.

12:37 Najmenej štyria ukrajinskí civilisti zomreli počas uplynulého dňa pri ruských útokoch. Ďalších najmenej 42 ľudí utrpelo zranenia. Ako referuje spravodajský web Kyiv Independent, informovali o tom v utorok regionálne úrady.

V Doneckej oblasti ruské útoky zabili štyroch ľudí a 27 zranili, uviedol jej gubernátor Vadym Filaškin. Dvaja civilisti prišli o život v meste Ukrajinsk a ďalší dvaja v obci Novodmytrivka a v meste Selydove. V Chersonskej oblasti ruské útoky podľa jej gubernátora Oleksandra Prokudina zranili deväť ľudí. V Charkovskej oblasti v meste Pivdenne zranenia utrpeli štyria ľudia a dve ženy boli zranené v Zaporožžskej oblasti.

12:10 Pred svitaním znejú výbuchy spôsobené ukrajinskou protivzdušnou obranou, ktorá odráža ruský útok na Starokonstantinov – malé mesto na západe Ukrajiny, kde sa nachádza dôležitá letecká základňa, ktorá je častým terčom úderov Moskvy, píše agentúra Reuters.

poľsko Čítajte viac Kyjev má problém. Kým čaká na F-16, Moskva páli na letecké základne. Budú stíhačky v bezpečí?

12:05 Maďarský premiér Viktor Orbán po prvý raz od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu v roku 2022 – pricestoval do Kyjeva.

Podľa denníka Ukrajinska pravda maďarský premiér po príchode do ukrajinského hlavného mesta najprv zamieril na maďarské veľvyslanectvo.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj...
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj...
+3Maďarský premiér Viktor Orbán pricestoval do...
Orbán Viktor Kijevben Čítajte viac Mierová misia? Orbán v Kyjeve na chvíľu poslúžil aspoň ako protiraketový štít

10:35 Ruské útočné ponorky uskutočnili v blízkosti Írskeho mora od začiatku invázie na Ukrajinu v 2022 dve misie, uviedla agentúra Bloomberg s odvolaním na tri osoby oboznámené so záležitosťou.

K prvému nasadeniu ruskej ponorky triedy Paltus v blízkosti Írskeho mora došlo približne pred rokom a pol, zatiaľ čo druhý prípad sa odohral nedávno.

Ponorka triedy Paltus je dieselelektrická útočná ponorka schopná odpaľovať ruské riadené rakety s plochou dráhou letu Kalibr, ako aj torpéda a námorné míny.

Rusko v roku 2022 oznámilo, že jeho námorníctvo uskutoční rozsiahly súbor cvičení, do ktorých sa zapoja všetky jeho flotily od Tichého oceánu až po Atlantik. V tom istom roku britské ministerstvo obrany informovalo, že ruská Čiernomorská flotila premiestnila niektoré svoje ponorky triedy Paltus z prístavu v Sevastopole na anektovanom ukrajinskom polostrove Krym do Novorossijska na juhu Ruska.

Počas ruskej invázie na Ukrajinu utrpela ruská Čiernomorská flotila vážne straty v dôsledku útokov ukrajinských rakiet a námorných dronov.

10:30 Ruský vojenský súd v pondelok v neprítomnosti odsúdil populárneho ukrajinského blogera a novinára Dmytra Gordona z platformy YouTube za verejné výzvy na zabitie ruského prezidenta Vladimira Putina.

Vojenský súd v Moskve ho odsúdil na 14 rokov odňatia slobody, uviedli tamojšie médiá. Rusko od začiatku plnej vojenskej ofenzívy na Ukrajine v rámci represií odsudzuje svojich odporcov v neprítomnosti. Gordon je na Ukrajine známou osobnosťou, ktorú na sociálnych sieťach sledujú milióny ľudí.

Gordon sa v prieskume z augusta 2023 umiestnil na siedmom mieste medzi najsledovanejšími ukrajinskými „expertmi“ komentujúcimi udalosti na YouTube.

Začínal ako novinár, založil ruskojazyčný týždenník „Gordonov bulvár“ a viedol televíznu reláciu „Gordonovi hostia“, tiež v ruštine. Potom zriadil online spravodajský web.

Gordon často vystupoval ako komentátor v ruských televíznych talk show. V roku 2019 v relácii „60 minút“ Olgy Skabejevovej povedal, že „Putina by som nazval jediným slovom – zločinec“.

Až do totálnej ruskej ofenzívy vo februári 2022 bol kritický aj voči ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Rusko ho v tom istom roku vyhlásilo za „zahraničného agenta“, zatiaľ čo on sám oponoval tým, že nie je ruským občanom.

„Takto sa správajú pred svojím koncom, ktorý bude už čoskoro a je nevyhnutný,“ poznamenal Gordon na sociálnej sieti Instagram na margo svojho odsúdenia v Rusku. Súd v pondelok rozhodol na základe videí, ktoré Gordon zverejnil na YouTube v roku 2022, napísala ruská štátna tlačová agentúra TASS. V jednom z nich zaznieva i „výzva na odstránenie“ Putina.

Súd uviedol, že Gordon cítil „nenávisť voči súčasnému ruskému prezidentovi“, a ruskú „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine vnímal „mimoriadne negatívne“.

Súd dodal, že Gordon vyzýval i na občiansku vojnu a zabitie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, pričom požiadal amerického prezidenta Joea Bidena, aby uskutočnil jadrový útok na územie Ruskej federácie.

Súd uznal Gordona za vinného v súvislosti s „výzvami na teroristickú činnosť, verejným šírením nepravdivých informácií o ruskej armáde a podnecovaním nenávisti“.

10:00 Ruský útok na základňu v Myrhorode potvrdil aj hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnat, Moskvou prezentované straty sú však podľa neho prehnané. „K útoku došlo. Nejaké straty sú, ale nie také, ako tvrdí nepriateľ,“ uviedol na facebooku v komentári k správam o útoku, ktoré sa už v pondelok šírili na sociálnych sieťach. Ukrajinské letectvo podľa neho robí všetko pre to, aby nepriateľa zmiatlo, a to aj pomocou makiet a ďalších prostriedkov.

9:37 Od prvého júla sa v Rusku výrazne zvýšili ceny plynu. Ako informuje portál Ukrajinská pravda, vyplýva to z vládnej vyhlášky, ktorá uvádza, že od 1. júla vzrastú regulované ceny plynu pre všetky kategórie odberateľov o 11,2 percenta. Je to najväčšie zvýšenie za 11 rokov. Zvýšením sadzieb sa Moskva pokúša podporiť rozpočet spoločnosti Gazprom po tom, čo energetický gigant zaznamenal v minulom roku rekordnú čistú stratu.

Ukrajinská pravda poukazuje, že celkové platby za bývanie a komunálne služby sa zvýšili o 9,8 percenta a distribučné spoločnosti dodávajúce elektrinu, vodu a plyn zvýšili svoje tarify pre všetky kategórie spotrebiteľov o 9,1 percenta. To znamená, že ruskí občania budú v nasledujúcich dvoch rokoch platiť za plyn o 20 percent viac a že ceny plynu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa zvýšili o 34 percent.

V ostatných rokoch ceny plynu v Rusku tak rýchlo nestúpali. Výrazné zhoršenie financií Gazpromu však podnietilo ruské úrady, aby počas tohto roka zvýšili zaťaženie spotrebiteľov.

9:25 Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že raketový útok na letisko v Myrhorode v ukrajinskej Poltavskej oblasti zničil päť ukrajinských stíhačiek Su-27 a dva ďalšie stroje poškodil. Podľa neho rovnako ruská protivzdušná obrana v noci na utorok zničila nad dvoma oblasťami a anektovaným ukrajinským polostrovom Krym 11 ukrajinských dronov. Letecký poplach bol v noci vyhlásený aj na Ukrajine, ktorá hlási aj ranených. Ukrajinské velenie podľa tlače upozornilo na vyššiu intenzitu bojov, ktoré si podľa jeho odhadu vyžiadali tiež väčšie ruské straty.

„V dôsledku úderu ruskej armády bolo zničených päť aktívnych a poškodené dve opravované viacúčelové stíhačky Su-27,“ uviedlo ruské ministerstvo na telegrame. K príspevku pripojilo video z údajného útoku, pri ktorom podľa neho boli použité rakety Iskander-M.

Ruské drony útočili na severovýchodnej Ukrajine v Sumskej oblasti, ktorá čelila tiež ostreľovaniu, uviedol denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na oblastnú správu. Dve ženy utrpeli zranenia pri ostreľovaní Záporožskej oblasti na juhovýchode krajiny, uviedol šéf oblastnej správy Ivan Fedorov.

Ukrajinský generálny štáb uviedol, že počas uplynulého dňa počet bojových stretov s nepriateľom vzrástol na 161, pričom najviac, 44, pripadlo na úsek frontu pri Pokrovsku na východe krajiny. O deň skôr bolo bojových stretov 121, pripomenula Ukrajinska pravda na svojom webe. Ruské straty od začiatku vojny pred viac ako dvoma rokmi presiahli 545 000 vojakov, z toho 1 280 pripadlo na uplynulý deň, odhadlo ukrajinské velenie. Ani jedna z bojujúcich strán svoje straty nezverejňuje.

Štyri drony zostrelila ruská obrana nad Brjanskou a Belgorodskou oblasťou, tri nad Krymom, spresnilo ruské ministerstvo podľa servera BBC News. Ten dodal, že vo vojnových podmienkach nie je schopný operatívne preveriť tvrdenia bojujúcich strán.

9:00 Maďarský premiér Viktor Orbán pricestoval v utorok do Kyjeva na vopred neohlásenú návštevu Ukrajiny, počas ktorej bude rokovať s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informovala o tom agentúra MTI s odvolaním sa na jeho hovorcu Bertalana Havasiho.

Hlavnou témou rokovaní bude ukončenie vojnového konfliktu s Ruskom. Obaja politici budú diskutovať aj o aktuálnych otázkach maďarsko-ukrajinských vzťahov.

Návšteva Orbána v Kyjeve sa koná deň po tom, ako Maďarsko prevzalo rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie. Ide o prvú cestu maďarského premiéra na Ukrajinu od začiatku invázie ruských síl vo februári 2022.

Na rozdiel od väčšiny európskych krajín Maďarsko opakovane spochybnilo potrebu vojensky podporovať Ukrajinu a vo vojne s Ruskom vyzvalo na prímerie. Budapešť naďalej udržiava s Moskvou úzke vzťahy a minister zahraničných vecí Péter Szijjártó od začiatku vojny na Ukrajine absolvoval najmenej päť ciest do Ruska.

Orbán Viktor Kijevben Čítajte viac Mierová misia? Orbán v Kyjeve na chvíľu poslúžil aspoň ako protiraketový štít

8:08 Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov bude v utorok vo Washingtone rokovať s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom o upevnení vojenskej spolupráce medzi oboma krajinami, uviedol Pentagon, píše na základe správy Reuters agentúra TASR.

„Minister Austin a minister Umerov budú diskutovať o bilaterálnej obrannej spolupráci, otázkach regionálnej bezpečnosti a možnostiach posilnenia obranného partnerstva medzi USA a Ukrajinou,“ uviedla zástupkyňa tlačového tajomníka Sabrina Singhová na tlačovom brífingu.

Rozhovory prichádzajú po tom, ako pri ruskom leteckom útoku v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny cez víkend zahynulo sedem ľudí a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opätovne požiadal spojencov Kyjeva o dodávku zbraní.

„Čím skôr nám svet pomôže vysporiadať sa s ruskými bojovými lietadlami, ktoré odpaľujú tieto bomby, čím skôr budeme môcť zasiahnuť – oprávnene zasiahnuť – ruskú vojenskú infraštruktúru, vojenské letiská, tým bližšie budeme k mieru,“ povedal Zelenskyj vo videopríhovore počas víkendu.

7:26 Ruská protivzdušná obrana v noci na utorok zlikvidovala 11 dronov, ktoré ukrajinská armáda vyslala nad územie v ruskom pohraničí a nad Krymský polostrov.

S odvolaním sa na vyhlásenie ruského ministerstva obrany o tom informovala agentúra RIA Novosti, ktorú zmonitorovala agentúra Reuters.

Podľa ministerstva boli nad Brianskou a Belgorodskou oblasťou zostrelené po štyri drony a nad Krymom tri bezpilotné lietadlá. V Brianskej oblasti bol jeden z dronov zneškodnený nad okresom, ktorý je od hranice s Bieloruskom vzdialený len asi 60 kilometrov.

6:35 Ruský vojenský súd v pondelok v neprítomnosti odsúdil populárneho ukrajinského blogera a novinára Dmytra Gordona z platformy YouTube za verejné výzvy na zabitie ruského prezidenta Vladimira Putina. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry AFP.

Vojenský súd v Moskve ho odsúdil na 14 rokov odňatia slobody, uviedli tamojšie médiá. Rusko od začiatku plnej vojenskej ofenzívy na Ukrajine v rámci represií odsudzuje svojich odporcov v neprítomnosti. Gordon je na Ukrajine známou osobnosťou, ktorú na sociálnych sieťach sledujú milióny ľudí.

Gordon sa v prieskume z augusta 2023 umiestnil na siedmom mieste medzi najsledovanejšími ukrajinskými „expertmi“ komentujúcimi udalosti na YouTube.

6:30 Holandsko čoskoro dodá Ukrajine prvé z 24 sľúbených stíhačiek F-16, uviedla v pondelok odchádzajúca holandská vláda, uviedla agentúra Reuters.

Holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová v liste adresovanom parlamentu pred utorkovou výmenou vlády uviedla, že potrebné povolenia na dodávku stíhačiek na Ukrajinu boli udelené. Z bezpečnostných dôvodov však neuviedla termín ich dodania a počet stíhačiek v prvej várke.

F-16 Čítajte viac Ničia už stíhačky F-16 Rusov na Ukrajine?

Holandsko je dôležitou súčasťou medzinárodnej koalície, ktorá chce posilniť protivzdušnú obranu Ukrajiny pomocou stíhačiek F-16. Popri Holandsku Ukrajinu podporí napríklad aj Dánsko.

Holandská vláda predtým dodala stíhačky F-16 do výcvikového zariadenia v Rumunsku, kde sa ukrajinskí piloti a pozemný personál učia lietať a udržiavať lietadlá v bojových podmienkach.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý rok dohodu o darovaní stíhačiek označil za „prelomovú“ a dodal, že bojové lietadlá posilnia ukrajinskú protivzdušnú obranu a pomôžu s protiútokom.

Americkí úradníci sa neoficiálne vyjadrili, že stíhačky ani s vyškoleným personálom veľa nezmenia, keďže ruské vzdušné sily a obranný systém sú na veľmi dobrej úrovni, píše Reuters.

Ešte dlho potrvá, kým lietadlá F-16 prinesú zmenu na Ukrajine, povedal nedávno pre server TV2 šéf dánskych vzdušných síl Jan Dam. Výcvik ukrajinských pilotov a dodávka 19 dánskych lietadiel F-16 je jednou z najtajnejších vojenských operácií v Dánsku, píše server.

Dam vyzýva všetkých, aby nemali príliš vysoké očakávania. „Pri týchto bojových lietadlách sú veľmi veľké očakávania. A tam zrejme musíme byť realistickejší. F-16 budú mať určite vplyv, ale nebude to žiadna zmena hry. Ani tento mesiac, ani nasledujúce mesiace,“ povedal.

Uvádza, že si to vyžaduje dlhodobé budovanie ukrajinského letectva, správnu muníciu a prispôsobenie sa komplikovaným bojovým misiám, kým budú lietadlá efektívne na bojisku. „Moje odporúčanie Ukrajincom je, aby boli naozaj dobrí v používaní týchto lietadiel predtým, ako vykonajú akékoľvek riskantné misie,“ uviedol Dam pre TV2. Stať sa pilotom F-16 zvyčajne trvá tri až štyri roky, pre Ukrajincov je výcvik skrátený na šesť až osem mesiacov, hovorí Dam. Prví piloti ešte nie sú úplne vycvičení. „Ešte tam nie sme. Ale tí prví sú veľmi blízko k pripravenosti,“ hovorí. Do konca roka by ich mala byť dvadsiatka.