866. deň: Landsbergis: Putin posiela pozdravy summitu NATO bombardovaním detskej nemocnice
Foto: SITA/AP, Anton Shtuka
Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 866 dní
- Lieta Orbán za mier, či len pre PR?
- Ukrajina hlási mŕtvych z Kyjeva aj mesta Kryvyj Rih po ruskom vzdušnom útoku. Okupanti zasiahli tiež detskú nemocnicu
- Skaza a strach, opísali svedkovia po zásahu kyjevskej detskej nemocnice
- FSB tvrdí, že zmarila únos bombardéra na Ukrajinu. Moskva má dokonca video
- Po Kyjeve a Moskve navštívil Viktor Orbán aj Peking. Túto cestu nazval mierovou misiou 3.0.
- Ukrajina a Poľsko podpísali bilaterálnu bezpečnostnú dohodu
- Národný ústav detských chorôb ponúkol detskej nemocnici v Kyjeve pomoc s umiestnením ťažko chorých detí
Čítajte viac Veľký prieskum NATO. Ako dopadli Slováci? Ukrajine chcú pomáhať viac ako Česi, správam z médií o vojne príliš neveria 
Čítajte viac 865. deň: Biden: Som chlapík, ktorý 'odpálil' Putina a riadi svet. Le Penová nedovolí Ukrajine strieľať hlboko do Ruska
23:20 Spojené štáty vyzvali v pondelok indického premiéra Naréndru Módího, aby počas návštevy Moskvy a stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v predvečer summitu NATO vo Washingtone zdôraznil územnú celistvosť Ukrajiny.
„Vyzvali by sme Indiu, tak ako každú krajinu, ktorá sa zapája do dialógu s Ruskom, aby dala jasne najavo, že riešenie konfliktu na Ukrajine musí byť v súlade s Chartou OSN s rešpektom k územnej celistvosti Ukrajiny,“ povedal reportérom hovorca americkej diplomacie Mathew Miller.
Ako ďalej dodal, India je „strategickým partnerom“, s ktorým sa Spojené štáty zapájajú do plnohodnotného a otvoreného dialógu vrátane obáv USA ohľadne vzťahov s Ruskom. Miller však zároveň zdôraznil, že nemá vedomosť o špecifických rozhovoroch s Indiou, ktoré sa týkajú Módího návštevy v Rusku.
Spojené štáty si vybudovali silné vzťahy s Indiou, ktorú považujú za vplyvného partnera vzhľadom na rozmach Číny, konštatuje AFP. Americký prezident Joe Biden pozval Módího na štátnu návštevu USA pred rokom.
India má dlhodobé vzťahy aj s Moskvou, ktoré sa datujú ešte do čias studenej vojny, a odmietla sa pripojiť k sankciám voči Rusku za vojnu na Ukrajine.
23:03 Európski lídri a poprední politici odsúdili pondelňajšie ruské raketové útoky voči viacerým ukrajinským mestám, pri ktorých prišli o život desiatky ľudí a množstvo ďalších osôb utrpelo zranenia. Estónska premiérka Kaja Kallasová uviedla, že zábery, ktoré v pondelok prichádzajú z Kyjeva, sú „šokujúce“ a pripomínajú, prečo svet potrebuje naďalej podporovať Ukrajinu. Referuje o tom web news.sky.com.
Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani označil raketové útoky na ukrajinskú metropolu za „vojnové zločiny“, ktoré by malo „odsúdiť celé medzinárodné spoločenstvo“. Český prezident Petr Pavel označil útoky za „neospravedlniteľné“ a povedal, že sú „dôkazom toho, že Putinovo Rusko sa nezastaví pred ničím“. „Momentálne letím na samit NATO, kde očakávam konsenzus, že všetci vnímame Rusko ako najväčšiu hrozbu, na ktorú musíme byť dôkladne pripravení,“ napísal v príspevku pre platforme X.
Britský minister zahraničných vecí David Lammy medzitým povedal, že útok na detskú nemocnicu Ochmatdyt v Kyjeve bol „hrozivým útokom na ukrajinských civilistov“, a zopakoval, že podpora Ukrajiny zo strany Spojeného kráľovstva bude naďalej „železná“. Nový britský premiér Keir Starmer predtým poznamenal, že ruské útoky na nemocnicu sú ukážkou tej najväčšej „skazenosti“ Ruska.
23:00 Budovy čiastočne zrovnané so zemou, prach, vybité okná, deti tlačiace sa k svojim rodičom a desiatky pomáhajúcich záchranárov, lekárov, vojakov i civilistov. Tak podľa agentúry Reuters vyzerala kyjevská detská nemocnica po zásahu ruskou raketou. Rozsiahly útok, ktorý okrem metropoly zasiahol najmenej päť ďalších miest v centrálnej a východnej oblasti Ukrajiny, si vyžiadal vyše 30 mŕtvych a 150 zranených.
Čítajte viac Skaza a strach, opísali svedkovia po zásahu kyjevskej detskej nemocnice
22:05 Nemecký minister zdravotníctva Karl Lauterbach v pondelok ponúkol možnosť hospitalizácie pre ukrajinské deti po raketovom útoku, ktorý v pondelok zasiahol detskú nemocnicu v Kyjeve.
„(Ukrajinskému) ministrovi zdravotníctva Viktorovi Ľaškovi som sľúbil, že choré deti v núdzi prijmeme kedykoľvek; ďalší záchranný let odletí v stredu. (Ruský prezident Vladimir) Putin opäť ukázal, že je vojnový zločinec, keď sa zameral na detskú nemocnicu,“ napísal Lauterbach na sieti X.
Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Olexij Makejev sa na X poďakoval Lauterbachovi za solidaritu, ktorá podľa neho môže zachrániť životy detí.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu nemecká vláda viackrát prijala chorých a zranených ľudí z Ukrajiny na liečbu v nemeckých nemocniciach, ako aj deti, ktoré potrebovali paliatívnu starostlivosť, pripomína DPA.
Pri útokoch, ktoré Rusko v pondelok podniklo v rôznych mestách Ukrajiny, prišlo o život najmenej 36 ľudí a ďalších viac ako 100 utrpelo zranenia. Raketa zasiahla aj Národnú detskú špecializovanú nemocnicu v Kyjeve, ktorá je najväčším pediatrickým zariadením na Ukrajine. Pri útoku na nemocnicu zahynulo podľa primátora Kyjeva Vitalija Klička 16 ľudí vrátane siedmich detí.
20:10 Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell obvinil Rusko z nemilosrdných útokov na ukrajinských civilistov po masívnych úderoch, ktoré okrem iného zasiahli detskú nemocnicu v Kyjeve, a vyžiadali si najmenej 36 mŕtvych a 150 zranených. Ruské raketové útoky sú vojnovým zločinom, ktorý musí odsúdiť celý svet, vyhlásil podľa agentúry Reuters taliansky minister zahraničia Antonio Tajani. Taktiež Litva ostro odsúdila Moskvu a vyzvala na väčšiu podporu Ukrajiny.
„Ukrajina teraz potrebuje protivzdušnú obranu. Všetci zodpovední za ruské vojnové zločiny musia byť dovedení k zodpovednosti,“ uviedol Borrell na sociálnej sieti X.
„Zasiahli ma zábery úderov v Kyjeve. Ide o vojnové zločiny, ktoré musí odsúdiť celé medzinárodné spoločenstvo,“ napísal Tajani na sieti X. „(Talianska) vláda bude aj naďalej brániť suverenitu Ukrajiny a jej ľudu,“ dodal.
„(Ruský prezident Vladimir) Putin posiela pozdravy summitu NATO bombardovaním detskej nemocnice, akoby bolo potrebné nejaké vysvetlenie, prečo musí Ukrajina teraz dostať všetku možnú podporu a skutočné záruky pre svoju budúcu bezpečnosť,“ napísal na sieti X litovský minister zahraničia Gabrielius Landsbergis.
Za „obzvlášť šokujúce“ označil útoky generálny tajomník OSN António Guterres. „Vedenie útokov proti civilistom a civilným objektom je zakázané medzinárodným humanitárnym právom a akékoľvek takéto útoky sú neprijateľné a musia sa okamžite skončiť,“ uviedol Guterresov hovorca Stéphane Dujarric.
20:05 Ruský súd v pondelok odsúdil divadelnú režisérku Jevgeniju Berkovičovú a scenáristku Svetlanu Petrijčukovú na šesť rokov väzenia za obvinenia z podpory terorizmu. Tento verdikt je ďalším príkladom neúprosného zásahu proti disentu v Rusku, ktorý sa vystupňoval po predvlaňajšom vyslaní ruských jednotiek na Ukrajinu.
Berkovičová a Petrijčuková boli obvinené, že ich hra „Finist, jasný sokol“ obhajuje terorizmus, čo v Rusku predstavuje trestný čin s možným trestom až do siedmich rokov väzenia. Obe opakovane odmietli vznesené obvinenia. V jednom z pojednávaní Berkovičová uviedla, že inscenáciu vytvorila s cieľom predchádzať terorizmu. Petrijčuková jej stanovisko podporila, tvrdiac, že hru napísala s podobným cieľom.
Právnici umelkýň argumentovali, že hra bola dokonca podporená ruským ministerstvom kultúry a získala prestížnu cenu Zlatá maska. V roku 2019 bola hra predstavená väzenkyniam v sibírskom ženskom väzení a získala pozitívnu odozvu od ruských štátnych väzenských služieb.
Prípad Berkovičovej a Petrijčukovej vyvolal rozhorčenie po celom Rusku. Otvorený list na podporu týchto dvoch umelkýň, iniciovaný nezávislými novinami Novaja Gazeta, podpísalo od ich zatknutia viac ako 16-tisíc ľudí. List argumentoval, že hra nesie jasný protiteroristický odkaz.
20:00 Rusko predstavuje najväčšiu bezpečnostnú hrozbu pre Švédsko a jeho spojencov v nadchádzajúcich rokoch. Vyplýva to z novej bezpečnostnej stratégie, ktorú Štokholm vydal v pondelok a bude platná do roku 2030.
Nový bezpečnostný dokument prichádza po roka po varovaní veliteľa švédskych ozbrojených síl, ktorý v januári obyvateľov vyzval, aby sa psychicky pripravili na možnosť vojnového konfliktu.
„Nie je možné vylúčiť ozbrojený útok proti Švédsku a jeho spojencom,“ uvádza sa v novej bezpečnostnej stratégii.
Minister obrany Pl Jonson poznamenal, že závažnosť hrozby zo strany Ruska bude závisieť od vývoja vojny na Ukrajine. Dodal, že Moskva neváha použiť vojenskú silu a je pri tom „pripravená podstúpiť značné politické a vojenské riziká“.
Štokholm taktiež v dokumente uviedol, že vláda podnikla kroky na ochranu svojich strategických záujmov, a to najmä na severe krajiny. AFP pripomína, že v januári 2023 istá švédska ťažobná spoločnosť oznámila, že v arktickej oblasti krajiny objavila najväčšie ložisko kovov vzácnych zemín v Európe. Chemické prvky ako neodým, prazeodým a dysprózium sú kľúčové pre výrobu veterných turbín, elektromobilov, smartfónov či displejov.
Prijatie novej bezpečnostnej stratégie súvisí so švédskym zámerom posilniť svoju bezpečnosť a obranu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Dôsledkom ruskej agresie sa Švédsko v marci 2024 stalo členom NATO.
19:55 V utorok sa uskutoční zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN v súvislosti s pondelkovým raketovým útokom, pri ktorom bola zasiahnutá detská nemocnica v Kyjeve. Stretnutie sa uskutoční na žiadosť Británie, Francúzska, Ekvádoru, Slovinska a Spojených Štátov. S odvolaním sa na diplomatické zdroje o tom informuje agentúra Reuters.
„Vyjadríme sa k zbabelému a zvrhlému útoku Ruska na nemocnicu,“ uviedla veľvyslankyňa Veľkej Británie pri OSN Barbara Woodwardová na sieti X.
O mimoriadne zasadnutie v pondelok žiadal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Ukrajina iniciuje mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN v dôsledku ruského útoku na civilnú infraštruktúru vrátane detskej nemocnice,“ napísal prezident na sieti X.
Ukrajinský líder v príspevku uviedol, že Rusko musí niesť zodpovednosť za tieto útoky a ruský prezident Vladimir Putin za vydanie rozkazov na ich vykonanie. Podľa Zelenského zakaždým, keď sa vyskytnú pokusy o mierové rokovania s Putinom, Rusko odpovie útokmi na domy a nemocnice.
„To je dôvod, prečo Rusko k mieru môžeme len prinútiť, a to dosiahneme jedine spolu so všetkými na svete, ktorí sa skutočne usilujú o mier. Vyžaduje si to dostatočnú podporu, odhodlanie a spoločný postup a obranu – bok po boku,“ uviedol ukrajinský prezident.
Ruské sily v pondelok uskutočnili rozsiahle raketové útoky na rôzne ukrajinské mestá vrátane metropoly Kyjev, kde bola zasiahnutá aj detská nemocnica. Pri ruských útokoch zahynulo najmenej 36 ľudí, píše Reuters. Rusi tvrdia, že nemocnicu zasiahla raketa ukrajinskej protivzdušnej obrany.
19:07 Primátor Kyjeva Vitalij Kličko vyhlásil 9. júl za deň smútku za najmenej 22 obetí raketových útokov na ukrajinskú metropolu, ktoré v pondelok podnikla ruská armáda. Podľa britskej stanice BBC spustia v utorok v Kyjeve vlajky na budovách mestskej správy na pol žrde a zakázané budú všetky zábavné podujatia.
Pri útokoch, ktoré Rusko v pondelok podniklo v rôznych mestách Ukrajiny, prišlo o život najmenej 36 ľudí a ďalších viac ako 100 ich bolo ranených.
V Kyjeve dostala zásah najväčšia detská nemocnica na Ukrajine, pričom tam zahynuli dvaja dospelí, z toho jedna lekárka. Sedem detí v nemocnici bolo zranených. Počas útoku na Kyjev bolo v inej štvrti zasiahnuté menšie zdravotné stredisko.
18:29 Poradca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v pondelok vyhlásil, že výzvy na okamžité prímerie v už 28 mesiacov trvajúcej vojne Ruska proti Ukrajine by Moskvu len podnietili k ďalším útokom, informuje TASR.
V statuse na sieti X Podoľak, citovaný agentúrou Reuters, pripomenul, že lídri Maďarska a Číny opäť požadovali okamžité prímerie. Podoľak však upozornil, že účelom týchto výziev „je vytvoriť nepravdivý dojem: že agresor má právo zabíjať, pretože hovorí o mieri, a že obeť by sa nemala brániť“. Zdôraznil, že takýto návrh len „stimuluje Rusko, aby pokračovalo v útokoch“.
K pokusom maďarského premiéra Viktora Orbána o sprostredkovanie medzi Ukrajinou a Ruskom sa podľa britskej stanice BBC vyjadril v pondelok aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
17:39 Národný ústav detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave ponúkol detskej nemocnici v ukrajinskom Kyjeve po pondelkovom útoku pomoc s umiestnením ťažko chorých detí. TASR o tom informovala manažérka pre PR a komunikáciu NÚDCH Zuzana Čižmáriková.
„Vhodné prostredie pre detského pacienta a pocit rodiča, že jeho dieťa je na bezpečnom mieste, kde nájde potrebnú pomoc a starostlivosť, musí byť pre nás prvoradá. Naším cieľom je poskytnúť okamžitú podporu tým najzraniteľnejším – deťom, ktoré sa ocitli v mimoriadne ťažkej situácii, a ak bude treba, vedia sa kolegovia na nás obrátiť aj v prípade iných diagnóz,“ poznamenal riaditeľ nemocnice Peter Bartoň.
Prednostka Kliniky detskej hematológie a onkológie NÚDCH Alexandra Kolenová deklarovala, že v prípade potreby sú na príjem pacientov pripravení. „Citlivo vnímame situáciu, ktorá nastala. Už v roku 2022 sme prijali na našu kliniku pacientov aj s ich maminami. Vtedy bolo dôležité, aby sme v nich mohli umocniť pocit, že sú v bezpečí a že im poskytneme tú najlepšiu dostupnú liečbu a starostlivosť. Rovnako je to aj dnes,“ dodala.
17:04 Indický premiér Naréndra Módí v pondelok pricestoval do Moskvy na dvojdňovú štátnu návštevu. Na programe má neformálnu večeru u šéfa Kremľa Vladimira Putina a spoločné rokovania, informuje TASR podľa správy agentúry AP.
Ide o Módího prvú návštevu Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Naposledy ho navštívil v roku 2019, keď sa zúčastnil na ekonomickom fóre vo Vladivostoku. S Putinom sa stretol v roku 2022 na okraj summitu Šanghajskej organizácie spolupráce v Uzbekistane.
Indický líder sa bude podľa očakávaní počas svojej návštevy snažiť prehĺbiť vzťahy s Ruskom. Odborníci tvrdia, že prioritnou témou rokovaní bude spolupráca v obrannom priemysle, keďže v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu meškajú dodávky náhradných dielov vojenskej techniky do Indie.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov už avizoval, že lídri budú diskutovať o „perspektívach ďalšieho rozvoja tradične priateľských rusko-indických vzťahov“ aj relevantných otázkach medzinárodnej a regionálnej agendy.
16:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že Ukrajina na summite NATO, ktorý sa začne v utorok vo Washingtone, očakáva od svojich západných partnerov konkrétne kroky na posilnenie svojej protivzdušnej obrany a ochranu energetického sektora. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Zelenskyj podľa denníka The Guardian uviedol, že chce v lete zdvojnásobiť kapacitu ukrajinskej protivzdušnej obrany. Kyjev vyjadril nádej, že na summite NATO dosiahne pokrok v otázke dodávok pre protivzdušnú obranu.
Agentúra Reuters v piatok s odvolaním sa na vysokopostaveného predstaviteľa USA informovala, že spojenci NATO na nadchádzajúcom summite predstavia plán akéhosi „mosta k členstvu“ Ukrajiny v NATO a oznámia kroky na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany.
15:28 Rozsiahle ruské vzdušné útoky z dnešného rána si v Kyjeve a Dnepropetrovskej oblasti vyžiadali spolu 31 mŕtvych a 125 zranených. O zvýšení bilancie popoludní informovalo ukrajinské ministerstvo vnútra.
15:23 Ukrajina tvrdí, že ruská armáda zasiahla detskú nemocnicu v Kyjeve strategickou riadenou strelou s plochou dráhou letu Ch-101. Celkovo si intenzívne útoky, ktoré ruská armáda v pondelok podnikla na Ukrajine, vyžiadali dve desiatky obetí na životoch. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvolala na prvotné hodnotenie ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) a jej prvé zistenia o zásahu kyjevskej detskej nemocnice Ochmatdyt.
AFP citovala aj vyjadrenie šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Andrija Jermaka, podľa ktorého projektil tejto rakety „obsahuje desiatky mikroelektronických komponentov vyrobených v krajinách aliancie NATO“.
Raketový útok na ukrajinskú metropolu medzičasom v pondelok podľa TASR odsúdili mnohé štáty a politici sveta.
Šéf úniovej diplomacie Josep Borrell obvinil Rusko z nemilosrdných útokov na ukrajinských civilistov po dnešných masívnych úderoch, ktoré okrem iného zasiahli detskú nemocnicu v Kyjeve, a vyžiadali si najmenej 31 mŕtvych a 125 zranených. Dnešné ruské raketové útoky sú vojnovým zločinom, ktorý musí odsúdiť celý svet, vyhlásil podľa agentúry Reuters taliansky minister zahraničia Antonio Tajani. Taktiež Litva ostro odsúdila Moskvu a vyzvala na väčšiu podporu Ukrajiny.
"Ukrajina teraz potrebuje protivzdušnú obranu. Všetci zodpovední za ruské vojnové zločiny musia byť pohnutí k zodpovednosti, "uviedol Borrell na sociálnej sieti X.
„Zasiahli ma zábery úderov v Kyjeve. Ide o vojnové zločiny, ktoré musí odsúdiť celé medzinárodné spoločenstvo,“ napísal Tajani na sieti X. „(Talianska) vláda bude aj naďalej brániť suverenitu Ukrajiny a jej ľudu,“ dodal.
15:01 Maďarský premiér Viktor Orbán si nemyslí, že ruský prezident Vladimir Putin by napadol členskú krajinu Severoatlantickej aliancie (NATO). Maďarský líder to povedal v rozhovore pre nemecký denník Bild, ktorý zverejnili v pondelok, informuje TASR podľa tlačovej agentúry DPA.
„Nikto seriózny nemôže tvrdiť, že Rusko má v úmysle napadnúť NATO,“ uviedol Orbán. Dodal, že útok proti NATO je nemožný nielen zo strany Ruska, ale aj ktorejkoľvek inej krajiny sveta, pretože ide o dosiaľ najsilnejšiu vojenskú alianciu v dejinách. Maďarský premiér zároveň uviedol, že krajiny NATO si stoja za sľubom, že útok na jednu z nich je útokom na všetkých členov.
Rusi majú podľa Orbána odlišnú históriu, kultúru, ako aj iné chápanie slobody a národnej suverenity než Európania. „Sú však racionálni, sú mimoriadne racionálni,“ povedal maďarský premiér, ktorý minulý týždeň Rusko sám navštívil.
V reakcii na námietku, že invázia na Ukrajinu racionálna nebola, Orbán povedal: „Iracionálnosť je niečo iné než dopustenie sa chyby pri racionálnej kalkulácii.“
Čítajte aj Západ sa pripravuje na vojnu proti Rusom. Načo? Moskva nedokáže poraziť ani Ukrajinu, vyhlásil Orbán
14:50 Rozsiahle ruské vzdušné útoky z dnešného rána si v Kyjeve a Dnepropetrovskej oblasti vyžiadali celkovo 28 mŕtvych a 112 zranených. O zvýšení bilancie dnes popoludní informovalo ukrajinské ministerstvo vnútra. Podľa neho pokračujú práce na odpratávaní trosiek.
Za útok, ktorý v ukrajinskej metropole zasiahol okrem iného detskú nemocnicu, sľúbil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odplatu. Chce tiež schôdzku Bezpečnostnej rady OSN, uviedla agentúra Reuters.
Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov vyzval spojencov Ukrajiny, aby po pondelňajších útokoch urýchlene poskytli Kyjevu viac protivzdušnej obrany. „Naše obranné schopnosti sú naďalej nedostatočné. Potrebujeme viac systémov protivzdušnej obrany,“ napísal Umerov na Telegrame.
Podľa Umerova Ukrajina potrebuje „rýchle rozhodnutia“ od západných partnerov Ukrajiny o tom, či „poskytnú dodatočné zbrane na ochranu neba a civilného obyvateľstva“.
Po pondelňajších ruských útokoch evidujú približne tri desiatky mŕtvych, medzi ktorými sú aj deti. Terčom útokov sa totiž stala aj detská nemocnica v Kyjeve.
14:34 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a poľský premiér Donald Tusk podpísali v pondelok vo Varšave bilaterálnu bezpečnostnú dohodu. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.
„Na nás sa môžete vždy spoľahnúť,“ povedal Tusk ukrajinskému prezidentovi. K podpisu bezpečnostnej dohody došlo deň pred začiatkom summitu Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorý sa uskutoční vo Washingtone.
14:33 Ruské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že jeho sily podnikli útoky na ciele ukrajinského vojenského priemyslu a ukrajinské letecké základne. Ukrajinské úrady a predstavitelia predtým informovali o rozsiahlom ruskom raketovom útoku na viaceré mestá vrátane Kyjeva, ktorý si vyžiadal po celej krajine najmenej 29 obetí. TASR o tom informuje podľa správ tlačovej agentúry Reuters.
„Ciele útoku boli splnené. Boli zasiahnuté stanovené ciele,“ uviedol ruský rezort obrany s tým, že išlo o reakciu na ukrajinské útoky na Rusko. Z ruskej Belgorodskej oblasti v pondelok ráno hlásili po ukrajinskom ostreľovaní jedného mŕtveho a troch zranených.
Ruské ministerstvo obrany v pondelok zároveň poprelo tvrdenia, že jeho sily úmyselne útočili na civilnú infraštruktúru na Ukrajine.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
13:54 Ukrajinskí prevádzkovatelia dronov podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) pravdepodobne zlepšujú svoje schopnosti ničiť ruské drony a vďaka týmto technologickým inováciám možno ukrajinská armáda bude môcť zmierniť tlak na používanie systémov protivzdušnej obrany s krátkym a stredným dosahom. O správe ISW informuje web Ukrajinská pravda.
Inštitút konštatuje, že ukrajinská aj ruská strana pravdepodobne zlepšujú taktické využívanie FPV dronov, čiže donov s online prenosom obrazu. ISW však nezaznamenal, že by ruské sily používali FPV drony na ničenie ukrajinských samovražedných dronov alebo prieskumných dronov s dlhším doletom. „Rozsiahle ukrajinské kapacity na používanie cenovo dostupných bezpilotných lietadiel na ničenie drahších ruských prieskumných bezpilotných lietadiel by Ukrajine umožnili šetriť si svoje drahé a nepočetné rakety protivzdušnej obrany krátkeho a stredného dosahu pre významnejšie ruské ciele," uviedol ISW.
Ukrajinská armáda minie v roku 2023 takmer 550 miliónov dolárov na drony
13:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval v pondelok do Poľska, kde sa má stretnúť s tamojším premiérom Donaldom Tuskom a prezidentom Andrzejom Dudom. Zelenskyj s Tuskom tiež podpíšu bezpečnostnú dohodu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Zelenskyj a Tusk budú rokovať medzi štyrmi očami i za účasti delegácii Ukrajiny a Poľska. „V pláne je pokračovanie rokovaní o obrannej spolupráci, o podpore Ukrajiny na ceste k európskej integrácii a o očakávaniach pred summitom NATO vo Washingtone. Rokovať budú aj o účasti Poľska na obnove Ukrajiny, rozvoji obchodu a humanitárnej spolupráci,“ uviedla Zelenského kancelária vo vyhlásení zverejnenom na svojej oficiálnej webovej stránke. Kancelária dodala, že lídri podpíšu aj bezpečnostnú dohodu.
Zelenskyj sa v utorok stretne aj s poľským prezidentom Andrzejom Dudom, píše agentúra DPA.
13:20 Zásah detskej nemocnice v Kyjeve a mnohých ďalších ukrajinských miest je dôkazom toho, že Rusko prezidenta Vladimira Putina sa nezastaví pred ničím. Na sociálnej sieti X to pred dnešným odletom na summit Severoatlantickej aliancie (NATO) vo Washingtone uviedol prezident Peter Pavel. Na samite očakáva zhodu na tom, že Rusko je najväčšia hrozba, na ktorú musíme byť dôkladne pripravení. Rozsiahly ruský vzdušný útok odsúdil aj šéf diplomacie Ján Lipavský (Piráti) a ďalší politici.
Pavel uviedol, že zásah detskej nemocnice a ďalších miest ukazuje, že Rusko sa nezastaví pred ničím. „Útok na tých najzraniteľnejších je neospravedlniteľný. Práve odlietam na summit NATO, na ktorom očakávam zhodu na tom, že všetci vnímame Rusko ako najväčšiu hrozbu, na ktorú musíme byť dôkladne pripravení,“ napísal.
Lipavský uviedol, že zatiaľ čo „užitoční idioti blúznia o mieri s Putinom“, Putin posiela rakety na detskú nemocnicu. „Práve mierim do Washingtonu na summit NATO, kde budem presadzovať dlhodobú stratégiu na zadržiavanie Ruska. Pred agresiou nie je možné ustupovať,“ napísal.
Ruské ministerstvo obrany k dnešnému útoku uviedlo, že cielil na vojenský priemysel a na základne ukrajinského letectva. Vyhlásenia ukrajinských predstaviteľov o tom, že sa Moskva zameriava na civilné ciele, sú podľa neho „absolútne nepravdivé“. Škody v Kyjeve spôsobil „pád rakety ukrajinskej protivzdušnej obrany“, dodalo ministerstvo.
12:53 Ukrajinská prokuratúra oznámila, že v Kyjeve zomrelo v dôsledku ruského útoku deväť ľudí a 23 bolo zranených. Desať mŕtvych a 41 zranených si vyžiadal útok na Kryvyj Rih, uviedol starosta mesta Oleksandr Vilkul. Podľa neho mesto utrpelo niekoľko zásahov, vrátane administratívnej budovy a priemyselného podniku. Jedného mŕtveho a šiestich zranených hlásia tiež úrady v Dnipre.
K situácii v zasiahnutej kyjevskej nemocnici Zelenskyj uviedol, že v sutinách sú uväznení ľudia a že presný počet zranených a mŕtvych stále nie je známy. „Teraz všetci pomáhajú s odpratávaním trosiek: Lekári, obyčajní ľudia,“ dodal s tým, že Rusko „nemôže nevedieť“, kam mieria jeho rakety.
Podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička išlo o jeden z najhorších útokov na metropolu od začiatku invázie.
11:55 Celková bilancia obetí dnešného rozsiahleho ruského vzdušného útoku na Ukrajinu vzrástla na 20 mŕtvych a zhruba 50 zranených, uviedlo ukrajinské ministerstvo vnútra. Najmenej sedem mŕtvych hlási Kyjev, podľa ktorého starostu Vitalija Klička išlo o jeden z najhorších útokov na metropolu od začiatku invázie. Zásah tam utrpela okrem iného detská nemocnica. V Kryvyjhom Rih v centrálnej časti Ukrajiny potom útok zabil desať ľudí a ďalších 31 zranil. Vo všetkých ukrajinských oblastiach bol dopoludnia vyhlásený letecký poplach, výbuchy boli hlásené aj z ďalších ukrajinských miest.
„Ruskí teroristi opäť zaútočili raketami na Ukrajinu. Rôzne mestá: Kyjev, Dnipre, Kryvyj Rih, Slovjansk, Kramatorsk. Viac ako 40 rakiet rôznych typov. Boli poškodené obytné budovy, infraštruktúra a detská nemocnica, "napísal na sieti Telegram prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa neho by mal "celý svet využiť všetko svoje odhodlanie, aby ruské údery konečne skončili“.
Zásah utrpela v Kyjeve tiež jedna budova špecializovanej detskej nemocnice Ochmelit, uviedol podľa denníka Ukrajinska pravda riaditeľ zdravotníckeho zariadenia Volodymyr Žovnir. Pacienti aj personál boli evakuovaní. Podľa iného zdroja denníka sú na mieste zranení.
„Chcem, aby to videl celý svet a aby nemlčal. Choré deti po ruskom útoku na nemocnicu Ochmmatdyt,“ uviedol na telegrame šéf Zelenského kancelárie Andrij Jermak. K príspevku pripojil snímku, na ktorej sú z nemocnice evakuované deti s infúziami.
11:01 Ukrajinské úrady po dnešnom rozsiahlom ruskom vzdušnom útoku hlásia mŕtvych aj zranených. Podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na miestne úrady, zahynulo v Kyjeve najmenej päť ľudí a deväť ďalších utrpelo zranenia. Zasiahnutá bola v metropole podľa prezidenta Volodymyra Zelenského tiež detská nemocnica. V meste Kryvyj Rih v centrálnej časti Ukrajiny potom útok zabil desať ľudí a ďalších 31 zranil.
Vo všetkých ukrajinských oblastiach bol dnes dopoludnia vyhlásený letecký poplach. Podľa Zelenského použilo Rusko na 40 striel rôznych typov. Výbuchy boli hlásené tiež z Kropyvnyckého a Dnipra.
Počet mŕtvych po ruskom útoku na hypermarket Epicentr v Charkove vzrástol na 18. Medzi tými, ktorí prišli o život, je aj 12-ročné dieťa.
10:31 Rusko dnes dopoludnia vykonalo rozsiahly vzdušný útok na Ukrajinu, pre celú krajinu bol vyhlásený letecký poplach. V Kyjevskej oblasti pracuje protivzdušná obrana, ukrajinská metropola hlási dopad trosiek do rezidenčných štvrtí. Informovali o tom ukrajinské úrady.
Podľa agentúry Reuters je útok neobvyklý tým, že ho ruské sily vykonávajú za denného svetla. Ukrajinské letectvo uviedlo, že Rusko pri ňom použilo tiež hypersonické strely Kinžal.
„Na predmestí Kyjeva operujú sily protivzdušnej obrany. Zostaňte v krytoch!“ napísal na platformu Telegramu kyjevský starosta Vitalij Kličko. Podľa neho zazneli hlavným mestom výbuchy.
Podľa kyjevskej vojenskej správy dopadli na niekoľko miest ukrajinské metropoly trosky zostrelených rakiet, na mieste sú záchranári. Škody utrpelo niekoľko budov, na jednom mieste vypukol požiar, uviedla správa.
Miestne médiá hlásili výbuchy tiež v Kryvyjhom Rihu a Kropyvnyckom v centrálnej časti Ukrajiny.
„Ostreľovanie Ukrajiny v čase, keď je v uliciach viac ľudí. Šialení ruskí teroristi,“ napísal na telegrame šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.
10:24 Svetové mocnosti by mali pomôcť Rusku a Ukrajine obnoviť priame mierové rokovania. Povedal to v pondelok čínsky prezident Si Ťin-pching maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, ktorý je na návšteve Číny.
„Medzinárodné spoločenstvo by malo vytvoriť podmienky a poskytnúť pomoc obom stranám, aby prišlo k obnoveniu priameho dialógu a rokovaní,“ povedal čínsky líder. „Len vtedy, keď všetky veľké mocnosti uplatnia pozitívnu energiu namiesto negatívnej, môže v tomto konflikte čoskoro nastať počiatok prímeria,“ dodal.
Podľa čínskej štátnej televíznej stanice CCTV boli rokovania lídrov zamerané na „hĺbkovú komunikáciu krízy na Ukrajine“. „Si Ťin-pching ocenil snahu Orbána presadzovať politické riešenie ukrajinskej krízy, pričom rozvinul názory a návrhy Číny,“ uviedla CCTV.
Čínsky prezident zároveň poukázal na to, že je v záujme všetkých strán čo najskôr zastaviť boje a hľadať politické riešenie. Vyzval tiež na dodržiavanie princípov, ktoré pomôžu čo najskôr upokojiť situáciu na Ukrajine.
Čítajte aj Vojna sa skončí, ak sa Kyjev vzdá štyroch oblastí, povedal Putin po stretnutí s Orbánom
10:19 Moskva podnikla na ruskom Ďalekom východe cvičenie, v rámci ktorého testovala elektronické odpaľovanie balistických striel Iskander. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na pondelkové správy ruských médií.
Cvičenie sa uskutočnilo v ruskej Židovskej autonómnej oblasti, ktorá hraničí s Čínou.
„Po prijatí súradníc cieľov odpaľovacie zariadenia rakiet Iskander zničili veliteľské stanoviská a systémy protivzdušnej obrany možného nepriateľa, pričom vykonávali cvičné (elektronické) odpálenia rakiet na vzdialenosť niekoľkých stoviek kilometrov,“ citovala tlačová agentúra Interfax komunikačné oddelenie tamojšieho vojenského okruhu.
9:49 V noci z nedele na pondelok v Poľsku zmobilizovali poľské a spojenecké vojenské lietadlá pre ruský útok na Ukrajinu. Na sociálnej sieti X to uviedlo Operačné velenie poľských ozbrojených síl, informuje portál Ukrajinská pravda.
„Dnes bola zaznamenaná intenzívna aktivita diaľkových lietadiel Ruskej federácie spojená s údermi na ciele nachádzajúce sa okrem iného na území západnej Ukrajiny,“ uviedlo velenie v príspevku.
Poľsko podľa velenia naposledy zmobilizovalo lietadlá pre ruské útoky na Ukrajine v noci z 21. na 22. júna.
9:40 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v pondelok uviedla, že zastavila pokus ukrajinských síl o zorganizovanie únosu ruského strategického bombardéra Tu-22M3 na Ukrajinu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Čítajte viac FSB tvrdí, že zmarila únos bombardéra na Ukrajinu. Moskva má dokonca video
8:40 Holandsko „bezodkladne“ pošle na Ukrajinu stíhačky F-16, oznámil minister zahraničných vecí Caspar Veldkamp počas víkendovej návštevy Kyjeva. Píše o tom Kyiv Post. Na svojej prvej medzinárodnej ceste od nástupu do úradu minulý týždeň Veldkamp potvrdil, že Holandsko je pripravené vyslať lietadlá po schválení vývozných licencií minulý týždeň. Z bezpečnostných dôvodov boli podrobnosti o návšteve utajené až do nedele. Veldkamp nešpecifikoval dátum dodania, ale Holandsko sa zaviazalo poslať 24 lietadiel F-16.
Veldkamp predstavuje novú vládnu koalíciu, v ktorej je najväčšou stranou krajne pravicová Strana pre slobodu vedená Geertom Wildersom. Nová vláda a Wilders opätovne potvrdili svoju podporu Ukrajine, uvádza Kyiv Post.
Čítajte viac Noví holandskí ministri prisľúbili bezodkladné dodanie lietadiel F-16
6:25 Maďarský premiér Viktor Orbán v pondelok pricestoval do Číny. Orbán to oznámil v pondelok skoro ráno na sociálnej sieti X. Čínske štátne médiá neskôr informovali, že maďarského politika prijal čínsky prezident Si Ťin-pching, píše agentúra AFP. Minulý týždeň Orbán okrem iného rokoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským či ruskou hlavou štátu Vladimirom Putinom. Stalo sa tak krátko po tom, čo Maďarsko začalo predsedať Rade Európskej únie.
„Mierová misia ministerského predsedu Viktora Orbána pokračuje,“ uviedol k návšteve Číny Orbánov hovorca Bertalan Havasi. Za mierovú misiu Orbán podľa agentúry Reuters označil svoje cesty na Ukrajinu a do Ruska z minulého týždňa.
Čínske štátne médiá v pondelok ráno informovali, že Orbána prijal čínsky prezident Si. Ďalšie detaily o pojednávaní neuviedla. Čínske ministerstvo zahraničných vecí pred schôdzkou uviedlo, že obaja politici budú rokovať o „záležitostiach vzájomného záujmu“.
Maďarsko od prvého júla predsedá Rade Európskej únie. V súvislosti s tým šéf únijnej diplomacie Josep Borrell či niektorí lídri únijných krajín uviedli, že pre rokovania s Putinom nemal Orbán žiadny spoločný únijný mandát.
Maďarsko udržiava s Čínou dobré vzťahy a čínsky prezident Si navštívil Budapešť tento rok v máji. Obaja politici rokovali o prehĺbení ekonomických, obchodných, investičných a finančných vzťahov medzi oboma krajinami.
Čína udržiava úzke vzťahy s Ruskom aj po začatí invázie Ukrajiny vo februári roku 2022. Čína navyše čelí kritike niektorých západných štátov, že umožňuje dodávky niektorých tovarov a súčiastok, ktoré sú kľúčové pre ruský vojenský priemysel. Čína sa nezúčastnila júnového mierového summitu vo Švajčiarsku, na ktorý nebola pozvaná Moskva.