873. deň: Na ďalšom mierovom summite chce mať Zelenskyj už aj Rusov. Návratu Trumpa sa neobáva
Foto: SITA/AP, Rebecca Blackwell
Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 873 dní
- Moskva podľa Ukrajiny stratila ďalších 1 200 vojakov
- Stoltenberg nesúhlasí s tým, aby Poľsko zostreľovalo rakety nad Ukrajinou
- Zelenskyj: Prvá dodávka F-16 nebude stačiť na obranu pred ruským letectvom
- Ďalšieho mierového summitu by sa podľa Zelenského malo zúčastniť aj Rusko
- Zelenskyj sa možného návratu Trumpa do Bieleho domu neobáva
Čítajte viac 872. deň: Zelenskyj oznámil podpis dohôd s trojicou krajín. Rusi v Doneckej oblasti postúpili
23:25 Mobilizácia na Ukrajine prebieha „podľa plánu“, ale v súčasnosti je nedostatok výcvikových zariadení pre nových vojakov. Ako referuje web Kyiv Independent, v pondelok to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Tréningových zariadení nie je dostatok. Už však zvyšujeme ich počet,“ povedal Zelenskyj počas tlačovej konferencie v Kyjeve. Ukrajinský prezident, ktorý podpísal nový zákon o mobilizácii 16. apríla, tiež pripomenul, že bilaterálna bezpečnostná dohoda s Poľskom počíta s výcvikom ukrajinských vojakov v zahraničí. Ukrajinci už cvičia v rámci Ukrajinskej légie v Poľsku.
Čítajte viac Rusom chýbajú ľudia v kľúčovom sektore. Desiatky tisíc zamestnancov "odsala" vojna
21:45 Najmenej päť ukrajinských civilistov utrpelo zranenia v meste Lyman v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, na ktoré ruská armáda zhodila dve 250-kilogramové riadené letecké bomby. Ako referuje web Ukrajinská pravda, uviedol to šéf vojenskej administratívy oblasti Vadym Filaškin.
Ruské bomby poškodili obytnú budovu, firmu a tri predajne. Filaškin konštatoval, že ruskí vojaci útočia na civilistov úmyselne a vyzval obyvateľov mesta Lyman, aby sa evakuovali.
20:25 Členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii by viedlo k stretu NATO s Ruskou federáciou. Vo videu na sociálnej sieti to povedal predseda vlády a Smeru Robert Fico. Víta, že sa do záverov nedávneho samitu NATO dostala formulácia, ktorá potvrdzuje, že Ukrajina vstúpi do Aliancie len vtedy, ak s tým budú súhlasiť všetky členské štáty NATO a budú splnené všetky podmienky.
„Dôsledne sme sa držali jedného zo základných východísk suverénnej slovenskej zahraničnej politiky, že členstvo Ukrajiny v NATO ohrozuje svetový mier a viedlo by k priamej konfrontácii NATO a Ruskej federácie,“ podotkol.
Slovensko zastupoval na samite NATO prezident Peter Pellegrini, podľa ktorého boli postoje SR pretavené do záverečného dokumentu. Priblížil, že otázku členstva Ukrajiny v NATO bude možné otvoriť, až keď bude na Ukrajine mier a nebude prebiehať vojnový konflikt.
17:01 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že sa neobáva perspektívy víťazstva exprezidenta USA Donalda Trumpa v novembrových prezidentských voľbách aj napriek náznakom, že Trumpova administratíva by mohla byť viac naklonená Kremľu.
„Myslím si, že ak sa Donald Trump stane prezidentom, budeme spolupracovať. Nemám z toho obavy,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve.
Víťazstvo Trumpa v amerických prezidentských voľbách by mohlo otriasť ďalšou podporou USA pre Ukrajinu, ktorá sa od februára 2022 bráni pred ruskou inváziou.
Republikánsky exprezident viackrát vyhlásil, že v prípade znovuzvolenia by vojnu na Ukrajine vyriešil veľmi rýchlo. Podľa obáv Kyjeva by to mohlo znamenať, že bude nútený rokovať s Moskvou z oslabenej pozície.
Čítajte viac Trump zradil Ukrajincov. Myslí si, že časť ich štátu by mala patriť Putinovi
Zelenskyj informoval, že počas svojej minulotýždňovej návštevy v Spojených štátoch, kde sa zúčastnil na summite Severoatlantickej aliancie, sa stretol s republikánskymi guvernérmi, ktorí ho ubezpečili o podpore.
Ukrajinský prezident však dodal, že v radoch republikánov sú aj ľudia s pravicovejšími a radikálnejšími názormi. „Chcem vám však povedať, že väčšina Republikánskej strany podporuje Ukrajinu,“ zdôraznil. (tasr, afp)
16:36 Počet obyvateľov Ukrajiny podľa OSN by do roku 2100 mohol klesnúť na 15,3 milióna. Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedol to vo svojej aktualizácii vývoja svetovej populácie Odbor pre ekonomické a sociálne otázky Sekretariátu OSN.
Podľa zástupcu riaditeľa ukrajinského Inštitútu pre demografiu a sociálne štúdie Oleksandra Hladuna je však predpoveď OSN veľmi pesimistická. Podľa jeho odhadu by aj pri najnepriaznivejšom dlhodobom scenári mohol počet obyvateľov Ukrajiny klesnúť menej výrazne, a to na 25 miliónov.
V súvislosti s prognózou OSN uviedol, že najpresnejšie sú krátkodobé predikcie na obdobie dvoch až piatich rokov, pri strednodobých predpovediach na desať až 15 rokov a dlhodobých prognózach nad 50 rokov však presnosť klesá. (sita, pravda.com.ua)
16:27 Ruské vojenské velenie nasadilo nedostatočne vycvičené a vybavené jednotky z operačnej zálohy na podporu útočných akcií na východe Ukrajiny. V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny.
„Ruské vojenské velenie možno nasadilo nedostatočne vybavené jednotky, ktoré mali pôvodne pôsobiť ako operačná záloha, na bojové operácie, pravdepodobne pre obmedzenia v ruskej obrannej priemyselnej základni alebo pre snahy o posilnenie prebiehajúcich ruských útokov na Ukrajine,“ uviedli analytici. (isw, sita)
15:46 Súčasná dodávka stíhačiek F-16 Ukrajine nebude stačiť na obranu pred ruským letectvom, vyhlásil v pondelok na tlačovej konferencii prezident Volodymyr Zelenskyj. Prezident hovoril aj o plánoch na ďalší mierový summit a prvýkrát povedal, že by sa rokovania mali zúčastniť aj ruskí predstavitelia, napísala agentúra AFP.
Zelenskyj potvrdil, že Ukrajina počas leta dostane „určitý počet stíhacích lietadiel“, ďalší do konca roka. Ich dodávky sľúbili Belgicko, Dánsko, Nórsko a Holandsko. Americký minister zahraničia Antony Blinken na okraj summitu NATO vo Washingtone minulý týždeň uviedol, že časť lietadiel už je na ceste na Ukrajinu.
Foto: SITA/AP, Peter Dejong
„Nemôžem vám povedať, koľko lietadiel to bude. Ale nebude ich dosť… Určite nás posilní, ale bude ich dosť na to, aby sme sa vyrovnali ruských letcov? Nemyslím si,“ povedal dnes Zelenskyj.
Stíhacie lietadlá západnej výroby patria medzi hlavnú vojenskú techniku a vybavenie, ktoré Ukrajina žiada od svojich spojencov pre obranu proti ruským inváznym vojskám.
Zelenskyj na dnešnej tlačovej konferencii hovoril aj o svojich plánoch na ďalší mierový summit, ktorý by nadviazal na prvé júnové stretnutie vo Švajčiarsku. Toho sa zúčastnili zástupcovia z 92 krajín, Rusko medzi nimi ale nebolo.
„Myslím si, že ruskí predstavitelia by sa toho druhého summitu mali zúčastniť,“ povedal ukrajinský prezident. Do novembra chce mať hotový mierový plán, aby sa následne mohlo konať ďalšie kolo rokovaní.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí sa minulý týždeň vyjadril, že Moskva sa nezúčastní ani na ďalšom summite, hoci Kremeľ bol v tejto otázke menej kategorický a uviedol, že neexistuje „žiadna presná podstata“ myšlienky nasledujúcej mierovej schôdzky.
Zelenskyj dnes tiež odsúdil cestu maďarského premiéra Viktora Orbána do Moskvy, kde rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o urovnaní konfliktu na Ukrajine. Ten rozpútalo Rusko vo februári 2022. Orbán predtým navštívil prvýkrát od vypuknutia vojny vo februári 2022 aj Kyjev. (čtk, tasr, afp)
15:29 Ukrajinská polícia v pondelok uviedla, že neznámy páchateľ v noci hodil granát na náborovú kanceláriu v meste Busk v Ľvovskej oblasti. Po podozrivej osobe pátrajú.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v apríli podpísal zákon o mobilizácii zameraný na zvýšenie počtu vojakov ukrajinskej armády. Rozšírený nábor do armády vyvolal na Ukrajine hnev a strach a desiatky mužov v bojaschopnom veku boli prichytené pri nelegálnom úteku z krajiny.
V pondelok krátko po polnoci dostala polícia v Ľvovskej oblasti hlásenie o hodení granátu na náborovú kanceláriu v Busku.
„Pri incidente nebol nikto zranený. Poškodená bola fasáda a okná budovy,“ uviedla vo vyhlásení miestna polícia a dodala, že príslušníci orgánov činných v trestnom konaní prijímajú opatrenia na identifikáciu a zadržanie páchateľa. Na mieste činu pracujú aj forenzní experti. Podľa príslušníka miestnej polície zostal v dôsledku výbuchu pred budovou menší kráter.
Ruské úrady od februára 2022, keď ich sily vtrhli na Ukrajinu, zadržali desiatky ľudí za útoky na náborové strediská a vojenské zariadenia. Podobné útoky sú však na Ukrajine zriedkavé. (tasr, afp)
14:27 V Lotyšsku začne od utorka platiť zákaz vstupu osobných vozidiel s bieloruskými poznávacími značkami, ktoré prichádzajú z Bieloruska alebo Ruska. S odvolaním sa na lotyšský daňový úrad o tom v pondelok informovala agentúra Reuters.
Opatrenie je súčasťou nového balíka sankcií prijatého Európskou úniou, na základe ktorého sa podľa lotyšského úradu „do značnej miery prispôsobili sankcie uvalené na Bielorusko sankciám uvaleným na Rusko“.
Členské štáty EÚ hraničiace s Ruskom – Poľsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Fínsko – ako aj Nórsko zakázali vstup vozidlám s ruskými evidenčnými číslami ešte vlani. Tento zákaz bol taktiež súčasťou sankčných opatrení uvalených na Rusko za jeho agresiu proti Ukrajine.
Pobaltské krajiny ešte v septembri 2022 zakázali vstup ruským turistom. Lotyšsko tento zákaz predĺžilo až do marca 2025 s odvolaním sa na ruskú inváziu. (reuters, tasr)
13:17 Približne 44 % obyvateľov Ukrajiny verí, že nastal čas na oficiálne mierové rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom, zatiaľ čo 35 % je presvedčených, že naďalej nie. Drvivá väčšina opýtaných zároveň nesúhlasí s podmienkami ruského vodcu Vladimira Putina. Vyplýva to z prieskumu Razumkovovho centra, ktorý sa uskutočnil koncom minulého mesiaca na objednávku portálu zn.ua.
Čítajte viac Nastal čas na oficiálne mierové rozhovory s Ruskom, tvrdí podľa prieskumu takmer polovica Ukrajincov
12:50 Odchádzajúci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg je proti tomu, aby Poľsko zostreľovalo ruské rakety v ukrajinskom vzdušnom priestore. Stoltenberg to povedal v rozhovore pre ukrajinskú národnú televíziu, informuje web Kyiv Independent.
O možnosti, že by Varšava zostreľovala ruské rakety letiace cez Ukrajinu smerom k Poľsku, sa hovorí v nedávno podpísanej poľsko-ukrajinskej bezpečnostnej dohode. Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski síce uviedol, že o tejto otázke sa stále diskutuje, ale minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz vysvetlil, že pre tento krok je potrebné rozhodnutie celého NATO.
Foto: SITA/AP, Evan Vucci
Stoltenberg v rozhovore na túto tému povedal, že „NATO bude podporovať Ukrajinu a teraz sme našu podporu zvýšili… Ale politika NATO sa nemení, nebudeme sa zapájať do tohto konfliktu.“ Šéf Severoatlantickej aliancii zároveň vyjadril podporu tomu, aby Ukrajina mohla zasahovať vojenské ciele v Rusku západnými zbraňami. (sita, kyivindependent.com)
12:10 Štyria ukrajinskí vojaci zbehli od svojej jednotky a pokúsili sa nelegálne prekročiť hranice s Moldavskom. Pri zadržiavaní jeden z dezertérov kládol odpor, pohraničník ho zastrelil, uviedol v pondelok server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na nemenované zdroje.
Čítajte viac Ukrajinskí vojaci chceli dezertovať. Útek do Moldavska sa nepodaril, jedného z nich zastrelili
9:51 Ako uviedlo ruské ministerstvo obrany, ruská protivzdušná obrana počas noci zostrelila 22 ukrajinských dronov na západe krajiny a nad anektovaným Krymom. Jeden z dronov sa zrútil na elektrickú rozvodňu v Lipeckej oblasti, oznámil gubernátor Igor Artamonov, podľa ktorého sa nálet obišiel bez obetí a rozvodňa ďalej funguje. Podobné tvrdenia bojujúcich strán nemožno v podmienkach vojnového konfliktu operatívne overiť z nezávislých zdrojov.
Ruská obrana podľa ministerstva zničila 15 dronov nad Brjanskou oblasťou, jeden nad Lipeckou oblasťou a šesť nad ukrajinským polostrovom Krym, ktorý Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo na jar 2014.
Server Meduza upozornil, že v Brjanskej oblasti tamojší gubernátor informoval o 17 zničených dronoch; vo všetkých prípadoch Alexander Bogomaz tvrdil, že sa útoky zaobišli bez škôd a obetí. Ďalšie tri zostrelené drony hlásil gubernátor Kurskej oblasti Alexej Smirnov. O jednom zničenom drone informoval šéf Sevastopolu Michail Razvožajev, podľa ktorého si útok nevyžiadal obete a ranených, podobne gubernátor Orlovskej oblasti Andrej Klyčkov hlásil jeden zničené bezpilotné lietadlo.
7:42 Ruská protivzdušná obrana v noci na pondelok zničila 22 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad oblasťami na západe krajiny a nad Krymským polostrovom, uviedlo v pondelok ruské ministerstvo obrany.
Podľa ruského ministerstva jej systémy protivzdušnej obrany zostrelili 15 dronov nad Brianskou oblasťou, šesť nad Krymom a jeden nad mestom Lipeck.
Osobitne gubernátor Kurskej oblasti Alexej Smirnov v príspevku na sieti Telegram informoval, že nad oblasťou zničili ruské systémy protivzdušnej obrany tri ukrajinské bezpilotné lietadlá.
7:25 Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine stratila ďalších 1 200 vojakov. Celkové straty Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu vzrástli na 560 290 ľudí, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Kremeľ podľa neho za uplynulý deň prišiel aj o osem tankov, 15 obrnených bojových vozidiel pechoty a 62 delostreleckých systémov.
Od začiatku vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 214 tankov, 15 826 obrnených bojových vozidiel pechoty a 15 324 delostreleckých systémov.
7:17 Čínske a ruské námorné sily odštartovali v nedeľu spoločné vojenské cvičenie z juhočínskeho vojenského prístavu v provincii Kuang-tung. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na čínsku štátnu agentúru Sinchua.
Podľa čínskeho ministerstva obrany manévre prebiehali v západnej a severnej časti Tichého oceánu. Ministerstvo zdôraznilo, že cvičenie nemá žiaden súvis s medzinárodnou či regionálnou situáciou a nie je zamerané proti žiadnej tretej strane.
Cieľom spoločných manévrov je „demonštrácia odhodlania a schopností oboch strán pri spoločnom riešení námorných bezpečnostných hrozieb a zachovaní globálneho a regionálneho mieru a stability“, oznámil čínsky rezort obrany. Dodal, že cvičenia „ďalej prehlbujú komplexné strategické partnerstvo Číny a Ruska“.
Čítajte aj Český prezident: Ak by Čína nestála za Ruskom, vojna by vyzerala úplne inak
Peking o vojenských cvičeniach s Ruskom informoval po summite Severoatlantickej aliancie vo Washingtone. Lídri NATO na summite vyjadrili znepokojenie nad prehlbujúcimi sa väzbami medzi Čínou a Ruskom. Peking sa podľa NATO stal „rozhodujúcim podporovateľom ruskej vojny na Ukrajine prostredníctvom takzvaného partnerstva bez obmedzení a rozsiahlej podpory ruskej obrannej priemyselnej základne“, pripomína AFP.
Čína napriek kritike zo Západu v súvislosti s podporovaním Moskvy trvá na tom, že nie je účastníkom konfliktu na Ukrajine.
6:50 Ukrajina chce uskutočniť ďalší mierový summit ešte do konca tohto roku. Moskva oznámila, že sa na tento summit nechystá. Rusko zostane agresívne aj po našom víťazstve, a nielen voči našej krajine, tvrdí poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Ihor Žovkva v rozhovore pre Hlas Ameriky (Voice of America). Kyjev sa spolieha na tlak sveta na Rusko.
„Vypracujeme cestovnú mapu, mierový plán, ktorý bude v súlade s konkrétnymi bodmi mierového vzorca – energetická bezpečnosť, potravinová bezpečnosť, environmentálna bezpečnosť a iné. A ďalej, v mene svetového spoločenstva tie krajiny, ktoré majú komunikačné kanály s Ruskom, sprostredkujú tieto pozície Rusku. Nebude to len hlas Ukrajiny, bude to hlas väčšiny vo svete. Musí to byť kolektívny tlak. Rusko by malo prestať hovoriť jazykom ultimát a jednostranných podmienok – malo by počúvať medzinárodné spoločenstvo a hlas väčšiny,“ uviedol.
„Rusko je zároveň agresorom nielen na Ukrajine. A, žiaľ, všetci si musíme uvedomiť, že Rusko bude aj po našom víťazstve vždy agresívne. Spolu s ostatnými krajinami musíme zabezpečiť, že keď bude Rusko nabudúce konať agresívne, budeme oveľa pripravenejší,“ povedal Žovkva.
Ukrajinci preto uzatvárajú dohody o bezpečnostných zárukách s inými krajinami a tiež oslovujú štáty v iných regiónoch sveta. Podľa Žovkvu návšteva Vladimira Putina v Severnej Kórei znepokojila mnohé krajiny sveta, najmä v indo-pacifickom regióne. „Ukrajina môže spojiť sily s civilizovanými krajinami v boji proti agresii na celom svete,“ dodal.
Foto: SITA/AP, Matt Rourke
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ