Vráti nás KDH do 90. rokov? Svoje hodnoty chcú v ústave. Politológ: S koalíciou môžu nájsť zhodu. SNS hovorí jasné nie

KDH sa v úvode odvoláva na viac ako 30-ročné presadzovanie nemenných hodnôt, ktoré chcú z programu pretaviť do ústavy a otvorene o nich diskutovať aj s politickými oponentmi.

Návrat do 90. rokov?

Líder KDH Milan Majerský pripomína, že hodnoty ako je úcta k demokracii, právnemu štátu, ľudským právam a ľudskej dôstojnosti každého života od počatia až po prirodzenú smrť sú pre kresťanských demokratov prirodzenou súčasťou. „Je pre nás dôležité presadzovať ich v praktickej politike. KDH sa neprispôsobuje tomu, ako nás chcú vidieť politici Smeru alebo Progresívneho Slovenska či aktuálnym módnym vlnám,“ uviedol.

Poslanci schválili úpravu trestnej novely

Fotogaléria 12 fotiek

+9

„KDH je slobodnou stranou neviazanou žiadnou koaličnou ani opozičnou zmluvou či vplyvmi oligarchov. Sme zodpovední našim voličom a sľúbili sme im plnenie našich programových priorít,“ povedal Majerský. Od septembra chcú pripraviť konkrétne návrhy vyplývajú z ich programu. „Pre nás je dôležité, aby všetci ľudia dobrej vôle mohli aj naďalej slobodne žiť v našej krajine, slobodne sa vyjadrovať a slobodne žiť podľa svojej viery či svedomia,“ pokračoval Viliam Karas, exminister spravodlivosti.

Hodnoty chcú presadzovať bez ohľadu na to, či sú v koalícii, alebo v opozícii. Ak budú politici, či už opoziční, alebo koaliční, ochotní podporiť ich základné programové ciele, budú s nimi diskutovať. „Vyzývame preto všetkých politikov (aj tých, ktorí začali verejne hlásať potrebu výstavby „hrádze“ voči niektorým ideológiám), aby prijali našu ponuku a spolu s nami sa zasadili o vyššiu ochranu základných práv a viac právnej istoty pre všetkých,“ uzavrel Majerský.

Podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka zrejme nejde o hrádzu proti niečomu. „KDH sa 30 rokov hlási k princípom kresťanskej demokracie, takže je prirodzené, že medzi ich priority patrí podobná agenda. Otázne ale je, či slovenskí kresťanskí demokrati nezaspali dobu a nevracajú Slovensko niekam do začiatku 90. rokov. Pretože aj kresťanskí demokrati v západoeurópskych štátoch posunuli svoje vnímanie sveta na úplne inú úroveň, s akou dnešné KDH prichádza,“ uviedol pre Pravdu.

Je to hľadanie si vlastného miesta na politickom výslní, myslí si politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner. „Je jasné, že KDH je výrazne odlišné ako PS, ale rovnako tak KDH nie je príliš podobné SNS či Smeru. Ak nechcú strácať podporu, musia raziť ich vlastnú cestu, ktorá im je prirodzená. Voliči nemôžu na KDH zabudnúť, lebo sa zas ocitne mimo parlamentu,“ povedal.

Od SNS podpora nepríde

Minimálne v jednom bode sa už teraz zhodne so stranou Hlas. Tá o zmene volebného systému hovorí dlhodobo, a to ešte od čias, kedy bol lídrom strany Peter Pellegrini. Čo sa týka kultúrno-etických, aj tam by dokázalo KDH nájsť zhodu skôr s koaličnými stranami. Pri Ficovej výzve na stavania obrovskej hrádze KDH nepovedalo jasné nie, no zatiaľ nie je známe, ako si Smer návrh predstavuje a či s ním vôbec príde. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) však na margo hrádze uviedol, že strana Hlas je pripravená diskutovať o možnej zmene ústavy, preferuje však, aby sa podobné otázky neotvárali. „My sme skôr za to, aby sa neotvárali kultúrno-etické a ideologické vojny. Môžu ešte viac prispieť k polarizácii spoločnosti,“ povedal.

KDH predtým asistovalo koalícii niekoľkokrát, za čo si vyslúžili opozičnú kritiku, no hájili sa bežnou spoluprácou medzi politikmi. Koalícia na KDH tlačila prakticky od začiatku. Pri rokovaniach o vzniku novej koalície totiž mohli prispieť svojimi mandátmi k ústavnej väčšine súčasnej koalície. V kuloároch sa hovorilo, že Fico Majerského lákal na zákaz adopcií homosexuálnymi pármi potenciálne zakotvený v ústave. Nakoniec však ostali v opozícii a nechceli vytvoriť koalíciu ani s PS. „Zaslepená nenávisťou proti vláde je KDH schopné poprieť svoju vlastnú podstatu a identitu,“ kritizoval Fico spoluprácu PS, SaS, KDH a Matoviča pri podpore Ivana Korčoka v prezidentských voľbách.

„Vyžaduje to veľkú mieru politickej naivitu a ignorovania vlastného voliča. Budeme sa na nich musieť bližšie pozrieť, ako sa dajú politicky vykostiť. Asi to nebude príliš náročná úloha,“ povedal. Vládni predstavitelia takisto pokračovali vo výčitkách, že napriek hodnotám, ktoré vyznávajú, spolupracujú s PS. Čoraz viac sa však začal ukazovať prienik medzi KDH a koaličnými stranami. Najviditeľnejšou bola spolupráca na zákone o odstrele medveďov. KDH kritizovalo návrh ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS), ktorý mal odstrel ukotviť v ústave, preto navrhli vlastný. Taraba sa nakoniec s KDH dohodol, návrh si privlastnil a vláda ho schválila. KDH to obhajovalo podaním pomocnej ruky ľuďom a dohody s koalíciou odmietlo.

Spoločnú reč našlo KDH aj pri 13. dôchodkoch. KDH vraj podporu vymenilo za sľub zo strany šéfa rezortu práce, že sa neotvorí a nezníži druhý pilier. Tomáš to odmietol a KDH označil „parazitov a farizejské hnutie“. KDH sa pochválilo aj tým, že rezort dopravy pod vedením ministra Jozefa Ráža (nom. Smeru) na ich popud vytipuje úseky diaľnic a oslobodí ich od úhrady. Je otázne, u koho podporu na aké zákony získajú. Najmenšia koaličná strana SNS však má jasno. „KDH nie je v koalícii. Nevidíme dôvod analyzovať ani podporovať ich návrhy zákonov. Koaličná zmluva jasne zakazuje podporu opozičných zákonov,“ uviedla pre Pravdu riaditeľka kancelárie SNS Zuzana Škopcová.

Majú právo presadiť priority, no nemusia byť v ústave

Na margo získavania podpory Cirner uviedol, že konzervatívci alebo kresťanskí demokrati majú známe a v podstate nemenné priority. „Je legitímne ich presadzovať a získavať pre nich politickú podporu,“ myslí si. K nejakej symbióze podľa neho dôjde s vládnou koalíciou. „ Tá je fakticky národno-konzervatívna, takže styčné body by sa tam mohli nájsť.

Štefančík pripomína Ficov sľub, že ide KDH „vykostiť“. „Vyzerá to tak, že vyhlásenie KDH je reakciou na iniciatívu Smeru posunúť vlastnú stranu medzi krajne pravicové subjekty, ktoré sa štandardne hlásia ku kresťanským hodnotám, hoci ich reálne konanie a vyjadrovanie nemá s kresťanstvom a kresťanskou láskou nič spoločné,“ myslí si politológ.

Iniciatívu nateraz berie ako ping-pong medzi KDH a Smerom. „Je to zápas o voliča z tradičných bášt KDH,“ uviedol. Priechodné by podľa Cirnera mohli byť štyri body – posilnenie výhrady na svedomie, posilnenie práv rodičov pri vzdelávaní svojich detí, zníženie rozpočtového deficitu, podpora podnikania a zníženie odvodov živnostníkov.

Štefančík si však nemyslí, že je potrebné niektorí z bodov dávať do ústavy. „Ústava hneď vo svojom prvom článku hovorí, že SR sa neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu. KDH má plné právo presadzovať, aby ľudia mohli žiť podľa svojich náboženských predstáv, ale tieto v žiadnom prípade nesmie nanucovať iným ľuďom. To znamená, zakazovať niekomu niečo je už nedemokratickým nanucovaním svojho videnia sveta iným ľuďom,“ zhodnotil.