Zúfalstvo, strach a posledná SMS: Mário zmizol bez stopy. Čo sa stalo? Rodina prosí o pomoc, žena mu posiela odkaz

Spoznali sa pred štvrťstoročím a už o pár mesiacov by spolu oslávili dvadsiate výročie manželstva. Margaréta a Mário Mikulášovci majú dve deti – devätnásťročného Benjamína a šestnásťročnú Terezku. Nič nenasvedčovalo tomu, že by v rodine mali problémy. Spoločne si plánovali, ešte pred aktuálnymi „patáliami“, letnú dovolenku. Vyraziť na ňu chceli v júni. Žiaľ, už k tomu nedošlo.

„Naposledy som manžela videla ráno 9. apríla. Bývame v obci Poniky, v dome so svokrovcami, a spolu s manželom sme denne cestovali do práce v Banskej Bystrici. V ten deň mi oznámil, že naše auto je pokazené – zrejme vraj zlyhala baterka. Išli sme teda autobusom,“ hovorí Margaréta. „On vystúpil na Partizánskej ceste a ja som pokračovala na konečnú. Nič ale nenasvedčovalo, že by sa so mnou lúčil na dlhšie obdobie. Pozrel sa mi do očí, pozdravil sa a odišiel,“ spomína osudný deň so slzami v očiach. Vtedy ešte nevedela, že je to jej posledný kontakt s manželom.

Hľadaný Mário Mikuláš

Fotogaléria 6 fotiek

+3

To, že niečo nie je v poriadku, začala tušiť o pár hodín nato. S dcérou išla na lekárske vyšetrenie, po ktorom chcela muža informovať, ako dopadli. „Okolo jedenástej som mu preto zavolala, no jeho telefón bol nedostupný,“ pokračovala. Pomyslela si, že asi sa mu vybil mobil. „Neskôr som to skúšala ešte niekoľkokrát, ale situácia sa opakovala. To sa mi už zdalo zvláštne, tak som volala aj synovi, či sa mu oco náhodou neozval. Brali sme to tak, že ak by poobede potreboval odvoz, išiel by pre neho do roboty. On mal ale rovnakú skúsenosť – bol nedostupný,“ priblížila.

Do manželovej roboty hneď volať nechcela, aby zbytočne nevyvolala paniku. Išla teda, po svojej pracovnej dobe, domov a čakala, že ďalším autobusom príde aj on. Nestalo sa. Skúšala preto volať jeho dobrému kamarátovi – manžel mu mal pomáhať s opravou auta „Zostala som ale prekvapená, lebo vravel, že v to ráno, keď vystúpil z autobusu, mu Mário napísal esemesku v znení: Nenos to auto, lebo včera večer som skončil v nemocnici so žlčníkom. Neviem, ako dlho tu budem, potom ti dám vedieť,“ prečítala nám správu, ktorú jej kamarát preposlal. Neverila vlastným očiam a už vedela, že sa deje niečo vážne.

„Podľa všetkého išlo o jeho poslednú správu. Potom telefón zostal vypnutý. Každopádne ho už nevedela lokalizovať ani polícia, ktorú som kontaktovala ešte v ten večer. Stopa po ňom sa vtedy, v rámci telefonickej komunikácie, stratila,“ povedala Margaréta.

Verí, že žije

Medzitým zavolala už aj jeho zamestnávateľovi, no tam jej povedali, že v práci sa neukázal. Kontaktovala tiež Rooseveltovu nemocnicu, či ho náhodou nehospitalizovali. S takým menom tam však nikoho neevidovali. Svojho svokra zároveň požiadala, aby išiel vyskúšať naštartovať ich auto, či je naozaj pokazené. „Samozrejme, naštartovalo hneď. Po tomto momente sme jeho nezvestnosť išli nahlásiť na políciu,“ objasnila.

Po všetkých postupných odhaleniach zostala Margaréta „nenormálne šokovaná“. Nikdy predtým sa totiž v ich rodine nič podobné nestalo. „Hrali vo mne také emócie, že sa to nedá opísať. Cítila som veľkú bezmocnosť. Nič po sebe nenechal – žiadny odkaz, list s vysvetlením alebo na rozlúčku. Nikdy nepoužíval platobnú kartu, čiže ani podľa toho by sa polícii nepodarilo nič zistiť,“ podotkla. Nevylučuje však, že nejakú hotovosť si so sebou zobral.

Nasledujúce ráno kontaktovali aj Pohotovostný pátrací tím, ktorý spolupracoval s políciou. Tá zistila, že na základe kamerového záznamu bol Máriov posledný pohyb zaznamenaný pri banskobystrickom zimnom štadióne. Odvtedy ho nikto nikde nevidel. Hoci ubehli už viac ako tri mesiace, jeho manželka je presvedčená, že stále žije. Nič iné si nepripúšťa. „Rád sa pohyboval v lesoch. V minulosti ho zaujímala aj cudzinecká légia, tiež mal napozerané filmy a dokumenty, ako prežiť v prírode. Toto už síce trvá dlho, ale už môže byť úplne inde,“ mieni.

Jeho „skrat“ pripisuje syndrómu vyhorenia. „Už dlhšie sa trápil v práci. Vlani v novembri menil zamestnanie, lebo v predchádzajúcom pociťoval veľký tlak. Nezmenilo sa to ale ani v tom novom – opäť vhupol do takého kolobehu a náporu, že mal problém zaradiť sa a nabehnúť na tamojší systém,“ vysvetlila.

„Videli sme na ňom, že je menej zhovorčivý. Snažila som sa ho utešiť, že je niekoľko ďalších možností a riešení, ale domnievam sa, že u neho vznikol ten stav vyhorenia,“ zopakovala. Jeho zmiznutie však podľa nej môže súvisieť aj s ďalšou vecou. „Okrem toho mal problémy so žlčníkom. Pred dvomi rokmi mal byť operovaný, no kvôli covidu to zrušili. Na ďalší termín sa neobjednal, lebo mal strach. K lekárovi sa nám ho dotlačiť nepodarilo, takže sa neliečil.

V tejto súvislosti ju napadlo, či sa neobával, že má vážnu chorobu, ktorou nechcel zaťažovať rodinu. „Inak si to neviem vysvetliť. Veď naše manželstvo bolo pohodové a s deťmi mal úplne normálny vzťah. Za celý spoločný život nemal žiadne psychické problémy,“ zdôraznila. Od svokry však vie, že ako malý chlapec spadol a udrel si hlavu. Do jeho dvanástich rokov ho mali pod dohľadom neurológ aj psychiatrička. „Tá konštatovala, že liečba nie je nutná, no keby sa v budúcnosti ocitol v pre neho stresujúcej a ťažkej situácii, mohol by zareagovať tak, ako práve teraz,“ zhodnotila Margaréta.

Srdcervúci odkaz

Ak by Mária niekto niekde spozoroval, jeho manželka prosí, aby kontaktoval rodinu alebo políciu. Hoci sa jeho vzhľad mohol trochu zmeniť, napríklad tak, že si nechal narásť bradu, poskytla na zverejnenie jeho fotografiu a opis s tým, čo mal v čase zmiznutia na sebe.

„Oblečenú mal čiernu mikinu a vestu s kapucňou, šiltovku rovnakej farby s písmenami NY, šedočierne prešívané nohavice, tyrkysové tenisky značky Salomon a červený ruksak Adidas,“ vymenovala. Batoh vraj nemal plný. „Ešte aj jedlo, ktoré som mu prichystala do práce, si síce zobral, no večer som zistila, že potom ho vyložil do chladničky,“ povedala. Niektoré indície ale naznačujú, že už predtým si mohol robiť zásoby potrebné na prežitie v lese.

Čítajte aj Šimečka: KDH si musí vybrať, či chce na presadenie svojej agendy kolaborovať s vládou

„Svokor zistil, že mu v aute chýba ťažné lano. Zmizla tiež stará deka aj ruksak, s ktorým dva dni pred svojím zmiznutím niekam išiel. Keď sa ho otec pýtal, čo tam nesie, odvetil, že vodu pre psa. Išlo o väčšie plemeno – volal sa Berk a bol to jeho obľúbenec. Chodieval s ním do prírody na dlhé prechádzky,“ poznamenala. Nikdy predtým ale takto vodu nenosil. „Nepripisovali sme však tomu význam, tie súvislosti sme si začali dávať dokopy až potom,“ objasnila. V blízkych lesoch sa vraj dobre vyznal.

„Za domom, kde bývame, je kopec zvaný Drienok. Mário to tam veľmi dobre poznal už od malička. Mohol ísť niekde tam,“ mieni. V rámci dobrovoľnej akcie, ktorej sa 13. apríla zúčastnilo, v spolupráci s obcou Poniky a pátracím tímom, 120 ľudí, prečesali celé okolie.

Čítajte aj Dôchodcu okradli o 83-tisíc eur. Dvojicu podvodníkov však pustili na slobodu

„Nechýbali štvorkolkári, kynológovia, dobrovoľní hasiči z viacerých obcí. Prehľadávalo sa to od banskobystrického Urpína až po Poniky. Nič sa ale nenašlo,“ konštatovala nešťastná manželka. Po tejto akcii všetci príbuzní či známi hľadali aj naďalej.

„Oslovila som aj dronistu, ktorý prišiel v noci 14. apríla. Podarilo sa mu, na základe termokamery, zachytiť v ponických lesoch živú osobu. Ráno mi poslal súradnice, ktoré dodal aj polícii. Hliadka a členovia Obecného podniku lesov prešla cestičkami, kde sa dalo, no na tých konkrétnych súradniciach neboli,“ tvrdí. O dva dni nato sa podobný scenár zopakoval.

„Človek zachytený dronom sa nachádzal asi o pár metrov ďalej ako predtým. Videli sme aj snímky z termokamery, na ktorých sa dala rozoznať postava s ruksakom na sebe. Nočnou hodinou sme zalarmovali hliadku,“ spomína. Spísali zápisnicu, pričom policajná akcia prebehla až nasledujúci deň na obed – bez výsledku.

Dúfa, že príde deň, keď sa jej muž po „zresetovaní“ vráti a objaví na prahu ich domu. Na záver mu cez nás poslala srdcervúci odkaz. „Mário, prosím, vráť sa domov. Veľmi chýbaš mne, deťom, rodičom, ale aj sestre a ďalšej rodine. Tiež kamarátom a známym, ktorí sa o teba strachujú. Tá bezmocnosť, že o tebe nič nevieme, je neúnosná. Pomôžeme ti, ako len budeme vedieť, doriešiť, čo ťa trápi. Ak potrebuješ čas byť niekde len sám so sebou, budeme to akceptovať, len sa prosím ozvi, že žiješ. Ľúbime ťa a čakáme.“

Otupenosť a prázdnota

Banskobystrická policajná hovorkyňa Petra Kováčiková uviedla, že spomínaný dronista v polovici apríla nalietaval nad obcou Poniky, spolu so Štátnou ochranou prírody, kvôli výskytu medveďa. Podľa nej nie je potvrdené, že v rámci vtedy zachyteného „útvaru“ išlo o hľadaného muža. „K nezvestnej osobe boli 15. apríla vykonané previerky. Označené miesto bolo prejdené v smere od salaša Poniky. Podľa súradníc GPS tam, ani v okolí, neboli nájdené žiadne stopy po človeku, alebo naznačujúce, že by sa tam nejaká osoba mala zdržiavať,“ reagovala hovorkyňa s tým, že dotknuté miesto je ťažko dostupné z dôvodu porastu kríkov a húštiny.

Klinického psychológa Jindřicha Cupáka sme sa pýtali, či za zmiznutím Mária môže byť syndróm vyhorenia. „Je to pravdepodobné, lebo to zbavuje človeka schopnosti mať radosť zo vzťahov, z roboty. Je skrátka vyhorený, prázdny. Všetka jeho energia, ktorá predtým bola v obehu, sa stratí. Nevie si dať sám so sebou rady a veľmi trpí,“ hovorí psychológ. „Pochopiteľne aj horšie komunikuje, nezdôverí sa. Nie, že by mu rodina a blízki boli ľahostajní, ale takýto človek je svojím spôsobom otupený,“ vysvetlil.

Čítajte rozhovor Prečo sa kopia útoky na zdravotníkov? Psychiater z detenčného ústavu Hronovce má recept, ako ich redukovať

Pomôcť ľuďom s takouto diagnózou dokáže podľa Cupáka stretnutie s niekým, kto ich dokáže preladiť. „Prípadne pokus zmeniť zamestnanie. Aj keď takýto krok môže, naopak, tiež ten stav prehĺbiť,“ dodal s tým, že ideálna je, samozrejme, pomoc odborníka.