877. deň: Orbán zverejnil detaily svojej „mierovej misie“. Rusko prišlo o ďalšie lietadlo Su-25
Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 877 dní
- Orbán v liste podrobne opísal svoju ukrajinskú „mierovú misiu“
- Rusko v Doneckej oblasti prišlo o ďalšie lietadlo Su-25
- Na pomoc ukrajinskej energetike poskytne EÚ grant sto miliónov eur
Čítajte viac 876. deň: Krvavá bitka o Dneper sa skončila. Británia uvalila sankcie na ruskú "tieňovú flotilu"
21:31 Veľká Británia a Ukrajina podpísali medzivládnu dohodu o úverovej podpore rozvoja ukrajinských obranných spôsobilostí. Dokument podpísal ukrajinský minister obrany Rustem Umerov a britský minister obrany John Healey. Oznámila to kancelária ukrajinského prezidenta, informuje web Ukrajinská pravda.
„Dohoda stanovuje, že dodávatelia z Veľkej Británie môžu uzavrieť úverové zmluvy a kontrakty s Ukrajinou v hodnote do 2 miliárd libier s možnosťou v budúcnosti túto sumu zvýšiť," poznamenala prezidentská kancelária. Dohoda má umožniť odštartovanie ukrajinsko-britských projektov v oblasti dodávok, opráv a čiastočnej produkcie systémov protivzdušnej obrany, obrnených vozidiel a munície.
20:34 Poľská štátna strojárska spoločnosť WSK Poznaň odmietla tvrdenia, že by sa jej súčiastky používali v iránskych vojenských dronoch. Zároveň zdôraznila, že prebiehajúce vyšetrovanie sa týka iba preverenia potrebných vývozných povolení. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Súkromná rozhlasová stanica Radio Zet vo štvrtok informovala, že spoločnosť WSK Poznaň predala čerpadlá určené pre traktory iránskemu výrobcovi motorov Motorsazan Company. Podľa stanice však komponenty skončili namiesto toho v bezpilotných lietadlách, ktoré Irán poslal do Ruska.
„Článok, ktorý zverejnil vysielateľ Radio Zet… naznačuje, že WSK Poznaň podporuje iránsky zbrojný priemysel a že sa komponenty vyrobené spoločnosťou používajú na výrobu bojových dronov Iránu,“ uviedla WSK. „Spoločnosť tieto informácie vyslovene odmieta,“ vyhlásila v reakcii.
Irán dodal Rusku od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 tisíce dronov Šáhid-136. Používajú sa na vyčerpanie ukrajinskej vzdušnej obrany a zasiahnutie infraštruktúry ďaleko od frontovej línie.
WSK Poznaň ozrejmila, že prokuratúra vedie vyšetrovanie vývozu súčiastok, ktoré spoločnosť vyrobila a dodala do Iránu. Prípad sa však nezaoberá tým, či ukrajinská strana našla komponenty alebo čerpadlá spoločnosti. Rovnako tak nespomína ani dodávky iránskym výrobcom dronov, informovala spoločnosť a zároveň doplnila, že jej čerpadlá nie sú ani vhodné do takýchto vojenských zariadení.
Čítajte viac WSK Poznaň predala súčiastky na iránske drony používané vo vojne na Ukrajine
Aj poľská prokuratúra vo štvrtok uviedla, že firmu WSK Poznaň vyšetruje pre podozrenie z vyvážania výrobkov dvojakého použitia bez príslušných povolení. O bezpilotných lietadlách alebo Iráne sa nezmienila.
19:26 Nemeckého vojenského zdravotníka obvineného z viacerých trestných činov vrátane terorizmu odsúdil bieloruský súd na trest smrti zastrelením popravnou čatou. V piatok to uviedla bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna.
Tridsaťročného Rica Kriegera údajne odsúdili koncom júna. Časť súdneho konania prebiehala za zatvorenými dverami. O jeho prípade neinformovala ani oficiálna bieloruská tlačová agentúra. V súčasnosti nie jasné, či sa Krieger plánuje voči rozsudku odvolať.
Podľa Viasny ho obvinili zo šiestich trestných činov vrátane vytvorenia extrémistickej skupiny alebo účasti v nej, spravodajskej činnosti, žoldnierskej činnosti a terorizmu.
Ľudskoprávna organizácia tvrdí, že Kriegerov prípad môže súvisieť s jeho pôsobením v pluku Konstantyna Kalinowského. Pluk je jedným z mnohých zahraničných dobrovoľníckych zoskupení, ktoré bojujú po boku ukrajinskej armády. Pomenovaný je po poľsko-bieloruskom spisovateľovi z 19. storočia. Bieloruská vláda pluk považuje za extrémistickú skupinu.
Čítajte viac Západní inštruktori na Ukrajine obsluhujú zbrane, tvrdí Putin: Toto je eskalácia a krok ku globálnej vojne
Viasna uvádza, že na základe Kriegerovho profilu na sociálnej sieti LinkedIn zistila, že pracoval ako zdravotník pre nemecký Červený kríž a ako ochrankár na veľvyslanectve USA v Berlíne.
Ide o prvý prípad, keď niekoho v Bielorusku odsúdili na trest smrti za žoldniersku činnosť, priblížila Viasna.
18:20 Najmenej tri obete, vrátane jedného dieťaťa, si vyžiadal ruský útok na Mykolajiv na juhu Ukrajiny. Ďalší ľudia utrpeli zranenie. Ruská raketa podľa agentúr AFP a Reuters zasiahla obytnú časť mesta.
O obetiach na sociálnej sieti informoval starosta prístavného mesta Oleksandr Sjenkevyč. Ako poznamenáva Reuters, Mykolajiv a okolitý región sú terčom ruských útokov opakovane.
Bol to už niekoľkokrát dnešný ruský útok, ktorý si vyžiadal mŕtvych či zranených. Dvoch mŕtvych a päť zranených prinieslo ostreľovanie mesta Bilozerka na južnej Ukrajine a ďalších deväť ľudí, vrátane štrnásťročného chlapca, utrpelo zranenie pri ostreľovaní mesta Čuhujiv v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny.
16:29 Európska únia poskytne ukrajinskej národnej energetickej spoločnosti Ukrenerho grant vo výške sto miliónov eur prostredníctvom nemeckej štátnej rozvojovej banky KfW. Dohodu podpísal predseda predstavenstva Ukrenerho Volodymyr Kudryckyj a šéf zastúpenia KfW na Ukrajine Lorenz Gessner. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje tlačovú službu firmy Ukrenerho.
Cieľom grantu je napríklad modernizácia vysokonapäťových rozvodní v západných oblastiach Ukrajiny a vybudovanie prepojení Ukrajiny s európskym energetickým systémom. Ďalej to je oprava a obnova zariadení zničených alebo poškodených ruskými útokmi a tiež opatrenia na posilnenie fyzickej ochrany rozvodní Ukrenerho. (sita, pravda.com.ua)
16:25 Rusko stratilo ďalšie bojové lietadlo Su-25. Ukrajinskí vojaci ho v piatok zostrelili pri meste Pokrovsk v Doneckej oblasti na východe krajiny, keď sa pokúšalo zaútočiť na pozície ukrajinských obranných síl. Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedla to na komunikačnej platforme Telegram ukrajinská operačná strategická skupina Chortycia.
Foto: SITA/AP, Evgeniy Maloletka
„Protilietadloví strelci zo 110. samostatnej mechanizovanej brigády Marka Bezručka zničili ďalšie útočné lietadlo Su-25, ktoré už horí v stepiach ukrajinského Donbasu," napísala na Telegrame skupina Chortycia.
16:06 Ruské ministerstvo obrany v piatok oznámilo, že ruské jednotky prevzali kontrolu nad ukrajinskou osadou Jurivka v Doneckej oblasti. Ruské ministerstvo na sieti Telegram uviedlo, že jeho jednotky „oslobodili osadu Jurivka“, vzdialenú približne 30 kilometrov severne od mesta Doneck.
Ruskej armáde sa už niekoľko mesiacov darí postupovať predovšetkým na východe Ukrajiny, keďže kyjevské jednotky zápasia s nedostatkom munície a vojakov. Ruská armáda podľa prezidenta Vladimira Putina tento rok dobyla už niekoľko desiatok ukrajinských miest a obcí.
Hovorca ukrajinskej armády Nazar Vološyn vo štvrtok potvrdil, že ukrajinské jednotky sa stiahli z dediny Urožajne v Doneckej oblasti. Začiatkom júla sa stiahla aj z časti strategického mesta Časiv Jar, taktiež v Doneckej oblasti. (reuters, afp, tasr)
15:00 Ukrajina má na vedenie obrannej vojny proti Rusku „skvelú stratégiu“, hoci priebeh nepriateľských akcií je čoraz náročnejšie predvídať. Ako uvádza web Ukrajinská pravda, na podujatí neziskovej organizácie Aspen Institute to povedal vrchný veliteľ spojeneckých vojsk NATO v Európe Christopher Cavoli.
Čítajte viac Veliteľ vojsk NATO v Európe: Ukrajinci majú skvelú stratégiu, svet by si nemal robiť ilúzie o konci vojny
13:41 Maďarský premiér Viktor Orbán vo štvrtok zverejnil list, ktorý adresoval lídrom krajín Európskej únie a v ktorom prezentoval svoje dojmy z nedávnej série návštev niektorých najväčších protivníkov EÚ.
List, ktorý Orbán poslal 12. júla predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, načrtáva hodnotenie stretnutí, ktoré organizoval pod záštitou samovyhlásenej „mierovej misie“. Tá zahŕňala tento mesiac cesty do Moskvy a Pekingu, pričom návštevy Orbán uskutočnil ako pokus sprostredkovať ukončenie ruskej vojny na Ukrajine.
Uvedené návštevy vyvolali prudkú reakciu lídrov EÚ, ktorí vyčítali Orbánovi stretnutia s ruským vodcom Vladimírom Putinom a čínskym lídrom Si Ťin-pchingom bez toho, aby sa predtým poradil s európskymi partnermi. Kritizovali ho aj za podkopávanie jednoty EÚ na Ukrajine a za vyvolávanie falošného dojmu, že zastupuje blok.
V Orbánovom 10-bodovom liste, ktorý zverejnil vo štvrtok na svojej webovej stránke, sa uvádza, že Putin a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, s ktorým sa tento mesiac tiež stretol, pravdepodobne nevyvinú iniciatívu na ukončenie prímeria alebo mierových rokovaní.
Orbán napísal, že bojujúce strany „nezačnú hľadať východisko z konfliktu bez výraznejšej vonkajšej účasti". Tvrdí, že EÚ, ktorú spolu so Spojenými štátmi a Čínou označuje za jediné globálne mocnosti, ktoré môžu ovplyvniť vývoj konfliktu, „skopírovala provojnovú politiku USA“ a podľa neho by sa mala rozísť s Washingtonom a snažiť sa o nastolenie prímeria. (sita, ap)
13:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal britského premiéra Keira Starmera, aby mu pomohol presvedčiť ostatných spojencov na odstránenie obmedzení týkajúcich sa ukrajinského použitia zbraní dlhého doletu. Zelenskyj tiež Starmerovi povedal, že v tejto veci môže predviesť svoje vodcovské schopnosti.
Vo svojom prejave k novému labouristickému kabinetu Zelenskyj uviedol, že „pokiaľ bude zrušené obmedzenie západných zbraní“, pomôže to Kyjevu posilniť obranu a zabezpečiť pozície na fronte. Uviedol, že „je možné zničiť“ oblasti v Rusku, kde sú sústredené zbrane.
„V tejto chvíli nám chýba hlavná odpoveď na túto otázku a tou je náš raketový potenciál dlhého doletu,“ povedal Zelenskyj v Downing Street. „Prosím, presvedčte ostatných partnerov, aby odstránili prekážky,“ povedal Starmerovi.
Zelenskyj uviedol, že schopnosť použiť západné zbrane na údery na ruské územie je dôležitá pre snahu Ukrajiny brániť sa proti Moskve. Britská vláda naznačila, že rozmiestnenie britských rakiet je v konečnom dôsledku záležitosťou Ukrajiny, pokiaľ bude dodržiavané medzinárodné právo.
Ukrajinského prezidenta privítal britský kabinet potleskom postojačky, keď sa stal prvým zahraničným lídrom, ktorý od roku 1997 osobne vystúpil na ministerskej schôdzi.
„Toto je pre nás veľmi, veľmi dôležité stretnutie a ste tu veľmi vítaný,“ povedal Starmer ukrajinskému prezidentovi. „Je mi skutočným potešením a cťou, že vás môžem dnes ráno privítať na Downing Street. Je to skutočný kus histórie. Ukazuje to, akú úctu máte… v tejto krajine aj na celom svete,“ dodal.
Starmer tiež znova zdôraznil, že Kyjev „má neochvejnú podporu“ Británie. Ruskú inváziu odsúdil ako „neodpustiteľnú“. Povedal tiež, že Spojené kráľovstvo „zdvojnásobí“ svoju podporu Ukrajine, a potvrdil, že dnes ráno prijal pozvanie na ďalšiu budúcu návštevu Ukrajiny. (reuters, čtk, theguardian.com)
9:35 V procese s americkým novinárom Evanom Gershkovichom, obžalovaným zo špionáže, začali záverečné vystúpenia obžaloby a obhajoby, uviedli dnes tlačové agentúry s odvolaním sa na hovorkyňu súdu v Jekaterinburgu na Urale.
Novinár strávil už viac ako rok za mrežami ruskej väzobnej väznice kvôli obvineniu, ktoré odmieta on aj jeho zamestnávateľ, portál The Wall Street Journal, a tiež americká vláda. Žurnalistovi hrozí až 20 rokov väzenia. „Sudca vstúpil do súdnej siene. Vystúpenia začali,“ povedala hovorkyňa prítomným novinárom.
Čítajte aj Na ruskom Urale sa začal súd s americkým novinárom Gershkovichom. Objavil sa tam s vyholenou hlavou
Súd sa koná za zatvorenými dverami, teda s vylúčením verejnosti a médií, v Jekaterinburgu na Urale, kde agenti ruskej tajnej služby FSB novinárov zadržali vlani koncom marca pri reportážnej ceste. Dvadsaťtriročný Gershkovich, ktorého rodičia do USA emigrovali zo Sovietskeho zväzu, je prvým západným žurnalistom uväzneným kvôli obvineniu zo špionáže v postsovietskom Rusku.
Ruská generálna prokuratúra obviňuje Gershkovicha, že na pokyn americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) „zhromažďoval tajné informácie“ o zbrojovke Uralvagonzavod, ktorej závod asi 150 kilometrov severne od Jekaterinburgu vyrába a opravuje tanky a ďalšiu vojenskú techniku.
Žiadne dôkazy, ktorými by obvinenia podporili, ruské úrady doteraz nezverejnili. (ap, afp, tasr)
9:33 Najmenej deväť ľudí, vrátane 14-ročného chlapca, utrpelo zranenia pri ruskom ostreľovaní ukrajinského mesta Čuhujiv v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny, oznámil šéf oblastnej správy Oleh Synehubov.
Na sociálnej sieti zároveň zverejnil snímky škôd spôsobených ruskou paľbou okolo štvrtej hodiny ráno (okolo 03:00 SELČ). Zranení nie sú v ohrození života, uviedol. O zranených naopak pri ukrajinských útokoch informujú aj Rusi.
Obyvateľ dediny Gornal v Kurskej oblasti zahynul pri útoku ukrajinského dronu na miestny kláštor, napísal na sociálnej sieti úradujúci gubernátor v tomto regióne Alexej Smirnov.
Dvaja ľudia počas noci utrpeli zranenia v ruskom meste Kursk od trosiek zostreleného ukrajinského dronu, oznámil predtým Smirnov. Protivzdušná obrana nad Kurskom zničila 11 dronov, ktorých trosky dopadli vo viacerých uliciach, dodal. (tasr)
8:43 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 564 620 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 980 vojakov, päť tankov, 19 bojových obrnených vozidiel, 55 delostreleckých systémov a až 76 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 250 tankov, 15 902 bojových obrnených vozidiel, 20 909 vozidiel a autocisterien, 15 520 delostreleckých systémov, 1 120 odpaľovacích raketových systémov, 894 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 361 lietadiel, 12 316 dronov, 2 401 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 593 kusov špeciálnej techniky.
8:06 Ruská protivzdušná obrana v noci na piatok zostrelila 19 ukrajinských bezpilotných lietadiel v Kurskej a Belgorodskej oblasti, ako aj nad okupovaným Krymským polostrovom, uviedlo ruské ministerstvo obrany.
Gubernátor Kurskej oblasti Alexej Smirnov na sieti Telegram oznámil, že ruská protivzdušná obrana zničila 11 dronov nad jeho oblasťou. Trosky zostrelených bezpilotných lietadiel v meste Kursk podľa neho zranili dvoch ľudí.
Podľa ruského ministerstva obrany systémy zničili tri bezpilotné lietadlá nad Belgorodskou oblasťou a ďalších päť nad územím Krymského polostrova. (reuters, tasr)
7:42 Ukrajina uzavrela bezpečnostnú dohodu už aj so Slovinskom. Dohodu vo štvrtok podpísal slovinský premiér Robert Golob s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na okraj summitu Európskeho politického spoločenstva v Británii.
Golob označil dohodu na sociálnej sieti X za dôkaz silnej a trvalej podpory Ukrajiny zo strany Ľubľany. Na rovnakej platforme o pakte informoval aj Zelenskyj. „Slovinsko bude pomáhať s výcvikom v rámci vojenskej misie EÚ pre Ukrajinu. Okrem toho budeme spolupracovať aj pri hľadaní (možného) financovania projektov ukrajinského obranného priemyslu,“ napísal.
Ľubľana sa dohodou zaväzuje k tomu, že preskúma všetky možnosti poskytovania ďalšej bezpečnostnej a obrannej podpory Ukrajine. Slovinsko poslalo Ukrajine od vypuknutia ruskej invázie už 13 zásielok vojenskej pomoci a plánuje obdobne naďalej pokračovať.
Slovinsko v tomto roku prispeje ďalšími piatimi miliónmi eur na humanitárnu pomoc a obnovu Ukrajiny, vrátane zmiernenia následkov vojny na potravinovú bezpečnosť. Zaviazalo sa tiež k tomu, že Kyjev bude podporovať v reformách cielených na jeho vstup do EÚ aj NATO. Bezpečnostná dohoda zahŕňa aj odsúdenie ruskej agresie či vyjadrenie neochvejnej podpory územnej celistvosti Ukrajiny.
Ľubľana sa tiež bude zasadzovať za vyšetrenie zločinov spáchaných na Ukrajine a žiada, aby Rusko nieslo zodpovednosť za spôsobené straty a škody aj obnovu Ukrajiny. V súlade s dohodou by tak mali ruské aktíva zostať zmrazené dovtedy, kým Moskva nezaplatí za škody, ktoré spôsobila Ukrajine.
Slovinsko a Ukrajina zároveň budú naďalej spolupracovať aj v oblasti tajných služieb, pričom sa budú snažiť napríklad predchádzať kybernetickým útokom či špionáži. (sta, tasr)
6:20 Víťazstvo Donalda Trumpa v novembrových prezidentských voľbách v Spojených štátoch by pre Ukrajinu bolo ťažké, ale Ukrajinci sú na takúto možnosť pripravení, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre BBC, ktorého úryvok britská verejnoprávna stanica v piatok zverejnila na svojom webe.
Trumpova voľba senátora J. D. Vancea za kandidáta na viceprezidenta jasne ukázala, ako by sa v prípade jeho víťazstva vo voľbách mohol premeniť postoj Washingtonu k Ukrajine, ktorá už tretím rokom čelí ruskej agresii na svojom území. Vance v jednom rozhovore v minulosti doslova vyhlásil: „Je mi naozaj jedno, čo sa stane s Ukrajinou, tak či onak.“
Čítajte viac Predhodia Ukrajinu Putinovi? Trump si vybral za viceprezidenta politika, ktorý ho prirovnal k Hitlerovi
Zelenskyj, ktorý poskytol BBC rozhovor na okraji summitu Európskeho politického spoločenstva, Vanceov výrok komentoval slovami: „Možno naozaj nevie, čo sa na Ukrajine deje, ale my musíme so Spojenými štátmi spolupracovať.“
Na otázku redaktora, či by prípadné Trumpovo víťazstvo vo voľbách bolo pre Ukrajinu tvrdé, Zelenskyj odvetil, že Ukrajinci „sa tvrdej práce neboja“.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Administratíva súčasného prezidenta Joea Bidena v priebehu konfliktu poskytuje Ukrajine zbrane a potrebné vybavenie, hoci dodávky americkej pomoci boli niekoľko mesiacov zablokované pre spory v americkom Kongrese.
Trump v rámci svojej predvolebnej kampane opakovane tvrdí, že by v prípade svojho víťazstva vo voľbách ukončil rusko-ukrajinský konflikt „za jediný deň“ dohodou pri rokovacom stole ešte pred nástupom do Bieleho domu. Vyhlásil tiež, že keby bol v prezidentskom úrade vo februári 2022, keď Moskva poslala svoje vojská na Ukrajinu, k žiadnej vojne by vôbec nedošlo. (reuters, čtk, bbc.com)
6:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vystúpi v piatok pred novou britskou vládou, ktorú oboznámi so situáciou na bojisku vo svojej krajine. Oznámila to vo štvrtok neskoro večer kancelária nového britského premiéra Keira Starmera.
Zelenskyj tak bude prvým oficiálnym hosťom na Downing Street od vtedy, ako sa Starmer 5. júla stal novým premiérom. Ukrajinský prezident zároveň bude aj prvým zahraničným lídrom, ktorý osobne vystúpi pred britským vládnym kabinetom od roku 1997, keď tak učinil vtedajší americký prezident Bill Clinton.
„Ukrajina je a vždy bude v centre programu tejto vlády, a preto je len vhodné, že prezident Zelenskyj prednesie historický prejav pred mojím kabinetom,“ povedal Starmer.
Jeho kancelária na Downing Street avizovala, že Zelenskyj na tomto mimoriadnom zasadnutí bude britským ministrom hovoriť o potrebe posilnenia tzv. európskej obrannej základne, aby tak bolo možné prekonať hrozbu, ktorú predstavuje Rusko.
Zelenskyj by mal podľa britských predstaviteľov, ktorých citovala agentúra Reuters, taktiež uvítať britskú iniciatívu zameranú na potlačenie aktivít tzv. ruskej tieňovej flotily pozostávajúcej z približne 600 ropných tankerov, ktoré obchádzajú medzinárodné sankcie a prevážajú ropu a ropné produkty z Ruska do tretích krajín. Denne takto prevezú až 1,7 milióna barelov ropy a Moskve prinášajú značné zisky.
Podľa Londýna ide často o staré plavidlá, ktoré používajú nebezpečné a klamlivé praktiky, ako napríklad vypnutie systémov na sledovanie ich polohy. Británia vo štvrtok oznámila, že na svoj sankčný zoznam pridala 11 takýchto plavidiel.
Čítajte aj Spojené kráľovstvo hostí európskych lídrov. Kmec: Slovensko sa chce podieľať na obnove Ukrajiny
Downing Street zároveň informovala, že približne 44 európskych krajín a tiež Európska únia sa na štvrtkovom summite Európskeho politického spoločenstva v Blenheimskom paláci v anglickom Oxfordshire dohodli, že „budú spolupracovať s cieľom vyriešiť problém využívania takýchto nelegálnych plavidiel, ktoré predstavujú významné bezpečnostné a environmentálne hrozby aj pre európske vodné cesty“.
Starmer by mal okrem toho Zelenskému povedať, že Spojené kráľovstvo podnikne v nadchádzajúcich mesiacoch ďalšie kroky, aby ešte viac potlačilo vojnovú mašinériu ruského prezidenta Vladimira Putina. (afp, reuters, tasr)
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ