Lukašenko je presne tridsať rokov pri moci. Ministri sú jeho sluhovia, upozorňuje analytik Demeš

Alexandra Lukašenka vo viacerých prezidentských voľbách podľa oficiálnych výsledkov zvyčajne podporili najmenej štyri pätiny voličov, čo sú však sfalšované údaje. Aká môže byť jeho reálna podpora medzi Bielorusmi?

V Bielorusku sa nedajú otvorene robiť objektívne sociologické sondy. Lukašenko má nepochybne istú podporu medzi občanmi, ale zďaleka nejde o 80 – 90 %, ako tvrdia úrady. Podľa prieskumu nezávislého bieloruského think tanku iSANS, pôsobiaceho vo Varšave, z apríla 2024 Lukašenka stále podporuje asi 33 – 37 % obyvateľov. Ďalších približne 25 % súhlasí s Lukašenkom v určitých aspektoch. Niektorí mu napríklad pripisujú zásluhy za istú ekonomickú stabilitu, za to, že udržal Bielorusko nezávislé a priamo sa do ruskej vojny proti Ukrajine nezapojil, lebo nenasadil svoju armádu, zatiaľ čo iní považujú jeho možné odstránenie počas vojny za veľmi nebezpečné. Mnohí občania deklarujú svoju podporu zo strachu z represií, ktoré dosiahli nebývalé rozmery.

Bielorusko je závislé od lacných dodávok ropy a plynu z Ruska. Znamená to, že Lukašenko musí vo svojej zahraničnej politike poslúchať ruského prezidenta Vladimira Putina vo všetkom, alebo mu zostala ešte aká-taká samostatnosť v rozhodovaní?

Lukašenko má stále určitú autonómiu v rozhodovaní, no po roku 2020 sa dostal pod oveľa výraznejší vplyv Ruska. Už prestal balansovať medzi Východom a Západom a stal sa dokonca súčasťou užšieho Putinovho kruhu. Kľúčovým faktorom jeho závislosti je stále priama politická podpora z Moskvy. Preto pri výbere medzi Moskvou a inými alternatívami Lukašenko v konečnom dôsledku vždy uprednostňuje Rusko. Ropa, plyn a jadrové palivo sú len súčasťou celého spektra budovanej závislosti od Ruska. Tá sa týka nielen ekonomiky a politiky, ale aj kultúry, jazyka, historickej tradície (vlastná sa potláča a presadzuje sa sovietska). V zahraničnej politike Lukašenko už žiadnu samostatnosť nemá.

Venuje Európska únia primeranú pozornosť dianiu v Bielorusku od februára 2022, keď v jej zahraničnej východnej agende začala dominovať téma ruskej invázie na Ukrajinu?

EÚ je v súčasnosti zamestnaná množstvom vnútorných a vonkajších výziev a Bielorusko pripútané k Rusku nie je v centre jej pozornosti. Otázka je, či sa vôbec za daných okolností dá čosi v Bielorusku zmeniť. Pripomeniem, že v roku 2020 Lukašenko opäť sfašoval výsledky prezidentských volieb vo svoj prospech a brutálne zasiahol proti pokojným protestom dovtedy nevídane obrovského počtu nespokojných voličov. Pokus o demokratickú zmenu pred štyrmi rokmi bol teda kruto potlačený a jeho účastníci vyhnaní do emigrácie. V krajine je vyše 1400 politických väzňov. EÚ neuznáva Lukašenka ako legitímneho prezidenta a obmedzila s Bieloruskom kontakty. Zmena jeho diktátorského a Kremľom podporovaného režimu sa nateraz nečrtá. Nezávislé a predvídateľné Bielorusko je pritom nesmierne dôležité pre stabilitu celého regiónu ako aj bezpečnosť v Európe.

Čítajte viac S granátometom za roľníkmi, aby mali vyššiu úrodu. Kto je Lukašenkov vplyvný generál?

Malo by Bielorusko nádej byť svojbytným štátom po páde či po odchode Lukašenka v súvislosti s tým, že v Moskve by nepochybne urobili všetko možné, aby si malú susednú krajinu udržali vo svojom područí?

Pre Putina a jeho neoimperiálne ambície je Bielorusko príliš „vnútorný kruh" a nepripustí jeho odchod z vlastnej zóny vplyvu bez toho, aby nasadil všetky sily na jeho udržanie. V súčasnosti sa nachádzame uprostred veľkej geopolitickej krízy v Európe a nielen Bielorusko, ale aj ďalšie východoeurópske krajiny nemôžu mať úplnú istotu v udržaní svojej nezávislosti. Budúcnosť Bieloruska bude vo veľkej miere závisieť od celkových medzinárodných pomerov, nielen od toho či bude pri moci Lukašenko, alebo nejaký jeho nástupca.

V budúcom roku sa v Bielorusku uskutočnia prezidentské voľby a je vopred jasné, že Lukašenko spraví maximum, aby sa udržal pri moci. Mala by opozícia postaviť vlastného kandidáta bez ohľadu na to, že režim už teraz pozná meno víťaza, alebo by bolo vhodné, aby vyzvala svojich stúpencov na bojkot hlasovania?

V Bielorusku štandardný politický život po roku 2020 prestal existovať, a preto za súčasných okolností je tu politika fakticky zakázaná a kriminalizovaná režimom. O skutočnom volebnom procese nemožno vôbec hovoriť. Na čele štátu stojí všemocný „baťka“, ministri sú jeho sluhovia, legálne existujúce strany sú čistou formalitou. Voľná diskusia zanikla a napríklad za lajk na facebooku môže človek dostať 4 roky väzenia. Slobodné médiá zanikli, alebo boli vyhnané z krajiny. V existujúcich médiách nie sú zmienky o problémoch, oslavuje sa prosperita a vyjadruje súhlas. Voľby budú čistou formalitou.

Čítajte viac Lukašenko sa doživotne poistil. Nástup nemanželského syna k moci ale odďaľuje. Bude čakať do otcovej deväťdesiatky?

V diktatúrach zvyknú prevziať moc potomkovia dovtedajších vládcov. Dá sa predpokladať, že 69-ročný Lukašenko plánuje jedného dňa prenechať žezlo svojmu najmladšiemu synovi Nikolajovi, ktorý však má ešte len necelých 20 rokov?

To nikto nevie. V histórii sa občas také pokusy podarili. Nateraz sa ale vôbec nezdá, že Lukašenko je pripravený vzdať sa moci počas svojho života. Povesti o tom, že Nikolaj, famliárne Kolja, je možným nástupcom, sa šíria už dlho a pravidelne. Rovnako ako klebety, že sa pripravuje plán prenosu moci z Lukašenka na niekoho z jeho okruhu. Ale za posledných desať rokov sa ani jeden z týchto plánov nenaplnil, ba práve naopak – prezidentova moc sa rozšírila. Teraz sa hľadá spôsob, ako zachovať systém v princípe bez ohľadu na to, kto zdedí moc. Ako príklad možno uviesť tohtoročné vytvorenie bieloruského všeľudového zhromaždenia, ktoré sa môže stať nástrojom stability režimu v prechodnom období. Preto predpokladám, že o otázke nástupcu sa rozhodne po smrti Alexandra Lukašenka, alebo prudkom zhoršení jeho zdravotného stavu. Či sa Kolja zúčastní týchto pretekov, závisí od toho, kedy sa tak stane. Teraz má len 19 rokov.