Môže NATO urobiť niečo, čo Rusko zabolí? Odpovedá austrálsky generál
Foto: NATO
Keď sme sa naposledy rozprávali, povedali ste, že ste nečakali, že tak často budete navštevovať východnú Európu. Samozrejme, robíte to pre ruskú vojnu proti Ukrajine. Konflikt sa stále odohráva na jej území, ale je na hraniciach Severoatlantickej aliancie, ktorá stretla na summite vo Washingtone. Ako by ste zo svojich skúseností zhodnotili adaptáciu NATO na veľkú ruskú inváziu proti Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára 2022?
To, čo urobila aliancia, je jeden z výsledkov vojny, ktorý Putin pravdepodobne nepredpokladal. Podľa mňa si myslel, že NATO a mnohé európske štáty zareagujú podobne ako v roku 2014 pri nezákonnej anexii Krymu, teda, že padnú nejaké tvrdé slová, možno pribudnú nejaké mäkké sankcie. Namiesto toho sme svedkami celkového oživenia NATO a aj jeho rozšírenia o krajiny ako Švédsko a Fínsko, ktoré sa k aliancii nepripojili ani počas studenej vojny. NATO zohráva kľúčovú úlohu nielen pri vojenskej podpore Ukrajiny a výcviku jej vojakov, ale tiež pri formovaní bezpečnostnej architektúry v Európe. Aliancia stojí zoči-voči opätovnej hrozbe z Ruska a je veľmi pôsobivé, čo za posledné roky urobila. Nemôže si však dovoliť zaspať na vavrínoch. Stále je čo robiť, čo sa týka zvyšovania výdavkov na armády a posilnenia obranného priemyslu krajín NATO.
Kľúčom k účinnému odstrašeniu je preukázanie schopností spôsobiť Rusku skutočnú bolesť. Toto povedal Ben Hodges, bývalý veliteľ americkej armády v Európe. Súhlasíte s ním a myslíte si, že NATO by to dokázalo?
Súhlasím s Benovým komentárom. Cieľom odstrašenia je ovplyvniť myslenie známych i potenciálnych protivníkov a odradiť ich od toho, aby robili veci, ktoré nechceme, aby spravili, alebo aby nepokračovali v tom, do čoho sa pustili. Odstrašenie NATO má dva kľúčové prvky. Prvým sú jadrové zbrane. Myslím si, že tento druh odstrašenia funguje aliancii veľmi efektívne. Pravdepodobne sa však dá povedať, že rovnako dobre funguje Rusku. Okrem jadrového odstrašenia má NATO k dispozícii konvenčné sily. Tie tiež slúžia na to, aby odradili Moskvu od rozširovania vojny za hranice Ukrajiny.
Ak spomíname konvenčné sily, NATO buduje nový model síl s tromi úrovňami. Sily prvého stupňa v počte približne 100-tisíc vojakov majú byť pripravené do 10 dní. Sily druhej úrovne majú mať približne 200-tisíc vojakov a majú byť pripravené do 10 až 30 dní. A sily tretej úrovne predstavujú približne 500-tisíc vojakov a musia byť pripravené do akcie za 30 až 180 dní. Okrem troch úrovní aliancia vytvára Spojenecké reakčné sily (ARF). Ako hodnotíte tento nový model?
Nájdu sa ľudia, ktorí ho budú porovnávať so studenou vojnou a povedia, že sú to stále početne malé sily. Myslím si však, že je to nesprávne prirovnanie. Musíme to porovnať s poslednými 20 rokmi a s tým, čo robilo NATO, a akú hrozbu predstavuje Rusko. Z toho pohľadu môže byť nový model síl vhodným prvým krokom. Jeho koncept schválili členské krajiny už na summite minulý rok. Bolo to nesmierne dôležité, lebo od toho sa bude odvíjať nasadenie a pripravenosť vojakov, ktorých bude mať aliancia k dispozícii. Ale nemali by sme zabudnúť ani na už rozmiestnené bojové jednotky v pobaltských krajinách, kde krajiny posielajú veľké sily. Napríklad v Lotyšsku vytvoria Kanaďania z bojovej skupiny brigádu. Sú to skutočne dôležité veci týkajúce sa odstrašenia Ruska a ochrany členov NATO.
Nebude to však Rusko vnímať ako agresívne kroky aliancie?
Vždy je potrebné sa zamýšľať nad tým, ako váš protivník vníma to, čo robíte, hoci vy budujete obranné pozície. Už sme to v minulosti museli riešiť. Najznámejším príkladom je asi cvičenie Able Archer v roku 1983. (Manévre aliancie a reakcia ZSSR na ne podľa mnohých expertov dostali svet najbližšie k jadrovej konfrontácii od kubánskej krízy v roku 1962, pozn. red.). Aliancia i jednotlivé armády musia zaistiť operačnú bezpečnosť pre svoje sily, ale súčasťou odstrašovacieho rámca musí tiež byť určitá transparentnosť. Je to preto, aby sa váš protivník nerozhodol pre nejaké preventívne opatrenia. Odstrašenie nemá predstavovať hrozbu, pri ktorej by mal váš nepriateľ pocit, že musí niečo urobiť. V tom spočíva umenie strategického velenia a strategickej komunikácie a nie sú to jednoduché politické rozhodnutia.
Súhlasíte však s tým, že by malo mať NATO diskusiu, ako vníma jeho kroky Rusko? Nie je to len tak, že aliancia niečo urobí, a kašlať na Moskvu. Mala by byť o tom debata, však?
Ako som povedal, vždy je potrebné zaujímať sa o to, ako by váš potenciálny protivník mohol vnímať vaše činy. Neznamená to, že aliancia by nemala urobiť všetko, čo môže, aby odradila ruskú agresiu. Chcem pripomenúť, že jednoznačne platí, že NATO je obranná organizácia. Nie je nastavená tak, že by mohla začať napádať iné krajiny. Týmto spôsobom nefungujú ani politické rozhodnutia týkajúce sa NATO. Musíme sa uistiť, aby to, čo aliancia robí, nebolo možné nesprávne interpretovať. To neznamená, že máme byť mäkkí, že neposilníme obranu a nebudeme zvyšovať investície do ozbrojených síl. No medzi alianciou a Ruskom je potrebný určitý stupeň komunikácie rovnako, ako to bolo medzi NATO a Varšavským paktom počas studenej vojny. Aby sme sa vyhli tomu, že by sa nejaké kroky na taktickej úrovni vymkli spod kontroly. Myslím si, že počas studenej vojny si obe strany vedeli účinne nastaviť takpovediac hranice správania. Mimochodom, je to vec, ktorá nám momentálne chýba aj v indopacifickej oblasti v súvislosti s Čínou. Tá je menej naklonená budovaniu mantinelov týkajúcich sa interakcií na mori a vo vzduchu, ako boli Sovieti.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
V apríli ste napísali: Rusko má teraz prostriedky na to, aby si podmanilo Ukrajinu. To si vyžaduje zmenu spôsobu, akým Kyjev – a Západ – bojuje v tejto vojne. Rusko je teraz nebezpečnejším protivníkom ako pred dvoma rokmi. Prečo to tak vnímate?
Za posledného dva a pol roka sa Rusi o modernej vojne dozvedeli toľko, čo nikdy nezistili ani za 10 rokov, keď robili vojenské reformy. A ak sa niečo naučíte, musíte to využiť. Rusi majú za sebou veľmi tvrdé lekcie. Prišli o 500-tisíc vojakov, ktorí zomreli alebo boli zranení. Zistili, že niektoré z ich štruktúr ozbrojených síl nefungujú. Napríklad práporné taktické skupiny. Tak ich zrušili. Iné veci, ako sú pluky, brigády či divízie, však Rusom fungujú. Naučili sa aj to, aké zbrane do vojny môžu nasadiť a ktoré nie. Zvýšili svoju priemyselnú výrobu a rozšírili svoje schopnosti budovať väčšiu vojenskú organizáciu. Je to v podstate definícia oveľa nebezpečnejšieho protivníka a som si istý, že plánovači NATO to neustále monitorujú. Vieme o tom, ako Rusi menia velenie, a som presvedčený, že ešte prispôsobia bojom taktiku, vojenskú doktrínu a ďalšie veci. Sú skúsenejší a sú nebezpečnejším protivníkom, než akým boli povedzme 20. februára 2022.
Ale práve ste publikovali aj článok s názvom: Premárnilo Rusko svoju príležitosť v roku 2024 na Ukrajine? Ako to ide dokopy s tvrdením, že Moskva je nebezpečnejším protivníkom?
Tieto dve idey môžu existovať takpovediac v jednom vesmíre. Rusi sú schopnejší, ako boli pred dva a pol rokom. Ale nepodarilo sa im maximalizovať väčšiu a nebezpečnejšiu vojenskú organizáciu, ktorú vytvorili, a využiť príležitosti, ktoré sa im naskytli za posledných šesť mesiacov. Ukrajincom chýbala munícia, systémy protivzdušnej obrany a majú problém s výrobou energie. Pre útočníkov to mala byť obrovská výhoda. Rusi mali túto príležitosť využiť a zabrať oveľa viac územia, ako sa im podarilo. Namiesto toho im Ukrajinci za posledných šesť mesiacov zabili alebo zranili 183-tisíc vojakov a získali len asi 500 kilometrov štvorcových. Je to znak, že ruské ozbrojené sily sú schopné, ale zvládajú toho menej, ako by sa od nich očakávalo. A pochybujem, že ešte dostanú podobnú šancu, akú mali za posledného pol roka.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ