Obavy zo Žilinku či rušenia ÚŠP a RTVS. Brusel poslal na Slovensko výhrady k právnemu štátu
EK vyjadrila v správe obavy z toho, že Slovensko patrí medzi krajiny, v ktorých by mohli verejné vyhlásenia vlády a politikov ovplyvniť dôveru verejnosti v nezávislosť súdov.
Odporúčania EK pre Slovensko sa tak týkajú okrem iného nezávislosti členov Súdnej rady, pokiaľ ide o ich odvolanie, či dodržiavania záruk pre prípady, keď sudcovia musia niesť trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin „ohýbania práva“ v súvislosti so svojimi súdnymi rozhodnutiami.
Čítajte viac Fico: Odporúčania EK nezohľadňujú mnohé opatrenia prijaté koalíciou. Susko: Správa je nevyvážená až zavádzajúca
Komisia odporúča Slovensku predložiť tiež legislatívne návrhy na reguláciu lobingu a posilnenie právnych predpisov o konfliktoch záujmov a majetkových priznaniach. Slovensko v týchto oblastiach totiž vlani podľa EK nedosiahlo nijaký pokrok.
Čítajte viac Ďalšie problémy s trestnou novelou? Susko hovorí o zavádzaní, obavy EK však pretrvávajú. Politológ: Je to blamáž
Ohrozená nezávislosť
EK v správe ďalej vyjadruje obavy nad právomocou generálneho prokurátora zrušiť rozhodnutie nižších prokurátorov. V tejto súvislosti tiež upozornila na zrušenie Špeciálnej prokuratúry, ku ktorému prišlo aj napriek obavám, ktoré vzniesla. EK vyjadrila obavy z toho, že by zrušenie prokuratúry mohlo mať vplyv na prešetrované prípady a mohlo by ohroziť efektívnosť a nezávislosť ich súdneho stíhania.
Čítajte viac Lipšic sa mal na generálnej prokuratúre dopustiť protiprávneho konania. Normalizácia pokračuje, reagoval prokurátor
Podľa EK tiež môžu reformy v rámci trestného práva v niektorých členských krajinách podkopávať boj proti korupcii. Poukázala pritom aj na takúto reformu na Slovensku v súvislosti so znížením trestov za korupciu a s ňou spojené zločiny. Boj s korupciou pritom podľa nej môže na Slovensku oslabiť aj zrušenie Špeciálnej prokuratúry.
Komisia vo výročnej správe Slovensku odporučila zaistiť efektívne a nezávislé vyšetrovanie a stíhanie prípadov korupcie na vysokej úrovni vrátane predchádzania zbytočným zásahom v týchto prípadoch a obmedzenia využívania právomocí generálneho prokurátora zrušiť konečné rozhodnutia týkajúce sa ich vyšetrovania a stíhania.
Čítajte viac Prokurátori a strúhať ceruzky? Žilinka kritizoval poslancov a vysvetľoval presuny. Opozícii to nestačí
Slovensko naopak podľa EK dosiahlo istý pokrok pri zlepšovaní fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov. Napriek tomu však eurokomisia SR odporučila, aby v tomto procese dosiahla ďalšie pokroky a posilnila tiež pravidlá a mechanizmy na podporu nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií.
EK si všíma aj zákon o zrušení Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) a zriadení Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR). Upozorňuje, že zákon vzbudzuje obavy z nezávislosti tohto verejného vysielateľa v budúcnosti.
Posledným odporúčaním EK je zabezpečiť účinné verejné konzultácie a zapojenie zainteresovaných strán do procesu tvorby právnych predpisov. Slovensko totiž vlani v tejto oblasti podľa nej nedosiahlo nijaký pokrok.
Slovensko má už tradíciu toho, že neplní odporúčania EK, ktoré mu stanovuje v správe v oblasti právneho štátu, uviedol v rozhovore pre TASR vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Vladimír Šucha.
Šucha vysvetľuje, že správa je rozdelená na dve časti. V prvej je opis situácie na Slovensku v oblastiach reformy súdnictva, protikorupčných rámcoch, slobody a plurality médií a inštitucionálnych systémov bŕzd a protiváh. V druhej časti sú odporúčania od EK, ktoré sú v prípade Slovenska podľa Šuchu podobné tým z predošlých rokov.
Šucha však zdôrazňuje, že v prípade Správ o právnom štáte od EK ide najmä o nástroj na spoluprácu a spätnú väzbu s krajinami. Pripomína, že v prípade nesplnenia odporúčaní nevyplýva pre Slovensko žiadna hrozba sankcií či iných finančných postihov zo strany EÚ. „Ak Slovensko bude tie odporúčania ignorovať, tak jednoducho situácia na Slovensku sa nezlepší. Život občanov a právna istota občanov sa nezlepšia,“ dodáva vedúci Zastúpenia EK na Slovensku. V odporúčaniach EK sú podľa neho zahrnuté akési európske štandardy a zvyklosti a ich cieľom je posúvať úroveň právneho štátu dopredu.
Proces vytvárania správy a formulovania odporúčaní začína podľa Šuchu už na jeseň predchádzajúceho roka. Dodáva, že EK pri vytváraní správy absolvuje desiatky stretnutí a diskusií s rôznymi predstaviteľmi štátu a vlády, ale aj súdnictva, nezávislých organizácií, novinárov a ďalších. Podľa jeho slov má vláda daného členského štátu ešte dávno pred zverejnením správy možnosť ju pripomienkovať. „Ide o interaktívny proces,“ tvrdí Šucha s tým, že správu „nepíše niekto z kancelárie v Bruseli, ako sa to často na Slovensku interpretuje“.
Oblasti, ktoré EK vytýka Slovensku, sú podobné ako predošlé roky. Zo správy EK Šucha poukazuje napríklad na posilnenie právomocí Generálnej prokuratúry SR, funkčné obdobie členov Súdnej rady SR, „kde niektorí členovia boli odvolaní tými, ktorí ich nominovali, čiže vládou, prezidentom a parlamentom“. Ako dodáva, to by sa podľa štandardov EÚ nemalo diať.
Na Slovensku a v Maďarsku pretrvávajú významné problémy ohrozujúce boj proti korupcii, nezávislosť médií či fungovanie občianskej spoločnosti.
V každoročnom hodnotení stavu právneho štátu vo všetkých 27 členských krajinách to uviedla Európska komisia (EK). Podľa jej podpredsedníčky Věry Jourovej štáty úplne či čiastočne splnili dve tretiny (68 percent) odporúčaní vydaných v roku 2023. Aj keď došlo k zlepšeniam, v niektorých členských krajinách podľa tlačového vyhlásenia EK pretrvávajú obavy a situácia sa ďalej zhoršuje.
„Právny štát je tmelom našich demokracií a zárukou našich práv. Bez právneho štátu by naše demokracie a ekonomiky skončili v troskách,“ uviedla končiaca eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Jourová. „Tohtoročná správa ukazuje, že členské štáty zlepšili a posilnili právny štát, žiaľ, vo viacerých členských štátoch ale v rôznych kategóriách pretrvávajú obavy. To znamená, treba urobiť ešte viac práce pre zlepšenie nezávislosti súdnictva, pre účinný boj proti korupcii a pre zlepšenie bezpečnosti novinárov a organizácií občianskej spoločnosti,“ dodala.
Rovnako ako v troch predchádzajúcich prípadoch hodnotila komisia štyri oblasti: Súdne systémy, boj proti korupcii, pluralitu médií a celkovú kontrolu a vyváženosť inštitúcií.
"Maďarsko nedosiahlo žiadny pokrok, pokiaľ ide o zlepšenie transparentnosti prideľovania prípadov na súdoch nižších stupňov ani žiadny pokrok pri prijímaní komplexných reforiem v oblasti lobovania; rovnako sa nedosiahol žiadny pokrok, pokiaľ ide o vytvorenie spoľahlivých záznamov o vyšetrovaní, stíhaní a právoplatných rozsudkoch v prípadoch korupcie na vysokej úrovni,“ uvádza sa v časti správy, ktorá sa týka Maďarska.
Budapešť podľa EK tiež neurobila žiadny pokrok v záujme „posilnenia nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií s ohľadom na európske štandardy pre verejnoprávne médiá“. Rovnako má Maďarsko naďalej problémy s podporou „bezpečného občianskeho priestoru“ a neodstránilo prekážky, ktoré „ovplyvňujú organizácie občianskej spoločnosti“. Organizácie občianskej spoločnosti sú sprostredkovateľom medzi verejnými orgánmi a občanmi a patria medzi ne napríklad mimovládne organizácie.
Slovensko podľa správy EK nedosiahlo žiadneho pokroku pri zavádzaní opatrení, ktoré by zabezpečili, že členovia súdnej rady budú mať dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie", takisto nedošlo podľa únijnej exekutívy k žiadnemu pokroku pri zavádzaní návrhov na reguláciu lobovania a na posilnenie legislatívy o konflikte záujmov. Podobne ako v susednom Maďarsku aj pri Slovensku spomína Európska komisia obavy o nezávislosť verejnoprávnych médií. Krajina podľa správy dosiahla len „určitý pokrok pri vytváraní legislatívnych a iných záruk pre zlepšenie fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov“.
Čítajte aj Namiesto ministrov úradníci. Orbán pre „mierové misie“ dostal od Eurokomisie košom
Česká republika urobila v poslednom roku značný pokrok v reforme prokuratúry a rovnako v dokončení revízie právnych predpisov o konflikte záujmov, naďalej má ale určité nedostatky, pokiaľ ide o vyšetrovanie prípadov korupcie na vysokej úrovni, uviedla eurokomisia vo výročnej správe o stave právneho štátu v členských krajinách. Aj napriek pokroku v niektorých oblastiach zostávajú podľa EK v Česku problémy tiež pokiaľ ide o zavádzanie reforiem, ktoré sa týkajú transparentnosti informácií o vlastníctve médií.
Úniová exekutíva rovnako ako v minulých troch rokoch rozdelila hodnotenie do štyroch kapitol, venovaných súdnym systémom, boju proti korupcii, pluralite médií a celkovej kontrole a vyváženosti inštitúcií.
V prípade ČR vidí Brusel pozitívny vývoj v oblasti justície. „Česko dosiahlo značný pokrok v pokračovaní reformy prokuratúry,“ hovorí správa EK. „Určitý pokrok potom bol dosiahnutý pri prijímaní opatrení na skrátenie dĺžky konania a zabezpečenie nezávislosti vyšetrovania a stíhania v prípadoch korupcie na vysokej úrovni,“ dodáva dokument.
Českej republike únijná exekutíva odporúča „prijať opatrenia na riešenie odmeňovania sudcov“ a ďalších zamestnancov justičného systému. Taktiež by české orgány mali zabezpečiť, aby sa zaviedli „pravidlá alebo mechanizmy na poskytovanie finančných prostriedkov verejnoprávnym médiám“ tak, aby mohli plniť svoje poslanie verejnej služby a zároveň aby bola zaručená ich nezávislosť.