Dúhová vlajka so štátnym znakom? Taraba podal trestné oznámenie za hanobenie zástavy. Odborník: Taký trestný čin neexistuje
Štátne a žiadne iné. Taká je predstava predstaviteľov SNS o vlajkách, ktoré môžu byť vyvesené na budovách v správe štátu, miest a obcí. Predsedu strany Andreja Danka a ministra Tarabu vyrušila počas prázdnin pestrofarebná vlajka so štátnym znakom zavesená na jednej z lámp počas sobotného festivalu Dúhový PRIDE Bratislava na Námestí Slobody, na ktorý prišlo vyše 10-tisíc ľudí. V areáli a počas sprievodu pritom viala aj dúhová vlajka Európskej únie, voči ktorej sa politici neohradili.
Proti dúhovým vlajkám chcú zakročiť
Vlajku na podporu komunity LGBTI+ s umiestneným štátnym znakom označil Danko za zohavenú slovenskú vlajku. „Nech si dúhové vlajky vešia kto chce-kde chce, ale nie na štátne budovy alebo na majetok obce a mesta, a už vôbec nie takéto zohavené štátne vlajky a zástavy,“ uviedol vo videu. Po vzore Dánska preto pripravil v SNS zákon, podľa ktorého bude musieť byť na štátnej budove „štátna vlajka a žiadna iná“.
Nie je to po prvýkrát, čo Dankovi prekážala dúhová vlajka. S jej vyvesením nesúhlasil aj pred takmer piatimi rokmi, keď na Hradnom kopci medzi budovou parlamentu a Bratislavským hradom osádzali 30-metrový stožiar. „Nech Boh chráni každého, kto by na tento stožiar zavesil okrem slovenskej vlajky inú,“ vyhlásil vtedy s tým, že slovenská vlajka nie je ani hnedá, ani dúhová.
Názor nezmenil ani po rokoch. „Nikdy neustúpim. Som presvedčený, že Bratislava, ale aj štátne budovy by mali byť povinne vždy označené štátnymi vlajkami. Verím, že príde čas, že aj hlavné mesto nebude vešať tie trápne dúhové vlajky,“ reagoval predseda SNS.
Debatu o LGBTI+ vlajke so štátnym znakom otvoril v nedeľu minister životného prostredia Taraba. „Ak toto nie je hanobenie štátnej zástavy, tak potom tým hanobením nie je asi nič,“ napísal. O deň neskôr informoval, že podal trestné oznámenie za hanobenie štátnych symbolov na Generálnej prokuratúre.
Taraba kritizoval aj hlavné mesto, ktoré Matici slovenskej údajne vlani chcelo brániť vyviesť slovenskú zástavu na Hrad Devín. „Práve preto je najvyšší čas strategické kultúrne pamiatky zobrať naspäť do vlastníctva Slovenskej republiky, kým ich progresívne vedenie mesta nenechá zneuctiť rovnako,“ uviedol s tým, že v septembri plánujú predložiť „nový zákon o štátnych symboloch“.
Ako potvrdila hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová, o konkrétnej podobe novely sa ešte bude diskutovať. „V SNS plánujeme túto novelu predkladať ako poslanecký návrh, avšak jeho znenie bude predmetom diskusie a zhody v rámci koalície,“ priblížila.
Macko: Zákon sme neporušili
Tím, ktorý roky organizuje „prajd“, Tarabov krok neprekvapil. „Žiaľ, ide o bežnú „pracovnú“ metódu ministra Tarabu: vyvolávanie vášní na sociálnych sieťach namiesto riešenia problémov, ktoré sú v jeho kompetencii,“ uviedol pre Pravdu organizátor Dúhového PRIDE Bratislava Martin Macko. Podotkol, že trestný čin hanobenia vlajky na Slovensku neexistuje.
„Naše konanie nesmeruje k zneváženiu štátnych znakov, ale naopak konanie je prejavom toho, že LGBTI+ menšina je súčasťou občianskej spoločnosti v rámci Slovenskej republiky. Rôzne menšiny, komunity, skupiny si úplne bežne prispôsobujú vlajku, respektíve štátny znak, aby symbolicky vyjadrili svoju príslušnosť k obom identitám: k štátnej a aj svojej špecifickej. Nakoniec opakovane to robí aj politická strana SNS,“ skonštatoval.
Macko Pravde poskytol aj podrobnejšiu právnu analýzu. Vyplýva z nej, že vyvesením dúhovej vlajky so štátnym znakom nedošlo k porušeniu Zákona o štátnych symboloch a ich používaní. Zákon totiž nevymenúva uvedenie štátneho symbolu na inom podklade – v tomto prípade na dúhovej vlajke – ako konanie, ktorým dochádza k porušeniu zákona.
Zákon vymenúva štátne symboly, ich vzhľad a takisto aj to, ako ich smú používať štátne orgány a inštitúcie. Fyzické a právnické osoby ich majú používať dôstojne a zodpovedajúco ich postaveniu. V opačnom prípade môže byť uložená finančná sankcia.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Poškodenie, zneužite alebo zneváženie štátneho symbolu je klasifikované ako priestupok. Samostatný čin „hanobenia slovenskej zástavy“, na ktorý sa odvoláva Taraba v trestnom ani priestupkovom zákone nie je. „Hanobenie štátneho symbolu síce môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva, ale len v prípade ak ide o subjektívny, úmyselný, hrubo urážlivý prejav smerujúci k hrubému zneváženiu niektorého zo štátnych symbolov,“ vysvetľuje sa v analýze.
Štátny znak umiestnený na LGBTI+ vlajke nenapĺňa skutkovú podstatu tohto trestného činu, pretože konanie nesmeruje k zneváženiu štátneho znaku ako takého. Znak bol totiž ponechaný v celistvosti na podklade dúhovej vlajky. Majú teda za to, že použitie štátneho znaku na dúhovej vlajke bolo v zmysle zákona o štátnych symboloch možné a zákonom dovolené.
Podpálenie alebo močenie na vlajku
Podobne argumentuje aj odborník na trestné právo a pedagóg Právnickej fakulte Univerzity Komenského Tomáš Strémy. Ako vysvetlil, trestný čin hanobenia štátnych symbolov neexistuje, no existuje výtržníctvo.
„Pod pojmom „hanobenie štátneho symbolu“ je nevyhnutné rozumieť neúctivé, urážlivé konanie spočívajúce v používaní alebo nakladaní so štátnym symbolom neúctivým spôsobom. Medzi najčastejšie spôsoby hanobenia štátneho symbolu možno zaradiť ich ničenie demonštratívnym spôsobom – podpálenie vlajky, jej podupanie na zemi, močenie na vlajku, resp. iný štátny symbol,“ uviedol pre Pravdu Strémy.
Vysokoškolský pedagóg priblížil, že za hanobenie štátneho symbolu nemožno podľa jeho názoru považovať ani použitie symbolov v rámci karikatúry alebo satiry, keďže ide o tvorbu, ktorá má ochranu v zmysle slobody prejavu a umeleckej tvorby.
Čítajte viac Stohlová odporučila Tarabovi, aby sa namiesto dúhovej vlajky a znárodneniu Devína venoval svojej práci
Strémy poznamenal, že oba odseky, v ktorých je v rámci Trestného zákona upravené výtržníctvo sú prečiny. O prečin však nejde vtedy, ak vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, miera zavinenia a pohnútky páchateľa bola jeho závažnosť nepatrná.
Slovenská dúhová vlajka sa neobjavila na festivale po prvýkrát, podľa Macka prepája hrdosť na našu krajinu aj na komunitu LGBTI+ ľudí. „Vlajkou vyjadrujeme, to že LGBTI+ ľudia na Slovensku vždy boli, sú a aj budú. Narodili sa tu, vyrastali tu, pracujú tu a majú tu rodiny. Sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej spoločnosti, kultúry a národa a prispievajú k bohatstvu a rozmanitosti našej krajiny. Aj oni sú vlastenci, hrdí na svoju slovenskú identitu a šíria dobré meno Slovenska doma aj v zahraničí,“ uzavrel.
Pozrite si aj archívnu reláciu, v ktorej bol hosťom organizátor festivalu Dúhový PRIDE Bratislava Martin Macko.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ